Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200115 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200115.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: M.. N. Q., I. XX, XXX XX K., T.: XXXXXXXX, zastúpená: JUDr. Petrom Tóthom, advokátom so sídlom Bartošková č. 7, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448558/2014/5067 zo dňa 21.11.2014, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu zamieta. Žalobcovi a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne 1/ Zo skutkového stavu vo veci ustáleného žalovaným vyplýva, že daňový subjekt M.. N. Q., so sídlom I. XX, K., T.: XXXXXXXX, V.: XXXXXXXXXX, IČ V.: A si na základe zistenia správcu dane v kontrolovanom zdaňovacom období február 2011 uplatnila právo na odpočítanie dane pri tovare, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť a kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku vo výške 320.741,00 eur, z toho DPH 53.456,84 eur v zmysle ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty alebo DPH“). Uvedené zistenie preukazuje vykonané dokazovanie v priebehu daňovej kontroly, ktorá bola u daňového subjektu vykonaná a z ktorej bol vyhotovený protokol č. 9104406/5/4764148/2013/Nya zo dňa 23.10.2013 a ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 25.10.2013. 2/ Správca dane mu zaslal dňa 07.01.2014 Oznámenie č. 9104406/5/38395/2014/Fil, v ktorom určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt k protokolu o daňovej kontrole zo dňa 23.10.2013 a zdaňovacie obdobia január 2008 až december 2008, január 2009 až december 2009, január 2010 - december 2010, január 2011 - december 2011 na deň 13.02.2014 o 09,00 hod. 3/ Daňový subjekt sa na určený termín prerokovania nedostavil a prerokovanie predložených pripomienok a dôkazov zo dňa 23.10.2013 sa so správcom dane neuskutočnilo. O tom bol spísaný úradný záznam č. 9104406/5/601411/2014/Nya zo dňa 13.02.2014. 4/ Následne rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.: 9104406/5/725153/2014 zo dňa 24.02.2014 správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 53.456,84 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011. 5/ Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v rámci daňovej kontroly boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Vyhodnotiac všetky dôkazy a zistenia správcu dane správca dane vyslovil nasledovný záver: - plnenie deklarované zo strany českého dodávateľa za tovar - bravčové a hovädzie mäso na spoločnosť PERRO s.r.o., ktorá vystupuje ako nadobúdateľ tovaru na území Slovenskej republiky a následne plnenie deklarované zo strany spoločnosti PERRO, s.r.o., ktorá fakturačne deklaruje dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt M.. N. Q. ako aj - plnenie deklarované zo strany spoločnosti MACADY SK, s.r.o., ktorá fakturačne deklaruje dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt M.. N. Q., pričom pôvod tovaru - bravčové a hovädzie mäso, ktoré mal podľa predložených dokladov od subjektu v reťazci značeného ako „MISSING TRADER“, a to konkrétne MACADY SK, s.r.o. nadobudnúť kontrolovaný daňový subjekt M.. N. Q., nebol na základe zistení získaných počas daňovej kontroly preukázaný, ako aj - plnenie deklarované zo strany českého dodávateľa na spoločnosť PERRO s.r.o., ktorá vystupuje ako nadobúdateľ tovaru na území Slovenskej republiky, a následne - plnenie deklarované zo strany spoločnosti PERRO s.r.o., ktorá fakturačne deklaruje dodanie tovaru platiteľovi EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo), a následne - plnenie deklarované zo strany EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo), ktoré fakturačne deklaruje dodanie tovaru pre platiteľov B. K. a Q. I., a následne - plnenie deklarované zo strany B. K. a Q. I., ktorí fakturačne deklarujú dodanie tovaru platiteľovi EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo) a následne - plnenie deklarované zo strany EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo), ktoré fakturačne deklaruje dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt Mgr. N. Q., majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane u reálneho odberateľa, a to u kontrolovaného daňového subjektu Mgr. N. Q.. 6/ Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie. Na základe zistení správcu dane (získaných informácií a dôkazov) a ich vyhodnotenia zamestnanci správcu dane nepriznali právo na odpočítanie dane daňovému subjektu, pretože platiteľ dane pri výkone kontroly nepreukázal, že mu právo na odpočítanie dane z dodávateľských vo vzťahu k tomuto daňovému obdobiu sa vzťahujúcich faktúr od spoločnosti PERRO s.r.o. a MACADY SK s.r.o. a od družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo) vzniklo. 