Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200092 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200092.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovečj a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. W. R., B. XX, V., C.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Peter Tóth, advokát, Hotel 21 Nerudova 8, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448452/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, č. 1100302/1/448454/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, č.1100302/1/448553/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, č. 1100302/1/448527/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, č. 1100302/1/448469/5067 zo dňa 21.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a. Žalobcovi a žalovanému súd na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie rokov 2008, 2009, 2010, a 2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9104406/5/4764148/2013 zo dňa 23.10.2013. 2. Správca dane rozhodnutím č. 9104406/5/720782/2014 zo dňa 24.02.2014 vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 75.388,02 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/448452/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Rozhodnutím č. 9104406/5/720805/2014 zo dňa 24.02.2014 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 76.073,15 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/448454/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. Rozhodnutím č. 9104406/5/725303/2014 zo dňa 24.02.2014 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 59.654,08 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/448553/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. 5. Rozhodnutím č. 9104406/5/713703/2014 zo dňa 24.02.2014 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 74.113,57 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/448527/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. 6. Rozhodnutím č. 9104406/5/718410/2014 zo dňa 24.02.2014 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 53.306,26 eur. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/448469/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. 7. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448452/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj správca dane) č. 9104406/5/720782/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 75.388,02 eur. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane u neho vykonal kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2008, 2009, 2010 a 2011, pričom na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou v zdaňovacom období február 2010 neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti MACADY SK, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava; MARKT, s.r.o., Lermontovova 17, Bratislava a EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013 EUROCOOP, spotrebné družstvo), Záhorácka 53, Malacky z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, keď všetky skutočnosti zistené pri kontrole ukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia aj ekonomicko-sociálneho zázemia, vystupujúce v úlohe dodávateľov tovaru, za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Podľa správcu dane bolo pri kontrole zistené porušenie § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), pričom zo zistení správcu dane vyplynulo, že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu. Žalovaný sa s názorom správcu dane v odvolacom konaní v plnom rozsahu stotožnil. Žaloba bola zaevidovaná na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/11/2015. 9. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448454/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo na základe jeho odvolania potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9104406/5/720805/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 76.073,15 eur, keď z podobných dôvodov neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti MACADY SK, s.r.o., MARKT, s.r.o., a EUROCOOP, spotrebné družstvo. Žaloba bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 5S/13/2015. 10. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448553/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo na základe jej odvolania potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9104406/5/725303/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume 59.654,08 eur, keď z podobných dôvodov neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti MACADY SK, s.r.o., NEXT+ s.r.o., Osuského 1649/40, Bratislava a ADRIA KOOP, s.r.o., Mierová 2364, Galanta. Žaloba bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 5S/21/2015. 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448527/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo na základe jeho odvolania potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9104406/5/713703/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 74.113,57 eur, keď neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločností REAL KOPMPLEX, s.r.o., Vlčany 544 a SYOMA, s.r.o., Šoltésovej 15, Prievidza. Žaloba bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 5S/23/2015. 12. