Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200261 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200261.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: O., štátna príslušnosť Afganistan, právne zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, so sídlom Geromettova 131, Lovča, pracovisko: Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/011795-005 zo dňa 03.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP- BA2-2014/011795-005 zo dňa 03.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. p.: PPZ-HCP-BA9-562-019/2014-Ž zo dňa 27.08.2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu. 2. V žalobe uviedol, že o udelenie dlhodobého pobytu na území SR požiadal dňa 30.04.2014, nakoľko sa na území SR zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu viac ako 5 rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Ku svojej žiadosti priložil všetky potrebné dokumenty a splnil všetky formálne podmienky preto, aby mu bol dlhodobý pobyt udelený. Správny orgán si v rámci zisťovania skutkového stavu veci v súlade s ust. § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov vyžiadal vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá správnemu orgánu dodala informáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné“, vedenú pod č.p.: 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014, ktorú nie je možné zverejniť. 3. Uviedol, že pred vydaním rozhodnutia mu bolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu, avšak obsahom administratívneho spisu boli informácie dodané žalobcom, resp. iné dokumenty, ktoré však v žiadnom prípade nemohli vyznieť v neprospech žalobcu. Utajená informácia, ktorá mala byť podkladom pre zamietavé stanovisko správneho orgánu sa v spise nenachádzala. V spise sa nachádzal výlučne záznam o tom, že sa jedná o utajovanú informáciu a táto nemôže byť z uvedeného dôvodu sprístupnená. Na základe tejto informácie rozhodol správny orgán o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, pretože je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 4. Žalobca sa nestotožnil so závermi správneho orgánu, že účastník konania je nebezpečný pre bezpečnosť SR, a že nemá poznať dôvody neudelenia dlhodobého pobytu, nakoľko tieto podliehajú utajeniu a že správny orgán nemá povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie nad rámec § 120 ods. 2 o pobyte cudzincov. 5. Poukázal, že vo vyjadrení zo dňa 28.07.2014 žiadal o sprístupnenie dôvodov, pre ktoré ho správny orgán považuje za nebezpečného pre bezpečnosť SR a tiež poukázal, že nikdy nepáchal žiadnu činnosť, ktorá by mohla byť v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Jeho žiadosti o sprístupnenie informácií správnym orgánom, ako aj Slovenskou informačnou službou nebolo vyhovené, a preto nepozná dôvod skonštatovania správnym orgánom nebezpečenstvo žalobcu. Je presvedčený, že ak by sa mohol vyjadriť k týmto informáciám, vyvrátil by ich bez akéhokoľvek podozrenia, nakoľko si je vedomý, že sa nikdy žiadneho takéhoto konania nedopustil. Poukázal, že on a ani jeho právny zástupca nemajú žiadnu informáciu o tom, čo je obsahom tejto utajovanej informácie a na základe akých dôvodov dospel správny orgán k záverom o nebezpečnosti žalobcu. 6. Ak sa v prípade žalobcu vyskytli dôvody, pre ktoré je obvinený z tak závažných skutočností, mali by byť tieto obvinenia v spise uvedené. V prípade žalobcu sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci, že je osobou, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR. Taktiež v odôvodnení správneho rozhodnutia bolo potrebné uviesť dôvody, resp. v čom spočíva konanie žalobcu, ktoré by malo ohroziť bezpečnostný záujem SR. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé ani to, aký verejný záujem by mal byť ohrozený a ani to, v čom táto hrozba spočíva, a ani dôkazy, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Keďže správny orgán zamietol žiadosť žalobcu aj z dôvodu hrozby pre verejný poriadok, malo rozhodnutie v tejto časti obsahovať riadne odôvodnenie. 7. Namietal, že žalovaný námietky žalobcu uvedené v odvolaní neakceptoval a vo svojom rozhodnutí argumentoval preverovaním informácií k osobe žalobcu týkajúcich sa miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany žalobcu a správou SIS dôverného charakteru vedenú pod č. 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014, o ktorej je v administratívnom spise vytvorený záznam. 8. Žalobca má za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2S/42/2008, ktorý rešpektuje nález Ústavného súdu SR PL. ÚS/15/03-39, ktorý poukazuje na právo osoby požadovať od príslušného úradu oznámenie aspoň základných dôvodov jeho rozhodnutia a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa so svojim návrhom na súd. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože došlo k porušeniu minimálne čl. 46, čl. 47, čl. 48 Ústavy SR, ale aj ust. § 3 správneho poriadku. 9. Má za to, že žalovaný aj nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože žalobca niekoľkokrát uviedol, že dodržiava všetky zákony a iné právne predpisy, na Slovensku vedie riadny život a vo všetkých aspektoch spĺňa požiadavky na udelenie trvalého pobytu. Žalovaný napriek tomu mal za to, že žalobca nenaplnil podmienky udelenia dlhodobého pobytu, resp., že žalobca je nebezpečný pre bezpečnosť SR. Žalovaný tak vychádzal zo zjavného rozporu záveru správneho orgánu a tvrdení žalobcu. Žalobca je tiež názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože pri takomto zásahu do základných práv žalobcu nie je prípustné, aby sa v rozhodnutí aj napriek ust. § 120 zákona o pobyte cudzincov, iba stroho konštatovala nebezpečnosť voči Slovenskej republike a záver o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. II. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.04.