7/ Správca dane zistil, že u spoločnosti PERRO s.r.o. nie je žiadnym spôsobom preukázané vlastnícke alebo užívacie právo alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra a že sa jedná o fiktívne usadenie sa, aké charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka“ alebo „webová stránka“, čo nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti v zmysle článku 1 bodu 1 XIII Smernice. Teda na základe zistení správcu dane v prípade spoločnosti PERRO s.r.o. sa jedná o fiktívne usadenie na adrese Osuského 40, Bratislava, ktoré nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti a obchodnú činnosť tejto spoločnosti charakterizujú zamestnanci správcu dane ako deklarovanie fiktívnej ekonomickej činnosti bez akéhokoľvek reálneho základu. 8/ K obdobnému záveru dospel správca dane aj v prípade druhého dodávateľa spoločnosti MACADY SK s.r.o., u ktorej sa má jednať o fiktívne usadenie na adrese Kopčianska 10, Bratislava. 9/ Na základe zistení správcu dane ich vyhodnotenia potom správca dane nepriznal daňovému subjektu uplatnené právo na odpočítanie dane a konštatoval, že platiteľ dane pri výkone kontroly nepreukázal, že mu právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti PERRO s.r.o. a MACADY SK s.r.o. a od družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo) vzniklo. 10/ Správca dane pripomenul, že samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, pretože zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktúr, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. V danom prípade uvedené samotný preverovaný subjekt nesplnil a zamestnancami správcu dane vlastným preverovaním boli získané dôkazy, ktoré spochybnili nadobudnutie tovaru od spoločnosti PERRO s.r.o., MACADY SK s.r.o. a EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013: EUROCOOP spotrebné družstvo) kontrolovaným daňovým subjektom a tým spochybnili právo na odpočítanie dane z uvedeného tovaru. 11/ Správca dane na základe kontrolných zistení a získaných dôkazných prostriedkov konštatoval, že daňový subjekt M.. N. Q. porušila ustanovenia § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a § 49 ods. 1 a 2 zákona. V nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník a podľa § 8 ods. 1 zákona dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. 12/ Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období február 2011 uplatnil právo na odpočítanie dane pri tovare, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť, kontrolovanému daňovému subjektu ani nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku celkom vo výške 320.741,00 eur, z toho DPH vo výške 53.456,84 eur v zmysle ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty. 13/ Na základe uvedeného správca dane znížil daňovému subjektu odpočítanie dane z tovaru a služieb kúpených v tuzemsku v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty o sumu 53.456,84 eur. Pritom správca dane nespochybnil existenciu predmetného tovaru - bravčového a hovädzieho mäsa; spochybňuje, že predmetný tovar bol kontrolovanému daňovému subjektu dodaný dodávateľmi uvedenými na faktúrach. 14/ Proti uvedenému rozhodnutiu sa daňový subjekt v zákonnej lehote dňa 14.03.2014 odvolal. V odvolaní uviedol, že podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú byť dodržiavané základné zásady správy daní. Potom pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a je povinnosťou správcu dane chrániť nielen záujmy štátu a obcí, ale prihliadať aj na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Daňový subjekt tvrdí, že z obsahu protokolov z kontroly samotného rozhodnutia je zrejmé, že tieto zásady kontrolný orgán správcu dane porušil, keď konštatoval porušenie povinnosti preukázania splnenia podmienky nadobudnutia tovarov z krajín EÚ a povinnosťou odviezť DPH zo zdaniteľných plnení na území SR dodávateľmi kontrolovaného subjektu (napr. spoločnosti PERRO, s.r.o., Bratislava, MACADY SK, s.r.o., Bratislava atď.) a v závere za to postihuje kontrolovaný daňový subjekt tým, že spochybnil u neho nárok na odpočet DPH. Kontrolný orgán postihol kontrolovaný subjekt neuznaním nároku na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od jeho dodávateľov a zároveň konštatoval, že tieto subjekty nepreukázali splnenie povinnosti odviezť DPH zo svojich zdaniteľných plnení. Daňový úrad teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z ust. § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, keď nespochybnil existenciu dodávok predmetného tovaru (bravčového