Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200719 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200719.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: CYBERGUN société anonyme, so sídlom 9-11, rue Henri - Durant, 910 70 Bondoufle, Francúzsko, IČ: 337 643 795 R.C.C. EVRY, právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Colného úradu Bratislava č. 1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Colný úrad Bratislava vydal dňa 24.06.2009 rozhodnutie o zaistení tovaru č. 38210/2009-5268, ktorým právnickej osobe ACTION SPORTS, s.r.o., Mlynarovičova 22, Bratislava, IČO: 35 794 534 na základe čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili a § 6 ods. 2, 5 zákona č. 200/2004 Z.z. v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 199/2004 Z.z. zaistil tovar - airsoftové zbrane v množstve 60 kartónov (342 kusov). Predmetný tovar colný úrad zaistil z dôvodu, že pri fyzickej kontrole tovaru vzniklo podozrenie, že predmetný tovar porušuje práva duševného vlastníctva právnickej osoby žalobcu, na ochranu práv ktorého bolo na základe jeho žiadosti v zmysle Nariadenia č. 1383/2003 prijaté colné opatrenie s účinnosťou od 21.04.2009 do 21.04.2010. Žalobca sa ako oprávnená osoba zaviazal na úhradu nákladov spojených s účelným uplatňovaním opatrenia podľa zákona č. 200/2004 Z.z. v písomnom vyhlásení, ktoré tvorilo prílohu žiadosti o prijatie colného opatrenia. 2. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 28CbPv/2/2009 zo dňa 10.02.2011 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/171/2011 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému: ACTION SPORTS, s.r.o., Mlynarovičova 22, Bratislava domáhal určenia, že zaistený tovar je falzifikát alebo nedovolená napodobenina. 3. Colný úrad Bratislava rozhodnutím č. 0526410351103 zo dňa 04.10.2013 rozhodol o prepustení predmetného tovaru do režimu - voľný obeh. Predmetný tovar bol vyskladnený zo skladu colného úradu a vrátený držiteľovi tovaru dňa 07.10.2013. 4. Rozhodnutím č. 1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014 Colný úrad Bratislava v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v spojení s § 23 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náklady colných orgánov, na úhradu ktorých sa ako účastník konania zaviazal a ktoré boli spojené s účelným uplatňovaním opatrenia podľa zákona č. 200/2004 Z.z. (pozostávajúce zo skladného za tovar zaistený rozhodnutím zn. 38210/2009-5268 zo dňa 24.06.2009) v celkovej sume XX XXX,XX eura. Vyčíslené náklady sa pritom dotýkajú nižšie uvedeného tovaru špecifikované ako: airsoftové vzduchovky v množstve 342 kusov hodnota tovaru XX XXX,XX USD, colná hodnota XX XXX,XX eura, - dátum uskladnenia 24.06.2009, - dátum vyskladnenia tovaru 07.10.2013, - dĺžka uskladnenia tovaru 51 mesiacov a 13 dní, - sadzba použitá pre výpočet skladného: 10 % z hodnoty uskladneného tovaru/mesiac, - skladné za kalendárny mesiac X XXX,XX eura (§ 23 ods. 2 písm. b) colného zákona), úhrnná suma skladného za 51 mesiacov a 13 dní, t. j. za 52 mesiacov XX XXX,XX eura 5. Žalovaný rozhodnutím č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. 1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014. II. 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote (05.05.2015) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 7. V žalobe žalobca konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia otázky, či zaistený tovar (ne)porušuje práva duševného vlastníctva ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho postupu, zmätočnosti, arbitrárnosti rozhodnutia a porušenia práva žalobcu na legitímne očakávania. 