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že počas konania o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu získal prvostupňový správny orgán k žalobcovi v zmysle ust. § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov informáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné“ vedenú pod č. p.: 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Získaná informácia používa ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, a preto nie je možné uvedenú informáciu zverejniť. 11. Správny orgán mal zákonné dôvody na to, aby žalobcovi zamietol žiadosť v súlade s ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pretože je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, alebo verejný poriadok. Podľa ust. § 120 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba tú skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. Správny orgán v tomto prípade nemá priestor na správnu úvahu a v prípade, že mu je zo Slovenskej informačnej služby doručená pozitívna informácia, nemá inú možnosť ako žiadosť zamietnuť a uviesť konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem. Zároveň je viazaný tým, že v prípade uvedených informácií zasielaných Slovenskou informačnou službou ide o utajované skutočnosti, a v takomto prípade musí postupovať v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. Správny orgán preto nemá v tomto prípade priestor na správnu úvahu, ale berie na vedomie skutočnosť, že existujú informácie utajovaného charakteru a ďalej ich neskúma. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôže uviesť obsah utajovanej skutočnosti, pretože by prišlo k ich vyzradeniu. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v predmetnom rozhodnutí je opodstatnené ochranou utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Nahliadnutie do spisu podlieha režimu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o utajovaných skutočnostiach. S predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami. Toto právny zástupca žalobcu aj urobil, ale jeho žiadosť bola Slovenskou informačnou službou odmietnutá na základe písomnosti č. p.: 65/152-8-2138/2014 zo dňa 15.08.2014 a Slovenská informačná služba mu odmietla túto informáciu sprístupniť. 12. Žalovaný je názoru, že žalované správne orgány postupovali v súlade so zákonom a žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. 13. K námietkam žalobcu uviedol, že žalobca sa mal možnosť oboznámiť so spisom a zároveň vedel o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa predmetného konania. V prvostupňovom konaní bol oboznámený s tým, že existuje informácia, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba a bol vyzvaný, aby sa k veci vyjadril (dňa 21.07.2014, č. p.: PPZ-HCP-BA9-562-008/2014-Ž). Žalobca zaslal prvostupňovému správnemu orgánu svoje vyjadrenie a zároveň požiadal o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou, pričom dňa 12.09.2015 bola na prvostupňový správny orgán doručená záporná odpoveď zo SIS. Žalovaný je preto názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov účinného od 01.01.2012 a v súlade s ust. § 120 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/480/2014. Žalovaný je názoru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, žalobca vedel o dôvodoch zamietnutia žiadosti, zároveň využil svoje právo požiadať o oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou pôvodcu uvedenej písomnosti prostredníctvom advokáta. Oboznámenie sa s utajovanou písomnosťou bolo Slovenskou informačnou službou zamietnuté a správny orgán vo svojom konaní nemal inú možnosť, ako žiadosť zamietnuť. Zároveň uviedol, že správnemu orgánu zákon neumožňuje bližšie špecifikovať dôvody zamietnutia žiadosti, nakoľko by došlo k vyzradeniu utajovaných skutočností. III. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „S. s. p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S. s. p. 15. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. IV. 18. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č.p. PPZ-HCP-BA9-2014/011795-005 zo dňa 03.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava č. PPZ-HCP-BA9-562-019/2014-Ž zo dňa 27.08.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. 19. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 30.04.2014 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trnava podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na základe toho, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti a ust. § 52 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov deklaruje skutočnosť, že do doby nepretržitého pobytu sa podľa ods. 1 písm. a) započítava aj doba od podania žiadosti o udelenie azylu do rozhodnutia o udelení azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany. 20. Prvostupňový správny orgán počas konania o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu získal k žalobcovi v zmysle ust. § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov informáciu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné“ vedenú pod č. p.: 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Získaná informácia je utajovaného charakteru. V administratívnom spise sa nachádza záznam o oboznámení sa s uvedenou informáciou správnym orgánom prvého stupňa, zaevidovaný pod č. PPZ-HCP-BA9-562-007/2014-Ž zo dňa 20.06.2014. 21. Žalobca bol listom prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.07.2014 oboznámený o skutočnosti, že počas konania správny orgán získal informácie, ktoré odôvodňujú jeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, v zmysle ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, zamietnuť. Súčasne bol vyzvaný, aby sa k uvedeným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia vyjadril. 