zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

čl. III. (Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele)

čl. III bod 1.
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava jednej zo zásad sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak sa o dieťa nemôžu starať jeho rodičia, má prednosť pred inými náhradnými formami starostlivosti o dieťa formálna starostlivosť príbuzných, t.j. náhradná osobná starostlivosť tak, ako to predpokladá zákon o rodine. Návrh úpravy vyjadruje povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zvažovať pri voľbe opatrení pre dieťa primárne opatrenia, ktoré majú za cieľ zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov a v prípade, že to nie je v záujme dieťaťa, opatrenia ktoré majú za cieľ zabezpečenie starostlivosti príbuznými dieťaťa. Jedným z prvkov, ktorý musí byť posúdený a zohľadnený pri určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je zachovanie rodinného prostredia a udržiavanie vzťahov. Podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa je významným prvkom systému ochrany dieťaťa práve predchádzanie oddeleniu dieťaťa a zachovanie rodiny. Zakotvuje ho čl. 9 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, kde sa požaduje, aby „dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti …

čl. III bod 2. §
Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú. Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa má podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) Výboru OSN pre deti o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu tri zložky. Okrem toho, že tvorí základný výkladový právny princíp (t.j. ak existuje možnosť viacerých výkladov, treba uprednostniť výklad, ktorý najúčinnejšie slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa), v rovine hmotného práva priznáva dieťaťu právo na posúdenie najlepšieho záujmu a jeho prvoradé zohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy so zárukou, že toto právo bude vykonané vždy. V rovine procesného práva vždy, keď treba prijať rozhodnutie, ktoré ovplyvní konkrétne dieťa (skupinu detí), rozhodovací proces musí zahŕňať posúdenie možného vplyvu (pozitívneho alebo negatívneho) rozhodnutia na dané dieťa alebo deti. Podľa komentára aj odôvodnenie rozhodnutia musí preukázať explicitné zohľadnenie práva, t.j. musí byť vysvetlené, …

čl. III bod 3. §
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

čl. III bod 4. §
Nakoľko sa v novele zákona rodine navrhuje vypustenie dlhodobo obsolentných ustanovení (bod 23. čl. I), ktoré umožňovali so súhlasom rodičov zverenie dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny, je potrebné na túto skutočnosť zareagovať aj v aktuálnom znení zákona č. 305/2005 Z.z. vypustením možnosti zverenia dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny z jeho znenia.

čl. III bod 5. a 6. §
S cieľom podporovať schopnosti rodičov starať sa o svoje deti a predchádzať tak krízovým situáciám v rodine, bolo v rámci prípravy právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v roku 2005 zahrnuté aj ustanovenie, ktoré o.i. utvára podmienky aj na rôzne aktivity na podporu plnenia funkcií rodiny. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v priebehu bezmála 10 rokov od účinnosti zákona vyprofilovali subjekty, ktoré vykonávajú aktivity na podporu plnenia rodičovských zručností špecifickým spôsobom fungovania, navrhuje sa doplnenie resp. spresnenie ustanovenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že súčasťou opatrení vykonávaných podľa §10 je aj vykonávanie svojpomocných aktivít organizovaných priamo rodičmi, t.j. aktivity svojpomocných rodinných/materských centier. Tak, ako na ostatné opatrenia, vykonávané podľa § 10, sa ani na svojpomocné aktivity rodičov nevzťahujú pre ich charakter ustanovenia o akreditácii a v prípade, že budú vykonávané kombináciou aktivity a účelovo usporiadaného prostredia, t.j. v zariadení, nebudú sa na ne vzťahovať ani ustanovenia o zariadeniach.

čl. III bod 7. §
Súčasná právna úprava utvára podmienky na výkon rôznych opatrení v rôznych situáciách, v ktorých sa ocitajú deti a ich rodiny. V roku 2008, s účinnosťou od 1. januára 2009, boli do zákona doplnené rôzne opatrenia, ktorých podstatou je práca s dieťaťom a jeho rodinou, resp. náhradnou rodinou v konfliktnej situácii, v období adaptácie na novú situáciu a pod., Tieto opatrenia sa doplnili v snahe aspoň čiastočne saturovať napr. služby pre rodinu a ich výkon je zverovaný orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh novely zákona o rodine zdôrazňuje opatrenia súdu zamerané na sanáciu rodiny a zotrvanie, resp. návrat dieťaťa do starostlivosti jeho rodičov, utvára aj návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele priestor pre výkon rôznych opatrení na podporu sanácie rodiny dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov ako aj sanácie rodiny, z ktorej bolo dieťa vyňaté rozhodnutím súdu. Nakoľko opatrenia tohto charakteru z časti nepatria do primárnych úloh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí …

čl. III bod 8. §
V 12. novelizačnom bode návrhu novely zákona o rodine sa navrhuje umožniť súdu okrem samotného výchovného opatrenia aj uloženie rôznych povinností rodičom resp. iným osobám, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti na podporu plnenia účelu výchovného opatrenia. Navrhuje sa, aby takúto možnosť ukladania povinností mal len súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako správny orgán môže síce rozhodnúť v správnom konaní o tzv. ambulantných výchovných opatreniach upravených v § 12 zákona č. 305/2005 Z. z alebo v § 37 ods. 2 zákona rodine, avšak ukladanie povinností, ktorých znenie nie je možné naformulovať tak jednoznačne ako znenie výchovných opatrení, nie je možné zveriť správnemu orgánu.

čl. III bod 9. §
V súvislosti s 12. novelizačným bodom návrhu novely zákona o rodine je potrebné zabezpečiť, aby súčasťou plánovania výchovného opatrenia v prípade, ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytuje súdu súčinnosť, bolo aj plánovanie spôsobu, akým bude zabezpečené plnenie povinnosti ak ju súd uloží. Zároveň boli doplnené subjekty, s ktorými môže orgán spolupracovať pri plánovaní výchovného opatrenia aj o iné osoby ako akreditované subjekty.

čl. III bod 10. §
Navrhuje sa jednoznačnejšie upraviť postup orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prípadoch, kedy výchovné opatrenie, ktoré uložil, neplní svoj účel. Cieľom je jednoznačne definovať možnosť zmeny nielen po celkovom zhodnotení plnenia účelu výchovného opatrenia v lehote určenej v rozhodnutí, ale aj v prípade, ak výsledky priebežného hodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia ukazujú, že neplní svoj účel (t.j. nie až po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí). Zároveň sa navrhuje, aby aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal možnosť v prípade, že uložil výchovné opatrenie, rozhodnúť o jeho opakovaní (napr. pri uložení výchovného opatrenia povinnosti zúčastniť sa výchovného programu, výchovný program má svoju časovú dotáciu, výchovný program naplnil svoj účel len čiastočne, avšak jeho predĺžením, resp. zopakovaním, by mohol byť účel výchovného opatrenia splnený). Zároveň je potrebné upraviť aj možnosť zmeny subjektu, ak sa na jeho vykonávaní podieľala iná osoba alebo bol jeho výkon zabezpečený prostredníctvom inej osoby (napr. iného akreditovaného subjektu ak sa zistí, že ponúka pre …

čl. III bod 11. §
Navrhuje sa v súvislosti s 14. novelizačným bodom v čl. 1 (v ktorom sa navrhuje zavedenie hodnotenia účinnosti výchovného opatrenia súdom tak, aby efektivitu zhodnotil pred uplynutím obdobia, ktoré uložil v rozhodnutí a následne, aby mohol včas podľa výsledku hodnotenia napr. rozhodnúť o inom výchovnom opatrení alebo o inom opatrení podľa zákona o rodine), aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý poskytuje súdu súčinnosť pri vykonávaní výchovného opatrenia, sledoval jeho účinky a mohol informovať súd o plnení účelu výchovného opatrenia ešte pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd v rozhodnutí.

čl. III bod 12. §
Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné deti, pre ktoré sú vykonávané opatrenia sociálnej kurately, zapojiť aj do skupinových výchovných, sociálnych a výchovno-rekreačných programov vykonávaných ambulantnou, celodennou alebo pobytovou formou. Tieto programy sú súčasťou vykonávaných opatrení. Výchovno-rekreačný program bol ako aktivita prevzatý z pôvodnej právnej úpravy sociálnej pomoci, podľa ktorej bolo možné pre deti organizovať tzv. výchovno-rekreačné tábory. S ohľadom na pochybnosti z praxe o vecnej správnosti takéhoto programu sa navrhuje vypustiť výchovno-rekreačný program, keďže deti potrebujú v rámci opatrení sociálnej kurately, primárne programy koncentrované na výchovu, resp. programy koncentrované napr. na získavanie sociálnych zručnosti.

čl. III bod 13. §
V súvislosti s úlohami orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako kolízneho opatrovníka dieťaťa (na základe rozhodnutia súdu), je potrebné v ustanovení, ktoré upravuje základný rámec úloh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vystupujúceho v postavení strany v konaní ako procesný opatrovník pre situácie stretu záujmov alebo možného stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami dieťaťa (resp. stretu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca) jednoznačne upraviť, že náležitosti, ktoré zisťuje (rodinné pomery, sociálne pomery, rôzne informácie), zisťuje na účely výkonu funkcie, do ktorej bol ustanovený súdom. Súčasná formulácia pripúšťa rôzne interpretácie a preto je potrebné upraviť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že úlohy, ktoré plní orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolízny opatrovník robí preto, aby mohol zodpovedne zastupovať dieťa v situáciách stretu záujmov dieťaťa spravidla s jeho zákonným zástupcom tak, ako mu to náleží z postavenia účastníka konania.

čl. III bod 14. §
Podľa ods. 3 § 100 Občianskeho súdneho poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Uvedené ustanovenie utvára podmienky na zabezpečenie práva dieťaťa byť vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka (odsek 2 článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom Výbor pre práva dieťaťa OSN zdôrazňuje, že sa toto ustanovenie vzťahuje bez obmedzenia na všetky relevantné súdne konania, ktoré sa dieťaťa týkajú. Na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nadväzuje § 21 zákona č. 305/2005 Z.z. ktoré upravuje situáciu, kedy takéto vypočutie dieťaťa súd zabezpečuje prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhuje sa do súčasného znenia ustanovenia jednoznačne doplniť, že dieťa má aj právo neuplatniť …

čl. III bod 15. §
Legislatívno-technické doplnenie (navrhuje sa zaviesť aj v zákone č. 305/2005 Z. z. zaviesť rovnakú legislatívnu skratku pre zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča ako v zákone o rodine – náhradná osobná starostlivosť).

čl. III bod 16. §
Rovnako ako v novelizačnom bode 11, ktorý sa vzťahuje k tzv. ambulantným výchovným opatreniam súdu, sa navrhuje v súvislosti s 14. novelizačným bodom v čl. 1 s doplniť aj pre situáciu výchovných opatrení súdu tzv. pobytového charakteru, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sledoval aj plnenie účelu tohto druhu výchovných opatrení vykonávaných v zariadení, aby mohol informovať súd o plnení výchovného opatrenia ešte pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd.

