Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/102/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200651 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200651.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: S.. G. K. S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, C., právne zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PHZ- KA4-2015/000670-002 zo dňa 10.02.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. PHZ-KA4-2015/000670-002 zo dňa 10.02.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č. KRHZ-BA-OPP-53/2014-009 zo dňa 17.12.2014, ktorým priznal žalobkyni za obdobie od 17.05.2012 do 15.06.2012 dávku nemocenského zabezpečenia vo výške 838,10 eura. Poukázala na to, že správny orgán nesprávne vyložil záväznosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2014 sp. zn. 6CoPr/9/2014 a s poukazom na ust. § 159 ods. 2 O.s.p. uviedla, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že správny orgán je viazaný iba právoplatným rozhodnutím, ktorým bola riešená predbežná otázka, t.j. ktorého výrok sa predbežnou otázkou zaoberá, pričom v danom prípade takéto rozhodnutie neexistuje. Potom z uvedeného vyplýva, že správny orgán bol povinný sám skúmať otázku skončenia služobného pomeru ako otázku predbežnú a pokiaľ tak neurobil, rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa konštatovala, že pokiaľ ide o samotné posúdenie okamihu skončenia služobného pomeru žalobkyne, správny orgán sa dopustil hrubého pochybenia pri výklade a aplikácii hmotnoprávnych noriem. Uviedla, že správny orgán sa stotožnil so závermi Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014, v zmysle ktorého pri posudzovaní otázky okamihu skončenia služobného pomeru dochádza zo zákona z viacerých dôvodov, uplatní sa ten, ktorý časovo nastal ako prvý. Bola názoru, že správny orgán opomenul tú skutočnosť, že samotné uvedenie textu právnej normy v zákone ešte automaticky neznamená jej platnosť a účinnosť, pretože ak existujú dve navzájom si odporujúce a navzájom sa vylučujúce právne normy, z hľadiska zásad právneho štátu je nemysliteľné, aby boli obe rovnako aplikovateľné, a preto medze ich aplikácie musia byť vymedzené kolíznymi pravidlami. Zdôraznila, že tieto kolízne pravidlá sa uplatňujú automaticky a ihneď, t. j. v okamihu vzniku existencie kolidujúcich ustanovení právnych predpisov. Uviedla, že v prejednávanom prípade bola otázka skončenia služobného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok upravená ust. § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z.. Nesprávnosť postupu správnych orgánov podľa žalobkyne spočíva v tom, že pri kolízii ustanovení nemožno prihliadať na ich obsah a podľa neho posudzovať, ktoré bude mať prednosť. Prednosť kolidujúcich ustanovení riešia kolízne pravidlá, ktoré ale musia byť nezávislé na konkrétnom obsahu kolidujúcich ustanovení. Obsah kolidujúcich ustanovení je dôležitý iba potiaľ, pokiaľ sa zisťuje ich kompatibilita, v prípade, že táto je vylúčená, je potrebné vymedziť vzťah kolidujúcich ustanovení pomocou formálnych kolíznych pravidiel. V danom prípade prichádza do úvahy kolízne pravidlo - zásada podľa ktorej neskoršia norma ruší normu skoršiu s tým, že neskoršou normou je práve norma obsiahnutá v ust. § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorá bola prijatá až novelou č. 82/2009 Z. z., preto platí, že opačná norma o automatickom ukončení služobného pomeru (§ 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z.), ktorá jej odporuje nie je ďalej aplikovateľná, a to aj keď zákonodarca omylom toto pôvodné, novele odporujúce ustanovenie zo zákona nevypustil. Žalobkyňa mala za zrejmé, že keďže nedošlo k automatickému zániku služobnému pomeru a zároveň služobný úrad nerozhodol o skončení služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., nemohol skončiť služobný pomer skôr ako dňa 30.06.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa dala do pozornosti aj dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým bolo vypustené ust. § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. o automatickom zániku služobného pomeru, k čomu sa v dôvodovej správe výslovne uvádza „zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov sa vypúšťa ustanovenie, ktoré je nadbytočné vo vzťahu k úprave podľa § 60 ods. 2 platného zákona“. Žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že jej služobný pomer bol založený rozhodnutím, ktorým bola súčasne určená aj doba trvania služobného pomeru - 5 rokov. Počas celej doby trvania služobného pomeru nebolo toto