8. Poukázal na to, že v rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28CbPv/2/2009 v právnej veci žalobcu proti žalovanému: ACTION SPORTS, s.r.o., ktorým súd zamietol žalobu o určenie, že tovar zaistený rozhodnutím colného úradu je falzifikátom, súd vo výroku predmetného rozsudku, ani v jeho odôvodnení neuviedol, že zaistený tovar neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. Mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne a účelovo vytrhli z kontextu rozhodnutia, časť vety uvedenú v odôvodnení rozsudku na str. 5, a to, že „zaistený tovar svojim zaradením do uvedených kategórií nespadá, nemôže preto ani porušiť niektoré z uvedených práv oprávňujúcich držiteľa práva uplatňovať si svoje práva duševného vlastníctva viažuceho sa k hračkám distribuovaných spoločnosťou žalobcu“. Mal za to, že otázka toho, či predmetný zaistený tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ostala nevyriešená, preto ani nemohla byť splnená podmienka čl. 6 ods. 1 nariadenia, ktoré zakladá zodpovednosť držiteľa práv podľa vyhlásenia len na prípady, ak sa následne zistí, že príslušný tovar neporušuje právo duševného vlastníctva, pretože vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava I neurčil, že zaistený tovar neporušuje právo duševného vlastníctva žalobcu, nemohol ani vzniknúť právny základ pre vznik zodpovednosti žalobu za náklady uskladnenia tovaru. 9. Žalobca právne posúdenie, ako aj postup pri interpretácii a aplikácii zákona č. 200/2004 Z.z. oboma správnymi orgánmi považoval za nesprávne a arbitrárne. Uviedol, že dňa 24.06.2009 vydala PCÚ Žabí Majer (Colný úrad Bratislava) Rozhodnutie o zaistení tovaru č. 38210/2009-5268 na tovar, ktorý žalobca označil ako podozrivý tovar, ktorý porušuje právo duševného vlastníctva oprávnenej osoby v množstve 60 kartónov airsoftových zbraní, na základe čoho podľa názoru žalobcu vznikol právny vzťah medzi žalobcom a colným úradom, a preto je potrebné na tento právny vzťah vrátane základu pre výpočet náhrady aplikovať právne predpisy platné v čase založenia právneho vzťahu a nie v čase vymerania skladného ako sa mylne domnieva žalovaný. 10. Konštatoval, že ani z citovaného nariadenia, ani z vyhlásenia žalobcu zo dňa 02.04.2009, ako aj zo zákona č. 200/2004 Z.z. nevyplýva, či už priamo alebo nepriamo, že náklady vzniknuté pri uchovaní tovaru pod colnou kontrolou sa vypočítajú postupom podľa § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z. 11. Podľa žalobcovho názoru použil žalovaný pri rozhodovaní o nákladoch uskladnenia tovaru nesprávne ust. § 7, ktoré nie je „doplnením“, resp. nenadväzuje na ust. § 4, ale vyjadruje inú skutočnosť, a to, že tovar má postavenie „dočasne uskladneného tovaru“ v zmysle čl. 50 Nariadenia Rady (ES) č. 2913/92, čoho účelom podľa názoru žalobcu je primerane aplikovať ustanovenia o spôsobe umiestnenia takéhoto tovaru. 12. Mal za to, že osobitným predpisom o dočasnom uskladnení tovaru, na ktorý odkazoval zákon č. 200/2004 Z.z. v znení platnom v čase zaistenia tovaru bol výhradne čl. 50 Nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 a až zákonom č. 467/2009 Z.z. účinným od 01.12.2009 bola poznámka pod čiarou v ust. § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. doplnená o slovo „napríklad“ a odkaz na § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zákona č. 465/2008 Z.z. 13. Žalobca ďalej namietal, že je neprípustné a nesprávne ako žalovaný a aj prvostupňový správny orgán cituje a interpretuje ust. § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. v spojení s odkazom pod čiarou § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z. už len z toho dôvodu, že povinnosť uhradiť náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s prijatím opatrenia je upravená v § 4 v spojení s § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z.z. a nie v § 7 tohto zákona. 14. Interpretácia § 7 žalovaným je podľa názoru žalobcu v rozpore aj s prechodným ustanovením § 31b zákona č. 200/2004 Z.z., podľa ktorého sa majú na prejedávaný prípad použiť predpisy platné do 30.11.2009 (kedy sa ani uvedený odkaz v zákone č. 200/2004 Z.z. nenachádzal). Neprípustnosť interpretácie § 7 videl aj v tom, že je otázna už povaha takéhoto odkazu pod čiarou, pretože konštantná judikatúra súdov a právna doktrína dovodila, že i keď sa poznámky pod čiarou nachádzajú v texte právneho predpisu, nemajú priamu všeobecne platnú (normatívnu) povahu. 