čl. III bod 17. §
Legislatívno-technická úprava (súvisí s bodom 15)

čl. III bod 18. až 21. §
Navrhuje sa vyriešiť aplikačný problém, kedy osoby, ktoré sú už aktuálne zapísané v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie, a ktorým bolo už sprostredkované nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom (ale zo zoznamu nemôžu byť vyčiarknuté, nakoľko majú toto dieťa zverené zatiaľ len do predosvojiteľskej starostlivosti alebo majú podaný návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti), majú záujem o sprostredkovanie nadviazania osobného vzťahu s ďalším dieťaťom. Navrhuje sa pripustiť, aby mohli byť takéto osoby zapísané v zozname opakovane na miesto, ktoré by im náležalo ako novým žiadateľom tak, aby sa mohli uchádzať aj o ďalšie dieťa, avšak aby neboli zároveň znevýhodnení tí žiadatelia, ktorým nebolo nadviazanie sprostredkovania osobného vzťahu s dieťaťom ešte sprostredkované. Navrhuje sa, aby sa aj v tomto prípade vzťahoval na záujemcov celý proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti ako ho upravuje zákon, s výnimkou prípravy, ktorá je zavedená už dnes napr. pre pestúnov, ktorí nemusia absolvovať celú prípravu v rozsahu aký im určí odborný tím.

čl. III bod 22. §
V súvislosti s novelizačnými bodmi 20. a 25. čl. I ktorými sa navrhuje, aby súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotil v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a s obcou výkon náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti (najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej starostlivosti a tiež či rodičia nemôžu prevziať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti) sa navrhuje uložiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby zhodnotil najmenej raz za šesť mesiacov nielen kvalitu starostlivosti o deti v náhradnej rodine ale tiež, aby prehodnotil možnosť prevzatia starostlivosti o dieťa (ktoré sa zdržiava na území SR) jeho rodičmi. Náhradná starostlivosť je podľa zákona o rodine sústavou dočasných opatrení a je to štátom gestorovaný náhradný systém starostlivosti o deti v prípadoch, ak sa z dôvodov, ktoré uznal súd, nemôžu o dieťa starať jeho vlastní rodičia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby aj náhradná starostlivosť o dieťa bola vykonávaná v záujme dieťaťa - aby deti neboli zbytočne umiestňované do náhradnej starostlivosti a …

čl. III bod 23. a 24. §
V návrhu novely zákona o rodine sa okrem iného navrhuje vylúčiť možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19 roku veku. Tato možnosť bola prevzatá z predchádzajúceho zákona o rodine, avšak v dnešnej dobe ju nie je možné ničím vysvetliť. Z tohto dôvodu je potrebné aj v zákone č. 305/2005 Z.z. zareagovať na túto zmenu.

čl. III bod 25. §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 5 a 6

čl. III bod 26. §
Detto ako k bodu 23 a 24

čl. III bod 27. a 28. §
Navrhuje sa v súvislosti s návrhom zmien právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj zákona o rodine v časti výchovných opatrení, aby sa koncepcia ktorú vypracováva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí nevzťahovala len na detské domovy, ale aj na ostatné zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonáva výchovné opatrenie resp. predbežné opatrenie.

čl. III bod 29. §
Nakoľko sa v novele zákona o rodine navrhuje vypustenie dlhodobo obsolentných ustanovení, ktoré umožňovali so súhlasom rodičov zverenie dieťaťa do predpestúnskej starostlivosti rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí rodiny, je potrebné aj z pôsobnosti tohto úradu vypustiť túto kompetenciu.

čl. III bod 30. až 32. §
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže za podmienok ustanovených zákonom zabezpečiť vykonávanie niektorých (zákonom určených) svojich kompetencií aj prostredníctvom akreditovaných subjektov. Toto opatrenie bolo zavedené z dôvodu, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má síce podľa zákona zabezpečiť aj napr. rôzne sociálne a výchovné programy, adaptačné programy a pod. avšak tieto nie je schopný orgán vykonávať sám a vzhľadom na ich povahu (pomáhajúcu) ako aj podstatu orgánu, by to spravidla nebolo ani vhodné. Zákon určuje, akým spôsobom môže zabezpečiť orgán vykonávanie týchto opatrení a nakoľko sa návrhom novely spektrum týchto opatrení rozširuje aj o metódy práce zamerané na sanáciu rodiny a podporu náhradnej rodiny a vypúšťajú sa výchovno-rekreačné programy, je potrebné tieto vecné zmeny zohľadniť aj v ustanoveniach, ktoré upravujú pôsobnosť a spôsob zabezpečovania opatrení prostredníctvom priorít. Zároveň sa navrhuje reagovať aj na nový zákon o sociálnej práci a umožniť výkon niektorých opatrení aj prostredníctvom sociálnych pracovníkov, ktorí majú povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. …

čl. III bod 33. a 34. §
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výrazným spôsobom pôsobia neštátne subjekty na základe udelenej akreditácie. Zákon upravuje pomerene prísne podmienky na získanie a udržanie akreditácie, avšak doposiaľ nebola riešená situácia, kedy bola subjektu odňatá akreditácia z dôvodov na strane akreditovaného subjektu, takýto subjekt môže podľa aktuálneho znenia aj v prípade, že mu bola odňatia akreditácia napr. pre porušenie zákona okamžite požiadať o akreditáciu znova. Túto situáciu je potrebné riešiť a preto sa navrhuje, aby neodňatie akreditácie podľa § 85 (spôsobom vykonávania opatrení napr. ohrozil život a zdravie dieťaťa, nie je poistený, vykonáva opatrenia bez udelenia akreditácie, porušil pravidlá ochrany osobných údajov)v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie akreditácie bolo podmienkou udelenia akreditácie.

čl. III bod 35. §
Utvorenie podmienok na výkon opatrení sociálnym pracovníkom s povolením na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka (v súvislosti s bodmi 30 až 32) je potrebné zohľadniť aj v ustanoveniach upravujúcich financovanie – navrhuje sa rovnaký mechanizmus ako pri financovaní výkonu opatrení akreditovaným subjektom v rámci priorít orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

čl. III bod 36. §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 4 a 29.

čl. III bod 37. §
Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať rešpektovanie práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor v každej záležitosti, ktorá sa ho týka. V čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa je ustanovené právo dieťaťa byť vypočuté o.i. vo všetkých správnych konaniach, ktoré sa ho dotýkajú. Navrhuje sa preto, rovnako ako v súdnych konaniach jednoznačne upraviť priamo v zákone podmienky zabezpečenia tohto práva, t.j. nielen to, že dieťa toto právo v správnom konaní má a že vyjadrenie názoru je právom nie povinnosťou dieťaťa, ale aj prvky, ktoré musí proces zabezpečenia tohto práva obsahovať. Navrhuje sa vyslovene upraviť, že dieťaťu je potrebné poskytnúť informácie o jeho práve vyjadriť svoj názor o dôvodoch a následkoch vypočutia jeho názoru a potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec.

čl. III bod 38. §

čl. III § 93b §
Zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva v záujme dieťaťa rôzne úkony - napríklad navštevuje dieťa, vedie s ním rozhovor, osobne preveruje vhodnosť rodinného a náhradného rodinného prostredia dieťaťa, rovnako preveruje vhodnosť rodinného prostredia osôb, u ktorých sa dieťa zdržiava, resp. môže zdržiavať ( napr. fyzická osoba má záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti, súd koná o veci styku rodičov s dieťaťom a pod.). Preveruje úroveň starostlivosti o dieťa aj spôsobom zisťovania v škole dieťaťa, predškolskom zariadení, obci, u pediatra dieťaťa a ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, v susedstve alebo overuje u zamestnávateľa rodičov, iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa ich predpoklady zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Za účelom zisťovania rôznych skutočností, resp. poskytnutia sociálneho poradenstva, pohovoru predvoláva rodiča, dieťa a pod. Je to tradičný spôsob výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V čase prípravy zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele nebolo potrebné zdôrazniť priamo v zákone tieto odborné činnosti procedurálneho charakteru, …

čl. III § 93c §
V ods. 1 až 3 sa v nadväznosti na ustanovenie § 93b písm. g) a h) upravujú podrobne povinnosti zamestnanca súvisiace so zhotovovaním záznamu. Navrhuje sa upraviť povinnosť predchádzajúceho informovania prítomných osôb s vyhotovovaním záznamu a o dôvodoch jeho vyhotovovania, osobitne bude zamestnanec povinný vysvetliť dieťaťu dôvody vyhotovovania záznamu, ako aj ďalšie použitie záznamu spôsobom primeraným veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. O tom, že bude vyhotovovaný záznam musí zamestnanec informovať ešte pred tým, ako mu je umožnený vstup do obydlia, výnimku z povinnosti vopred informovať o tom, že bude vyhotovovaný záznam tvorí len situácia, ak sa počas návštevy v obydlí objavia okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu tak, aby záznam mohol slúžiť neskôr ako dôkaz pre, súdne, správne či iné konanie. Navrhuje sa tiež, aby súčasťou povinností zamestnanca bolo vyhotoviť zvukový záznam vždy na požiadanie prítomnej fyzickej osoby v obydlí, t.j. z priebehu vykonávania opatrení v obydlí, t.j. aj vtedy kedy …

čl. III § 93d §
Navrhuje sa zaviesť preukazovanie poverením zamestnanca v prípadoch návštev zamestnancov v domácnosti klientov v rámci zvýšenia istoty klientov, že sa jedná skutočne o zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

čl. III §93e §
V súvislosti s návrhom na úpravu oprávnení v § 93b je potrebné upraviť aj povinnosti osôb, ktoré zodpovedajú za starostlivosť o dieťa. Nejde o rozsiahlu ani radikálnu úpravu povinností, v zásade sa navrhuje upraviť povinnosť umožniť preveriť stav dieťaťa v prostredí, v ktorom sa dieťa zdržiava, povinnosť spolupracovať a to osobne s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, poskytovať mu potrebné informácie a doklady na účely výkonu opatrení, a povinnosť osobne sa dostavovať na predvolanie, ak je to potrebné aj s dieťaťom.

čl. III §93f §
V záujme zabezpečenia ochrany života a zdravia dieťaťa a predchádzania neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu sa navrhuje zaviesť do OSP nový inštitút: povolenie súdu pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na vstup do akéhokoľvek druhu obydlia, v ktorom sa má nachádzať dieťa za účelom preverenia stavu dieťaťa. Tento nový inštitút si vyžiadala aplikačná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa ocitajú v situáciách, kedy je potrebné preveriť stav dieťaťa, nakoľko disponujú informáciami (často anonymnými), že život alebo zdravie dieťaťa sú ohrozené, že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, nevedia stav dieťaťa preveriť iným spôsobom a jednoducho potrebujú navštíviť dieťa v obydlí, kde sa má zdržiavať. Pri plnení tejto úlohy sú vystavovaní v zásade trom situáciám - overenie stavu dieťaťa im osoba v byte umožní, opakovane nedokážu zastihnúť nikoho, kto by obydlie otvoril alebo obydlie otvorí plnoletá osoba, avšak neumožní im stretnúť sa s dieťaťom. Osobitne posledná situácia je pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej …

čl. III § 93g §
Návrh ustanovenia obsahuje úlohy, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať v prípade, ak bolo súdom vydané povolenie. V prvom rade musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť prítomnosť policajta, ktorý bude prítomný pri každom výkone oprávnenia a osôb, ktoré môžu napomôcť výkonu oprávnenia. Povolenie na vstup sa bude vzťahovať na policajta aj na osoby, ktoré môžu napomôcť výkonu oprávnenia. Navrhuje sa, aby na uľahčenie komunikácie s dieťaťom mohli byť okrem zástupcov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a policajta prítomné aj iné vhodné osoby, napríklad učiteľka zo škôlky, pediater dieťaťa, ktoré však na rozdiel od policajta musia so svojou účasťou súhlasiť. Návrh uvádza demonštratívny výpočet prizvaných osôb, čo nevylučuje možnosť prizvať inú vhodnú osobu, ktorá môže napomôcť uľahčeniu preverenia stavu dieťaťa. Úlohou policajta je zabezpečovať bezproblémový priebeh výkonu oprávnenia (uložená povinnosť Policajnému zboru na požiadanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť ochranu života a zdravia zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a …