22. Dňa 28.07.2014 požiadal žalobca o oboznámenie sa so spisovým materiálom a súčasne požiadal Slovenskú informačnú službu o súhlas s oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou. 23. Na základe uvedenej žiadosti správny orgán dňa 31.07.2014 zaslal na Slovenskú informačnú službu žiadosť o súhlas s oboznámením sa s obsahom utajovanej písomnosti so stupňom utajenia dôverné vedenú pod č. p.: 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014 splnomocneným zástupcom žalobcu pod. č. PPZ-HCP-BA9-562-012/2014-Ž-TS. 24. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA9-562-019/2014-Ž zo dňa 27.08.2014 zamietol žalobcovu žiadosť o dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 25. Dňa 12.09.2014 bola na prvostupňový správny orgán doručená odpoveď zo Slovenskej informačnej služby pod č. p.: 65/152-8-2138/2014 zo dňa 15.08.2014, v zmysle ktorej Slovenská informačná služba nesúhlasí s udelením súhlasu oboznámiť sa s obsahom utajovanej písomnosti advokátom žalobcu a trvá naďalej na tom, aby sa s poznatkami o osobe žalobcu zaobchádzalo ako s utajovanou skutočnosťou. 26. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 26.09.2014, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V. 27. Podľa § 52 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ modrej karty a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. 28. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. 29. Podľa § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 30. Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 31. Podľa § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu. 32. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 33. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie. 34. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a) prísne tajné, b) tajné, c) dôverné, d) vyhradené. 35. Podľa ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona, stupňom utajenia „Dôverné“ sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky. 36. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že správny orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky. Správny orgán udelí dlhodobý pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny za splnenia podmienok uvedených v ust. § 52, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalovaný vyhodnotil osobu žalobcu ako osobu ohrozujúcu bezpečnosť štátu na základe obsahu informácie SIS o tom, že v danom prípade existuje hrozba zo strany žalobcu pre bezpečnosť štátu. 37. K informácii SIS č. 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 9.6.2014. získanej počas konania o udelenie dlhodobého pobytu súd uvádza, že táto bola Oddelením cudzineckej polície PZ Trnava získaná k osobe žiadateľa od Slovenskej informačnej služby, ktorá má charakter utajovanej písomnosti so stupňom utajenia „Dôverné“ v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. V uvedenej informácii boli informácie odôvodňujúce žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť vzhľadom na bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. S predmetnou informáciou sa oboznámil pracovník prvostupňového správneho orgánu, o čom sa v administratívnom spise nachádza záznam o oboznámení sa s uvedenou informáciou, zaevidovaný pod č. PPZ-HCP-BA9-562-007/2014-Ž zo dňa 20.06.2014. 38. Na základe takto zistenej skutočnosti bol žalobca listom prvostupňového správneho orgánu č. PPZ- HCP-BA9-562-008/2014-Ž zo dňa 21.07.2014 oboznámený o skutočnosti, že počas konania správny orgán získal informácie, ktoré odôvodňujú jeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, v zmysle ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zamietnuť. Súčasne bol vyzvaný, aby sa k uvedeným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia vyjadril. 39. Dňa 28.07.2014 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom žiadal o oboznámenie sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia. Súčasne so žiadosťou bolo doručená aj žiadosť o oboznámenie sa s obsahom utajovanej skutočnosti prostredníctvom splnomocneného zástupcu adresovaná na SIS. Následne správny orgán dňa 31.07.2014 zaslal na Slovenskú informačnú službu žiadosť o súhlas s oboznámením sa s obsahom utajovanej písomnosti so stupňom utajenia dôverné vedenú pod č. p.: 65/12-D-12-115/2014-S zo dňa 09.06.2014 splnomocneným zástupcom žalobcu pod. č. PPZ-HCP-BA9-562-012/2014-Ž-TS. Slovenská informačná služba pod č. p.: 65/152-8-2138/2014 zo dňa 15.08.2014 doručila prvostupňovému správnemu orgánu dňa 12.09.2014 odpoveď, v zmysle ktorej Slovenská informačná služba nesúhlasí s udelením súhlasu oboznámiť sa s obsahom utajovanej písomnosti advokátom žalobcu a trvá naďalej na tom, aby sa s poznatkami o osobe žalobcu zaobchádzalo ako s utajovanou skutočnosťou. 40. Vzhľadom na to, že v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa jedná o utajovanú skutočnosť stupňa utajenia „Dôverné“, stanovisko SIS nemôže byť a ani nie je súčasťou administratívneho spisu. To znamená, že v rozhodnutí správneho orgánu nie je možné uviesť konkrétne skutočnosti na základe ktorých Slovenská informačná služba dospela k negatívnemu záveru. Podľa názoru súdu žalobcom namietané skutočnosti nespôsobujú procesné pochybenie správneho orgánu. Súd je názoru, že účastník konania, ani jeho právna zástupkyňa neboli oprávnení sa s informáciou v stupni utajenia „Dôverné“ oboznámiť aj s ohľadom na skutočnosť, že Slovenská informačná služba v liste zo dňa 15.08.2014 nesúhlasila s udelením súhlasu oboznámiť sa s obsahom utajovanej písomnosti advokátom žalobcu. Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti podľa ust. § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť má charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru o nevhodnosti vyhovenia žiadosti. 41. Žalovaný správny orgán zastával názor, že pokiaľ ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, správny orgán v zmysle ust. § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba túto skutočnosť. 