15. Ďalej s poukazom na vyššie uvedené a na čas, kedy bolo vykonané zaistenie tovarov a kedy žalobca poskytol príslušné vyhlásenie v zmysle § 4 zákona č. 200/2004 Z.z. v znení platnom do 30.11.2009 (t. j. podľa platného právneho stavu v čase zaistenia tovaru dňa 24.06.2009) žalobca argumentoval, že žalovaný aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu (zákon č. 199/2004 Z. z.) a tým nedovolene a neprimerane použil fakticky postup per analogiam pri výpočte výšky nákladov uskladnenia tovaru, pričom v správnom konaní pre postup per analogiam neexistujú zákonné predpoklady. 16. Žalobca pre prípad, že nebude vyhovené námietke ohľadne nesprávneho vyhodnotenia otázky, či zaistený tovar porušuje práva duševného vlastníctva uviedol, že sa nebráni úhrade nákladov za skladovanie tovarov, avšak mal za neprípustné, aby colný úrad a žalovaný svojvoľne a bez opory v normatívnom texte všeobecného záväzného právneho predpisu si určili spôsob a výšku nákladov na uskladnenie - skladné. Mal za to, že žalovaným určené skladné má svojou výškou povahu sankcie a taktiež represívny charakter voči žalobcovi. Odmietol striktné tvrdenia žalovaného, že zo strany žalobcu išlo o „zneužitie“ inštitútu colného opatrenia, pričom zároveň uviedol, že nárok štátu na náhradu nákladov skladovania nie je a nemá byť sankciou a nie je to ani jeho účelom. Svojou podstatou ide o civilný nárok štátu za to, že vo svojich priestoroch po určitú dobu uskladňoval tovar. Zamietnutie žaloby žalobcu o určenie, nemožno považovať za žiadnych okolností za zneužitie zákonného inštitútu, keďže zákonodarca sa rozhodol poskytnúť ochranu držiteľovi práv duševného vlastníctva pri podozreniach z porušovania jeho práv. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol krajskému súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.06.2015 konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že Okresný súd Bratislava I vo výroku rozsudku sp. zn. 28CbPv/8/2009 neuviedol, že zaistený tovar neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu a že otázka toho, či predmetný tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ostala nevyriešená, považoval za účelové. Uviedol, že súd sa v odôvodnení predmetného rozsudku jednoznačne vyjadril, že predmetný tovar práva duševného vlastníctva žalobcu ako oprávnenej osoby neporušuje a tvrdenie splnomocneného zástupcu, že colný úrad vytiahol z kontextu jednu vetu z odôvodnenia rozsudku považoval taktiež za účelové. Poznamenal, že pre vymeranie skladného v danom prípade nie je nevyhnutné, aby súd vo výroku rozsudku uviedol, že tovar neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. 19. Uviedol, že cieľom zákonodarcu pri uzákonení povinnosti prijímania opatrení zo strany colných orgánov je ochrana výrobcov, obchodníkov a držiteľov práv, ktorí dodržiavajú právne predpisy a v konečnom dôsledku aj ochrana spotrebiteľa pred falzifikátmi, napodobeninami a podobne. V dôsledku prijímania týchto opatrení však vznikajú štátu nemalé náklady, a preto zákonodarca prijal ustanovenia, na základe ktorých budú tieto náklady zo strany povinných osôb uhradené. Zastával názor, že náklady štátu, ktoré vznikajú v dôsledku prijímania opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva budú uhradené tak, že ak súd určí, že tovar porušuje práva duševného vlastníctva, je osobou povinnou uhradiť náklady na uskladnenie tohto tovaru, osoba špecifikovaná v § 25 zákona č. 200/2004 Z.z. a v opačnom prípade (t.j. ak tovar neporušuje práva duševného vlastníctva) je touto osobou oprávnená osoba, ktorá sa na takúto úhradu zaviazala v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 1383/2003 a § 4 zákona č. 200/2004 Z.z. 20. Vo vzťahu k namietanému právnemu posúdeniu, ako aj interpretácii a aplikácii zákona č. 200/2004 Z.z. žalovaný uviedol, že na vymeranie skladného nebolo možné aplikovať právnu úpravu účinnú v čase zaistenia tovaru, keďže skladné nevzniká postupne, ako napr. úrok z omeškania, ale vzniká a vymeriava sa ako jedna platba pri ukončení skladovania zaisteného tovaru, keď je známy výsledok súdneho konania a konania o určenie, či tovar porušuje práva duševného vlastníctva, to znamená, že je možné určiť povinnú osobu a počet dní skladovania. 