Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/167/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201251 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201251.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Technická univerzita v Košiciach, IČO: 00 397 610, Letná 9, Košice, zastúpený: Advokátska kancelária Winton s.r.o., Dunajská 48, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Katarína Bruncková, PhD., advokátka a konateľka, proti žalovanému: 1/ Výskumná agentúra, Hanulova 5/B, Bratislava, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501051/S01 zo dňa 05.06.2015 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220028/Z03 zo dňa 05.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501051/S01 (ďalej aj len „správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220028/ Z03 (ďalej aj len „žiadosť“), obe zo dňa 05.06.2015, týkajúcich sa projektu 26220220028 „Implementácia a modifikácia technológie na znižovanie výskytu siníc v stojatých vodách“, na financovanie ktorého uzavrel žalobca dňa 05.10.2009 ako prijímateľ so žalovaným 2/ v zastúpení žalovaného 1/ ako poskytovateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj len „NFP“) na realizáciu aktivít projektu. 2. Poukázal na to, že dňa 05.10.2009 uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 055/2009/2.2/OPVaV (ďalej aj len „Zmluva o NFP“). Zmluva o NFP bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie (ďalej aj len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade so Zmluvou o NFP bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok na účely realizácie projektu: „Implementácia a modifikácia technológie na znižovanie výskytu siníc v stojatých vodách“, ITMS kód projektu 26220220028. 3. V súvislosti s realizáciou projektu v nadväznosti na Zmluvu o NFP a tiež v súvislosti s realizáciou ďalších projektov financovaných z eurofondov žalobca vyhlásil spoločné verejné obstarávanie uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ č. 2010/S 136 zo dňa 16.07.2010 pod značkou 209226 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 134/2010 zo dňa 15.07.2010 pod zn. 04647-MST na predmet zákazky „Nové technológie pre pracoviská Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach v rámci Operačného programu Výskum a vývoj“ postupom užšej súťaže pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v priebehu verejného obstarávania uskutočnili overovanie/kontrolu postupu obstarávania a odsúhlasili (schválili) jednotlivé dokumenty žalobcu súvisiace s verejným obstarávaním na danú zákazku. Na základe výsledkov verejného obstarávania žalobca uzatvoril zmluvu o dielo č. KE/OD/2010/38 zo dňa 03.12.2010 so spoločnosťou AutoCont SK a.s. ako úspešným uchádzačom. 4. Listom doručeným žalobcovi dňa 09.06.2015 mu bola zaslaná správa a žiadosť, na podklade ktorých žalovaný 1/ žiadal o vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov. Celkovú výšku nezrovnalosti určil sumou 46 265,73 eur. 5. Žalobca mal za to, že preskúmavanými rozhodnutiami ako aj postupom žalovaného 1/ a 2/, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol porušený najmä zákon č. 528/2008 Z. z. a tiež došlo k zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, najmä práva na poskytnutie pomoci a podpory vyplývajúce zo zákona č. 528/2008 Z. z. a Zmluvy o NFP uzavretej na základe schválenej žiadosti žalobcu. Na základe uvedených rozhodnutí je žalobca nútený vrátiť príspevok vo výške 25% z výdavkov, ktoré boli zo strany žalovaného 1/ a 2/ uznané za oprávnené a uhradené na zákazku. V rámci predmetných rozhodnutí žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svojvoľne zmenili svoj právny názor na priebeh verejného obstarávania vo vzťahu k zákazke a vytkli žalobcovi také nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré pred vykonanou kontrolou sami schválili. Takýto postup je podľa žalobcu retroaktívny, nakoľko porušuje právnu istotu a legitímne očakávanie. 6. Žalobca tiež považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné pre ich arbitrárnosť, pre nesprávne zistenie skutkového stavu veci, pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nedostačujúceho na riadne posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že správa a žiadosť sú zmätočné, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. 7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú odmietnuť. Uviedol, že bude konať až v správnom konaní pri rozhodovaní o vrátení poskytnutého príspevku podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 528/2008 Z. z.“). Správa a žiadosť sú úkonmi predbežnej a procesnej povahy (ide o podkladové informácie majúce predbežnú povahu), nejde o konečné riešenie nezrovnalosti. Predmetnú žalobu pokladá za predčasnú, keďže ku dňu jej podania neexistuje konečné a právoplatné rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Takýmto rozhodnutím by bolo až rozhodnutie podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. 8. Napadnutou správou a žiadosťou nebol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu finančných prostriedkov. Správa má len informatívny, oznamovací charakter a žiadosť len dobrovoľný charakter výzvy a žalobca má možnosť sám sa rozhodnúť, či vráti požadované finančné prostriedky alebo nie. Napadnuté správne akty nemajú priamy dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu, a preto nie sú spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobca nemusí záver uvedený v správe akceptovať a on ako riadiaci orgán nemôže mocensky vynucovať uhradenie finančných prostriedkov len na základe správy a žiadosti. Dopad na práva a právom chránené záujmy bude mať až rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528 /2008 Z. z., ktoré je preskúmateľné odvolacím orgánom a následne aj v rámci správneho súdnictva. 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.11.2016 poukázal predovšetkým na existujúcu judikatúru vo veciach prieskumu správ o zistených nezrovnalostiach a žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov, a to na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/20/2012 zo dňa 28.02.2013, sp. zn. 5Sžf/26/2014. Hoci v danom prípade o poskytnutí pomoci už bolo rozhodnuté, arbitrárnymi aktmi - správou a žiadosťou následne došlo k jej odňatiu, resp. k sankcii vo forme uplatnenia nároku na jej vrátenie (stanovenie korekcie). Tým sa nepochybne zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Hoci správa a žiadosť nemajú povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy ako správneho aktu vydaného v administratívnom konaní, je podľa názoru žalobcu nevyhnutné s ohľadom na ich účinky, ich vo vzťahu k nemu považovať za opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. 10. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ opomína skutočnosť, že rozhodnutia podľa § 27a ods. 3 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z. sú svojím obsahom de facto rozhodnutiami o zvýšení/sprísnení povinnosti vrátiť nenávratný finančný príspevok. Nárok žalovaného 2/ voči žalobcovi na vrátenie 25% výšky poskytnutého NFP však vzniká už vydaním správy, čo je zásahom do práv žalobcu. 