Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200927 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200927.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: F. R., K. XX, XXX XX L. E., zast.: JUDr. Slavo Uhrina, advokát, Niťová 3, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o uloženie povinnosti žalovanému vo veci konať a rozhodnúť, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2015 žalobca žiadal súd, aby nariadil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o odvolaní žalobcu podanému proti rozhodnutiu č. 9103404/5/4336448/2014 zo dňa 23.09.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX Eur za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. g/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon”). Uviedol, že pokuta mu bola uložená za porušenie povinnosti podľa § 8 zákona, a to viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Poukázal na to, že v podanom odvolaní uviedol tri hlavné dôvody. Prvým dôvodom malo byť to, že nie je účtovná jednotka a účtovníctvo malo byť posúdené len podľa požiadaviek určených pre dňovú evidenciu. V tejto súvislosti poukázal na to, že v roku 2010 nevykonával podnikateľskú činnosť a všetok príjem získal len z prenájmu obchodného majetku - stavby na Š. XX V. B.. V daňovom priznaní došlo k nesprávnemu uvedeniu príjmu ako príjmu z podnikania, čo bolo neskôr opravené v dodatočnom daňovom priznaní. Druhým dôvodom bolo to, že pokuta bola uložená po uplynutí premlčacej lehoty 12 mesiacov. Na tomto mieste žalobca dôvodil, že žalovaný sa o skutočnostiach, na základe ktorých bola pokuta uložená, dozvedel viac ako rok predtým, ako bola pokuta uložená. V tejto súvislosti žalobca poukázal na protokol o daňovej kontrole č. 9103404/5/2179504/2013/SLÁ zo dňa 04.03.2012. Tretím dôvodom bolo nezohľadnenie všetkých momentov dôležitých pre určenie výšky pokuty, najmä skutočnosť svedčiacu v prospech žalobcu, keď v dôsledku uplatnenia nižších odpisov uhradil vyššie dane a odvody ako mal. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že po podaní odvolania ho žalovaný listom zo dňa 28.10.2014 vyzval na doplnenie listinných dôkazov, na čo sa listom zo dňa 09.12.2014 vyjadril. Následne žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho podanie bolo doručené po uplynutí lehoty, a preto odvolanie podľa § 13 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „daňový poriadok”) považuje za nepodané. Tento postup žalovaného žalobca považoval za nesprávny. V tejto súvislosti mal za to, že ustanovenia § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nie je možné použiť pri posudzovaní jeho odvolania. Dôvodil pritom tým, že ním podané odvolanie poukazuje hlavne na rozpor rozhodnutia žalovaného s právnymi predpismi, a to z vyššie uvedených dôvodov, pri posudzovaní ktorých má žalovaný všetky doklady a znalosť veci na prerokovanie a rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Na tomto mieste zdôraznil, že v rámci prvého dôvodu odvolania je právnou otázkou to, či nesprávne zaradenie príjmov z prenájmu v podanom daňovom priznaní malo za následok stratu nároku na vedenie daňovej evidencie. Pri druhom dôvode je právnou otázkou podľa žalobcu to, či znalosť a vedomosť o priestupku sa posudzuje všeobecne vedomosťou daňového úradu v predchádzajúcom daňovom konaní alebo až po začatí samotnej kontroly účtovníctva. A pri treťom dôvode má právna otázka spočívať vo význame nesprávnosti pri spätnom zaradení budovy do odpisov a strata viacerých ročných odpisov pre výšku pokuty. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v skutočnosti neexistuje žiadna zákonná alebo faktická prekážka na to, aby správny orgán konal a rozhodol o podanom odvolaní, pričom poukázal tiež na to, že podanie podľa § 66 daňového poriadku na nadriadený orgán neprinieslo vo veci nápravu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.07.2015, okrem rozporovania vyššie uvedených troch dôvodov odvolania, poukázal na to, že na základe zistení z kontroly účtovníctva žalobcu vydal dňa 23.09.2014 rozhodnutie č. 9103404/5/4336448/2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2014. Dňa 10.10.2014 doručil žalobca žalovanému písomné odvolanie, v ktorom uviedol tri dôvody proti predmetnému rozhodnutiu. S poukazom na povinnosť zakotvenú v § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku doručiť podanie elektronicky podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku bol žalobca na túto skutočnosť e-mailom dňa 16.10.2014 upozornený s tým, že inak sa jeho podanie bude považovať za nepodané. Následne dňa 20.10.2014 žalobca podal odvolanie elektronicky, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukázal na 6 dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Ďalej žalovaný dôvodil, že vzhľadom na absenciu náležitostí odvolania v zmysle § 72 ods. 4 daňového poriadku zaslal žalobcovi výzvu č. 9103404/5/4796276/2014 zo dňa 28.10.2014 na doplnenie odvolania, a to za účelom jeho doplnenia podľa § 72 ods. 4 písm. d/ a e/ daňového poriadku. V tejto výzve bol zároveň žalobca upozornený, že ak výzve nevyhovie v určenom rozsahu a v určenej lehote (§ 72 ods. 5 daňového poriadku), bude jeho podanie považované za nepodané. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na neúspešné doručovanie uvedenej výzvy, v rámci ktorého došlo po opakovanom doručovaní k uloženiu zásielky dňa 04.11.2014. Mal za to, že v súlade s § 31 ods. 5 daňového poriadku došlo k doručeniu uvedenej zásielky dňa 19.11.2014, t.j. od 20.11.2014 začala plynúť určená lehota na doplnenie odvolania a uplynula dňa 04.12.2014. Dňa 09.12.2014 bolo žalovanému doručené podanie označené ako doplnenie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty vo výške X.XXX Eur, teda po zákonom stanovenej lehote. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa výzvy na doplnenie odvolania mal žalobca k bodu 1 odvolania doložiť dôkaz o tom, že žalovaný postupoval v rozpore s právnymi predpismi. K bodu 3 odvolania mal doložiť inventárnu kartu k vyššie uvedenej budove, a to aj s odpisovým plánom pri použití rovnomerného spôsobu odpisovania budovy zo vstupnej ceny tohto majetku k 31.12.1999. K bodu 5 odvolania mal žalobca predložiť zmluvu o pôžičke, jej zaúčtovanie v knihe záväzkov ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, pohybov - zaúčtovanie prijatia finančných prostriedkov z pôžičky, vrátenia časti pôžičky v peňažných denníkoch v jednotlivých rokoch, vrátane vyčíslenia zostatku pôžičky v knihe záväzkov, čím sa malo preukázať, že išlo skutočne o záväzok žalobcu voči konkrétnemu veriteľovi a nie o vklad žalobcu do podnikania, o ktorom sa v knihe záväzkov neúčtuje a nie je ani súčasťou výkazu o majetku a záväzkoch. Na tomto mieste žalovaný poukázal na to, že v doplnení zo dňa 09.12.2014 bolo uvedené, že žalobca nevie predložiť požadovanú zmluvu o pôžičke, keďže pôžička bola poskytnutá rodinným príslušníkom neformálne. Na základe uvedeného žalovaný považoval doplnenie odvolania za nedostatočné a zároveň podané po uplynutí určenej lehoty. Preto vydal dňa 10.12.2014 oznámenie č. 9103404/5/5379678/2014, v ktorom uviedol, že podanie zo dňa 20.10.2014 vo veci odvolania voči vyššie uvedenému rozhodnutiu sa v zmysle § 13 ods. 9 daňového poriadku považuje za nepodané. K argumentácií žalobcu, že ustanovenia § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku možno použiť len v prípadoch, kedy odvolanie nespĺňa požadované náležitosti žalovaný uviedol, že reagoval na podané odvolania v súlade so zákonom, keďže to neobsahovalo náležitosti podľa vyššie spomínaných zákonných ustanovení. Tiež dôvodil oneskoreným doplnením odvolania, a to po uplynutí určenej lehoty. Záverom žalovaný poukázal na stanovisko Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/164518/2015/5113 zo dňa 21.04.2015 vydané na základe žiadosti žalobcu o postup podľa § 66 daňového poriadku, v ktorom nebola konštatovaná nečinnosť žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal postupu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti OSP, upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 250t ods. 8 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa ust. § 249 ods. 2 OSP žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa ust. § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 3 OSP orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250t ods. 4 OSP. Súčasťou práva na súdnu ochranu je právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Toto právo sa vzťahuje tak ako na konanie na súde, aj na konania pred inými orgánmi rozhodujúcimi o právach a povinnostiach, t.j. konania podľa piatej časti OSP. Za účelom ochrany účastníkom správneho konania pred zbytočnými prieťahmi bola s účinnosťou od 01.01.2002 zákonom č. 501/2001 Z.z. zakomponovaná do ustanovenia § 244 ods. 3 druhá veta, podľa ktorej „postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť“. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy (§ 250t ods. 1 OSP) je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté. V súlade s teóriou práva, konaním správneho orgánu možno rozumieť vydanie správneho aktu, ako aj ďalšie úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami. V ustanoveniach § 250t a § 250u OSP je teda upravený osobitný druh konania v správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný jav správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Konanie sa začína na základe návrhu, ktorého obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. Za nečinnosť orgánu verejnej správy treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 553/2012 zo 16. januára 2013). Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/2008, III. ÚS 70/09). Predmetom konania podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP - konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t) nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol navrhovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/1/2015 zo dňa 04.11.2015). Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. v Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. Podľa § 66 daňového poriadku ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1a a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Podľa § 72 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 23.09.2014 vydal žalovaný rozhodnutie č. 9103404/5/4336448/2014, ktorým uložil účtovnej jednotke (žalobcovi) pokutu vo výške X.XXX Eur za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. g/ zákona, v znení účinnom do 01.01.2012, za kontrolované účtovné obdobie: kalendárny rok 2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2014, čo preukazuje poštová doručenka. Po odvolaní žalobcu doručenom žalovanému dňa 13.10.2014, v ktorom poukazoval na vyššie uvedené tri dôvody, bol žalobca e-mailom zo dňa 16.10.2014 s poukazom na § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku zo strany žalovaného upovedomený, že jeho odvolanie je považované za nepodané, keďže nebolo urobené elektronickými prostriedkami do elektronickej podateľne finančného riaditeľstva v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku. Následne dňa 20.10.2014 doručil žalobca žalovanému odvolanie v súlade s uvedeným zákonným ustanovením, kde uvádzal 6 dôvodov podania odvolania a ktoré zároveň doručil aj v listinnej podobe poštovou prepravou dňa 23.10.2014. Ďalej súd zistil, že listom č. 9103404/5/4796276/2014 zo dňa 28.10.2014 žalovaný podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku vyzval žalobcu na doplnenie odvolania o náležitosti podľa § 72 ods. 4 písm. d/ a e/ daňového poriadku. Z poštovej doručenky založenej v administratívnom spise vyplýva, že táto výzva bola žalobcovi opakovane neúspešne doručovaná dňa 03.11.2014 a dňa 04.11.2013 (deň uloženia zásielky). Žalobca si prevzal uvedenú výzvu dňa 24.11.2014. Dňa 09.12.2014 bolo žalovanému doručené podanie označené ako doplnenie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty vo výške X.XXX Eur za účtovníctvo roku 2010. Dňa 10.12.2014 vydal žalovaný oznámenie č. 9103404/5/5379678/2014, ktorým s poukazom na § 13 ods. 9 daňového poriadku žalobcu upovedomil o tom, že jeho odvolanie sa považuje za nepodané. V tomto oznámení žalovaný dôvodil fikciou doručenia predmetnej výzvy podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku a v tejto súvislosti na uplynutie lehoty určenej vo výzve na doplnenie odvolania. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že po žiadosti žalobcu o postup podľa § 66 daňového poriadku vydalo Finančné riaditeľstvo SR dňa 21.04.2015 stanovisko pod č. 1100302/1/164518/2015/5113, v ktorom s poukazom na doručovanie predmetnej výzvy podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku a na oznámenie žalovaného č. 9103404/5/5379678/2014 zo dňa 10.12.2014 (doručené žalobcovi dňa 02.01.2015) konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a nebol nečinný. Súd na základe uvedeného konštatuje, že v konaní nebola zistená nečinnosť žalovaného. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný konal, po odvolaní žalobcu postupoval podľa príslušných zákonných ustanovení a jeho konanie teda nemožno považovať za nečinnosť. V predmetnom konaní, podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP, nemohol súd skúmať oprávnenosť námietok žalobcu, ktorými žalovanému vyčítal nedostatočne zistený skutkový stav a nezákonnosť vydaného oznámenia, pretože skúmanie nezákonnosti postupu žalovaného v tomto rozsahu, mohlo byť predmetom súdneho prieskumu len v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pričom žalobca sa takéhoto postupu súdu nedožadoval, nebol predmetom žaloby v zmysle jeho petitu. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný nebol vo vyššie označenej veci nečinný, vo veci odvolania žalobcu konal, rozhodol vydaním oznámenia č. 9103404/5/5379678/2014 zo dňa 10.12.2014 podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku, nebola teda splnená podmienka podľa § 250t ods. 1 posledná veta OSP a žaloba je preto nedôvodná. Návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť súd preto zamietol. Skutočnosť, že žalovaný nekonal spôsobom požadovaným žalobcom, nemôže byť dôvodom na postup podľa § 250t O.s.p. Podľa § 250t ods. 5 OSP navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250t ods. 5 OSP a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože nebol v konaní úspešný. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 OSP).