21. Žalovaný mal za to, že zaistením predmetného tovaru dňa 24.06.2009 z dôvodu podozrenia z porušenia práv duševného vlastníctva žalobcu nevznikol právny vzťah medzi žalobcom a colným úradom, keďže žalobca nebol účastníkom konania o zaistení tovaru (pri zaistení tovaru bola jediným účastníkom konania právnická osoba ACTION SPORTS, s.r.o. ako dovozca a vlastník predmetného tovaru). Zaistením tovaru a jeho následným uskladnením v priestoroch colného úradu taktiež nedošlo k začatiu konania o vymeraní skladného. V súvislosti s tým uviedol, že v čase zaistenia tovaru totiž nie je možné určiť osobu, ktorá bude povinná na úhradu nákladov spojených so skladovaním tovaru, pretože určenie osoby povinnej na úhradu skladného závisí od výsledku konania na súde vo veci určenia, či zaistený tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu. 22. Ďalej uviedol, že Colný úrad Bratislava obdržal predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I dňa 02.10.2013 a k vyskladneniu tovaru (ukončeniu skladovania) došlo dňom 07.10.2013. Na vymeranie skladného tak bol colný úrad povinný aplikovať príslušné právne predpisy účinné ku dňu 08.10.2013 (prvý deň, keď colný úrad mohol určiť povinnú osobu a počet dní uskladnenia, to znamená, vymerať skladné). V tom čase bol účinný zákon č. 476/2009 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 200/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.12.2009. Uvedenou novelou bol pri ustanovení § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. podľa ktorého sa na uskladnenie tovaru v čase prerušenia colného konania pre podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva alebo v čase zaistenia tovaru pre podozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o dočasnom uskladnení, ustanovený aj odkaz na § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z. upravujúci spôsob výpočtu výšky skladného. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že ustanovenie § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. vyjadruje inú skutočnosť, a to, že tovar má postavenie dočasne uskladneného tovaru v zmysle čl. 50 colného kódexu, čoho účelom je podľa názoru žalobcu primerane aplikovať ustanovenia o spôsobe umiestnenia takéhoto tovaru, žalovaný považoval takýto výklad § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. za nesprávny a účelový s poukazom na to, že priamo zo znenia ust. § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. vyplýva, že ustanovenia osobitného predpisu (napríklad čl. 50 colného kódexu, § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z.) sa primerane použijú na uskladnenie tovaru v čase prerušenia colného konania pre podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva alebo v čase zaistenia tovaru pre podozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva. 23. Ďalej argumentoval, že z ustanovenia § 4 zákona č. 200/2004 Z.z. jednoznačne vyplýva len to, že držiteľ práv (oprávnená osoba) musí súhlasiť formou písomného vyhlásenia so znášaním všetkých nákladov vzniknutých pri uplatňovaní opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, pričom tento súhlas je bezpodmienečný. Zákonná úprava „určenie nákladov na úhradu ktorých sa oprávnená osoba zaviazala“ podľa § 4 uvedená v § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z.z. podľa názoru žalovaného znamená, že colný úrad rozhodnutím vydaným podľa § 26 ods. 3 zákona č. 200/2004 Z.z. vymeria náklady, ktoré vznikli colnému úradu v súvislosti so skladovaním tovaru, pri ktorom sa podozrenie z porušenia práv duševného vlastníctva v súdnom konaní nepotvrdilo, a preto colný úrad nemôže určiť náklady podľa § 25 zákona č. 200/2004 Z.z. Uskladnenie tovaru v čase prerušenia colného konania pre podozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva alebo v čase zaistenia tovaru pre podozrenie z porušenia práva duševného vlastníctva rieši práve ust. § 7 zákona č. 200/2004 Z.z., ktoré vo veci určenia výšky skladného v tomto čase odkazuje na primerané použitie ustanovení § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z., v ktorých je upravený spôsob výpočtu výšky skladného dočasne uskladneného tovaru. 