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448469/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, ktorým bolo na základe jeho odvolania potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9104406/5/718410/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 53.306,26 eur, keď neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločností MACADY, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, MARKT, s.r.o., Lermontovova 17, Bratislava a EUROCOOP, spotrebné družstvo. Žaloba bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 5S/25/2015. 13. Žalobca vo všetkých podaných žalobách uviedol, že svoju podnikateľskú činnosť realizuje nepretržite od roku 1997, pričom viac ako 15 rokov aktívne spolupracuje s p. C.. Za celé toto obdobie p. C. zabezpečoval a koordinoval dodávky tovaru pre žalobcu od mnohých dodávateľov, nakoľko menšie spoločnosti a družstvá neboli schopné zabezpečiť požadované objemy a sortiment tovarov v plnom rozsahu. Ak sa vyskytli nejaké problémy pri dodávkach tovarov, či už z dôvodu nedostatočnej kvality, chýbajúceho množstva alebo porušenia iných dohodnutých podmienok obchodovania, všetky porušenia boli nahlásené p. C. a ten bol okamžite schopný pokryť výpadok tovaru a promptne nahradil jedného dodávateľa novým. Osobne priniesol žalobcovi vzorky tovaru, cenníky, zabezpečil podpisy kúpnych zmlúv za nového dodávateľa a všetkých žalobcom požadovaných dokladov. K novej podpísanej zmluve zároveň vždy prikladal za dodávateľa aj originály platných výpisov z obchodného registra a kópie občianskych preukazov konateľov týchto spoločností, pričom žalobca si pri každom novom dodávateľskom subjekte overil na daňovom úrade, či je platcom DPH. Bezproblémová spolupráca s p. C., spokojnosť s dodávaným tovarom, jeho kvalitu a cenou od všetkých dodávateľov, pri ktorých dodávky koordinoval, nezakladala podľa žalobcu žiaden dôvod na pochybnosť, na preverovanie jeho osoby alebo reťazca predchádzajúcich dodávateľov. V kontrolovanom období rokov 2008-2011 koordinoval p. C. dodávky od viacerých spoločností, napr. GEWEX, s.r.o., TOMAS - Galanta, spol. s r.o., MULTIKONTAKT, s.r.o., ONSET, s.r.o., BIO PETROL TRADE, spol. s r.o. a iné. 14. Celý proces fungoval tak, že vedúci pracovníci prevádzok a iní poverení pracovníci žalobcu boli zodpovední za objednávanie tovaru do prevádzok a za týmto účelom telefonicky kontaktovali buď obchodných zástupcov dodávateľov alebo priamo p. Ivana Valáška (za spoločnosti, pri ktorých dodávku koordinoval) a tovar objednali. Dodanie tovaru sa realizovalo spravidla každý deň, nakoľko sa jedná o čerstvý tovar a ten sa hneď dodával konečným spotrebiteľom v prevádzkach žalobcu. Miestom dodania boli prevádzky alebo sklad, z ktorého sa zabezpečovala expedícia iným odberateľom. Poverený zamestnanec skontroloval množstvo a kvalitu tovaru a ak bolo všetko v poriadku, potvrdil dodávku a prevzatie tovaru a šofér mu odovzdal faktúru spolu s opečiatkovaným dodacím listom. Platby za faktúry všetkým spoločnostiam, ktorých dodávky koordinoval p. C. X., boli odovzdávané v hotovosti jemu alebo osobe ním oznámenej, pričom p. C. X. disponoval pečiatkami všetkých dodávateľských spoločností a potvrdzoval všetky doklady. Z celkového objemu platieb predstavovali platby v hotovosti cca 2/3 a bezhotovostné platby cca 1/3 objemu. Žalobca uviedol, že väčšina dodávateľov nakupuje mäso priamo na družstvách, jatkách alebo u producentov, ktorí požadujú platbu prevažne v hotovosti, nakoľko aj oni si zabezpečujú nákup surovín v hotovosti, preto v prípade okamžitej platby v hotovosti pri dodaní tovaru bola cena tovaru najnižšia. Podľa zmlúv podpísaných so spoločnosťami, ktorých dodávku tovaru koordinoval p. C. X., bolo povinnosťou dodávateľov znášať náklady na dopravu. Žalobca uviedol, že ako objednávateľ nemal dôvod riešiť ani povinnosť zisťovať, dopravnými prostriedkami akých spoločností jemu bol objednaný tovar od dodávateľov dovezený, ani odkiaľ pochádzal. Bolo právom dodávateľa vzhľadom k zaťaženiu nákladmi na logistiku, aby si sám zvolil spoločnosť, ktorá zabezpečí prepravu a dodanie tovaru v zmysle požiadaviek žalobcu ako odberateľa, rešpektujúc vysoké hygienické požiadavky na prepravu a manipuláciu s tovarom. 15. Žalobca tvrdil, že v rámci dokazovania predložil dodávateľské faktúry, príjemky k dodanému tovaru, doklady preukazujúce platby za dodané tovary a predložením účtovníctva (vrátane dokladov z registračnej pokladne) preukázal, že tovar použil na svoje zdaniteľné plnenia. Správca dane nespochybnil existenciu predmetného tovaru a ani neuviedol porušenie inej povinnosti platiteľa dane. Pochybnosti správcu dane smerujú k tomu, či deklarované plnenie uvedené vo faktúrach bolo aj reálne dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, a to v súvislosti s preverovaním týchto dodávateľov a neplnením si ich vlastných povinností voči správcovi dane. 16. Žalobca ďalej tvrdil, že si uplatnil DPH z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnymi daňovými dokladmi v zmysle § 71 zákona o DPH, za dodávky tovarov preukázateľne zaplatil, splnil si vlastnú daňovú povinnosť a dodané tovary použil na svoje zdaniteľné plnenia v rámci svojho podnikania, čím splnil vlastnú dôkaznú povinnosť a uniesol svoje dôkazné bremeno. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 3Sžf 1/2011, 3Sžf 94/2013, 3Sžf 10/2012) tvrdil, že dôkazné bremeno určené zákonom nie je možné vykladať extenzívne, na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných subjektov. Žalobca sa tiež odvolával na judikatúru Súdneho dvora EÚ (ďalej aj súdny dvor), napr. vo veciach C 80/11 a C 142/11 Mahagében Kft. a Péter Dávid, C 18/13 Maks Pen EOOD, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že daňový subjekt nie je povinný preverovať svojich dodávateľov a správca dane nie je oprávnený od neho takéto preverovanie požadovať. Nemôže na neho byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom reťazci, ibaže by vedel alebo mohol vedieť, že je obchod poznačený podvodom. V zmysle § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku znáša daňový subjekt dôkazné bremeno len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, nemá teda povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru v reťazci dodávateľov, nakoľko to nie je ani prakticky možné, keďže v danom prípade žalobca nemá prostriedky na preukázanie skutočností týkajúcich sa podnikateľskej činnosti iných subjektov a takýmito dôkazmi preto reálne disponovať nemôže. Podstatou ustálenej judikatúry súdneho dvora v obdobných veciach je podľa žalobcu záver, že odpočet DPH nemôže byť daňovému subjektu odmietnutý ani v prípade, keď sa v reťazci dodávateľov nachádzajú subjekty, ktoré sa dopustili podvodu vo vzťahu k DPH. Uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý; každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami (C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond House Systems Ltd., C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL). 17. Jediný prípad, kedy môže správca dane odmietnuť právo daňového subjektu na nadmerný odpočet DPH napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre jeho uznanie, je podľa žalobcu vtedy, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že je obchod poznačený podvodom vo vzťahu k DPH. Dôkazné bremeno k preukazovaniu vedomosti o podvode však zaťažuje správcu dane. Žalobca trval na tom, že jednotlivé správcom dane napadnuté transakcie boli štandardnými obchodnými prípadmi a vzhľadom na dlhoročnú spoluprácu obchodných partnerov so žalobcom, spoľahlivú prepravu a dodávky, vysokú kvalitu tovaru, vystavovanie všetkých dokladov verne zachytávajúcich dodávky a realizáciu platieb, nemal žalobca dôvod nadobudnúť podozrenie, že zo strany predchádzajúcich subjektov došlo k porušeniu zákona, nesplneniu si povinností alebo k daňovému podvodu. Žalobca poukázal na to, že platná legislatíva neukladá podnikateľským subjektom povinnosť obchodovať s primárnym dodávateľom. Naopak, v prípadoch, ak je to pre daný podnikateľský subjekt ekonomicky výhodné, je bežné nakupovať tovary cez iného dodávateľa, ktorý má dostatočné kontakty, skoordinuje nákup aj logistiku a dokáže zabezpečiť tovar za nižšiu cenu, ako by to dokázal sám daňový subjekt. Rovnako je na dohode obchodných partnerov aj určenie spôsobu platby, prepravných podmienok pre dodávky tovaru a iných esenciálnych náležitostí realizovaného obchodu. Primárnym cieľom obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo získanie daňovej výhody, ale realizovaním štandardných obchodných operácií žalobca uskutočňoval svoju podnikateľskú činnosť a obstarával tovar za najvýhodnejších podmienok na trhu. 18. Žalobca tiež uviedol, že výpoveď p. Ivana X. v prebiehajúcom trestnom konaní, na ktorú poukázal správca dane vo svojom rozhodnutí, nemá dôkaznú hodnotu, nakoľko p. X. čelí riziku vážnych trestnoprávnych sankcií, pričom je pochopiteľná (nie však ospravedlniteľná) jeho snaha zbaviť sa aspoň časti zodpovednosti jej prenesením na iný subjekt, v tomto prípade na žalobkyňu resp. jej zamestnancov, čoho dôsledkom by mohli byť určité výhody, ktoré by p. X. pozícia spolupracujúceho obvineného mohla priniesť vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní i súdom. V prebiehajúcom trestnom konaní sa však výpoveď p. X. do dnešného dňa nepotvrdila, žalobcovi ani jeho zamestnancom nebola preukázaná zodpovednosť za spáchanie žiadneho trestného činu ani účasť na ňom. Žalobkyňa tvrdila, že správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali jej vedomosť o podvode vo vzťahu k DPH, ani pravdivosť vyjadrení p. X.. Daňové orgány teda podľa žalobkyne nepreukázali vedomosť, že sa prijatím plnenia podieľala na plnení, ktorého primárnym cieľom je získanie daňovej výhody pre niektorého zo subjektov v dodávateľskom reťazci. Žalobkyňa trvala na tom, že predmetný tovar nespochybniteľne nadobudla, využila ho v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodanie jednotlivým odberateľom, splnila si všetky povinnosti, ktoré jej ukladá právny poriadok SR a právo EÚ a vzhľadom na osobitosti obchodu s mäsom a zaužívané obchodné zvyklosti nezanedbala ani potrebnú opatrnosť vo vzťahu k iným subjektom. III. 19. Žalovaný v písomných vyjadreniach k obsahu podaných žalôb navrhol žaloby zamietnuť, pričom poukázal na dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach, tam popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Konštatoval, že podľa zistení správcu dane bol jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov získanie daňovej výhody pre žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd konštatoval, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Znalosť svojich obchodných partnerov podľa žalovaného nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku, pričom výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. 