rozhodnutie nikdy zrušené ani zmenené. Žalobkyňa taktiež nebola zo strany úradu pri vzniku služobného pomeru oboznámená s možnosťou, že by jej služobný pomer, hoci bol rozhodnutím určený bez ďalšieho na 5 rokov, mohol skončiť bez osobitného rozhodnutia predčasne a už vôbec nie v dôsledku vzniku nároku na starobný dôchodok. Na základe uvedeného bola názoru, že pokiaľ služobný úrad nerozhodol o skončení služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., nemohol skončiť služobný pomer skôr ako dňa 30.06.2012 (t.j. po uplynutí doby na ktorú bol uzatvorený), čo okrem iného znamená, že žalobkyni vznikol nárok na dávky nemocenského zabezpečenia za obdobie od 17.05.2012 do 31.05.2012 vo výške 592,68 eura a za obdobie od 01.06.2012 do 15.06.2012 vo výške 569,67 eura, t.j. spolu 1.162,35 eura. Vzhľadom na to, vyhodnotila rozhodnutia správnych orgánov v prejednávanej veci ako nesprávne, keď nimi boli žalobkyni priznané dávky nemocenského zabezpečenia za rovnaké obdobie iba vo výške 838,10 eura. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa žiadala, by súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 27.05.2015, v ktorom uviedol, že žalobkyňa namieta jednak nesprávne vyloženie záväznosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014 a jednak nesprávne posúdenie okamihu skončenia služobného pomeru žalobkyne. V súvislosti s prvou námietkou v spojení s § 157 a § 159 ods. 2 O.s.p. uviedol, že riadne odôvodneným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave súd dospel k takému záveru, ktorý vyslovil vo výrokovej časti rozsudku. V odôvodnení, ktoré je jednou z náležitostí rozsudku vysvetlil prečo a na základe akých dôkazov dospel k predmetnému výroku. Bol názoru, že nemožno tvrdiť, že Krajský súd v Bratislave vo výrokovej časti nevyjadril žiadny záver o momente skončenia služobného pomeru tak, ako to uvádza žalobkyňa, pretože vo výroku predmetného rozsudku v časti uplatnených nárokov odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu v nepriznaní nároku, ktorý by žalobkyni inak vznikol kebyže služobný pomer skončil dňom 30.06.2012 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. V samotnom odôvodnení odvolacieho rozsudku odvolací súd potvrdil okamih skončenia služobného pomeru dňom 17.05.2012 a zároveň dodal, že bolo potrebné pristupovať k posudzovaniu jednotlivých uplatnených nárokov samostatne, keďže každý z nich vyplýva z inej právnej úpravy. Na základe druhostupňového rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave vydalo rozhodnutie č. KRHZ-BA-OPP-53/2014-009, keď žalobkyni podľa § 7 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov v znení neskorších predpisov priznal za kalendárne dni od 17.05.2012 do 15.06.2012 dávku nemocenského zabezpečenia vo výške 838,10 eura, ktorá žalobkyni bola v tejto výške vyplatená. V súvislosti s druhou námietkou žalobkyne, týkajúcou sa nesprávneho posúdenia okamihu skončenia služobného pomeru žalobkyne, žalovaný konštatoval, že táto časť žaloby je nesporná a irelevantná, pretože jej posúdenie bolo predmetom návrhu žalobkyne o zaplatenie 4.600,49 eura s príslušenstvom zo dňa 25.04.2013. Žalovaný uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cpr/5/2013 zo dňa 27.03.2014 súd zamietol žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu a následne Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014 v časti zvyšných uplatnených nárokov (služobný plat za 10 pracovných dní v sume 735,23 eura s príslušenstvom, náhrady za nevyčerpanú dovolenku za 5 dní v sume 367,62 eura s príslušenstvom) potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Nárok žalobkyne v tomto smere nebol dôvodný, pretože ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku na starobný dôchodok, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, t.j. dňom 17.05.2012. Uviedol, že platnosť skončenia služobného pomeru bolo potrebné posudzovať podľa platnej právnej úpravy zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore účinného v čase, keď mal služobný pomer skončiť, resp. kedy došlo k splneniu podmienky pre skončenie služobného pomeru zo zákona. Konštatoval, že nebolo sporné, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek dňa 17.05.2012, k skončeniu služobného pomeru došlo ex lege bez potreby vykonávania ďalšieho právneho úkonu smerujúceho ku skončeniu služobného pomeru zo strany žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené bol názoru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú súladné so zákonom, a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol. III. Súd rozhodol o žalobe žalobkyne bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej O.s.p.), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.sp. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca a žalovaný sa k výzve nevyjadrili, súd vzhľadom na obsah doložky predmetnej výzvy mal za to, že námietky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemali. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z administratívneho a súdneho spisu súd zistil, že Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave rozhodnutím č. KRHZ-BA-OPP-53/2014-009 zo dňa 17.12.2014 podľa § 7 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. priznalo žalobkyni za kalendárne dni od 17.05.2012 do 15.06.2012 dávku nemocenského zabezpečenia vo výške 838,10 eura. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že registratúrnym záznamom č. KRHZ-BA-OSU-829/2012 zo dňa 12.04.2012 bolo žalobkyni oznámené skončenie služobného pomeru dňom 17.05.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu skončenia, t. j. k 17.05.2012. Dňa 17.05.2012 vznikla žalobkyni dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby - nepracovný úraz, ktorá dočasná neschopnosť skončila dňa 15.06.2012. Žalobkyni vznikol nárok na dávky nemocenského zabezpečenia podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona, keďže na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 zákona má nárok policajt a profesionálny vojak po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby. Ďalej uviedol, že krajské riaditeľstvo pri stanovení dávky nemocenského zabezpečenia vychádzalo aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2014 sp. zn. 6CoPr/9/2014, ktorým odvolací súd konštatoval, že: „je v zhode so súdom prvého stupňa, že nárok žalobkyne nebol dôvodný, keď sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa o tom, že ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku na starobný dôchodok, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. dňom 17.05.2012“. Žalovaný rozhodnutím č. PHZ-KA4-2015/000670/002 zo dňa 10.02.2015 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o priznaní dávky nemocenského zabezpečenia za kalendárne dni od 17.05.2012 do 15.06.2012 vo výške 838,10 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, že registratúrnym záznamom zo dňa 14.05.2012 bolo žalobkyni zaslané potvrdenie o skončení služobného pomeru, s ktorým v zmysle písomného vyjadrenia nesúhlasila a uviedla, že s ňou nemal byť skončený služobný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., ale jej služobný pomer sa mal skončiť uplynutím dočasnej štátnej služby, t.j. 30.06.2012. Ďalej uviedol, že žalobkyňa podala žalobný návrh na Okresný súd Bratislava I dňa 26.04.2013, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudkom krajského súdu zo dňa 10.11.2014 bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I potvrdené a vychádzajúc z predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave správny orgán priznal žalobkyni dávku nemocenského zabezpečenia v celkovej výške 838,10 eura. Žalobkyňa namietala skončenie služobného pomeru dňom 17.05.2012, v súvislosti s čím žalovaný konštatoval, že postupoval na základe právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 30, § 60 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., keď oznámil žalobkyni skončenie služobného pomeru práve dňom vzniku nároku na starobný dôchodok, teda objektívnej skutočnosti, ktorá nastala časovo skôr ako uplynutie času, na ktorý bola dočasná štátna služba vyhlásená. Uviedol, že nič na tom nemení ani skutočnosť, že novelou č. 80/2003 Z. z. zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov bol dôvod skončenia služobného pomeru dňom vzniku nároku na starobný dôchodok zrušený. Konštatoval, že ust. § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení účinnom v máji 2012 taxatívne vymenúva dôvody, ktoré ak nastanú, končí služobný pomer ex lege. Z toho dôvodu služobný úrad skončenie služobného pomeru administratívne vybavil ako to bolo i v prípade skončenia služobného pomeru žalobkyne. S poukazom na § 159 ods. 1, 2 O.s.p. a čl. 46 Ústavy SR uviedol, že správny orgán, ako aj žalobkyňa sú viazaní rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014 aj keď dané rozhodnutie nevyhovuje predstavám a názorom jednej zo zúčastnených strán. Tento fakt taktiež neznamená, že konečné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je nesprávne a jeho právoplatnosť a vykonateľnosť možno ignorovať. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 4Cpr/5/2013 - 88 zo dňa 27.03.