čl. III bod 39.a 40 §
Navrhuje sa v súvislosti s návrhom na doplnenie ustanovenia zohľadniť aj zmenu školských správ na okresné úrady. Do súčasného § 94 sa navrhuje doplniť povinnosť všetkých právnických a fyzických osôb uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia (škola, školské zariadenie, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti atď.) na žiadosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezplatne poskytnúť informácie potrebné na účely overenia úrovne starostlivosti rodičov alebo osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa. Návrh doplnenia reaguje na aplikačnú prax, kedy majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vážne problémy získať potrebné informácie a navyše niekedy aj získať ich bezplatne. Predkladateľ nepredpokladá, že zakotvením povinnosti bezplatne poskytnúť informácie dôjde k enormnému zaťaženiu s finančnou či administratívnou záťažou. Rovnako sa navrhuje, aby v súvislosti s kompetenciou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately koordinovať rôzne subjekty, ktoré spolupôsobia pri riešení situácie detí boli jednoznačne tieto subjekty zaviazané povinnosťou spolupracovať. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal vzhľadom na svoj odborný potenciál ako …

čl. III bod 41. §
Ak je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upozornený na porušovanie práv dieťaťa je povinný takéto upozornenie preveriť a aj keď je podľa súčasnej právnej úpravy zamestnanec viazaný mlčanlivosťou je potrebné osobitne upraviť situáciu, kedy oznamovateľ požiada o utajenie svojej totožnosti. Navrhuje sa, aby s výnimkou poskytnutia informácií orgánom činným v trestnom konaní, súdu a kontrolným orgánom na žiadosť oznamovateľa utajil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately jeho totožnosť. Zároveň je však potrebné zareagovať aj na skúsenosti z praxe, kedy sú orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opakovane oznamované skutočnosti (napr. nestarostlivosť o dieťa a pod.), ktoré neboli preukázane, avšak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá aktuálne legitímnu možnosť rozhodnúť sa, že nebude ďalej vec opakovane preverovať a obťažovať osoby/rodiny ktoré sú predmetom oznámení.

čl. III bod 42. §
V prechodných ustanoveniach sa v súvislosti s novelizačným bodom 12 (v ktorom sa navrhuje koncentrácia na výchovné a sociálne programy vypustením možnosti výchovno-rekreačných programov) navrhuje, aby v prípade ak je súčasťou schválených priorít úradu aj výchovno-rekreačný program, mohol byť tento v roku 2016 bezproblémovo uskutočnený. V súvislosti s návrhom na zavedenie novej podmienky, ktorú musí splniť akreditovaný subjekt (neodňatie akreditácie) sa navrhuje, aby sa splnenie podmienky tejto podmienky skúmalo aj pri žiadateľoch, ktorí podali žiadosť pred účinnosťou novely a konanie vo veci akreditácie nebolo ešte právoplatne ukončené.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa doplnenie základných ustanovení zákona tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je súčasťou širšieho konceptu ochrany práv a právom chránených záujmov detí. Právna úprava ochrany práv a právom chránených záujmov detí nemôže byť a ani nie je zahrnutá do jedného právneho predpisu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je jeden zo subjektov, ktorý sa, v rozsahu daným týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ochrane dieťaťa a zabezpečení jeho práv podieľa. Tento fakt nie je doposiaľ jednoznačne premietnutý do predmetu úpravy, a aj keď by malo byť už zo súčasného vymedzenia predmetu úpravy zrejmé, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je možné vykonávať len v rozsahu danom zákonom, práve nadmerné očakávania na možnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú dôvodom na jednoznačné doplnenie predmetu úpravy.

čl. I bod 2 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom zmien v časti vykonávania opatrení v zariadeniach.

čl. I bod 3 §
Vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné problémy je potrebné jednoznačne doplniť, najmä na účely ambulantných foriem práce mimo zariadení, že opatrenia sa okrem prostredí, ktoré upravuje zákon (prirodzené rodinné prostredie, náhradné rodinné prostredie, otvorené prostredie a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) vykonávajú aj v priestoroch subjektov vykonávajúcich opatrenia.

čl. I bod 4 §
Podľa § 7 ods. 3 je pri vykonávaní opatrení (t.j. vykonávateľmi opatrení napr. v zariadeniach) podľa zákona zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti a interpretačné nejasnosti, osobitne s primeranosťou a vhodnosťou voľby výchovných prostriedkov a postupov pri vykonávaní opatrení podľa zákona, je nevyhnutne potrebné priamo zákonom zakázať také prostriedky výchovy a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Podpora kontaktu a udržiavania vzťahov dieťaťa s rodičmi, príbuznými, sociálnym prostredím je podstatou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je preto vylúčené využívať obmedzenia kontaktov ako výchovný prostriedok. Samozrejme, nie vždy je v záujme dieťaťa stretávanie sa s rodičmi, či inými osobami (táto situácia je upravená aj v aktuálnom zákone a vo vládnom návrhu zákona je upravená v 34. bode, § 53 návrhu). Rovnako je vylúčené využívať …

čl. I bod 5 a 6
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 7 §
V roku 2008 boli, vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a nízku dostupnosť špecifickej ambulantnej pomoci pre deti a ich rodiny, do pôvodného znenia § 11 zákona doložené aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (mediácia, metódy na podporu adaptácie...), následne boli opatrenia rozšírené v roku 2015 (práve zavádzaná tzv. rodinná asistencia reagovala na absenciu služieb pre rodiny poskytované v ich prirodzenom prostredí) o odborné metódy práce na podporu sanácie rodiny. Absencia opatrení na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (§ 11 ods. 1 zákona), ktoré sú v pôsobnosti obce, pretrváva, a je preto potrebné zabezpečiť odborné metódy práce na podporu riešenia rôznych problémov v rodine iným spôsobom. Navrhuje sa preto opätovne rozšíriť úlohy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj o výkon, resp. zabezpečenie odborných metód práce na podporu …

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že rovnaké opatrenia, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúkať v predrozvodových, rozvodových a porozvodových situáciách dieťaťu a jeho rodičom, musí ponúkať aj keď rodičia dieťaťa situáciu v manželstve neriešia rozvodom alebo nie sú/neboli manželmi.

čl. I bod 9 §
Vzhľadom na praktické skúsenosti vo vykonávaní výchovných opatrení o ktorých môže rozhodnúť správny orgán a ktoré s výnimkou upozornenia, napomenutia a sociálneho alebo iného odborného poradenstva môže uložiť len dieťaťu, sa navrhuje, aby aj v prípade výchovného opatrenia, ktorého podstatou je diagnostika a výchovný alebo sociálny program mohlo byť toto výchovné opatrenie uložené nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Praktické skúsenosti z vykonávania osobitne výchovných a sociálnych programov, ale aj dobrovoľných programov vykonávaných v rámci opatrení sociálnej kurately detí, ukazujú, že tieto opatrenia plnia svoj účel najmä vtedy, ak sú do programov zapojení aj rodiča/náhradní rodiča, hoci aktuálne na dobrovoľnej báze. Je preto dôležité zlepšiť možnosti plnenia účelu výchovných opatrení aj navrhovaným riešením.

čl. I bod 10 §
Návrh úpravy ustanovenia k výchovným opatreniam je potrebný v súvislosti s rozšírením reálnych možností vykonávať výchovné opatrenia ambulantného charakteru v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (34. bod, § 45 ods. 1 písm. b). Aktuálne, ak chce správny orgán rozhodnúť o výchovnom opatrení, ktorého podstatou je napríklad diagnostika, môže určiť akreditovaný subjekt alebo inú právnickú alebo fyzickú osobu len s jej predchádzajúcim súhlasom, čo značne limituje možnosti využívania výchovných opatrení. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak bude takouto právnickou osobou zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého účelom bude aj vykonávanie ambulantných výchovných opatrení (o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nebude takýto predchádzajúci súhlas zariadenia k rozhodnutiu správneho orgánu potrebný.

čl. I bod 11 a 12 §
Navrhuje sa v súvislosti s rozšírením možností odbornej pomoci založenej na dohode rodičov/iných osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa na základe rozhodnutia súdu medzi dôvody, pre ktoré je možné zrušiť výchovné opatrenie doplniť aj výkon iného opatrenia podľa zákona t.j. aby dôvodom na zrušenie výchovného opatrenia mohlo byť napr. vykonávanie opatrenia ambulantnou formou v zariadení ak je vykonávanie takéhoto opatrenia vhodnejšie. Je tiež potrebné reagovať na situácie, kedy nie je jednoducho možné výchovné opatrenie vykonávať, v praxi sa objavujú napr. situácie, kedy je uložené výchovné opatrenie ale dieťa - rodina sa vysťahuje zo Slovenskej republiky. Zásadným však bude, aby správny orgán mohol zrušiť z tohto dôvodu výchovné opatrenia ak bude mať preukázané, že nie je možné využiť žiaden iný zákonom upravený postup. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje účinky výchovných opatrení aj vtedy ak výchovné opatrenie zaniklo uplynutím lehoty na ktorú bolo uložené, nielen vtedy ak bolo zrušené z dôvodu, že …

čl. I bod 13 §
Aktuálna právna úprava upravuje aj úlohy sociálnej kurately detí s problémom závislostí - motivácia k liečbe, udržiavanie kontaktu s dieťaťom počas liečby a prípadnej resocializácie a následne pomoc po ukončení liečby resp. resocializácie. Vzhľadom na potrebu zdôraznenia nevyhnutnosti samotnej diagnostiky závislostí a najmä potrebu doplnenia úloh tak, aby bolo zrejmé, ako má sociálna kuratela postupovať v prípade, ak nie je možné zabezpečiť diagnostiku a prípadnú liečbu dieťaťa na báze dobrovoľnosti, je potrebné doplniť predmetné ustanovenie v zákone. Predmetný návrh zároveň nadväzuje na zmeny a doplnenia v článku II. predkladaného vládneho návrhu zákona.

čl. I bod 14 až 18 §
Potrebné legislatívno-technické úpravy súvisiace s 34. novelizačným bodom (zmenou aktuálnych druhov zariadení).