24. Žalovaný v nadväznosti na použitie § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z. pri vymeraní skladného žalobcovi uviedol, že postupoval v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože v poznámke pod čiarou pri § 7 zákona č. 200/2004 Z.z. sú uvedené práve tieto ustanovenia zákona č. 199/2004 Z.z. Konštatoval, že zákonodarca práve takýmto spôsobom upravil postup colných orgánov pri určovaní výšky nákladov za uskladnenie tovaru a Colný úrad Bratislava teda nemal možnosť nejakým iným spôsobom určiť výšku nákladov ako podľa § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z. a v prípade, ak by vybočil z tohto postupu, išlo by o zrejmý nezákonný postup. Žalovaný zastával názor, že colným orgánom teda v danom prípade nie je daná zákonná možnosť správnej úvahy, ktorá by individualizovala určenie výšky nákladov s ohľadom na okolnosti toho - ktorého prípadu uskladnenia zaisteného tovaru tak, ako to tvrdí žalobca. Mal za to, že zákonodarca uvedením poznámky pod čiarou odkazujúcou na ustanovenia zákona č. 199/2004 Z.z. upravil spôsob výpočtu nákladov na skladné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že poznámky pod čiarou nemajú normatívnu povahu. Práve takýmto spôsobom zákonodarca ustanovil, že náklady na skladné sa majú vypočítať podľa § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z.z., v zmysle ktorého aj colný úrad vymeral náklady na uskladnenie predmetného tovaru, pretože predmetná poznámka pod čiarou odkazovala na ustanovenia zákona č. 199/2004 Z.z., a preto jej použitie pre colný úrad bolo vzhľadom na už uvedené záväzné. 25. Žalovaný poukázal na to, že náklady na uskladnenie tovaru nie sú sankciou, ani nemajú povahu sankcie, nesúvisia s porušením colných predpisov, na uloženie povinnosti úhrady uvedených nákladov postačuje splnenie zákonných podmienok, nie je potrebné povinnú osobu uznávať zodpovednou, ani skúmať jej zavinenie s tým, že výška nákladov na uskladnenie je určená objektívne, bez ohľadu na osobu povinnú na ich úhradu, keďže závisí od dĺžky skladovania a hodnoty tovaru. 26. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. IV. 27. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa §§ 10, 13 Správneho súdneho poriadku, preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 30. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 31. V zmysle § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 32. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Krajský súd v intenciách žaloby posudzoval, či rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 35. Podľa § 4 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru (účinnosť ku dňu 21.04.2009), prílohou k žiadosti je vždy písomné vyhlásenie oprávnenej osoby o tom, že preberá zodpovednosť za realizáciu opatrenia voči držiteľovi tovaru a zaväzuje sa uhradiť náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s prijatím opatrenia podľa osobitného predpisu. 36. Podľa čl. 6 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, žiadosti o konanie musia byť sprevádzané vyhlásením držiteľa práv, ktoré sa môže, v súlade s vnútroštátnym právom, predložiť písomne alebo elektronicky, prijímajúceho zodpovednosť voči osobám nachádzajúcim sa v situácii uvedenej v článku 1 ods.1 v prípade, že postup začatý podľa článku 9 ods. 1 je z dôvodu konania alebo zanedbania držiteľom práva prerušený, alebo v prípade, ak sa následne zistí, že príslušný tovar neporušuje právo duševného vlastníctva. 