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči Ministerstvu vnútra SR zaplatenia 4.600,49 eura s príslušenstvom titulom nevyplatených platových nárokov. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I v jeho zamietajúcej časti ohľadne nároku na odchodné, nároku na výsluhový príspevok a nároku na doplatenie rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2012 a jún 2012 zrušil a konanie o týchto nárokoch zastavil a vec v tejto časti po právoplatnosti rozsudku postúpil na rozhodnutie Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Bratislave (pokiaľ ide o dávky nemocenského zabezpečenia) a Ministerstvu vnútra SR (pokiaľ ide o dávky výsluhové zabezpečenia). Vo zvyšnej časti uplatnených nárokov (služobný plat za 10 pracovných dní a náhrady za nevyčerpanú dovolenku) napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I potvrdil. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že v zhode so súdom prvého stupňa mal za to, že nárok žalobkyne nie je dôvodný v časti nárokov preplatenia dovolenky a služobného platu a stotožnil sa s správnym posúdením veci súdom prvého stupňa tak, že ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku na starobný dôchodok, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., t. j. dňom 17.05.2012. Poukázal na to, že pre posúdenie platnosti skončenia služobného pomeru bol rozhodujúci stav v čase jeho skončenia, to znamená, že platnosť skončenia služobného pomeru žalobkyne bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy zákona č. 315/2001 Z. z. účinného v čase, keď mal služobný pomer skončiť, resp. keď došlo k splneniu podmienky pre skončenie služobného pomeru zo zákona, t. j. ku dňu 17.05.2012. Uviedol, že v čase dovŕšenia dôchodkového veku dňa 17.05.2012 bolo platné a účinné ust. § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého zo zákona zanikol služobný pomer žalobkyne dovŕšením dôchodkového veku. Toto ustanovenie bolo zo zákona vypustené až novelou č. 80/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013. Keďže predmetná novela vo vzťahu k zákonu č. 315/2001 Z. z. nemá prechodné ustanovenie, potom platí, že jej účinky pôsobia do budúcnosti, t. j. odo dňa účinnosti novely. Mal za to, že žalovaný nemohol inak postupovať ako oznámiť, resp. vydať písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru žalobkyni postupom podľa § 59 ods. 3 v tom čase účinného zákona č. 315/2001 Z. z.. Uviedol, že dôvod obligatórneho skončenia služobného pomeru zo zákona podľa § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona časovo predchádzal dôvodu skončenia služobného pomeru podľa písm. b) citovaného ustanovenia, t. j. z dôvodu uplynutia dočasnej služby, žalovaný nemohol žalobkyňu naďalej (po 17.05.2012) zamestnávať až do dňa 30.06.2012. Uviedol, že v prípade ak k ukončeniu služobného pomeru dochádza zo zákona z viacerých dôvodov, uplatní sa ten, ktorý časovo nastal ako prvý. Ohľadne súčasnej existencie ust. § 60 ods. 2 citovaného zákona, ktorá umožňovala fakultatívne skončenie služobného pomeru (t. j. na základe rozhodnutia služobného úradu) v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok u príslušníka konštatoval, že táto bola pre posúdenie predmetnej veci irelevantná, pretože naďalej bolo v platnosti ust. § 63 ods. 1 písm. d) upravujúce zánik služobného pomeru zo zákona. IV. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., služobný pomer príslušníka sa skončí dňom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu a ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa osobitného predpisu. Krajský súd sa v intenciách žaloby zaoberal žalobkyňou vznesenými námietkami a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie, pretože nesúhlasila s aplikáciou § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. v prípade posúdenia skončenia služobného pomeru žalobkyne, keďže v prejednávanom prípade bola otázka skončenia služobného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok upravená jednak v § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a taktiež v § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., pričom v danej veci pri kolízii ustanovení nemožno podľa názoru žalobkyne prihliadať na ich obsah a podľa neho posudzovať, ktoré bude mať prednosť, ale bolo potrebné aplikovať kolíznu zásadu, podľa ktorej neskoršia norma ruší normu skoršiu s tým, že neskoršou normou je práve norma obsiahnutá v ust. § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorá bola prijatá až novelou č. 82/2009 Z. z.. S uvedeným sa súd nestotožnil