20. Zo skutkových zistení podľa žalovaného vyplynulo, že celú transakciu ohľadom dodávok mäsa zrealizoval žalobca s p. Ivanom X., ktorý nebol osobou oprávnenou konať za dodávateľské subjekty. Nebol ich konateľom ani spoločníkom a nemal ani ich plnú moc na zastupovanie. Toto si žalobca vôbec nepreveril, len od p. Ivana X. preberal nové firmy ako dodávateľov, za ktoré menovaný nosil potrebné doklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V prípade, ak sa niektorá z fiktívnych firiem stala problémovou, t.j. začal sa o jej činnosť zaujímať miestne príslušný správca dane alebo jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH, ihneď ju p. C. X. nahradil ďalšou fiktívnou firmou, ktorej konateľmi sa stali osoby za minimálnu odplatu, ktorí ani nevedeli, či a akú činnosť uvedená firma uskutočňuje a ani kde sa nachádza jej sídlo. Tieto skutočnosti podľa žalovaného potvrdzujú výsluchy svedkov. 21. Žalovaný poukázal na výsledky medzinárodných výmen informácií, v rámci ktorých zamestnanci spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. jednoznačne potvrdili, že ich zamestnanci (šoféri) prevzali hotovosť za dodaný tovar (čo bola neskôr fakturovaná cena bez dane), neodovzdávali žiadne doklady, na ktorých boli použité pečiatky dodávateľských firiem, pričom v prípade neuhradenia hotovosti by tovar nebol zložený. Platba v hotovosti bola základnou podmienkou tohto dodávateľa. Žalovaný mal za to, že v reálnej praxi by žiadny solídny podnikateľ nedal šoférom inej spoločnosti svoju pečiatku, aby ju použili na rôzne doklady. Žalovaný preto považoval za nelogické, aby šoféri spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. disponovali pečiatkami iných spoločností (MACADY SK, s.r.o., MARKT, s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, ADRIA KOOP, s.r.o., NEXT+, s.r.o., REAL KOMPLEX s.r.o,., SYOMA, s.r.o.), ktoré boli dodávateľmi žalobcu. Šoféri spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. nedisponovali žiadnymi registračnými pokladňami, ako to tvrdil žalobca, po zložení tovaru žalobca zaplatil šoférom spoločnosti, ktorá nebola podľa vystavených faktúr jej dodávateľom. 22. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane a mal za to, že nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, podľa ktorej platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane, ktorú uplatnil iný platiteľ za ním uskutočnené dodávky tovarov a služieb. Z tohto ustanovenia podľa žalovaného vyplýva dvojstranný vzťah medzi platiteľmi, t.j. ten dodávateľ, ktorý tovar alebo službu dodal alebo má dodať, vystaví faktúru, z ktorej za splnenia všetkých podmienok má platiteľ, ktorý plnenie prijal alebo má prijať, nárok na odpočítanie dane. Keďže tovar, z ktorého si žalobca uplatňuje odpočítanie dane, nebol dodaný dodávateľmi deklarovanými na faktúrach, nie je uvedená podmienka v prípade žalobcu splnená. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/122/2009 podľa ktorého „... Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Citoval tiež z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD, pričom uzavrel, že daňové orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav, po právnej stránke ho posúdili správne, pričom sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu. IV. 23. Vzhľadom na to, že rozhodnutia daňových orgánov preskúmavané na základe žalôb podaných Mgr. W. proti Finančnému riaditeľstvo SR, vedených tunajším súdom pod sp. zn. 5S/11/2015, 5S/13/2015, 5S/21/2015, 5S/ 23/2015 a 5S/25/2015, sa týkajú výsledkov tej istej daňovej kontroly, skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, postupoval senát podľa § 65 SSP a spojil predmetné veci na spoločné konanie. 24. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia roku 2008, 2009, 2010 a 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104406/5/4764148/2013/Nya zo dňa 23.10.2013. Pri výkone kontroly správca dane preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie, vykonal množstvo šetrení, dožiadaní (vrátane medzinárodných), výsluchov, pričom svoje zistenia uviedol v protokole z daňovej kontroly. Na základe jej výsledkov vyrubil žalobcovi rozdiel dane za jednotlivé mesačné zdaňovacie obdobia. V prejednávanej veci súd preskúmal rozhodnutia týkajúce sa mesiacov február 2010 (5S/11/2015), marec 2010 (5S/13/2015), september 2011 (5S/21/2015), apríl 2009 (5S/15/2015) a september 2009 (5S/25/2015). 25. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca si odpočítal DPH z prijatých faktúr za nákup mäsa a mäsových výrobkov v mesiaci február 2010 od dodávateľov MARKT, s.r.o., MACADY SK, s.r.o. a EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii; v mesiaci marec 2010 od dodávateľov MACADY SK, s.r.o., MARKT, s.r.o. a EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii; v mesiaci september 2011 od dodávateľov NEXT+, s.r.o., MACADY SK, s.r.o. a ADRIA KOOP, s.r.o.; v mesiaci apríl 2009 od dodávateľov REAL KOMPLEX, s.r.o. a SYOMA, s.r.o.; v mesiaci september 2009 od dodávateľov MARKT, s.r.o., MACADY SK, s.r.o. a EUROCOOP, spotrebné družstvo v likvidácii. 26. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane v uvedených zdaňovacích obdobiach neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z faktúr za dodávky mäsa od označených spoločností z dôvodu, že pri výkone kontroly nepreukázal, že jemu vzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Samotná existencia tovaru nebola správcom dane spochybnená, nebolo však preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Podľa záverov správcu dane žalobca odpočítal daň z preverovaných faktúr v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 zákona o DPH. 27. Podľa zistení správcu dane spoločnosť MARKT, s.r.o. od mája 2009 nepodávala daňové priznania k DPH, na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli, jej konateľ Tomáš B. nevykonával za spoločnosť žiadnu činnosť, nevedel o žiadnych obchodných transakciách spoločnosti a nikoho nesplnomocnil jej zastupovaním. O obchodnej spolupráci so spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. nevedel, od jej zástupcov neprijímal žiadne faktúry, dodacie listy, neuhrádzal dodávky tovaru a ani tým nikoho nepoveril. Konateľom sa stal na základe ponuky predchádzajúceho konateľa E. M.. Podľa zistení správcu dane prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ - spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o., jej faktúry mali byť deklarovaným odberateľom - spoločnosťou MARKT, s.r.o. uhrádzané v hotovosti, ktorú preberali vodiči. Podľa medzinárodných nákladných listov (CMR) mal byť tovar vykladaný v sídle spoločnosti MARKT, s.r.o. na Lermontovej 17 v Bratislave, kde sa však žiadne priestory na vykládku a preberania mäsa nenachádzajú. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu E. R. tovar na predajňu žalobcu doviezli a zložili šoféri Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o., ktorí aj prevzali hotovosť. Podľa správcu dane tovar v žiadnom prípade nebol prevzatý a zaplatený spoločnosťou MARKT, s.r.o., ktorá preto nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. 28. V zdaňovacom období február 2010, marec 2010, september 2009 spoločnosť MARKT, s.r.o. fakturovala tovaru, ktorý mala podľa predložených dokladov nadobudnúť od Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., žalobkyni. Daňový subjekt si odpočítal DPH z prijatých faktúr od dodávateľa MACADY SK, s.r.o. a spotrebného družstva EUROCOOP v likvidácii, nemohli žalobcovi dodať tovar, ktorý nikdy nenakúpilo a nenadobudlo právo nakladať s ním ako vlastník. Vzťah medzi spotrebným družstvom EUROCOOP a L. V. podľa správcu dane odporuje bežným obchodným zvyklostiam, v rámci ktorých by L. V. fakturoval len službu (rozrábku mäsa) a neprichádzalo by k predaju a spätnému nákupu tovaru. Podľa zistení správcu dane tovar, ktorý bol prepravovaný spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. na Slovensko, skoro vždy objednával telefonicky p. Ivan X., úhrady za faktúry boli realizované vždy v hotovosti, prevažne sa peniaze posielali v zalepených obálkach po vodičoch. Vodičom dávali hotovosť priamo v prevádzkach, kde bolo mäso vykladané, alebo ich odovzdával p. C. X.. Bývalý riaditeľ spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. sa vyjadril, že ak sa menila spoločnosť, na ktorú sa vystavovali faktúry, C. X. priniesol výpis z obchodného registra, kópiu občianskeho preukazu konateľa a kópiu registrácie DPH danej spoločnosti. V spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. potom vyhotovili rámcovú zmluvu v dvoch origináloch, ktorú podpísal konateľ spoločnosti a takto podpísaná zmluva sa v dvoch vyhotoveniach posielala C. X., ktorý následne priniesol jedno vyhotovenie aj s podpisom konateľa spoločnosti, na ktorú sa vystavovali faktúry. 29. Podobné skutočnosti boli zistené aj u ostatných spoločností, ktoré mali v predmetných zdaňovacích obdobiach nadobudnúť od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. tovar a ďalej ho fakturovať žalobkyni buď priamo, alebo cez ďalšie subjekty. Ide o spoločnosť MACADY SK, s.r.o., ktorá mala žalobkyni dodať tovar v zdaňovacom období február 2010, marec 2010, september 2009. Uvedená spoločnosť so správcom dane nekomunikuje a na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli. C. X., ktorý bol jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti v období od 08.02.2008 do 16.12.2009, sa vyjadril, že nikdy za spoločnosť nevystavoval účtovné doklady na dodávky mäsa, žalobcu nepozná, účtovníctvo si viedol sám. Spoločnosť MACADY SK, s.r.o. mala podľa jeho vyjadrenia podnikateľské aktivity len v oblasti stavebnej činnosti a sprostredkovania. Od 16.12.2009 do 25.01.2011 bol konateľom spoločnosti MACADY SK, s.r.o. Francisc Hiri, občan Rumunskej republiky, ktorý opakovane aj napriek prevzatým zásielkam správcu dane doručeným na adresu trvalého pobytu v Rumunsku nereagoval a neumožnil vykonať kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie rokov 2008 až 2011. Od 25.01.2011 sa stal konateľom tejto spoločnosti Szabó László Zoltán, občan Maďarskej republiky, ktorý tiež ani na opakované výzvy správcu dane nereagoval, nedostavil sa na ústne pojednávanie a všetky oznámenia správcu dane sa vrátili s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Keďže správca dane nezistil v predmetných zdaňovacích obdobiach žiadne dodanie mäsa v tuzemsku alebo z iného členského štátu únie pre spoločnosť MACADY SK, s.r.o., uzavrel, že táto spoločnosť nemohla dodať mäso žalobkyni. 