mäsa, pečienok, vnútorností, laloku a iných tovarov) a teda nedokázal existenciu fiktívnych obchodov v prípade kontrolovaného daňového a sankcionovaného subjektu. Naopak má za to žalobca, že dôkazné bremeno v týchto prípadoch uniesol správcovi dane vedel preukázať dodávateľskou faktúrou a príjemkou k dodanému tovaru, platbu za dodaný tovar a aj jeho použitím na svoje zdaniteľné plnenia. Skutočnosť, že dodávky tovaru boli reálne vykonané inými prepravcami ako boli dodávatelia, nie je pre nárok na odpočet rozhodujúca (výber osoby, ktorá prepravu uskutočňuje, je na dohode obchodných partnerov). Dodávatelia zo SR uskutočnili intrakomunitárne nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona o dani z pridanej hodnoty s tým, že tovar bol prepravený z iného členského štátu priamo kontrolovanému daňovému subjektu, čo zákon priamo umožňuje. 15/ Tvrdí žalobca, že v danom prípade splnil podmienky nároku na odpočet DPH tak, ako sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Uplatnil si odpočet z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnymi daňovými dokladmi, za dodávky tovarov preukazne zaplatil a dodané tovary použil na svoje zdaniteľné plnenia, z ktorých preukazne odviedol DPH na výstupe. Daňovú výhodu v tomto reťazci získali subjekty predchádzajúceho stupňa. 16/ Daňový subjekt nesúhlasil ani s tvrdeným dôvodom možnej zneužiteľnosti a tvrdí, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre a takýto záver správcovi dane ani z ničoho nevyplynul. Preto navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil. 17/ Žalovaný odvolaniu nevyhovel a napadnutým rozhodnutím č.: 1100302/1/448558/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 daňovému subjektu M.. N. Q., I. XX, K., T.: XXXXXXXX v sume 53.456,84 eura za zdaňovacie obdobie február 2011 ako vecne správne potvrdil. 18/ Žalovaný sa celkom stotožnil so závermi správcu dane a mal za to, že skutkový stav zistený správcom dane, ktorého úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočet dane z pridanej hodnoty je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad, bol podľa odvolacieho orgánu dostatočne preukázaný a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnený. Potom sa stotožnil so záverom správcu dane, že podnikateľské aktivity kontrolovaného daňového subjektu neboli štandardnými obchodmi, bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie Slovenskej republiky a všetky skutočnosti poukazujú na skutočnosť, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku z Českej republiky a ďalej umelo fakturovaný spoločnostiam v tuzemsku so zámerom získania odpočtu dane, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody. Z uvedeného jednoznačne vyplynulo, že kontrolovaný platiteľ dane Mgr. N. Q. vedela, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. II. Žaloba 19/ Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal v čase jej podania postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/448558/2014/5067 zo dňa 21.11.2014 a navrhol, aby súd po preskúmaní toto rozhodnutie v rozsahu bývalého ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p. v spojení i s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Bratislava č. 9104406/5/725153/2014 zo dňa 24.02.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 20/ Namietal žalobca v žalobe nesprávny právny záver, ku ktorému dospel správca dane aj žalovaný a tiež pochybenie zo strany správcu dane. 21/ Žalobca so závermi správcu dane aj žalovaného sa nemôže stotožniť a tvrdí, že aj v tomto daňovom období február 2011 žalobca preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na nadmerný odpočet DPH určených v zákone o dani z pridanej hodnoty, a síce: 1/ podľa § 49 zákona o DPH má daňový subjekt nárok uplatniť si odpočet DPH, ak je DPH voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 2/ podľa § 49 zákona o DPH má daňový subjekt nárok uplatniť si odpočet DPH za tovary a služby, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, 3/ podľa § 51 zákona o DPH má daňový subjekt nárok na odpočítanie dane podľa § 49 písm. a/, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 22/ Správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili existenciu splnenia týchto zákonných podmienok (okrem totožnosti dodávateľa so subjektom, ktorý vystavil faktúry). Má potom za to, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a v rámci dokazovania predložil dodávateľské faktúry, príjemky k dodanému tovaru, doklady preukazujúce platby za dodané tovary a predložením účtovníctva (vrátane dokladov z registračnej pokladne) preukázal, že tovar použil na svoje zdaniteľné plnenia, príp. bol v súlade so zákonom zlikvidovaný v kafilérii, čo predstavuje splnenie všetkých objektívne určených podmienok v zmysle zákona o DPH ako aj smernice rady 2006/112/ES, (ktorá v podstate v nezmenenom znení prevzala predmetné ustanovenia Šiestej smernice rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu, spoločný systém dane z pridanej hodnoty v znení jej viac ako 20 zmien a dodatkov). 