42. Žalobca s takýmto právnym názorom nesúhlasil a namietal absolútnu nedostatočnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia správnych orgánov. Namietal, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného rozhodnutia nedokáže závery konštatované správnym orgánom vyvrátiť, nie je si vedomý žiadneho konania, ktoré by malo byť dôvodom jeho nebezpečnosti. 43. Krajský súd v Bratislave námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné. 44. Pri posudzovaní námietok žalobcu súd vychádzal z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov (konkrétne jeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré žalovaný pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval. Preskúmanie ústavnosti uvedeného ustanovenia (§ 120 ods. 2 písm. g) citovaného zákona) je zverená do právomoci Ústavného súdu SR. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že návrh verejnej ochrankyne práv zo dňa 14.07.2014 na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, v ktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 <. zákona č. 404/2011 Z. z. <. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1 <., čl. 12 ods. 1 <. a <. a čl. 13 ods. 4 <. v spojení s čl. 46 ods. 1 <. a <., čl. 47 ods. 3 <. a čl. 48 ods. 2 <. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 <. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) bol uznesením ústavného súdu PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 odmietnutý ako neprípustný. 45. Pri posúdení námietok žalobcu súd vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány na prípad žalobcu pri rozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, (podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu), neukrátili žalobcu na žiadnom z jeho práv a žalobca nemohol úspešne namietať nezákonnosť rozhodovania žalovaného, ktorú videl žalobca v tom, že žalovaný ani krajský súd nesprístupnili dôkaz, ktorý bol v konaní použitý proti nemu a on sa nemohol účinne brániť. 46. Takúto námietku žalobcu vyhodnotil súd aj vo svetle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 40/2014-19 zo dňa 17.12.2014 za nedôvodnú a nespôsobilú spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 47. Ustanovenie § 120 ods. 1 <. zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu zákona o správnom konaní, avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 2 písm. g) <. zákona o pobyte cudzincov, zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu nad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované ustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. <. o správnom konaní lex specialis. Správny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. K tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 48. Podľa názoru súdu je dôležité poukázať na citlivosť predmetnej veci, resp. citlivosť vzťahu otázok pobytu a bezpečnostných záujmov štátu vo svetle nakladania s utajovanými skutočnosťami. Zákonodarca má značný priestor na úpravu pobytových režimov. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné práva, akcentujúc bezpečnosť štátu. 49. Zákonodarca uprednostnil bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. V konfrontácii s bezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu života a zákaz mučenia. Je nepochybné, že suverén má pri úprave cudzineckého režimu, a zvlášť otázok legálnych pobytov, veľkú diskréciu. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej informačnej služby a z ústavného, inštitucionálneho hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole. Ochrana správnymi súdmi je v predmetnej oblasti značne limitovaná, a preto môže vzbudzovať u cudzincov pocit nedostatočnej ochrany ich práv. Dikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná, že neumožňuje taký posun výkladu smerom k procesným článkom ústavy, aby sa žalobca mohol kontradiktórne konfrontovať s poznatkami v správach SIS. 50. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci, dospeje k záveru, že je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 120 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Je nesporné, že takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom orgánu štátu k tomu oprávneného za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené. Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzali z informácie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a Slovenskej informačnej služby a v rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, v tomto postupe súd nevidí žiadnu pochybnosť. 51. Podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona skutočnosť, že účastník konania nebol s informáciou v stupni utajenia „Dôverné“ oboznámený. Poznanie konkrétnych dôvodov, z ktorých informačná služba vychádzala pri svojom závere o hrozbe žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal. S predmetnými utajovanými skutočnosťami, by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami. 52. V danej veci sa krajský súd dňa 14.06.2016 oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosť v režime stupňa utajenia „Dôverné“ za zachovania podmienok citovaného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z. z. a je názoru, že utajovaná skutočnosť je dostatočne konkrétna a existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozuje bezpečnosť štátu. 53. K ďalším námietkam žalobcu, týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov súd uvádza, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Na základe obsahu administratívneho spisu súd konštatoval, že v danej veci tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobil zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave žalobu podľa § 190 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 54. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S. s. p. a v konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.