11. Krajský súd v Bratislave preskúmal predovšetkým podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej správy a žiadosti a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 12. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 13. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 14. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 15. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov EÚ nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 19. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorý ako riadiaci orgán delegoval svoje právomoci pre realizáciu Operačného programu Výskum a vývoj na žalovaného 1/, sa spravuje predovšetkým zmluvou o poskytnutí NFP zo dňa 05.10.2009, na základe ktorej žalobca prevzal okrem iného aj povinnosti postupovať v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky v užšej súťaži na predmet zákazky „Nové technológie pre pracoviská Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach v rámci Operačného programu Výskum a vývoj“ v súlade so ZVO a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu so zákonom. Keďže zmluvné strany uvedenej zmluvy sú principiálne v rovnom postavení, nemožno považovať úkony jednej zo zmluvných strán (žalovaného 1/) pri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane (žalobcovi) za rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. V tomto zmysle argumentoval žalovaný 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe, tvrdiac, že správa i žiadosť nemajú povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale sú len úkonmi súkromno-právnej povahy vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí NFP. Ak by správa i žiadosť skutočne boli len úkonmi zmluvnej strany vo sfére súkromného práva, bez akýchkoľvek sankčných následkov pre prijímateľa NFP, potom sa možno jednoznačne stotožniť s tvrdením, že takéto úkony nie sú rozhodnutiami o právach a povinnostiach, ktoré by bol oprávnený preskúmať správny súd. 20. Okrem zmluvy o poskytnutí NFP však upravuje práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP aj právny poriadok, predovšetkým zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý okrem iného určuje aj postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených mu uvedeným zákonom v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii správneho orgánu, je teda voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ustanovenie § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom stanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto situácii riadiaci orgán môže (teda aj nemusí) vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje správny poriadok a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. 21. V prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa napríklad domnieva, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa správneho poriadku rozhodnutie, ktorým zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.). 22. Z dokumentácie k prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný 1/ v sprievodnom liste k žiadosti a výzve výslovne uviedol, že ak žalobca nevyhovie žiadosti o vrátenie časti príspevku, môže príslušná správa finančnej kontroly následne začať voči žalobcovi správne konanie. V písomnom vyjadrení k žalobe explicitne označil svoj postup v súvislosti s vypracovaním správy a žiadosti ako výzvu podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., aj keď podľa žalovaného 2/ išlo len o právne nezáväzné úkony predpokladané zmluvou o poskytnutí NFP. Správny súd je toho názoru, že správu a na ňu nadväzujúcu žiadosť je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 23. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právnym následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné plnenie je podľa zákona uloženie povinnosti vrátiť 1,5 násobok zistenej nezrovnalosti, čomu sa snažil žalobca predísť podaním žaloby. Správny súd je toho názoru, že za daného legislatívneho stavu je na rozhodnutí prijímateľa príspevku, či na základe výzvy - žiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti, požadovanú korekciu zaplatí a vyhne sa tak správnemu konaniu, alebo bude čeliť následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, vrátane sankcie v podobe 1,5 násobku zistenej nezrovnalosti. Tento následok (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok korekcie) bude možné preskúmať až potom, ako nastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti totiž dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a rozhodnutie o ňom prípadne podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. V konaní o nej bude v kompetencii správneho súdu (v medziach žalobných bodov) posúdiť, či žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo ZVO, či mohlo mať takéto porušenie vplyv na výsledok verejného obstarávania a prípadne či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť, napríklad predchádzajúce schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom, či prípadná ústavná nekonformnosť ustanovenia § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobok uplatnenej korekcie po predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie, ako to namietal pred súdom žalobca. 24. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 25. Krajský súd dodáva, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016, ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.), nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť súdne preskúmané, pretože vyššie opísané závery by museli viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. 26. Krajský súd vzal do úvahy i uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžf/56/2015, v ktorom najvyšší súd za podobných skutkových i právnych okolností považoval správu o zistenej nezrovnalosti za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Zároveň však Najvyšší súd SR konštatoval, že nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z., nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 tohto zákona preskúmať správnym súdom (§ 248 O.s.p.) a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Krajský súd sa nemohol stotožniť s naznačeným doslovným výkladom § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. a s ohľadom na systematiku uvedeného zákona je toho názoru, že vylúčenie súdneho preskúmania podľa § 14 ods. 18 platí len pre rozhodnutia o schválení alebo neschválení žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov. Vylúčenie súdneho prieskumu všetkých rozhodnutí vydaných podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. by totiž znamenalo, že podrobiť prieskumu správnym súdom by nebolo možné ani rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 o uložení povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť, čo by sa podľa názoru krajského súdu priečilo ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 28. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.