23/ Odkazuje pritom žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého „daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní“. Zdôrazňuje, že v tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR ustálil, že daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, nemôže správca dane pričítať. Na preukázanie opaku dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane a nie daňový subjekt. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, musí mu byť umožnená účasť na dokazovaní. K rovnakému názoru dospel Najvyšší súd SR aj v obdobných prípadoch, napr. v rozhodnutí vo veci sp.zn. 3Sžf/94/2013 a sp. zn. 3Sžf/1/2010. 24/ Žalobca si uplatnil DPH z dodávateľských faktúr, ktoré boli riadnymi daňovými dokladmi v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty, za dodávky tovarov preukazne zaplatil a dodané tovary použil na svoje zdaniteľné plnenia v rámci svojho podnikania (kompletne evidovaný predaj na faktúru alebo priamo v predajniach - cez registračnú pokladňu) a z ktorých preukazne splnil vlastnú daňovú povinnosť. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR vydané v obdobných prípadoch. 25/ V rámci dokazovania predložil žalobca ako daňový subjekt doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru ako aj evidenciu účtovníctva, čím preukázal, že tovar použil na svoje zdaniteľné plnenia - na dodávku iným subjektom a predaj konečným spotrebiteľom a následne si z týchto realizovaných obchodov splnil daňovú povinnosť v zmysle príslušných zákonov. Preto žalobca sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v rozhodnutí daňových orgánov a tvrdí, že táto nie je v súlade s právom európskej únie a ustáleným spôsobom jeho aplikácie ako vyplývajú z rozhodnutí ESD, ktorá je pre právny poriadok Slovenskej republiky záväzná. 26/ Rovnako nemôže súhlasiť žalobca ani s použitím dôkazu - výpovede pána Z. v prebiehajúcom trestnom konaní, na ktorú poukázal správca dane vo svojom rozhodnutí a má za to, že táto nemá dôkaznú hodnotu. Pripomenul, že pán Z. čelí riziku vážnej trestnoprávnej sankcii, pričom je pochopiteľná, ale nie ospravedlniteľná, jeho snaha zbaviť sa aspoň časti zodpovednosti jej prenesením na iný subjekt, v tomto prípade na žalobcu, resp. jeho zamestnancov, čoho dôsledkom by mohli byť určité výhody, ktoré by menovanému pozícia spolupracujúceho obvineného mohla priniesť vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní i súdom. V prebiehajúcom trestnom konaní sa však výpoveď pána Z. ku dňu podania žaloby nepotvrdila, žalobcom ani jeho zamestnancom nebola preukázaná zodpovednosť za spáchanie žiadneho trestného činu a ani účasť na ňom. 27/ Z odôvodnenia celého rozhodnutia správcu dane i žalovaného je zrejmé, že správca dane nepreukázal žiadnu vedomosť daňového subjektu, že sa podieľa na plnení, ktorého primárnym cieľom je získanie daňovej výhody pre niektorého zo subjektov v dodávateľskom reťazci. Správca dane sa vo svojom odôvodnení opiera okrem iného o skutočnosť, že tovar bol daňovému subjektu dovážaný dopravnými prostriedkami inej spoločnosti ako je spoločnosť obchodného partnera, ktorý je dodávateľom daňového subjektu. Tento spôsob prepravy tovaru je však v danej oblasti obchodu vzhľadom na jeho špecifickosť a prísne hygienické požiadavky pri manipulácii a preprave tohto tovaru bežnou praxou a je v súlade s právnymi predpismi. 28/ Správca dane i žalovaný odôvodnili svoj záver o neuskutočnení zdaniteľného plnenia len tým, že v reťazci dodávateľov žalobcu sa nachádzali spoločnosti, ktoré podľa názoru daňového úradu nedisponovali kapacitami a potrebnými povoleniami na dodávku tovaru, konatelia spoločností nemali vedomosť o konaní spoločností a tieto nemali v poriadku daňové doklady a neplnili si povinnosti vo vzťahu k správcovi dane, dodávatelia žalobcu sa nesprávali ako vlastníci dodávaného tovaru a žalobca si nepreveril svojich dodávateľov. S touto argumentáciou žalobca nemôže súhlasiť a tvrdí, že správca dane nikdy a ničím nepreukázal, žeby žalobca vedel alebo mohol vedieť o existencii podvodu vo vzťahu k DPH a že získanie daňovej výhody bolo primárnym cieľom celého tohto obchodu i v predmetnom daňovom období február 2011. 