30. Spoločnosť NEXT+, s.r.o., ktorá mala dodať žalobcovi mäso a mäsové výrobky v zdaňovacích obdobiach september 2011, taktiež na adrese zapísanej v obchodnom registri nesídli. V období od 03.12.2010 až do 24.02.2014 bol jej jediným konateľom a spoločníkom p. G. V., ktorý sa vyjadril, že nikdy neobchodoval s mäsom a žalobkyňu nepozná. Od 09.12.2010 je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Lukáš V., ktorý vypovedal, že v mene spoločnosti neuskutočňoval žiadne obchody a ani nevedel, že má v nej účasť. Pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že niekedy v zime v roku 2010 bol u notára a pod nátlakom podpisoval nejaké dokumenty, ktorých obsah nepoznal. Podľa zistení v spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. tovar fakturovaný spoločnosti NEXT+ s.r.o. objednával Ivan X., ktorý nebol oprávnený konať za túto spoločnosť. V zdaňovacích obdobiach 3. a 4. štvrťrok 2011 spoločnosť NEXT+, s.r.o. tovar, ktorý nadobudla od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o., sa obchod realizoval tak, že za spoločnosť NEXT+, s.r.o. objednával p. Ivan X., ktorý následne fakturoval žalobcovi. 31. V zdaňovacom období september 2011 žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti ADRIA KOOP, s.r.o., ktorá priznala a odviedla daň z kontrolovaných faktúr, pričom úhrady faktúr boli vykonávané v hotovosti. Tovar spoločnosť nadobudla od spotrebného družstva EUROCOOP, L. V. a R. B., odberateľom bol žalobca. Konateľka spoločnosti ADRIA KOOP, s.r.o. R. B. sa vyjadrila, že v období jún až december 2011 si nepamätá, či niekoho splnomocnila zastupovaním spoločnosti a tvrdila, že obchody boli uzatvárané ústnou dohodou. Za dodávateľov komunikovala s p. C. X.. Na otázku zamestnancov správcu dane, či pozná spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. odpovedala, že o nej počula, ale nejednala s nikým, kto by túto spoločnosť zastupoval a ani nebola v jej sídle. Tovar priamo nepreberala a nekontrolovala, pretože ten bol prepravovaný dodávateľmi priamo k odberateľom. Dodávateľom tovaru pre spotrebné družstvo EUROCOOP, L. V. a R. B., od ktorých ho mala nadobudnúť spoločnosť ADRIA KOOP, s.r.o. a následne ho dodať žalobcovi. 32. V zdaňovacom období apríl 2009 bola odpočítaná DPH z prijatých faktúr za nákup mäsa od dodávateľa REAL KOMPLEX, s.r.o. , ktorá ho mala nadobudnúť od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. Správca dane zistil, že spoločnosť REAL KOMPLEX, s.r.o., s.r.o. nepodávala daňové priznania, bola nekontaktná, jej konateľom bol od 08.10.2008 p. P. V. a jediným spoločníkom od 14.04.2008 je p. O. X.. Ďalším dodávateľom žalobcu v predmetnom zdaňovacom období bola spoločnosť SYOMA, s.r.o., s.r.o., ktorá mala tovar nadobudnúť od dodávateľa Jatky Moravský Krumlov. Jediným spoločníkom a konateľom bol v období od 24.10.2008 do 22.07.2009 p. L. X., pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu bol prítomný . Ján G. a p. U. E. spolu s ním v Prievidzi u notárky. Nevedel akou činnosťou sa spoločnosť zaoberala, nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti, za spoločnosť SYOMA, s.r.o. neviedol účtovníctvo a ani nepodával daňové priznania k dani z príjmu a k DPH a ani nikoho tým nepoveril. Nemal o obchodnej činnosti tejto spoločnosti žiadne vedomosti. Tovar bol fakturovaný žalobcovi. 33. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach s poukazom na § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ § 8 zákona o DPH konštatoval, že daň na dokladoch je odpočítateľná len vtedy, ak bola uplatnená platiteľom, ktorý dodal tovar uvedený na faktúre. Kontrolné zistenia však preukazujú, že tovar nebol dodaný žalobcovi spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Preto týmto platiteľom nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi a ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Daň uvedená na dokladoch vyhotovených fiktívnymi dodávateľmi žalobcu je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre, nie je však odpočítateľná u žalobcu. Žalovaný neakceptoval názor žalobcu, že tým, že má faktúry, platby a tovar, splnil podmienky na odpočítanie dane. Platiteľ musí byť podľa žalovaného schopný preukázať nielen daňovými dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne prišlo k fakturovaným obchodom. Z judikatúry vnútroštátnych súdov (napr. rozsudky NS SR vo veciach sp. zn. 4Sžf/20/2011, 8Sžf/51/2010) podľa žalovaného vyplýva, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné doklady na splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V prípade, že zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia účtovaných súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. 34. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si vôbec nepreveril postavenie dodávateľa, kto je oprávnený za neho konať, či je schopný tovar dodať, či je kontaktný, dokonca si nepreveril ani s kým obchody s mäsom realizoval. Jej zástupca E. R. sa nevedel vyjadriť k jednotlivým dodávateľským firmám, do styku prišiel len s p. C. X. a nejakým U., o ktorých nevedel, v mene akej spoločnosti vystupovali a či boli oprávnení za dodávateľov konať. Platby za tovar boli odovzdávané priamo vodičom, ktorí tovar priviezli a teda boli realizované priamo do českej spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. a nie osobe, ktorá bola uvedená na dodávateľskej faktúre. Takýto postup realizácie obchodných vzťahov podľa žalovaného odporuje bežným obchodným zvyklostiam, v rámci ktorých odberateľ uhrádza dodanie tovaru svojmu priamemu dodávateľovi, čo v danom prípade nenastalo. Dodávky z Českej republiky boli fakturované v cenách bez DPH, ktorú konečný odberateľ uhradil v hotovosti a niekedy bezhotovostne a tým mal dodávku tovaru platiteľ lacnejšiu o daň. Následne boli vyhotovené v mene odberateľských