KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava6. 4. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/117/2015 z 6. 4. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. apríla 2016, sp. zn. 1S/117/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015200768.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200768
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200768.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: WITEX s.r.o., Palárikova 31, 811 04 Bratislava, IČO:
46 581 430, právne zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát, P.O.Box 17, 840 00 Bratislava, proti
žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
oznámenia žalovaného č. 9104402/5/356414/2015/Luk zo dňa 17.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.05.2015 domáhal postupom podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti a následne zrušenia oznámenia žalovaného
č. 9104402/5/356414/2015/Luk zo dňa 17.02.2015, ktorým žalovaný posúdil jeho podanie - vyjadrenie
k oznámeniu č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo dňa 13.01.2015 o daňovej kontrole dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 podané do elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky dňa 11.02.2015 tak, že daňová kontrola bola začatá dňa 16.02.2015 oznámením
o začatí daňovej kontroly č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo dňa 13.01.2015.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.06.2015 uviedol, že sa
pridržiava vyjadrenia č. kancel.riad/423278/2014 zo dňa 12.05.2015, nakoľko na jeho strane nenastali
žiadne iné skutočnosti, ktoré by oznámenie č. 9104402/5/356414/2015/Luk zo dňa 17.02.2015 ako aj
oznámenia č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo dňa 13.01.2015 zmenili.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňová kontrola sa vykonáva u daňového
subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať
neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci
zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané
príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3
O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve
na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach,
nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, že
predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu
verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie
orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná
norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok,
a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi
správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.).

Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie
správneho orgánu preskúmať je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa
§ 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v
správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu



bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne
nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej
republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je
súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené
zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.04.2015 domáhal preskúmania
oznámenia žalovaného č. 9104402/5/356414/2015/Luk zo dňa 17.02.2015 ako aj oznámenia o začatí
daňovej kontroly č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo dňa 13.01.2015, navrhujúc ich zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. U žalobcu bola dňa 16.02.2015 začatá daňová kontrola z dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013. Žalovaný oznámením č. 9104402/5/60982/2015/Luk zo
dňa 13.01.2015 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2013, ktorá sa začne dňa 16.02.2015 o 09:30 hod. v priestoroch Daňového úradu
Bratislava. Žalobca bol zároveň správnym orgánom poučený, že ak z dôvodu na strane žalobcu
nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v tomto oznámení, podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov, je daňový subjekt povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi dane
do 8 dní odo dňa doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia daňovej kontroly,
pričom daňová kontrola nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca dňa
11.02.2015 doručil žalovanému vyjadrenie k oznámeniu o daňovej kontrole č. 9104402/5/60982/2015/
Luk, v ktorom namietal neodôvodnenosť rozhodnutia žalovaného o vykonaní daňovej kontroly mimo
sídla daňového subjektu, nakoľko mal za to, že prax je taká, že daňové orgány vykonávajú kontroly v
sídlach daňových subjektov žalovaného. Žalovaný Oznámením č. 9104402/5/356414/2015/Luk zo dňa
17.02.2015 žalobcovi oznámil, že v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, posúdil
jeho vyjadrenie k oznámeniu zo dňa 13.01.2015, poukázal na § 44 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní a uviedol, že miesto výkonu daňovej kontroly nie je dôvodom pre ktorý by nebolo možné
začať daňovú kontrolu v deň uvedený v tomto oznámení, pričom ak z dôvodu na strane žalobcu nemožno
začať daňovú kontrolu v deň uvedený v tomto oznámení, podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní, má žalobca túto skutočnosť žalovanému oznámiť do 8 dní od doručenia oznámenia, teda
do 10.02.2015 a dohodnúť s ním nový termín začatia daňovej kontroly, ktorá nesmie začať neskôr ako
40 dní od doručenia oznámenia.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo
priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom
doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danej veci ide o rozhodnutia procesnoprávnej povahy, ktoré sú podľa
ust. § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené zo súdneho preskúmania. Oznámenie žalovaného ktorým posúdil
vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí daňovej kontroly ako aj samotné oznámenie o začatí daňovej
kontroly sú procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ktoré s poukazom na § 30 ods. 1 zákona
o správe daní nenahrádzajú rozhodnutia s poukazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. sú teda vylúčené zo
súdneho preskúmania, nakoľko sa týkajú vedenia konania.

Súd dospel k záveru, že vo veci žalobcu neboli splnené predpoklady ustanovenia § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
v spojení s § 244 O.s.p., nakoľko napadnutými oznámeniami žalovaného neboli založené, zmenené
alebo zrušené práva alebo povinnosti žalobcu. Nebolo preto možné akceptovať žalobu žalobcu, nakoľko
oznámeniami žalovaného nemohol byť ukrátený na svojich právach, keďže o jeho právach správny
orgán nerozhodol, a ani nemohol byť ukrátený na svojom ústavnom práve domáhať sa preskúmania
rozhodnutia správneho orgánu súdom, pretože túto možnosť bude mať ako účastník správneho konania,



a následne v rámci preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p..

Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že nakoľko napadnuté rozhodnutie je
rozhodnutím procesnej povahy týkajúce sa vedenia konania, ktoré je zo súdneho preskúmania vylúčené
v zmysle ust. § 248 písm. a/ O.s.p., bolo potrebné konanie v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (podľa § 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.