Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/193/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201318 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201318.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. L., bytom P. XX/XX, U. Q., zastúpenej advokátom: Mgr. Karol Vlasák, Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6, 8 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu INF/108/2015-M_OKSV, č. záznamu 26991/2015 zo dňa 8.6.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. spisu: INF/108/2015-M_OKSV, č. záznamu: 26991/2015 zo dňa 8.6.2015, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. s. UPS/US1/SRKA/INF/2015/696, č.z. 2015/58085 zo dňa 13.4.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobkyňa sa žiadosťou podanou na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len úrad) dňa 1.4.2015 domáhala ako zákonný zástupca maloletej dcéry M. L., sprístupnenia kópie spisu, ktorý úrad vedie o jej maloletej dcére od 18.9.2014. 2. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4P/29/2013 zo dňa 19. apríla 2013 v konaní o úpravu styku a uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P/8/2014 zo dňa 29. januára 2014 v konaní o zvýšenie výživného bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloletú M. na zastupovanie v súdnych konaniach. 3. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č.s. UPS/US1/SRKA/INF/2015/696, č.z. 2015/58085 zo dňa 13.4.2015 nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v nadväznosti na ust. § 3 a ust. § 22 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v súlade s ust. § 46 § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že úrad ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vedie spisovú dokumentáciu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu, čo je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám dôvodom na nesprístupnenie informácií. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnutím č. spisu: INF/108/2015-M_OKSV, číslo záznamu: 26991/2015 zo dňa 8.6.2015 tak, že rozhodnutie Ústredia, práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky potvrdilo a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté. Rozhodnutie bolo odôvodnené odvolaním sa na internú normu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny číslo IN-014/2012, podľa ktorej v čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka sa informácie zo spisovej dokumentácie nesprístupnia. Rodičia dieťaťa, ako účastníci súdneho konania môžu využiť právo nazerať do spisu vedenom na príslušnom súde, ktorý vedie konanie. Účastníkom súdneho konania môžu byť informácie zo spisovej dokumentácie úradu práce sprístupnenie súdom len v takom rozsahu, v akom boli z tejto dokumentácie založené do súdneho spisu. Nesprístupnením informácií o prebiehajúcich súdnych konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania. II. 5. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.8.2015 domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. V žalobe uviedla, že podanou žiadosťou zo dňa 31.03.2015 požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica v mene svojej maloletej dcéry M. o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a to požiadala o kópiu spisového materiálu, ktorý vedie úrad o jej maloletej dcére od 18.09.2014. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.04.2015 jej žiadosti o poskytnutie požadovanej informácie nevyhovelo a žalovaný na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Má za to, že napadnutými rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach z dôvodu nezákonného postupu žalovaného pri rozhodovaní o sprístupnení ňou požadovaných informácií zo spisu. 7. Uviedla, že ako matka a súčasne zákonná zástupkyňa maloletej M. L., ako aj samotná dcéra majú nárok na všetky informácie, ktoré sa týkajú osoby dcéry, a ktorý prvostupňový správny orgán získal v súvislosti s jeho činnosťou pri úprave práv a povinností k nej. Z ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva žiaden dôvod, pre ktorý by jej prvostupňový správny orgán mohol odmietnuť poskytnúť informácie o zisteniach v súvislosti s konaním o úprave styku otca s maloletou M. a určenia výživného. Zastáva názor, že odmietnutím informácií vo forme oboznámenia sa so spisom vedenom prvostupňovým orgánom nemôže jej byť odobraté právo sa presvedčiť, či Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica poskytol súdu všetky informácie, ktoré zistil svojou činnosťou alebo či do súdneho spisu vložil len písomnosti o zistených skutočnostiach prospešné iba jednému účastníkovi. 