čl. I bod 19 §
Proces sprostredkovania pestúnskej starostlivosti a osvojenia, t.j. proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, je zahájený, ak sú naplnené dve základné podmienky - rodičia nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Ako rizikové miesto celého procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu bolo identifikované práve posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení a zhodnotením splnenia týchto podmienok. Aktuálna právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď, čo v situácii, ak majú zariadenie a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odlišný názor na dobu - časový horizont posudzovania. Problémom je aj nejednoznačné určenie zodpovedného za posúdenie, aj keď z aktuálnej úpravy je možné vyvodiť, že by to mal byť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Nakoľko je posúdenie plnenia podmienok zásadným pre riešenie situácie dieťaťa, je potrebné jednoznačne upraviť, že zodpovedným za …

čl. I bod 20 §
V súvislosti s poslednou novelou zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) účinnou od l. januára 2016, ktorou boli o. i. zavedené opatrenia na zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné, resp. vhodné sanovať rodinu, a vyšpecifikované pravidlá nariadenia ústavnej starostlivosti tak, aby ústavná starostlivosť bola skutočne len výnimočným opatrením súdu (limitovanie dôvodov nariaďovania ústavnej starostlivosti), je potrebné jednoznačne upraviť situácie, kedy nie je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť – okrem situácie, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení, je to aj situácia, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe neodkladného opatrenia a súd koná vo veci výchovného opatrenia. Aktuálne sa dieťaťu sprostredkuje náhradná rodinná starostlivosť aj v prípade, ak je dieťa odňaté zo starostlivosti jeho rodičov neodkladným opatrením bez bližšej špecifikácie, je preto potrebné doplniť, že ak je ešte možné využitie výchovného opatrenia, náhradná rodinná …

čl. I bod 21 §
Navrhuje sa odstrániť aplikačný problém – aktuálne je určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinný zapísať dieťa do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v prípade utajeného pôrodu, dieťaťa uloženého v hniezde záchrany a v prípade privolenia na osvojenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti a doručením základných náležitostí spisovej dokumentácie okrem iného aj správy o zdravotnom stave dieťaťa. Tieto dve podmienky nevie určený sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately orgán splniť súbežne, nakoľko nie je možné zabezpečiť správu o zdravotnom stave dieťaťa v danej lehote. Rozhodujúcim momentom na zapísanie do prehľadu by malo byť preto práve doručenie tejto správy.

čl. I bod 22 §
Navrhuje sa spresnenie aktuálnej právnej úpravy v časti podávania žiadostí a vedenia spisovej dokumentácie, ak majú obaja manželia záujem stať sa pestúnmi (podľa Zákona o rodine je možné, okrem spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov, aby sa pestúnom dieťaťa stal aj jeden z manželov), alebo ak majú manželia záujem stať sa osvojiteľmi, t.j. aby bolo jednoznačne zrejmé, že podávajú žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov spoločne, že je vedená spoločná spisová dokumentácia a že v takomto prípade je súčasťou predkladaných dokladov k žiadosti aj overená fotokópia sobášneho listu.

čl. I bod 23 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 34. novelizačným bodom.

čl. I bod 24 a 25 §
Navrhuje sa utvoriť podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine fyzickými osobami, ktoré majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Oznámenie 380/2001 Z. z.). Slovenská republika je tzv. vysielajúcou krajinou, t.j. sprostredkúva osvojenie deťom s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky žiadateľom z iných krajín, avšak pre opačnú situáciu, t.j. postavenie prijímajúcej krajiny nemá utvorené vhodné právne podmienky. V 24. a 25. bode sa navrhuje na tento účel upraviť špecifikum prípravy na osvojenie dieťaťa zo zahraničia - nastavenie záujemcov na možné kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa vo vzťahu k potrebám dieťaťa.

čl. I bod 26 a 27 §
Hmotnoprávnou podmienkou na osvojenie dieťaťa je zapísanie žiadateľov o osvojenie do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa, splnenie tejto podmienky sa vyžaduje vždy, okrem situácie, ak o osvojenie má záujem manžel rodiča dieťaťa. Zákon o rodine zároveň utvára podmienky na osvojenie dieťaťa, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, osobami, ktorým je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, dieťaťa v pestúnskej starostlivosti pestúnmi alebo dieťaťa o ktoré sa osobne stará poručník (§ 103 ods. 3 zákona o rodine). Tieto osoby však neplnia podmienku zapísania do zoznamu – v prvom a treťom prípade ani nemuseli a v druhom prípade sú zo zoznamu vyradené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým je im dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. Navrhuje sa preto doriešiť toto právne vákuum tak, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (8 určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zo zákona sprostredkovávajú náhradnú rodinnú starostlivosť) bude viesť na tento účel osobitný zoznam žiadateľov o osvojenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Na zapísanie …

čl. I bod 28 §
Zákon v § 41 ods. 2 upravuje dôvody, pre ktoré určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyradí žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, aktuálna úprava neumožňuje, resp. to umožňuje len veľmi obtiažne, vyradiť zo zoznamu žiadateľa, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane. Zmena pomerov musí byť zásadná (napr. rozvod žiadateľov, ak sa zistí, že manželstvo sa považuje za neuzavreté alebo zaniklo smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov atď.) a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná.

čl. I bod 29 až 33 §
Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, osobitne či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa, sa navrhuje zaviesť zákonom niekoľko opatrení, ktoré by mali zlepšiť proces preukazovania dodržiavania princípu subsidiarity a tiež spresniť procesy v časti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v časti sprostredkovania medzištátneho osvojenia v § 44 ods. 1 sa navrhuje, osobitne na účel sprostredkovania medzištátneho osvojenia príkladmo uviesť prvky najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je potrebné v situácii zvažovania sprostredkovania medzištátneho osvojenia posúdiť nezávisle na tom, že je dieťa osvojiteľné. Možnosť posúdiť a určiť, či je takéto sprostredkovanie v najlepšom záujme dieťaťa vzhľadom k schopnostiam dieťaťa (napr. naučiť sa cudzí jazyk), rodinnému zázemiu dieťaťa a väzbe dieťaťa na krajinu (osvojiteľnosť vypovedá o vzťahu k rodičom dieťaťa, dieťa však môže mať napr. rodinné väzby na Slovensku …

čl. I bod 34 §
Všeobecne V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa. Dôvodom na navrhovanú zmenu je potreba zabezpečenia odbornej pomoci deťom a rodinám včas a v potrebnom rozsahu a tiež v zodpovedajúcej kvalite. Možnosť ovplyvniť rozvoj ambulantných a terénnych foriem pomoci je prakticky nulová a možnosť ovplyvniť rozvoj dobrovoľných pobytových opatrení je minimálna. Zabezpečenie aspoň minimálneho rozsahu služieb pre deti a ich rodiny je tak od roku 2009 riešené rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čo bolo jediné možné riešenie, nakoľko sa jedná o štátne orgány. Avšak tieto orgány nedokážu pokryť svojim výkonom celkovú potrebu detí a ich rodín a navyše tak, ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, ich primárnou podstatou je ochrana detí často aj opatreniami, ktoré smerujú k zásahu do rodičovských práv a povinností. Plnenie súčasne dozornej role …

čl. I § 45 §
Navrhuje sa, aby zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo centrum pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“), a aby jeho zriaďovateľom bolo Ústredie. Dôvodom je osvedčené fungovanie zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k detským domovom, Ústredie ako zriaďovateľ štátnych detských domovov zabezpečuje aj dostatočný počet miest v potrebnej štruktúre na výkon rozhodnutia súdu v štátnych aj neštátnych detských domovoch a iných zariadeniach. Ak bude v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia zariadenie, ktoré vykonáva aj opatrenia na dobrovoľnej báze – tak ambulantné, terénne ako aj pobytové, bude mať Ústredie legitímny dôvod na zabezpečenie dostatočného počtu takýchto kapacít aj prostredníctvom akreditovaných zariadení. Zároveň bude odstránená dlhodobá disproporcia vo financovaní samosprávnej pôsobnosti v oblasti zabezpečovania súdnych rozhodnutí a tiež sa zvýši možnosť ovplyvňovať rozsah aj kvalitu opatrení pre deti a rodiny vykonávaných na princípe dobrovoľnosti. Navrhuje sa, aby tento nový druh zariadenia mohli za zákonom stanovených podmienok zriaďovať aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia svojich pôsobností, bez finančnej …

čl. I § 46 §
V nových § 46 až § 55 sú upravené podmienky vykonávania opatrení pobytovou formou v centrách, a to na základe dohody a odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj na základe pobytového opatrenia súdu. Návrh § 46 obsahuje spoločnú úpravu k obom spôsobom vykonávania opatrení pobytovou formou. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť vykonávané opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ v krízových strediskách a resocializačných strediskách, to bolo pre dieťaťa na základe dohody s rodičom alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa a na základe súdneho rozhodnutia a pre plnoletého (na základe dohody), ktorý má absolvovať resocializačný program, pre plnoletého – mladého dospelého, ktorý bol do centra prijatý ako dieťa na základe rozhodnutia súdu a po dosiahnutí plnoletosti požiada o pokračovanie starostlivosti v centre, a tiež pre tehotnú ženu a túto ženu po pôrode dieťaťa a jej dieťa (prevzatá aktuálna právna úprava). Hoci aktuálna právna úprava neupravuje možnosť prijatia dieťaťa …

čl. I § 47 a 48 §
Jedným z cieľov navrhovanej novely je utvorenie podmienok na vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na dobrovoľnej báze. Pomoc dieťaťu a jeho rodičom, a to aj pobytovou formou, by mala predchádzať krajným riešeniam zásahu do rodiny súdnym rozhodnutím. Dôvodom problémov v plnení rodičovských povinností a plnení funkcií rodiny nie je len neochota rodičov k zmene, ale aj to, že rodičia častokrát napr. nevedia zabezpečovať zodpovedajúcu starostlivosť o dieťa. Je potrebné odlišovať rodičov, ktorí „nechcú“, od rodičov, ktorí „nevedia“. Je preto potrebné mať k dispozícii nielen repertoár rôznej odbornej pomoci poskytovanej ambulantne alebo priamo v rodinách, ale pre odôvodnené prípady aj odbornú pomoc vykonávanú pobytovou formou. Zodpovednosťou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je identifikovať potrebu takejto pomoci pre dieťa. Preto sa navrhuje, aby okrem súhlasu - dohody s rodičom/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo podmienkou prijatia do zariadenia vždy písomné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý musí mať rozhodujúcu zodpovednosť aj ak o vykonávanie …

čl. I § 49 až 55 §
Navrhovaná právna úprava vykonávania pobytového opatrenia súdu v centre zachováva všetky atribúty aktuálnej právnej úpravy výkonu súdnych rozhodnutí v dnešných detských domovoch. Návrh po legislatívno-technickej stránke reviduje text ustanovení, ktorý sa stal po opakovaných novelách neprehľadný, obsahuje niekoľko nenormatívnych ustanovení a zároveň ho zjednodušuje najmä tým, že úpravu podrobností (plánovanie, ustanovenie druhov špecializovaných skupín, náležitosti prípravy náhradných rodičov, náležitosti spisovej dokumentácie... ) ponecháva na vyhlášku. Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje najmä: zaviesť v prípade, že dieťa je umiestnené na základe neodkladného opatrenia, povinnosť zhodnotiť situáciu dieťaťa a posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa metódou prípadovej konferencie alebo rodinnej konferencie alebo inou obdobnou metódou (t.j. metódou, ktorá zapája do hodnotenia a hľadania riešení rodičov, širšiu rodinu, ale aj obec, školu a pod.) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa do centra na základe neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je procesné opatrenie súdu, nie je rozhodnuté vo veci samej a v zásade je bezprostrednou reakciu na aktuálnu situáciu dieťaťa, ktorú je potrebné riešiť …