a má za to, že správny orgán postupoval správne, keď aplikoval ust. § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., čo aj v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, a to aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014. V preskumávanej veci sa súd ohľadne posúdenia otázky týkajúcej sa skončenia služobného pomeru žalobkyne plne stotožnil s konštatáciou vyslovenou v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014, že ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku na starobný dôchodok, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, t. j. dňom 17.05.2012 s tým, že platnosť skončenia služobného pomeru bolo potrebné posudzovať podľa platnej právnej úpravy zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore účinného v čase, keď mal služobný pomer skončiť, resp. kedy došlo k splneniu podmienky pre skončenie služobného pomeru zo zákona. Žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek dňa 17.05.2012, ku skončeniu služobného pomeru došlo ex lege, bez potreby vykonávania ďalšieho právneho úkonu smerujúceho k skončeniu služobného pomeru zo strany žalovaného. V ďalšom súd odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave uvedené na str. 7 tohto rozhodnutia. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaný správny orgán nesprávne vyložil záväznosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2014 sp. zn. 6CoPr/9/2014 s poukazom na § 159 ods. 2 O.s.p., a keďže správny orgán sám neskúmal otázku skončenia služobného pomeru žalobkyne ako otázku predbežnú, rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, súd túto rovnako vyhodnotil ako neopodstatnenú. V danom prípade Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cpr/5/2013-88 zo dňa 27.03.2014 v jeho zamietajúcej časti ohľadne nárokov žalobkyne na odchodné, nároku na výsluhový príspevok a nároku na doplatenie rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2012 a jún 2012 zrušil a konanie o týchto nárokoch zastavil a vec v tejto časti po právoplatnosti rozsudku postúpil na rozhodnutie príslušným správnym orgánom a vo zvyšnej časti uplatnených nárokov (služobný plat za 10 pracovných dní a náhrady za nevyčerpanú dovolenku) napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I potvrdil. Pokiaľ odvolací súd rozhodoval o nárokoch žalobkyne, konkrétne zaplatenie služobného platu za obdobie od 16.06.2012 - 30.06.2012 t. j. za 10 pracovných dní a preplatenia náhrady za nevyčerpanú dovolenku, musel sa prejudiciálne zaoberať otázkou posúdenia platnosti skončenia služobného pomeru žalobkyne. Ako bolo už vyššie uvedené, odvolací súd konštatoval, že v zhode so súdom prvého stupňa mal za to, že nárok žalobkyne v tomto smere nie je dôvodný a stotožnil sa s správnym posúdením veci súdom prvého stupňa tak, že ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku na starobný dôchodok, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., t. j. dňom 17.05.2012. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že žalovaný správny orgán rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keď sám neskúmal otázku skončenia služobného pomeru žalobkyne, pretože správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z objektívnej skutočnosti, ktorá nastala časovo skôr ako uplynutie času, na ktorý bola dočasná štátna služba žalobkyne vyhlásená, s tým, že ust. § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení účinnom v máji 2012 taxatívne vymenúva dôvody, ktoré ak nastanú, končí služobný pomer ex lege a z tohto dôvodu služobný úrad skončenie služobného pomeru administratívne vybavil tak ako to bolo v prípade skončenia služobného pomeru žalobkyne. Súd je názoru, že správny orgán postupoval správne, keď pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoPr/9/2014 zo dňa 10.11.2014, pretože z citovaného rozhodnutia nesporne vyplýva, že otázka posúdenia skončeniu služobného pomeru žalobkyne bola ako predbežná otázka vyriešená, na základe ktorej bolo následne súdom o nárokoch žalobkyne právoplatne rozhodnuté, pričom súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa správny orgán nemohol stotožniť s právnym názorom vysloveným v súdnom rozhodnutí, tak ako to bolo v danom prípade. Krajský súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, na zistený skutkový stav bol aplikovaný správny právny predpis, rozhodnutie obsahuje všetky formálne ako i obsahové náležitosti a nezistil ani také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 O.s.p. musel prihliadnuť, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.