8. Žalobkyňa nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, pretože interná norma č. IN-04/2012 je predpisom, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a ide o interné nariadenie, ktoré vydal príslušný orgán štátnej správy pre svojich zamestnancov a iba títo sú povinní sa ním riadiť. Takýto interný právny predpis nemôže byť však v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, v danom prípade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa jej názoru dôvod nevyhovenia jej žiadosti s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. nie je daný, pretože predmetný spis a informácie v ňom sa týkali výlučne konania vo veci úpravy styku otca s maloletou M. L., ktorá je dcérou žalobkyne a informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať za informácie nachádzajúce sa v súdnom spise a tieto sú účastníkom konania v zmysle § 44 ods. 1 O.s.p. prístupné. Rovnako v správnom konaní v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku má účastník právo na sprístupnenie celého administratívneho spisu. Žalobkyňa je účastníkom konania o úprave styku s dieťaťom ako matka a jeho zákonná zástupkyňa a z tohto dôvodu žalovaný nemá právo odmietnuť jej sprístupniť informácie o obsahu spisu, ktorý sa týka jej dieťaťa. Všetky informácie, ktoré zo spisu vedenom správnym orgánom žiadala sa týkali konania, ktoré sa priamo týkalo jej samotnej a jej dieťaťa. Preto je názoru, že ako matka a účastníčka konania má právo oboznámiť sa so všetkými informáciami, ktoré slúžia ako podklad v oboch konaniach. Dôvod, prečo žiadala o sprístupnenie predmetného spisu bolo jej podozrenie, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici zatajuje niektoré informácie a selektívne si vyberá informácie, ktoré dá k dispozícii súdu, a ktoré súdu neposkytne. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom správnych orgánov, že sprístupnením dokumentov poskytnutých súdu jej ako matke, by mohlo dôjsť k mareniu konania a poškodiť maloletej. Má za to, že ako účastníčka súdneho konania má vzhľadom na ust. § 44 ods. 1 O.s.p. možnosť sa oboznámiť so všetkými listinami, ktoré predmetný súdny spis obsahuje. Ak má úrad vedomosť a dôvod sa domnievať, že sprístupnenie niektorých dokumentov matke, ktoré poskytol do súdneho spisu, by mohlo skutočne poškodiť záujmy maloletej M., mal takéto dokumenty poskytnúť súdu s náležitým odôvodnením. 9. Poukázala, že predmetný spis bol už v minulosti predmetom správneho konania a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 21.05.2013, sp. zn. 11S/12/2013 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení jej žiadosti o poskytnutí informácií z totožného spisu, ktorého sa týka i predmetná žaloba. Uvedené rozhodnutie krajského súdu potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jej boli zo spisu, ktorý je predmetom pôvodného i tohto správneho konania, poskytnuté ňou požadované informácie a s odstupom času na základe jej písomnej žiadosti jej boli poskytnuté ďalšie informácie, ktoré v spise postupne pri šetrení pribudli. Spis sa stále doplňuje, preto tretíkrát požiadala o poskytnutie informácie. Prístup k požadovaným informáciám jej bol odmietnutý bez ohľadu na predchádzajúce súdne konania a konanie Úradu sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Takýto postup správneho orgánu žalobkyňa považuje za nezákonný, v rozpore s čl. 26 Ústavy SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd s poukazom na rozhodnutie Najvyšší súdu SR sp. zn. 8Sži/16/2013 a sp. zn. 6Sži/5/2011. III. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.09.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú orgány, ktoré na základe ust. § 73 ods. 2 písm. e) bod 8 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z.z.“) vedú spisovú dokumentáciu dieťaťa, plnoletej fyzickej osoby a rodiny, pre ktoré vykonávajú opatrenie podľa tohto zákona a evidenciu spisových dokumentácií. V spisovej dokumentácii dieťaťa sa nachádzajú údaje a informácie o maloletom dieťati a o jeho rodine, a to nielen o jednom z jeho rodičov, ale aj informácie o druhom rodičovi, prípadne o ďalších príbuzných dieťaťa, ktoré sú relevantné pre konajúceho sudcu pri jeho rozhodovacej činnosti v rámci prebiehajúceho súdneho konania týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. 11. Uviedol, že na základe internej normy Ústredia č. IN 014/2012 úrad, ktorý je v postavení kolízneho opatrovníka dieťaťa, nesprístupní v čase vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka informácie zo spisovej dokumentácie dieťaťa účastníkom konkrétneho súdneho konania, ani ich právnym zástupcom, ani ďalším fyzickým osobám z dôvodu, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva z pozície kolízneho opatrovníka dieťaťa úkony súvisiace s rozhodovacou činnosťou súdu. Informácie z predmetného spisu boli žalobkyni poskytnuté na základe jej žiadosti z roku 2012 až po ukončení súdneho konania, v ktorom príslušný úrad práce vystupoval ako kolízny opatrovník dieťaťa a pred vydaním rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v roku 2014. 12. Poukázal, že žalobkyňa vo svojej žiadosti nežiadala o informáciu o svojej osobe, ktorú kolízny opatrovník viedol a ani o informácie, ktoré súvisia s jej osobou. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že rodič napriek tomu, že je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, v prípadoch, pri ktorých by pri zastupovaní mohlo dôjsť k rozporu záujmov buď medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom, alebo medzi rodičom a maloletým dieťaťom, nemôže dieťa zastupovať. Pre tento účel slúži inštitút kolízneho opatrovníka, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník je zástupcom maloletého dieťaťa v rámci prebiehajúceho súdneho konania a ktorý v prvom rade chráni záujmy a práva tohto maloletého dieťaťa. Žalovaný poukázal, že v rámci prebiehajúceho súdneho konania o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu je aj druhý z rodičov zákonným zástupcom maloletého dieťaťa a je zároveň dotknutou osobou, ktorá môže, alebo nemusí dať súhlas na sprístupnenie informácie o maloletom dieťati. Rovnako je tiež dotknutou osobou, ktorá má právo vyjadriť súhlas s poskytnutím údajov o jeho osobe zo spisu kolízneho opatrovníka. Podľa žalovaného práve v čase prebiehajúceho súdneho konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, spisová dokumentácia týkajúca sa maloletého dieťaťa vedená úradom práce ako kolíznym opatrovníkom tohto maloletého dieťaťa v rámci neukončeného súdneho konania priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou súdu, nakoľko informácie z nej sú tiež jedným z podkladov pre vydanie súdneho rozhodnutia. IV. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.. 14. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 16. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V. 17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.'&ucin- k-dni='13. 4.2015'> a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 21. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo spisu: INF/108/2015-M_OKSV, číslo záznamu: 26991/2015 zo dňa 8.6.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ústredia, práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č.s. UPS/US1/SRKA/INF/2015/696, č.z. 2015/58085 zo dňa 13.4.2015 nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií týkajúcich sa spisovej dokumentácie mal. M. L., dcéry žalobkyne. 22. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica bol ustanovený za opatrovníka mal. M. L., dcéry žalobkyne, vo veci starostlivosti súdu o maloletú, vedenú na Okresnom súde v Považskej Bystrici sp.zn. 4P/29/2013 a 6P/8/2014. Žalobkyňa požiadala o kópiu spisového materiálu vo veci úpravu styku s maloletou M. L. a zvýšenia výživného na jej osobu, ale prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 13.4.2015 jej žiadosti nevyhovel a po podaní odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Oba správne orgány zaujali vo veci právny názor, že žiadosti o sprístupnenie informácií nemožno z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 písm. d) zákona vyhovieť. 23. Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, že právny názor správnych orgánov nie je v súlade so zákonom. Zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z. z. <. podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky (čl. 26), Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výkladom ústavného práva na prístup k informáciám sa zaoberá aj judikatúra ústavného súdu, napr. nález sp. zn. I. ÚS 236/06 <. zo dňa 28. júna 2007 a pod., ako aj judikatúra najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 6Sži/5/2011 z 25. apríla 2012 a pod.. 24. Nesprístupnenie informácií bolo žalovaným zdôvodnené ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona, ale tento dôvod nie je daný, pretože za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise a tieto boli účastníkom konania v zmysle § 44 ods. 1 <. O.s.p. prístupné. Taktiež v správnom konaní v zmysle ust. § 23 ods. 1 <. Správneho poriadku má účastník sprístupnený celý administratívny spis. Žalobkyňa bola priamo účastníčkou konania o zverení dieťaťa ako matka a z toho dôvodu jej žalovaný nemôže odmietnuť sprístupniť informácie o obsahu spisu, ktorý sa týka jej dieťaťa. 25. Podľa názoru súdu zverejnením kópie spisu žalobkyni nemôže byť dotknutá rozhodovacia činnosť súdu, nakoľko žalobkyňa ako účastníčka konania je pred súdom oprávnená predniesť svoje návrhy a dôkazy, pri čom môže čerpať aj zo spisu kolízneho opatrovníka a je vecou konajúceho súdu, ako prednesené návrhy a predložené dôkazy vyhodnotí. Žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa mal v danom prípade zohľadniť, že sa žalobkyňa domáhala informácií z konania, ktoré sa priamo týka jej osoby a jej dieťaťa. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014, v preskúmavanej veci nešlo o súdne konanie, ale o konanie kolízneho opatrovníka pri zastupovaní maloletej vo veci úpravy práv a povinností vo veci starostlivosti o maloletú. Právoplatné skončenie predmetného súdneho konania týkajúce sa maloletej nie je preto v preskúmavanej veci podstatnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok nesprístupnenie požadovaného spisu kolízneho opatrovníka žalobkyni. 26. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté i prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku (§ 191 ods. <.6 S.s.p.). 27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.