29/ V skúmanom prípade žalobca teda tovar nespochybniteľne nadobudol a preukázateľne ho využil v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodanie jednotlivým odberateľom. Žalobca si riadne splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá náš právny poriadok a právo Európskej únie a vzhľadom na osobitosti obchodu s mäsom a zaužívané obchodné zvyklosti nezanedbal ani na potrebnú opatrnosť vo vzťahu k iným subjektom. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 30/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.03.2015 podal vyjadrenie v merite veci zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Pridržiava sa záverov a argumentácie uvedených v tomto rozhodnutí. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 21.11.2014 podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 9104406/5/725153/2014 zo dňa 24.02.2014, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku za zdaňovacie obdobie február 2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 53.456,84 eura, pretože na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vecne správne za zdaňovacie obdobie február 2011 neuznal odpočítanie dane z faktúr za dodávky mäsa od spoločnosti MACADY SK, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, PERRO s.r.o., Osuského 40, Bratislava a EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii (do 04.04.2013 EUROCOOP spotrebné družstvo), Záhorácka 53, 901 01 Malacky. Správne správca dane zdôvodnil, že platiteľ dane pri výkone kontroly nepreukázal, že mu právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr vzniklo, pričom všetky skutočnosti zistené pri kontrole poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia vystupujúce v úlohe dodávateľov tovaru pre platiteľa M.. N. Q. za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Zo zistení správcovi dane teda vyplynulo, že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre daňový subjekt. 31/ Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že predmetné závery správcu dane považuje za nesprávne, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesúhlasí. 32/ Predovšetkým poukazuje žalovaný, že tvrdenie žalobcu presne potvrdzuje záver správcu dane i odvolacieho orgánu, ktorý je uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom obdobnom prípade najvyšší súd poukázal na „základnú zásadu daňového práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktoré neužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oprávnené“. To znamená, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardná požiadavka správcu dane prekračujúca rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. 33/ Zo spisového materiálu v danom prípade bezosporu vyplýva, že celú transakciu ohľadne dodávok mäsa zrealizoval žalobca s pánom Z.. Pritom pán Z. nebol osoba oprávnená konať za uvedené subjekty. Nebol konateľom ani spoločníkom a nemal ani plnú moc na jej zastupovanie. Uvedené si žalobca vôbec nepreveril, len od menovaného preberal nové firmy ako dodávateľov, za ktoré pán Z. nosil potrebné doklady pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V prípade, ak niektorá z fiktívnych firiem sa stala problémová, t.j. začal sa o jej činnosť zaujímať miestne príslušný správca dane alebo jej bola zrušená registrácia za platiteľa dane z pridanej hodnoty, ihneď ju nahradil ďalšou fiktívnou firmou, ktorej konateľmi sa stali osoby za minimálnu odplatu, ktorí ani nevedeli, či a akú činnosť uvedená firma uskutočňuje a ani, kde sa nachádza jej sídlo. Všetky tieto skutočnosti potvrdzujú výsluchy svedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. 34/ Ak žalobca v žalobe uvádza, že skutočnosť, že šoféri disponovali všetkými pečiatkami dodávateľských firiem, dôvodne vyvolávala dojem, že sú zamestnancami alebo minimálne poverenými osobami dodávateľských spoločností, ktoré plnia svoju povinnosť dodať tovar, vrátane všetkých nákladov, t.j. aj nákladov na dopravu, ani s uvedeným žalovaný nesúhlasí, pretože na základe výsledkov medzinárodných výmen informácií zástupca spoločnosti Jatky Moravský Krumlov spol. s r.o. jednoznačne potvrdil, že ich zamestnanci (šoféri) prevzali hotovosť (čo bola neskôr fakturovaná cena bez dane), neodovzdávali žiadne doklady, na ktorých boli použité pečiatky dodávateľských firiem, v prípade neuhradenia hotovosti by tovar nebol zložený. Platba v hotovosti bola základnou podmienkou tohto dodávateľa. V reálnej praxi žiadny solídny podnikateľ by šoférom inej spoločnosti nedal svoju pečiatku, aby ju použili na rôzne doklady. Žalovaný by akceptoval možno toto tvrdenie v tom prípade, ak šoféri spoločnosti Jatky Moravský C. spol. s r.o., ktorá bola dodávateľom tovaru pre daňový subjekt M.. Q. N., disponovali pečiatkou tejto spoločnosti a ňou by potvrdili napr. dodací list alebo príjmový doklad, ale je nelogické, aby šoféri spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. disponovali pečiatkami iných spoločností (MACADY SK s.r.o., PERRO, s.r.o., EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii), ktoré boli dodávateľmi žalobcu. 