čl. I § 56 §
Navrhuje sa osobitne upraviť podmienky vykonávania opatrení pobytovou formou na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania niektorých krízových situácií detí, t.j. špecializovaný program pre deti, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, detí týraných a sexuálne zneužívaných alebo na vykonávanie opatrení na overenie miery ohrozenia detí týraním, sexuálnym zneužívaním alebo inými činmi ohrozujúcimi ich život, zdravie alebo priaznivý vývin. Formulácia osobného rozsahu vykonávania špecializovaného programu bola predmetom odborných diskusií najmä z dôvodu, že práve výkon opatrení pre tieto deti vyžaduje isté odchýlky od všeobecného výkonu opatrení pobytovou formou tak v zákone, ako aj následne vo vykonávacom predpise v častiach odborného zabezpečenia a personálnych štandardov. Na výkon musia byť nesporne kladené vyššie nároky, napr. súčasťou vykonávaných odborných činností musí byť nielen sociálna práca a psychologické činnosti, ale aj špeciálnopedagogické činnosti. Táto časť výkonu dnešných krízových stredísk prechádza do oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo forme špecializovaného programu. Keďže podstatou takejto špecializácie je poskytnutie odbornej pomoci dieťaťu v krízovej …

čl. I § 57 §
Navrhuje sa nanovo upraviť podmienky vykonávania resocializačného programu pobytovou formou. Navrhovaná úprava (vrátane ustanovení vykonávacieho predpisu) je výsledkom cca dvojročných diskusií so zástupcami resocializačných stredísk. Zároveň boli v návrhu zohľadnené názory účastníkov pracovných stretnutí, ktoré boli organizované v roku 2017 osobitne k téme resocializácie ako reakcia na informácie z praktického výkonu opatrení v resocializačných strediskách. Oproti súčasnému stavu: nebude možné, aby zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, dohodlo s centrom vykonávanie resocializačného programu, a to ani v prípade, že dieťa s takýmto programom súhlasí, aj v tomto prípade bude možné resocializáciu zabezpečiť len na základe súdneho rozhodnutia, plnoleté fyzické osoby budú môcť byť na resocializáciu prijaté tak, ako doposiaľ na základe dohody pri splnení podmienky odporúčania psychiatra. V prípade detských klientov, nezávisle na tom, či má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu (o výchovnom opatrení alebo na základe procesného opatrenia súdu – neodkladného opatrenia) alebo na základe dohody (a rovnako ako u …

čl. I § 58 §
Je zrejmé, že každý zamestnanec, ktorý v centre prichádza do kontaktu s deťmi, musí okrem kvalifikačných predpokladov spĺňať aj predpoklady psychickej spôsobilosti. Aj keď nie je riešenie predpokladov na výkon povolania vo vecnom zákone zvyčajné, je vyslovene nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie ochrany detí, osobitne detí, pre ktoré sú vykonávané opatrenia pobytovou formou, ustanoviť podrobné pravidlá preukazovania najmä psychickej spôsobilosti zamestnancov, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi, t.j. nielen tých, ktorí pre deti vykonávajú odborné činnosti. Aj v súčasnej dobe je psychologické posúdenie súčasťou výberových konaní odborných zamestnancov, avšak precízne sú podmienky posúdenia spracované internou normou Ústredia len pre profesiu profesionálnych náhradných rodičov, t.j. zamestnancov zariadení, ktorí vo svojom domácom prostredí zabezpečujú starostlivosť o deti. Od roku 2015 je súčasťou pracovných zmlúv nových zamestnancov – profesionálnych rodičov detských domovov aj záväzok zamestnanca podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých 5 rokov od posledného psychologického vyšetrenia a prostredníctvom zmlúv o poskytnutí finančného príspevku s akreditovanými detskými domovmi platí táto povinnosť aj pre akreditované …

čl. I § 59 a 60 §
Aj keď zákon umožňuje osobitne krízovým strediskám vykonávať opatrenia aj ambulantnou formou, bližšiu úpravu výkonu tak ambulantnej, ako aj terénnej formy opatrení v zariadeniach zákon neobsahuje. Je zároveň potrebné uviesť, že ide o úplne nový spôsob práce pre zariadenia, osobitne dnešné detské domovy. Keďže primárnym cieľom vládneho návrhu zákona je utvorenie podmienok najmä na výkon ambulantnej a/alebo terénnej odbornej práce s deťmi a ich rodinami, je nevyhnutné utvoriť podmienky výkonu aj právnou úpravou. Je tiež potrebné reagovať aj na pretrvávajúci nedostatok možností vykonávania tzv. ambulantných výchovných opatrení (povinností), o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aby nevznikali nejasnosti s osobným rozsahom, osobitne v prípade plnoletých fyzických osôb, navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť opatrenia v centre vykonávané. Daná je aj možnosť zariadeniu, v ktorom sa vykonáva pobytové opatrenie súdu, dohodnúť ambulantnú formu pomoci pre dieťa. Z okruhu plnoletých osôb môže centrum vykonávať ambulantnou a/alebo terénnou formou opatrenia pre rodičov, náhradných rodičov a mladých …

čl. I § 61 §
V súvislosti s obsahovými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach boli nanovo prehodnotené aj ustanovenia upravujúce úhrady za vykonávanie opatrení. Východiskom je tak, ako doposiaľ, fakt, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je oblasť, v ktorej je možné určovať vyššie úhrady, úhrady majú mať skôr motivačný cieľ, a to aj v situáciách, kedy sa navrhujú určiť (aby si rodičia uvedomovali svoju zodpovednosť za starostlivosť o deti), ako aj v situáciách, pre ktoré sa stanovenie úhrady nenavrhuje (preventívna a ochranná funkcia opatrení). Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ, neboli úhrady určované za výkon pobytových výchovných opatrení a ambulantných výchovných opatrení (preventívne, ochranné opatrenie), neodkladných opatrení (procesné ochranné opatrenie), za ambulantné formy práce a terénne formy práce, a aby boli úhrady určené: za poskytnutú starostlivosť, ak je dieťa umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti - navrhuje sa ponechanie úhrady, avšak v jednotnej výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (čo zodpovedá aj výške minimálneho výživného) na …

čl. I § 62 §
Navrhuje sa doriešiť dlhodobo neriešenú otázku predpokladov na vymenovanie ale najmä dôvodov odvolania riaditeľa centra, ktoré zriadilo Ústredie. Rámcovo tieto otázky rieši zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, avšak univerzálna úprava nezohľadňuje v plnej miere špecifické okolnosti výkonu funkcie riaditeľa zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je preto potrebné v osobitnom predpise ustanoviť, že riaditeľ musí spĺňať podmienku bezúhonnosti (na rozdiel od všeobecnej úpravy zákon č. 552/2003 Z. z. sa za bezúhonného nemôže na tento účel považovať ani ten kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin proti rodine a mládeži), kvalifikačný predpoklad ukončeného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (praktické skúsenosti nepoukazujú na potrebu určenia absolvovania konkrétneho vysokoškolského študijného odboru) a predpoklad psychickej spôsobilosti. Navrhuje sa taxatívne upraviť dôvody na odvolanie riaditeľa tak, aby bol riaditeľ odvolaný v každom prípade, kedy prestane spĺňať predpoklady na výkon funkcie riaditeľa (bezúhonnosť, vzdelanie, psychická spôsobilosť), pri závažnom porušení pracovnej disciplíny a tiež za nevytvorenie …

čl. I § 63 §
Podmienky vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti sú prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.

čl. I § 64 §
V súvislosti s navrhovanými zmenami vo fungovaní zariadení a s tým súvisiacou potrebou vykonať legislatívno-technické úpravy aj v častiach upravujúcich opatrenia finančného charakteru, sa navrhuje zároveň zjednodušiť text ustanovenia upravujúceho príspevky na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa (príspevok na dopravu, ktorý môže poskytnúť obec rodičovi na účel návštevy dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu, príspevok na stravu, ktorý poskytuje dieťaťu centrum ak ide na návštevu k rodičom alebo blízkym osobám) pri zachovaní pôvodnej podstaty úpravy.

čl. I § 65 až §67 §
Rovnako ako pri príspevku na dopravu a príspevku na stravu boli v ustanoveniach upravujúcich vreckové a dary vykonané potrebné legislatívno-technické úpravy a zároveň sa navrhuje, aby vreckové na rozdiel od súčasného stavu patrilo aj dieťaťu, ktoré je umiestnené v zariadení na základe výchovného opatrenia – dôvodom je jednak limitovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti a vyššieho využívania výchovných opatrení, čím sa postupne preklápa výkon ústavnej starostlivosti na výkon výchovných opatrení, a tiež aj nevysvetliteľná nerovnaká situácia deťom v centre. Zariadenie má už dnes možnosť poskytnúť dieťaťu z dôvodu výchovného pôsobenia vreckové v nižšej sume s tým, že rozdiel nevyplateného vreckového musí dieťaťu vyplatiť nasledujúci mesiac. Takýto mechanizmus nemá vždy želateľný výchovný efekt, preto sa navrhuje, aby bolo možné časť zníženého vrecového dieťaťa nevyplatiť, ale keďže ide o vreckové dieťaťa, uložiť ho na účet dieťaťa. V programe centra (ustanovené vyhláškou) bude musieť mať centrum popísaný nielen spôsob preberania vreckového deťmi, ale aj taxatívny popis konkrétnych výchovných prostriedkov, vrátane zníženia vreckového a uvedených …

čl. I § 68 a 69 §
Popri legislatívno-technických zmenách úpravy jednorazového príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladému dospelému sa navrhuje zmena právneho titulu na poskytnutie príspevku – aktuálne sa príspevok poskytuje zo zákona vo finančnej forme (t.j. bez rozhodnutia) podľa plánu a dohody s mladým dospelých a v prípadoch, ak je to účelné na zabezpečenie bývania, vecí súvisiacich s bývaním alebo na iné účely súvisiace s osamostatnením sa mladého dospelého, môže zariadenie rozhodnúť o poskytnutí príspevku v kombinovanej alebo vecnej forme. Keďže sa v praxi neobjavujú prakticky žiadne rozhodnutia a nie je možné predpokladať, že spravidla nie je dôvod rozhodnúť o inom spôsobe poskytnutia tohto príspevku, navrhuje sa, aby sa vo veci poskytnutia príspevku rozhodovalo vždy. Navrhuje sa tiež, oproti súčasnému stavu, aby na tento príspevok mal nárok aj mladý dospelý, ktorému sú kontinuálne poskytované sociálne služby v zariadení sociálnych služieb. Výška príspevku bude tak ako doposiaľ určená vo vyhláške.

čl. I § 69 §
Podľa aktuálne platnej právnej úpravy (§ 65) nesie obec spoluzodpovednosť za deti, ktoré žijú na jej území a museli byť umiestnené v detskom domove na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti v prípadoch, keď obec mohla, ale nevykonávala opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prospech detí a ich rodín, a to ešte pred vyňatím detí z rodiny sumou 10% priemerných bežných výdavkov na dieťa na rok v detských domovoch na sanáciu rodiny, alebo nájdenie náhradnej rodiny pre dieťa. Ak je dieťa po roku ešte stále v detskom domove, musí obec tieto peniaze začať posielať dieťaťu vo forme príspevku na tvorbu úspor. Obec, ktorá ten rok pred umiestnením dieťaťa do detského domova vykonávala pre rodičov a dieťa opatrenia, ktoré sú v pôsobnosti obce (preventívne opatrenia, rôzne programy, aktivity, pomoc dieťaťu/ rodičom) a prvý rok, čo bolo dieťa umiestnené v detskom domove, použila finančné prostriedky na sanáciu rodiny, resp. hľadanie náhradnej rodiny, nemusí prispievať na tvorbu úspor dieťaťa. V súčasnej podobe …

čl. I § 70 §
Navrhuje sa prevziať úpravu resocializačného príspevku zo súčasnej právnej úpravy s jedinou výnimkou - navrhuje sa, aby sociálny kurátor mal možnosť týmto príspevkom podporiť aj resocializáciu klientov po skončení ochrannej výchovy alebo ochranného ústavného liečenia, ak ich klient vykonával na území Slovenskej republiky. Táto cieľová skupina je minimálna, ale v prípade, ak klient potrebuje po prepustení napr. z ochranného liečenia napr. nové doklady, je táto situácia pre klienta neriešiteľná.