spoločností faktúry za dodávky tovaru pre žalobcu s DPH, ktorú si žalobca odpočítal cez daňové priznanie. Zároveň však došlo k deleniu dane s p. C. X., ktorý obchod zorganizoval a p. M., ktorý zabezpečoval firmy, na ktoré sa vyhotovovali faktúry. Tovar však bol priamo dodávaný žalobcovi spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, spol. s.r.o. Faktúry vystavované vyššie uvedenými spoločnosťami, sú podľa žalovaného fiktívne, nemajú materiálne plnenie a boli vystavené len za účelom získania odpočítania dane. Žalovaný považoval za jednoznačné, že tieto plnenia sú súčasťou podvodu a žalobca ako platiteľ DPH o ňom vedel. Dospel k záveru, že podnikateľské aktivity žalobcu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie Slovenskej republiky, pričom zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku z Českej republiky a ďalej umelo fakturovaného spoločnostiam v tuzemsku so zámerom získania odpočtu dane, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody. Podľa žalovaného sa teda žalobca svojou činnosťou podieľal na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. V. 35. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 37. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 38. Žaloby boli podané tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom -SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka daňového konania. 39. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 40. Podľa § 3 ods. 2, 3 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41. Podľa § 24 ods.1, 2, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 42. Podľa § 44 ods.1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 43. Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 45. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že tovar bol dodaný, resp. služba poskytnutá platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastnými šetreniami oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 46. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy, CMR, evidencie DPH a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. 47. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). 48. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. 5Sž-o-KS 29/2005, 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 alebo 8Sžf/9/2012) potvrdzuje, že ak správca dane spochybní reálnosť (preukázateľnosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžf/9/2012). 49. Podľa judikatúry súdneho dvora týkajúcej sa výkladu záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (napr. rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen), na ktorú poukazujú žalobca i žalovaný, právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH zaplatenú na vstupe z nadobudnutých tovarov alebo prijatých služieb dodaných (poskytnutých) inou zdaniteľnou osobou predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH, ktorý bol premietnutý do vnútroštátnej právnej úpravy vykonanej predovšetkým zákonom o DPH. Daňové orgány členských štátov EÚ sú však oprávnené nepriznať uplatnené právo na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je tomu v prípade, ak sa na podvodnom konaní vedome podieľa samotná zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, alebo ak vie alebo s ohľadom na všetky okolnosti má vedieť, že sa kúpou tovaru alebo prijatím služby zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa na účely smernice 2006/112 považuje za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane teda možno zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní (porovnaj napr. rozhodnutia vo veciach C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C-484/03 Bond House Systems Ltd). 50. Z judikatúry súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak znovu až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti doložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu tieto skutočnosti overiť. Nie je však v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., C-499/10Vlaamse Oliemaatschappij, tiež C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling). 51. Podľa záverov správcu dane bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako zdaniteľné plnenia, z ktorých mu mal vzniknúť nárok na odpočítanie DPH, neprebehli tak, ako vyplývalo z predložených daňových dokladov. Žalobca podľa daňových orgánov neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie prijatia vyššie opísaných dodávok mäsa a mäsových výrobkov od dodávateľov deklarovaných vo faktúrach. 52. Vzhľadom na žalobné dôvody a najmä vyššie uvedenú judikatúru posudzoval súd predovšetkým otázku, či na základe objektívnych skutočností zistených v daňovom konaní bolo možné urobiť spoľahlivý záver o tom, že žalobca ako zdaniteľná osoba vedel alebo mal vedieť, že posudzované plnenia zakladajúce právo na odpočet dane boli súčasťou podvodného zneužitia práva. Dospel k záveru, že žalobca musel vzhľadom na všetky okolnosti vedieť, že predmetné plnenia sú súčasťou zneužitia práva v dodávateľskom reťazci a ak si aj svojej účasti v reťazci nebol vedomý, mal pri rozumnej miere opatrnosti prijať také opatrenia, ktoré by mu účasť na podvodnom konaní vylúčili, resp. by jej predišli. 