37. Vo vyhlásení držiteľ práv musí tiež súhlasiť so znášaním všetkých nákladov vzniknutých, podľa tohto nariadenia, pri uchovávaní tovaru pod colnou kontrolou podľa článku 9 a, ak je to vhodné, článku 11. 38. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru (účinnosť ku dňu 21.04.2009), colný úrad rozhodnutím určí náklady, na ktorých úhradu sa oprávnená osoba zaviazala podľa § 4. 39. Podľa čl. 50 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, od predloženia tovaru colným orgánom až do okamihu pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia, má tento tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru. Takýto tovar sa ďalej označuje ako „dočasne uskladnený tovar“. 40. Podľa § 31b ods. 1 zákona č. 200/2004 Z. z., na konanie začaté pred 1. decembrom 2009 sa použijú predpisy účinné do 30. novembra 2009. 41. Podľa § 31b ods. 2 zákona č. 200/2004 Z. z., ustanoveniami zákona účinného od 1. decembra 2009 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2009. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté pred 1. decembrom 2009 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov . V. 42. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100901/3/479146/2014 zo dňa 26.02.2015, ktorým žalovaný správny orgán rozhodujúc na základe odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Bratislava zn. 1095264/1/389809/2014 zo dňa 25.08.2014 o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť skladné vo výške XX XXX,XX eura rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 43. V prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s tvrdením žalobcu, že Okresný súd Bratislava I vo výroku rozsudku č. k. 28CbPv/8/2009-144 zo dňa 10.02.2011 neuviedol, že zaistený tovar neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu a že otázka toho, či predmetný tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ostala nevyriešená. S uvedeným názorom sa krajský súd nestotožnil a v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v predmetnom rozsudku na str. 5, štvrtý odsek sa súd zaoberal otázkou porušenia práv duševného vlastníctva oprávnenej osoby (žalobcu) a výslovne uviedol: „Zaistený tovar svojim zaradením do uvedených kategórií nespadá, nemôže preto ani porušiť niektoré z uvedených práv oprávňujúcich držiteľa práva uplatňovať si svoje práva duševného vlastníctva viažuceho sa k hračkám distribuovaných spoločnosťou žalobcu“. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva konštatácia súdu, že predmetný tovar práva duševného vlastníctva žalobcu, teda ako oprávnenej osoby, neporušuje. Okrem toho okresný súd dospel k záveru, že žalobca „počas celého súdneho konania neprodukoval jediný dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia o tom, že žalovanému (ACTION SPORTS, s.r.o.) bol zadržaný tovar, ktorý je nedovolenou napodobeninou tovaru“, ako aj konštatovaná skutočnosť, že žalobca v predmetnom súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu o určenie, že zaistený tovar je falzifikát alebo nedovolená napodobenina zamietol. Krajský súd vzhľadom na to nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že otázka toho, či predmetný zaistený tovar porušuje resp. neporušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ostala nevyriešená. V prejednávanej veci preto bola splnená podmienka v zmysle čl. 6 ods. 1, prvá veta Nariadenia č. 1383/2003 spočívajúca v tom, že postup začatý podľa čl. 9 ods. 1 je z dôvodu konania alebo zanedbania držiteľom práva prerušený, a teda zákonné podmienky na vymeranie skladného v zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 1383/2003 v spojení s § 4 zákona č. 200/2004 Z. z., na základe ktorého sa žalobca zaviazal na úhradu nákladov spojených s uchovávaním tovaru pod colným dohľadom, boli dané. 44. Krajský súd sa ďalej zameral na otázku posúdenia vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a colným úradom a to z hľadiska časového horizontu. 