čl. I bod 35 až 37 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 38 §
V súvislosti s navrhovanými zmenami v 34. novelizačnom bode sa navrhuje aj úprava zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k centru a zároveň sa navrhuje rozšírenie kompetencií Ústredia smerom k akreditovaným centrám aj o metodickú činnosť – dôvodom tejto úpravy je, že aj keď Ústredie nie je zriaďovateľom týchto zariadení, je potrebné zabezpečiť jednotu osobitne vecného výkonu opatrení pre deti v štátnych aj v akreditovaných zriadeniach o to viac, že opatrenia sú vykonávané buď na základe súdneho alebo správneho rozhodnutia alebo na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Okrem určovania (centrá) a schvaľovania priorít (výkon mimo centier) je tiež potrebné, aby Ústredie prostredníctvom svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, a na základe informácií z vývoja výkonu opatrení v akreditovaných centrách , zabezpečilo prostredníctvom siete štátnych centier dostupnosť opatrení na území celej republiky, navrhuje sa teda rozšírenie pôsobnosti aj o určovanie účelu, formy a rozsahu opatrení vykonávaných v centrách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia.

čl. I bod 39 a 40 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 34.

čl. I bod 41 §
Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Ústredia aj o možnosť realizácie projektov na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch na celoslovenskej úrovni. Aj keď sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je jediným systémom, ktorý plní úlohy v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na deťoch, je potrebné, aby aj Ústredie mohlo za pomoci partnerov realizovať celoslovenské projekty presahujúce jeden systém. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť povinnosť Ústredia poskytovať súčinnosť vyšším územným celkom na účel výkonu ich pôsobnosti osobitne na účel výkonu programových a analytických úloh vyšších územných celkov v oblasti ochrany detí a v problematike sociálno-patologických javov.

čl. I bod 42 §
Nakoľko doposiaľ boli úlohy orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely určovania (dostatok kapacít v centrách) a stanovovania priorít (dostatok opatrení mimo centier) a ich následné zabezpečenie riešené v rôznych častiach pôsobnosti a v časti upravujúcej finančný príspevok, čo spôsobovalo aplikačné problémy, navrhuje sa, aby bola časť priorít upravená samostatne (§89). Z tohto dôvodu sa navrhuje aj nové znenie písm. v) (pri zachovaní úpravy kompetencie netýkajúcich sa centier), ktoré aktuálne upravuje aj časť procesov tvorby a realizácie priorít tak, aby v časti pôsobnosti boli upravené len kompetencie Ústredia bez riešenia obsahu.

čl. I bod 43 až 51 §
Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89, zároveň nahradiť staré kompetencie novo navrhovanými kompetenciami súvisiacimi s návrhom novely resp. kompetenciami, ktoré doposiaľ neboli uvedené v časti pôsobnosti a vykonať potrebné legislatívno-technické zmeny súvisiace s predkladaným návrhom. Zároveň sa navrhuje zosúladenie znenia kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jeho úlohou upravenou v § 48 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku (43. bod). Aktuálne vykonáva prípravu na profesionálne náhradné rodičovstvo a informačné poradenstvo (napr. ak rodičia spolužiaka/kamaráta dieťaťa umiestneného v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu majú záujem dieťa zobrať napr. na výlet, musia im byť poskytnuté základné informácie o chode zariadenia, ich povinnostiach smerom k dieťaťu a pod.) orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (v prípade informačného poradenstva aj zariadenie). Navrhuje sa, aby takúto prípravu vykonávali zariadenia, v ktorých sa vykonávajú pobytové opatrenia súdu o. i. aj v profesionálnych náhradných rodinách, nakoľko zariadenia …

čl. I bod 52 až 55 §
Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť určeného úradu (v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89) a tiež nahradiť staré kompetencie (priority) novo navrhovanými kompetenciami v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v 26. a 27. novelizačnými bodmi.

čl. I bod 55 §
Navrhuje sa jednoznačne uviesť, ktoré opatrenia môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odporučiť na vykonávanie v centre, navrhovaná úprava zodpovedá novej úprave výkonu opatrení v centrách v 34. novelizačnom bode (§ 59 a § 60).

čl. I bod 56 §
Návrh doplnenia pôsobnosti centra súvisí s 33. novelizačným bodom (sprostredkovanie medzištátneho osvojenia - navrhované doplnenie § 44 ods. 10 až 12 ).

čl. I bod 57 až 62 §
Navrhuje sa v súvislosti so 34. bodom osobitne v časti príspevkov (§69) upraviť znenie pôsobnosti obce, zároveň sa v súvislosti s novými úlohami centra v oblasti ambulantných výchovných opatrení navrhuje vypustiť povinnosť obce organizovať výchovné a sociálne programy pre deti, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie. Keďže obec plní v živote dieťaťa a jeho rodiny dôležitú úlohu, je rodine dieťaťa najbližšie, navrhuje sa, aby aktuálne úlohy obcí v oblasti výchovných opatrení boli nahradené jednak reálnejšou a zároveň z pohľadu práce s dieťaťom a jeho rodinou významnou úlohou spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrom na vykonávaní prípadových konferencií, rodinných konferencií a iných obdobných metódach práce s dieťaťom a jeho rodinou. Na zriaďovateľskej pôsobnosti obce smerom k zariadeniam sa nič nemení, tak ako doposiaľ ostáva v rovne „môže“. Navrhuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia jednotnosti výkonu zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ambulantné výchovné opatrenia). …

čl. I bod 65 až 68 §
Navrhované zmeny v pôsobnosti vyššieho územného celku súvisia s návrhom, aby nový druh zariadenia bol v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia, z tohto dôvodu nemôže byť vyššiemu územnému celku ponechané v pôsobnosti financovanie akreditovaných zariadení. Navrhuje sa, rovnako ako pri obci, aby územný celok mohol takýto druh zariadenia zriaďovať, avšak v rovine „môže“ a z rovnakého dôvodu, ako pri obci, aby tieto zariadenia nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň sa navrhujú zmeny, ktoré spresňujú aktuálne kompetencie vyšších územných celkov osobitne v časti kontrolnej činnosti tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že kontrolné oprávnenia vyšších územných celkov sú vykonávané nielen voči zariadeniam v ich zriaďovateľskej pôsobnosti ale aj smerom k výkonu opatrení obcami a akreditovanými subjektmi, ktoré vyšší územný celok finančne podporuje.

čl. I bod 69 a 70 §
Navrhuje sa v súvislosti s navrhovanými zmenami nanovo upraviť z dôvodu prehľadnosti spoločné ustanovenia k akreditáciám. Okrem vykonania potrebných legislatívno-technických zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že akreditáciu je možné udeliť aj na výkon psychologických činností, ale len ak sú tieto vykonávané s inými opareniami, t.j. nie je možné akreditovať napr. psychologické poradenstvo ako samostatné opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň nebude možné tak, ako doposiaľ akreditovať mediáciu, supervíziu a doplnené bolo aj právne poradenstvo a aj v prípade, ak by subjekt takúto služby poskytoval nebudú predmetom akreditácie.

čl. I bod 71 §
Nakoľko sa navrhuje (34. novelizačný bod, § 45 ods. 6, vykonávací predpis), aby každé zariadenie malo vypracovaný podrobný program centra, špecializovaný program alebo resocializačný program v určenom rozsahu, v prípade žiadateľov o akreditáciu alebo akreditovaných subjektov sa navrhuje aby bol takýto program zaradený medzi povinné náležitosti žiadostí vo veciach akreditácií, t.j. medzi náležitosti, ktoré musí o. i. posúdiť akreditačná komisia. Pre akreditácie na výkon opatrení mimo centra ostáva povinnosť doloženia písomne zadokumentovaných metód práce.

čl. I bod 72 §
Každý žiadateľ/akreditovaný subjekt – právnická osoba musí zamestnávať v pracovnom pomere zodpovedného zástupcu spĺňajúceho podmienku bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy a nedorozumenia v objasnenosti rolí a úloh zodpovedných zástupcov vo vnútorných organizačných štruktúrach akreditovaných subjektov (osobitne v prípadoch, ak je zodpovedný zástupca zamestnanec a nie riaditeľ vzhľadom na neujasnenosť role podriadeného a role zodpovedného zástupcu za obsahový výkon), je potrebné, aby mal akreditovaný subjekt premyslené, ako zabezpečí, aby zodpovedný zástupca mohol vykonávať svoje povinnosti.

čl. I bod 73 §
Podmienky odbornej spôsobilosti zodpovedných zástupcov ako aj vykonávateľov opatrení neboli menené od roku 2005, je preto potrebné ich aktualizovať tak, aby zodpovedali aktuálnej sústave študijných odborov a skupinám študijných odborov.

čl. I bod 74 a 77 §
Navrhuje sa precizovať povinnosti akreditovaných subjektov, osobitne jednoznačne upraviť, že akreditovaný subjekt je povinný umožniť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení (aj keď je táto vec zrejmá, stále pretrvávajú v praxi problémy vo výklade oprávnení orgánu). Je tiež potrebné jasne špecifikovať, že akreditovaný subjekt musí spolupracovať s akreditačnou komisiou (napr. podávať vysvetlenia pri rôznych oznámeniach), len tak sa môže akreditačná komisia vyjadriť, či akreditovaný subjekt spĺňa podmienky v takom rozsahu a kvalite, v akom boli posúdené a overené akreditačnou komisiou. Navrhuje sa tiež v záujem zvýšenia ochrany klientov umožniť, aby akreditačná komisia mohla požiadať akreditovaný subjekt nielen o predloženie zoznamu pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi (psychická spôsobilosť), ale aby mohla tiež požiadať akreditovaný subjekt o preukázanie plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do kontaktu s deťmi. Zákonnou podmienku výkonu je realizácia programu supervízie, program supervízie je súčasťou žiadosti o akreditáciu/predĺženie akreditácie, avšak pri počte akreditovaných subjektov reálne neexistujú informácie …

čl. I bod 77 až 80 §
Legislatívno-technická úprava súvisiace s navrhovanými zmenami.

čl. I bod 81 §
Navrhuje sa doplniť časti o financovaní tak, aby bolo jednoznačné zrejmé, že vyšší územný celok a obec nielen poskytujú finančné príspevky na výkon opatrení, ale sú oprávnení v tomto prípade aj kontrolovať ich hospodárne vynakladanie ako aj dodržiavanie ďalších zmluvných podmienok.