53. Podľa názoru súdu už len skutočnosť, že dodávky mäsa i dodávateľské spoločnosti pre žalobcu dlhú dobu zabezpečoval p. Ivan X.k, ktorý za „dodávateľské“ firmy nosil doklady potrebné pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane (vrátane občianskych preukazov štatutárnych zástupcov), hoci podľa údajov o obchodnom registri nebol osobou oprávnenou konať za tieto subjekty a ani k tomu nebol splnomocnený, nemožno považovať v bežnom obchodnom styku za obvyklú. Znalosť obchodných partnerov nepochybne nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Možno len súhlasiť so žalovaným v tom, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. 54. Žalobca si svojich dodávateľov uvedených na faktúrach nijako nepreveril, nevedel ani hodnoverne vysvetliť, prečo vstupoval do zmluvných vzťahov s neznámymi spoločnosťami, ktoré mu ako dodávateľov zabezpečil p. C. X.. Takéto počínanie sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných dodávateľských reťazcov v súvislosti s fungovaním systému DPH. Za podstatné v tomto smere považoval súd zistenie správcu dane, že v prípade, ak sa niektorá dodávateľská firma stala problémovou, keď u nej napr. začala daňová kontrola, ihneď ju p. Ivan X. nahradil inou (ďalšou) firmou, ktorej pozadie žalobca takisto nepoznal. Pritom konatelia vyššie uvedených spoločností, ktoré mali tovar nadobudnúť od spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. a dodať ho buď priamo žalobcovi alebo jeho dodávateľom, nepotvrdili resp. popreli vystavenie faktúr na dodávky mäsa a dokonca aj akýkoľvek obchodný styk so žalobcom. Naopak zástupcovia skutočného dodávateľa tovaru (Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o.) potvrdili, že ich šoféri vozili tovar priamo do prevádzkarne žalobcu, kde preberali hotovosť, neodovzdávali však žalobcovi (jeho zamestnancom) žiadne doklady, v ktorých by figurovali žalobcom deklarované dodávateľské firmy. 55. Žalobca počas daňovej kontroly ani v následnom vyrubovacom konaní nepreukázal, že tovar dodali na faktúrach označení dodávatelia a preto možno skutkové zistenia daňových orgánov považovať za vecne správne. 56. Daňové orgány preukázali, že cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca. Vo všetkých posudzovaných prípadoch mali podľa zistení správcu dane tovar doviezť do tuzemska z Českej republiky ako tzv. intrakomunitárnu dodávku s oslobodením od dane spoločnosť, ktoré si pri dovoze tovaru nesplnili daňovú povinnosť. Spoločnosti MARKT, s.r.o., MACADY SK, s.r.o., NEXT+, s.r.o., SYOMA, s.r.o., REAL KOMPLEX, s.r.o., ADRIA KOOP, s.r.o. potom tovar fakturovali žalobcovi alebo jeho dodávateľom, avšak už s DPH, ktorú si žalobca (resp. aj subjekty v reťazci stojace medzi ním a deklarovaným dovozcom tovaru) odpočítal, v dôsledku čoho bol tovar nadobudnutý z ČR lacnejší o DPH. 57. Zo zistených skutočností vyplýva, že tovar existoval, tento žalobca odoberal od českého dodávateľa Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (prvá spoločnosť v reťazci), avšak fakturačnými obchodnými partnermi boli iné subjekty. Fakturačný tok tovaru sa teda nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR. Skutkové zistenia nasvedčujú tomu, že dôvodom, pre ktorý sa vytvoril takýto komplikovaný fakturačný tok tovaru, bolo zneužitie systému DPH. V prípade totožnosti fakturačného a reálneho toku tovaru by žalobca ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale musel by postupovať podľa § 49 ods. 2 písm. c) citovaného zákona čo znamená, že ako platiteľ by mohol odpočítať daň z tovarov v tom prípade, ak by tovar zdanil pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 citovaného zákona (t.j. vykonal by tzv. „samozdanenie“ - uplatnenie slovenskej dane z pridanej hodnoty na cenu uvedenú na českej faktúre, túto by si zároveň odpočítal, teda finančný efekt zo samozdanenia a odpočítania by bol nulový). 58. Žalobca bol posledným článkom v reťazci subjektov, v ktorom bol zneužitý systém DPH, keď bol s jeho vedomím vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia (subjekty, ktoré boli prvé v dodávateľskom reťazci na území SR), vystupujúce aj v úlohe dodávateľov pre EUROCOOP spotrebné družstvo, za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Daňové orgány pri vyhodnotení skutkového stavu správne poukázali na zneužitie práva v zmysle rozhodnutia súdneho dvora vo veci C-255/02 Halifax, podľa ktorého ... „Ak platiteľ alebo skupina vzájomne prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa nesmie prihliadať“ (odsek 66), resp. ... „Uplatňovanie právnej úpravy Spoločenstva totiž nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva“ (odsek 69). 59. Keďže nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru všetkými zúčastnenými subjektmi v reťazci, dodávateľovi žalobcu nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH, t.j. uvedením na faktúre. Žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane, pretože DPH zaplatil svojim deklarovaným dodávateľom len z titulu vystavených faktúr. 60. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, vykonali dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku, pričom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. Nakoľko námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, postupoval súd podľa § 190 SSP a žaloby zamietol. 61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 SSP tak, že správny súd nepriznal žalobcovi, voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko v konaní vo veci nemal úspech. Žalovanému súd podľa § 168 SSP právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.