45. Zo znenia citovaného ustanovenia § 4 zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru (účinnosť ku dňu 21.04.2009) vyplýva, že prílohou k žiadosti je vždy písomné vyhlásenie oprávnenej osoby o tom, že preberá zodpovednosť za realizáciu opatrenia voči držiteľovi tovaru a zaväzuje sa uhradiť náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s prijatím opatrenia podľa osobitného predpisu. 46. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v danom prípade žalobca dňa 02.04.2009 poskytol Vyhlásenie podľa čl. 6 Nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, v zmysle ktorého sa zaviazal zaplatiť všetky vzniknuté náklady podľa nariadenia, ktoré sú spojené s realizáciou opatrenia, uchovávaním tovaru pod colnou kontrolou. Colné riaditeľstvo SR následne vyhovelo žiadosti žalobcu o opatrenie dňa 21.04.2009 a prijalo na ochrannú známku č. „MP5“ č. 2635860 a právo dizajnu na obdobie jedného roka. Týmto dňom, t. j. 21.04.2009 podľa názoru súdu došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a colným úradom, teda na jednej strane sa žalobca zaviazal znášať všetky vzniknuté náklady podľa nariadenia, ktoré sú spojené s realizáciou opatrenia, a na strane druhej sa žalovaný zaviazal k realizácii opatrenia, ktorá v danom prípade okrem iného spočívala aj v zaistení tovaru. 47. Krajský súd preto zastáva názor, že v danom prípade na právny vzťah medzi žalobcom a colným úradom, ktorý vznikol dňom 21.04.2009 bolo potrebné aplikovať právnu normu platnú a účinnú v tomto čase, teda v čase vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a colným úradom a nie v čase stanovenia skladného (08.10.2013). 48. Z napadnutého rozhodnutia je nesporné, že predmet rozhodnutia predstavujú len náklady za uskladnenie tovaru. Náhradu nákladov za uskladnenie tovaru v rozhodnom čase upravoval § 26 ods. 3 zák. č. 200/2004 Z. z. v spojení s § 4 zákona č. 200/2004 Z. z. V súvislosti s vyššie uvedeným možno povedať, že v čase vyhlásenia žalobcu podľa § 4 zákona č. 200/2004 Z. z. a následného prijatia opatrenia zo strany colného orgánu žalobca mohol legitímne očakávať, že výška prípadne vzniknutých nákladov bude určená ako individuálne určená výška skutočných a preukázateľných nákladov colného orgánu spojených so skladovaním zaisteného tovaru v nadväznosti na ust. § 26 ods. 3 zák. č. 200/2004 Z. z., v zmysle ktorého colný úrad rozhodnutím určí náklady, na ktorých úhradu sa oprávnená osoba podľa § 4 zaviazala. 49. Krajský súd zastáva názor, že postup žalovaného, ktorý výšku nákladov vzniknutých pri uchovaní tovaru pod colnou kontrolou vypočítal podľa § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z., nebol súladný so zákonom, pretože ani nariadenie, ani zákon č. 200/2004 Z. z. takýto postup a spôsob neurčoval. 50. Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 len uvádza zodpovednosť držiteľa práv za „všetky náklady vzniknuté, podľa tohto nariadenia, pri uchovávaní tovaru pod colnou kontrolou“ a teda je možné sa domnievať, že nariadenie ponecháva tak priestor bližšej vnútroštátnej právnej úprave. Rovnako zákon č. 200/2004 Z. z. v čase vzniku právneho vzťahu neupravoval spôsob výpočtu nákladov vzniknutých pri uchovávaní tovaru pod colnou kontrolou. Samotná skutočnosť, že zákonná úprava neobsahovala stanovenie nákladov spojených s uskladnením tovaru pod colnou kontrolou, ešte neznamená, že žalovaný bol oprávnený pri výpočte postupovať podľa ust. § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z.. 51. Súd musel v tomto smere prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný nesprávne použil pri rozhodovaní o nákladoch uskladnenia tovaru ust. § 7, ktoré nie je „doplnením“, resp. nenadväzuje na ust. § 4, ale vyjadruje inú skutočnosť, a to, že tovar má postavenie „dočasne uskladneného tovaru“ v zmysle čl. 50 Nariadenia Rady (ES) č. 2913/92, ktorého účelom je primerane aplikovať ustanovenia o spôsobe umiestnenia takéhoto tovaru (iba na miestach schválených colnými orgánmi a za podmienok nimi stanovených - čl. 51 a nasl. cit. nariadenia). Osobitným predpisom o dočasnom