čl. I bod 82 a 83 §
Navrhuje sa z dôvodu prehľadnosti osobitne upraviť proces určovania a schvaľovania priorít v oblasti zabezpečovania vykonávania opatrení (aktuálne je časť mechanizmu upravená v časti pôsobnosti a časť je upravená ako súčasť ustanovenia k financovaniu výkonu súdnych rozhodnutí v akreditovaných zariadeniach a zabezpečení výkonu opatrení u akreditovaných subjektov mimo zariadení). Určenie (centrá)/schválenie (výkon mimo centier) priorít je zásadné pre zabezpečenie dostupnosti opatrení, aktuálne je tento mechanizmus použitý na zabezpečenie dostatku miest pre výkon súdnych rozhodnutí a takých opatrení, ktoré nie je schopný zabezpečiť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sám vo vlastnej pôsobnosti. Cieľom navrhovanej úpravy je takým istým spôsobom, ako je zabezpečovaný výkon súdnych rozhodnutí, zabezpečiť aj dostupnosť opatrení vykonávaných na dobrovoľnej báze formou pobytovou, ambulantnou a terénnou (vrátane ambulantných výchovných opatrení o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), t.j. cez sledovanie a určovanie potrieb v jednotlivých územných obvodoch úradov a spôsobu ich napĺňania so zapojením akreditovaných subjektov. Termínovo sú kroky naskladané tak, aby …

čl. I bod 84 až 86 §
V novelizačných bodoch sa navrhuje legislatívno-technická úprava, úprava súvisiaca so zmenami v príspevkoch na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého, o ktorom sa bude rozhodovať vždy, nielen ak má byť príspevok poskytnutý vo vecnej alebo kombinovanej forme, a náhradou príspevku na tvorbu úspor od obce príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého. Zároveň sa navrhuje v časti určenia miestnej príslušnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upraviť, aby sa vecná príslušnosť spravovala aj miestom, kde sa zdržiava dieťa, ktoré nemá v územnom obvode tohto orgánu obvyklý pobyt, ale je preň potrebné vykonávať opatrenia. Aj dnes má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pôsobnosť v akútnej situácii vykonať opatrenia pre dieťa, ale nemá pôsobnosť na vedenie prípadu dieťaťa, ak sa dieťa zdržiava v jeho území dlhodobejšie, aktuálne je táto vec riešená dožiadaním, ale to nie je praktické. Preto sa navrhuje, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v územnom obvode ktorého má dieťa obvyklý pobyt, bol ten, ktorý bude evidovať, …

čl. I bod 87 §
Navrhuje sa zrevidovať ustanovenia o kontrole a pokutách, ktoré sú v nezmenenej podobe od roku 2005 a v dnešnej dobe neplnia svoj účel. Osobitne dnešný § 92 je potrebné zmeniť zásadným spôsobom, obsahuje duplicitné ustanovenia o pokutách s právnou úpravou pokút poľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa preto upraviť správne delikty na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so skutkovou podstatou venovanou problematike akreditácií a akreditovaných subjektov. V prvom rade je potrebné zareagovať na situáciu, kedy subjekty vykonávajú opatrenia, na ktoré sa podľa zákona vyžaduje akreditácia a takúto akreditáciu nemajú. Navrhuje sa tiež, aby správnym deliktom bolo opakované alebo dlhodobé neplnenie niektorej z povinností upravenej zákonom akreditovaným subjektom (napr. opakované nenahlasovanie zmien personálnej matice, neoznámenie zmeny miesta výkonu a pod.). Navrhuje sa, aby o správnych deliktoch rozhodovalo ministerstvo a vzhľadom na zásadný význam problematiky sa navrhuje uloženie pokuty až do výšky 10 000 eur osobe, ktorá vykonáva opatrenie …

čl. I bod 88 a 89 §
V roku 2005 (účinnosť zákona) nebolo možné, aby jednoodborové štúdium psychológie mohlo byť ukončené prvým stupňom vysokoškolského štúdia, nakoľko aktuálne táto možnosť existuje, avšak kompetencie, ktoré absolvent získa ukončením prvého stupňa, nezodpovedajú nárokom kladeným na poskytovanie psychologickej pomoci a psychologického poradenstva, je potrebné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže psychologické činnosti vykonávať len ten, kto ukončil vysokoškolské štúdium v študijnom odbore psychológia druhého stupňa. V tomto prípade nie je možné ani zaradiť prechodné ustanovenie, ktoré by napr. umožňovalo prechodnú dobu na doplnenie vzdelania, nakoľko skutočne nie je možné, aby psychologické činnosti tak, ako ich upravuje zákon č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., vykonával absolvent bakalárskeho štúdia v odbore psychológia. Vzhľadom na meniacu sa skladbu detí v zariadeniach, osobitne vzhľadom na zvyšujúci sa počet detí ktoré vyžadujú špecializovanú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu sa navrhuje, aby bola vyriešenia aj odborná spôsobilosť na vykonávanie odborných …

čl. I bod 90 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 91 §
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia aj akreditované subjekty majú podľa aktuálnej právnej úpravy povinnosť mať spracovaný program supervízie, nie sú však riešené obsahové náležitosti tohto programu. Navrhuje sa, vzhľadom na rôznorodú prax, ustanoviť základné náležitosti programu supervízie vyhláškou. Rovnako dôležité je, aby aspoň raz ročne došlo aj k zhodnoteniu realizácie programu supervízie. Navrhuje sa, aby všetky subjekty, ktoré musia mať spracovaný program supervízie, boli aj povinné tento program zhodnotiť, a to v zákonom určenej lehote do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok.

čl. I bod 92 §
Navrhuje sa, aby tak, ako centrum, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonával opatrenia podľa vo vyhláške ustanovených plánov. Zákon uvádza na rôznych miestach rôzne druhy plánov, výpočtom ich uvádza v § 73 ods. 2 písm. e), ale bližšie podrobnosti neustanovuje.

čl. I bod 93 §
Navrhuje sa odstrániť nezrovnalosť v aktuálnej právnej úprave tak, aby bolo zrejmé, že ustanovenie sa nevzťahuje len na policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní ale na orgány činné v trestnom konaní ako také.

čl. I bod 94 §
Podľa aktuálne platného zákona subjekty vykonávajúce opatrenia podľa zákona vedú spisové dokumentácie o deťoch a tiež o plnoletých fyzických osobách (napr. sociálna kuratela plnoletých), vzhľadom na povahu vykonávaných opatrení, úlohy a oprávnenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a úlohy zariadení a iných subjektov ustanovené zákonom je nevyhnutné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spisové dokumentácie obsahujú rôzne podklady, správy, hlásenia a doklady potrebné na výkon opatrení, ochranu detí a pomoc plnoletým fyzickým osobám. Vzhľadom na rôznorodé možnosti tak získavania podkladov, ako aj rôznorodé možnosti ich zdrojov a subjektov, ako aj vzhľadom na fakt, že podklady sa spravidla viažu k súkromiu detí, ich rodín a zdrojom ich získavania sú okrem právnických osôb aj osoby fyzické, je potrebné v právnej úprave aspoň zarámcovať povahu podkladov, listín a samotných informácií, ktoré sú súčasťou spisových dokumentácií. Na nazeranie do spisových dokumentácií sa vzťahuje tak právna úprava slobodného prístupu k informáciám, ako aj právna úprava ochrany osobných údajov, v …

čl. I bod 95 §
Zákon v § 97 od svojej účinnosti upravuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sú/budú ustanovené rôzne náležitosti, podrobnosti a pod. tak, ako to vyplýva zo samotného znenia zákona. Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné nanovo upraviť aj splnomocňovacie ustanovenie.

čl. I bod 96 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 97 §

čl. I § 100n §
Navrhované zmeny v 34. bode t.j. utvorenie nového druhu zariadenia z existujúcich troch druhov zariadení vyžadujú utvorenie dostatočného časového priestoru na postupnú zmenu podmienok výkonu, nakoľko sa zabezpečenie osobitne potrebného počtu miest na zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí pripravuje rok dopredu, na prvý rok 2018 sa budú vzťahovať priority určené/schválené v roku 2017 na rok 2018 (§ 100q), zároveň počas roku 2018 musia byť pripravované podmienky na zmenu tak, aby od roku 2019 mohli byť postupne zavádzané zmeny vo výkone zariadení, osobitne aby vznikol nový druh zariadenia ktorý by vykonával opatrenia tak, ako je navrhované v novele. Napriek uvedenému je potrebné, resp. vhodné, aby niektoré z ustanovení boli do praxe zavedené hneď, a to najmä ustanovenia o povinnosti vykonať do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa na základe neodkladného opatrenia súdu prípadovú konferenciu alebo inú obdobnú metódu práce (detské domovy, krízové strediská), dodržiavať podmienky zabezpečovania odbornej pomoci od iných zariadení s vysloveným zákazom premiestňovať deti, ktoré sú v zariadeniach umiestnené na základe …

čl. I § 100o §
Ak má akreditovaný subjekt, ktorý má akreditáciu na prípravu záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť, záujem vykonávať prípravu záujemcov o medzištátne osvojenie, oznámi ministerstvu obsah a personálne zabezpečenie rozšírenej prípravy v rozsahu najmenej štyroch hodín. Na účely overenia spôsobilosti je takéto oznámenie v tomto prípade zmenou rozhodujúcich skutočnosti. Nakoľko je vhodné, aby sa pre akreditované subjekty nemenili podmienky uprostred konaní, v konaniach o akreditáciách začatých do účinnosti novely zákona sa rozhodne po 31. marci 2018 podľa zákona účinného do 31. marca 2018, naďalej budú akreditované subjekty postupovať podľa § 100n. Vo veciach žiadostí o udelenie akreditácie podaných po 31. marci 2018 sa rozhoduje už podľa novej právnej úpravy s tým, že rozhodnutia budú vykonateľné až 1.1. 2019, a to aj v prípade predĺženia alebo zmeny akreditácie (dovtedy je v platnosti pôvodné rozhodnutie).

čl. I § 100p §
Nakoľko je potrebné doriešiť aj doterajšie postavenie krízových stredísk, ktoré svojou povahou vykonávajú aktuálne aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj poskytujú sociálne služby, ich zriaďovatelia majú možnosť sa rozhodnúť, či tento druh zariadenia bude ďalej pôsobiť v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za nových podmienok, alebo v systéme sociálnych služieb, ako napr. zariadenie núdzového bývania. Toto svoje rozhodnutie musia oznámiť ministerstvu do 15. novembra 2018, aby bolo možné pripraviť plán zabezpečenia priorít na rok 2019 (vo vzťahu k § 100r ods. 2).