35/ Žalovaný preto nesúhlasí so záverom žalobcu, že boli splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko nebola splnená podmienka ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie dane, ktorú uplatnil iný platiteľ za ním uskutočnené dodávky tovarov a služieb. Z uvedeného jednoznačne vyplýva dvojstranný vzťah medzi platiteľmi, t.j. ten dodávateľ, ktorý tovar alebo službu dodal alebo má dodať, vystaví faktúru, z ktorej za splnenia všetkých podmienok má platiteľ, ktorý plnenie prijal alebo má prijať, nárok na odpočítanie dane. Táto podmienka nebola v prípade žalobcu splnená, pretože tovar, z ktorého si uplatňuje odpočítanie dane, nebol dodaný dodávateľmi deklarovanými na uvedených faktúrach. 36/ Z dikcie ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov, s.r.o. 37/ Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. 38/ Žalovaný v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 8Sžf/9/2012 zo dňa 30.01.2013, v ktorom Najvyšší súd SR prijal právny názor k dôkaznému bremenu taký, že pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní, vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ, je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že jeho závery sú nesprávne. V tomto prípade daňový subjekt uvedené nepreukázal. 39/ Záverom preto žalovaný tvrdí, že jeho rozhodnutie vychádzalo z ust. § 63 ods. 2 Daňového poriadku zo stavu vecí zisteného v daňovom konaní, t.j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý bol daný jednoznačne preukázateľnou skutočnosťou. Postupom žalovaného tak nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti upravenej v ust. § 3 Daňového poriadku. 40/ Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom v podanom odvolaní. Žalovaný ako aj správca dane teda dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec správne posúdili. Preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Posúdenie veci 41/ Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 42/ Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 43/ Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 44/ V danom prípade súd konštatuje, že vo veci žalobcu Mgr. N. Q. na tunajšom súde prebiehalo vo vzťahu k ďalším iným daňovým obdobiam preskúmavacie konanie. Jedná sa o rozsudky vo veciach napr. 1S 12/2015 zo dňa 06.10.2016; 1S 13/2015 zo dňa 06.10.2016; 1S 14/2015 zo dňa 06.10.2016; 1S 16/2015 zo dňa 06.10.2016; 2S 11/2015 zo dňa 21.09.2016; 2S 12/2015 zo dňa 06.04.2016; 2S 13/2015 zo dňa 06.04.2016; 2S 14/2015 zo dňa 06.04.2016; 5S 11/2015 zo dňa 04.10.2016; 5S 13/2015 zo dňa 04.10.2016; 5S 16/2015 zo dňa 28.06.2016; 5S 12/2015 zo dňa 28.06.2016; 6S 12/2015 zo dňa 06.07.2016; 6S 16/2015 zo dňa 06.07.2016; 6S 20/2015 zo dňa 06.07.2016 a 6S 13/2015 zo dňa 06.07.2016, v ktorých preskúmavacích konaniach boli žaloby ako nedôvodné zamietnuté, kedy sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom správcu dane a žalovaného, že v danom prípade nevznikol žalobcovi nárok na odpočet DPH, pretože nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru všetkými zúčastnenými subjektmi v reťazci, dodávateľovi žalobcu nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH, t.j. s uvedením na faktúre žalobkyni nevznikol nárok na odpočet DPH, pretože DPH zaplatila svojím deklarovaným dodávateľom len z titulu vystavených faktúr. Tunajší súd dospel k záveru, že daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, vykonali dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku, pričom zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. Keďže súd sa aj v prípade tohto daňového obdobia február 2011 s týmto záverom plne stotožnil, s poukazom na ust. § 140 SSP preto v odôvodnení tohto ďalšieho rozsudku len odkazuje na vyššie vo veci účastníkov konania totožné rozsudky, keďže je tu splnená základná podmienka, že sa jedná o druhovo ten istý problém, ktorý už bol označenými rozsudkami právne vyriešený. 45/ O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP tento umožňuje priznať žalobcovi náhradu len v prípade jeho vecného úspechu, čo nie je prípad daného žalobcu a u žalovaného súd podľa § 168 SSP nevzhliadol dôvod pre priznanie náhrady. 46/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.