uskladnení tovaru, na ktorý odkazoval zákon č. 200/2004 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase bol čl. 50 Nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 a až zákonom č. 467/2009 Z. z. účinným od 01.12.2009 bola poznámka pod čiarou v ust. § 7 zákona č. 200/2004 Z. z. doplnená o slovo „napríklad“ a odkaz na § 23 ods. 2 až 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 465/2008 Z. z.. 52. Ďalej krajský súd konštatoval, že ani po prijatí novely zákona č. 200/2004 vykonanej zákonom č. 467/2009 Z. z. účinnej od 01.12.2009, v zmysle ktorej ako bolo už vyššie konštatované bola poznámka pod čiarou v ust. § 7 doplnená o slovo napríklad a odkaz na § 23 ods. 2 až 5 colného zákona, nebol nedostatok osobitnej právnej úpravy vyriešený, pretože ide o doplnenie zákona v ust. § 7, ktoré sa netýka zodpovednosti žalobcu za náklady spojené s prijatím opatrenia a taktiež touto zmenou sa nezmenil normatívny text zákona, ale sa len o príklad doplnila poznámka pod čiarou, ktorá nemá priamu všeobecne platnú normatívnu povahu. 53. Aj v prípade možnej aplikácie § 7 zákona s odkazom v poznámke pod čiarou by nebolo možné tento odkaz v preskumávanej veci aplikovať, a to vzhľadom na znenie prechodného ustanovenia k novele zákona č. 200/2004 Z. z. a to zákonom č. 467/2009 Z. z. účinným od 01.12.2009, konkrétne ust. § 31b, z ktorého nesporne vyplýva, že na prejednávaný prípad sa majú použiť predpisy platné do 30.11.2009 a ako už je z vyššie uvedeného zrejmé, dovtedy sa uvedený odkaz v zákone nenachádzal. 54. Krajský súd ďalej poznamenáva, že k 01.01.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 486/2013 Z. z., ktorý zrušil a nahradil zákon č. 200/2004 Z. z. a ktorý už v ust. § 10 ods. 1 výslovne upravuje aj povinnosť nahradiť skladné. Výška skladného a sadzby sú upravené v ust. § 3 písm. c) Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 490/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, a to tak, že výška skladného za uskladnenie zaisteného tovaru, bez ohľadu na dĺžku jeho skladovania, sa pre každého držiteľa rozhodnutia ustanovuje 50 eur za tovar do 500 skladových položiek, pričom za každú ďalšiu skladovú položku nad 500 skladových položiek sa skladné zvyšuje o 0,1 eura. 55. V zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z citovaného ustanovenia nesporne vyplýva, že ak štátne orgány majú v zákone upravený postup ako majú konať, sú povinné týmito zákonnými ustanoveniami sa riadiť, nesmú nijakým spôsobom z tohto zákonného postupu vybočiť a v prípade, ak právny predpis neustanovuje konkrétny postup, v tom prípade štátny orgán môže a aj musí využiť správnu úvahu. 56. S poukazom na absenciu právnej úpravy týkajúcej sa vyčíslenia nákladov na uskladnenie v rozhodnom čase, bolo povinnosťou správnych orgánov v danom prípade stanoviť skladné individuálne, na základe skutočných a preukázateľných nákladov colného orgánu spojených so skladovaním zaisteného tovaru. 57. Žalovaný svoju právomoc v rámci správneho rozhodovania podľa zákona č. 200/2004 Z. z. môže v zmysle Ústavy SR uplatňovať iba tak, že jeho postup bude konzistentný, predvídateľný a nebude javiť v žiadnom okamihu náznak svojvôle. Postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia bol v rozpore s ústavnými princípmi právneho štátu, s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní, pretože vo svojich dôsledkoch znamenal nepredvídateľnosť rozhodovania správneho orgánu a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. 58. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom konštatoval, že zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 59. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 60. V ďalšom konaní úlohou žalovaného bude s ohľadom na všetky zistené okolnosti daného prípadu tieto vyhodnotiť a zhodnotiť z hľadiska ich právnej relevancie a vo veci opätovne rozhodnúť. 61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákonov č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.