čl. I § 100q až 100r §
Na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu v zariadeniach na rok 2018 (rovnako ako aj na zabezpečenie opatrení prostredníctvom akreditovaného subjektu, ktorý nie je zariadením a zabezpečenie mediácie na rok 2018 sa vzťahujú priority vyhlásené v roku 2017, kde sa nič nemení) Ústredím a na poskytovanie finančných príspevkov na zabezpečenie priorít v roku 2018 Ústredím a poskytovanie finančného príspevku na výkon opatrení v zradeniach vyšším územným celkom sa vzťahuje zákon účinný do 31. marca 2018. Nakoľko podľa návrhu sa môžu zriaďovatelia krízových stredísk rozhodnúť v akom systéme bude toto zariadenie svoju odbornú činnosť vykonávať, musí byť pre prípad, že sa zriaďovateľ rozhodne pre sociálne služby, doriešený postup pre ďalšie zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Aj napriek tomu, že nebude naďalej poskytovaný príspevok na vykonávanie opatrení v samosprávnych zariadeniach, ale zariadenie zriadené v samosprávnej pôsobnosti bude naďalej zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, miesta, ktoré sú na základe priorít obsadené dieťaťom (výkon súdneho rozhodnutia) budú podporované finančnými prostriedkami (na základe zmluvy) do uplynutia …

čl. I § 100s §
V prechodných ustanoveniach je potrebné vyriešiť aj situáciu, kedy sa na výkon opatrení v centre bude vyžadovať od 1. januára 2019 odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale miesto je obsadené buď na základe dohody uzavretej do účinnosti novely zákona ,alebo v čase od 1. apríla 2018 do 31. decembra 2018. V prípade, ak zariadenie vykonáva opatrenia pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu na základe dohody uzatvorenej do 31. marca 2018, sa podmienka považuje za splnenú do ukončenia vykonávania opatrení v centre, nakoľko nie je možné spravodlivo žiadať zmenu dohody, ktorá bola uzatvorená za podmienok zákona účinného do 31.marca 2018. Nakoľko však pri dohodách uzatvorených po nadobudnutí účinnosti novely zákona je možné nové podmienky zohľadniť, navrhuje sa, aby sa síce podmienka predchádzajúceho odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považovala za splnenú, ale aby lehoty určené novelou pre dĺžku pobytu na základ dohody začali plynúť 1. januárom 2019 – t.j. reálnym zahájením činnosti centra v plnom rozsahu …

čl. I § 100t a § 100u §
V súvislosti s navrhovanými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach je potrebné utvoriť aj podmienky na tvorbu a realizáciu priorít na rok 2019 na účely zabezpečenia výkonu opatrení v centrách. Pri zohľadnení nárokov, ktoré kladie nová úprava na zriaďovateľov aj samotné zariadenia, bolo potrebné zmeniť aj časový harmonogram určovania priorít v zariadeniach (časový harmonogram schvaľovania priorít pre opatrenia mimo zariadení ostáva nezmenený) v roku 2018 na rok 2019. Zásadným je v tejto súvislosti prehodnotenie stavu pripravenosti a možnosti zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia do 15. septembra 2018, do tohto istého dátumu musia orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracovať návrhy priorít a návrhy plánov ich zabezpečenia v centrách tak, aby Ústredie mohlo určiť do 15. októbra 2018 priority na rok 2019, oproti iným rokom bude musieť Ústredie k rovnakému dátumu vypracovať a zverejniť aj plán ich zabezpečenia v centrách na rok 2019, aby mohli v termíne do 15. novembra 2018 zareagovať akreditované subjekty, a aby bol celkový spôsob zabezpečenia výkonu …

čl. I § 100v §
Vzhľadom na návrh, aby zamestnanci zariadení, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi museli splniť predpoklad duševnej spôsobilosti pri nástupe do zamestnania, je potrebné upraviť vzťahy k zamestnancom, ktorí takýto druh práce vykonávajú do účinnosti tohto zákona - navrhuje sa, vzhľadom na potrebu znižovať riziko neprimeraných postupov v starostlivosti o deti zo strany zamestnancov, aby sa splnenie tohto predpokladu u týchto zamestnancov považovalo za splnené do vydania prvého psychologického posudku, t.j. do absolvovania prvého psychologického vyšetrenia v lehote určenej centrom (nie dlhšej ako päť rokov). Zároveň v záujme predchádzania nedorozumeniam v určovaní pracovných pozícií, ktoré prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi, zariadenie spracuje zoznam pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi do 30. júna 2018. Rovnako sú prechodne upravené aj podmienky na preukazovanie splnenia predpokladu psychickej spôsobilosti riaditeľov zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia. Riaditelia týchto zariadení, ktorí sú vo funkcii k 1. aprílu 2018 musia preukázať najneskôr do 31. mája 2018 splnenie podmienky bezúhonnosti. …

čl. I § 100w §
Nakoľko nedochádza k zásadným zmenám v pracovnoprávnych a ani iných právnych vzťahoch je potrebné jednoznačne uviesť, že zariadenie, ktoré splnilo podmienky pre vykonávanie opatrení podľa nového zákona je zariadením podľa novej právnej úpravy.

čl. I § 100x §
Vzhľadom na navrhované zmeny v úhradách súvisiacich s novým spôsobom vykonávania opatrení v centrách je potrebné jednoznačne upraviť, že navrhovaná právna úprava určovania úhrad za starostlivosť poskytovanú v zariadení sa použije až od 1. januára 2019. Nakoľko o poskytnutí príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého formou hotovosti resp. prevodom sa nerozhoduje, navrhuje sa, aby nová povinnosť rozhodovať o príspevku v každom prípade sa vzťahovala až na príspevky, o ktoré mladí dospelí požiadajú po 1. januári 2018. Zmenu príspevkov - náhrada príspevku na tvorbu úspor novým príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého, vyžaduje aj úpravu postupu v prípade, ak dieťaťu obec poskytuje príspevok na tvorbu úspor (t.j. reálne je už príspevok poskytovaný). Navrhuje sa, aby v poskytovaní príspevku obec pokračovala podľa zákona účinného do 31. decembra 2017, ale aby zároveň obec v tomto prípade nemusela poskytnúť príspevok na osamostatnenie sa mladému dospelému. K 100y až 100aa Navrhuje sa, aby subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia, zosúladili spisovú dokumentáciu vedenú o dieťati, plnoletej …

čl. LXXXI

čl. LXXXI bod 1, 2, 5, 7 až 11 §
Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odpis z registra trestov. Osoba poskytne ministerstvu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre potreby vyžiadania odpisu registra trestov iba potrebné údaje. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately získa odpis registra trestov.

čl. LXXXI bod 3, 4 a 6 §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

čl. LXXXI bod 12
Upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov.

čl. XI
(zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele)

čl. XI bod 1 až 3 §
Výkon opatrení sociálnej kurately pre deti a plnoleté fyzické osoby v rámci systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebné rozšíriť o opatrenia pre deti a plnoleté fyzické osoby umiestené v detenčnom ústave a pre deti a plnoleté fyzické osoby po prepustení z detenčného ústavu.

čl. XI bod 4 až 7 §
Vzhľadom na charakter detencie je potrebné zabezpečiť, aby rovnako, ako napríklad v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu ochranného ústavného liečenia či ochrannej výchovy, mohla byť v prípade, ak to bude potrebné, podporená resocializácia aj formou resocializačného príspevku.

čl. II
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje podmienky výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a o sociálnej kurately (ďalej len „SPOD a SK“). Podmienky výkonu sú vymedzené vzhľadom na povahu právnej úpravy prísne a spravidla taxatívne, rovnako taxatívne je upravené splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu zákona – vyhlášky. Prax ostatných dní však potvrdila, že určité podmienky výkonu nie je možné naplniť, resp. je ich možné naplniť obmedzene alebo iným, ako aktuálne ustanoveným spôsobom. Výkon SPOD a SK je potrebné udržať aj v aktuálnej situácii, čo aj v obmedzenom rozsahu, nakoľko mnohé iné štandardné subjekty plniace úlohy v oblasti ochrany detí nefungujú, resp. fungujú v krízovom režime (pediatri, školy). Rovnako je dôležité udržať a v zmenených podmienkach zabezpečovať nepretržitú 24- hodinovú starostlivosť o dieťa, ktoré je na základe rozhodnutia súdu alebo odporúčania úradu a dohody s rodičom umiestnené v centre pre deti a rodiny …

čl. II bod 1 §

čl. II odseku 1
Navrhuje sa doplnenie nového splnomocnenia na vydanie nariadenia vlády na ustanovenie osobitných podmienok výkonu počas vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“) tak, aby mohla vláda nariadením upravovať lehoty ustanovené zákonom (napr. nemôžu plynúť lehoty na ukončenie prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť, lebo záujemcovia by museli byť vyradení z procesu sprostredkovania, či lehoty na uskutočnenie napr. prípadových konferencií, ktoré vyžadujú prítomnosť viacerých ľudí...), upravovať preukazovanie psychickej spôsobilosti zamestnancov, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi v pobytových zariadeniach (na jednej strane nie je možné dopustiť, aby noví zamestnanci neplnili predpoklad psychickej spôsobilosti, ak pracujú priamo s deťmi, ale je tiež potrebné operatívne riešiť nových zamestnancov, ktorých je nevyhnutné prijímať pre udržanie chodu CDR upravením dočasného postupu preukazovania psychickej spôsobilosti), upravovať dočasné podmienky, za akých môže byť predĺžený pobyt v CDR ak ide o deti alebo plnoletých, pre ktorých sú vykonávané opatrenia na základe dohody (napr. mladý dospelý, t. j. mladý človek, ktorý bol umiestnený v CDR …

čl. II odseku 2
Dostatok miest na výkon opatrení pobytovou formou v CDR je na Slovensku zabezpečovaný prostredníctvom tzv. priorít, ktoré v prípade pobytových zariadení nie je možné v priebehu roka meniť, nakoľko je zároveň určená nielen maximálna kapacita pobytových CDR v SR, ale tiež počty a najmä štruktúra kapacít pre jednotlivé štátne aj neštátne zariadenia. Podmienky určovania priorít v oblasti zabezpečenia vykonávania opatrení SPOD a SK pobytovou formou sú jednoznačne nastavené zákonom tak, aby vždy ku koncu bežného roka bolo jasné ako a kde budú zabezpečené potrebné miesta na nasledujúci kalendárny rok. V ods. 2 sa preto navrhuje upraviť možnosť pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny dočasne (a v prípade akreditovaných CDR až po dohode s nimi) zmeniť určené priority výkonu opatrení pobytovou formou v CDR.

čl. II odseku 3
Na rozdiel od priorít, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje dostatočný počet pobytových miest v CDR, priority prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje u akreditovaných subjektov a osôb, ktoré plnia podmienky na výkon mediácia výkon rôznych opatrení (ide najmä o rôzne výchovné a sociálne programy a mediáciu) možno meniť podľa potreby aj v priebehu roka. Týmto spôsobom zapájajú orgány SPOD a SK do výkonu opatrení napr. akreditované subjekty. Napriek uvedenému je potrebné utvoriť podmienky na to, aby orgány SPOD a SK mohli dohodnúť so zapojenými subjektmi ako budú opatrenia vykonávať (napr. bolo dohodnuté, že do nejakého času bude zrealizovaný skupinový výchovný program, čo aktuálne nie je možné ale dal by sa zrealizovať v inom čase). Rovnako je potrebné dočasne upraviť spôsob spolupráce s obcou v konkrétnych prípadoch (napr. obce bývajú zapájané do plnenia úloh plánov sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodinou orgánu SPOD a SK ktoré aktuálne nie je možné plniť v plánovanom rozsahu)

čl. II bod 2 §
V bode 2 sa navrhuje doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu tak, aby bolo možné dočasne a hlavne operatívne meniť náležitosti ustanovené vyhláškou (napr. maximálny počet detí v samostatne usporiadaných skupinách, zariadenia však musia zabezpečovať karanténu detí a preto je potrebné pripraviť podmienky na možnosť dočasného navŕšenia maximálnych kapacít samostatných skupín so stanovením výnimky pre špecializované skupiny napr. pre duševne choré detí, deti s rôznym vážnym zdravotným postihnutím, pri ktorých nebude možné navršovanie kapacít a pod.). Návrh zároveň umožňuje prijímanie mimoriadnych dočasných opatrení postupne, podľa vývoja situácie a samozrejme limitovane len na riešenia počas krízovej situácie.

čl. I

čl. I bod 1 §
Tvorba úspor dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou z prijatého výživného od rodiča výraznou mierou zlepší možnosti dieťaťa, resp. mladého dospelého na štart do života. Z prijatého výživného bude centrum dieťaťu na jeho osobnom účte alebo vkladnej knižke šetriť finančné prostriedky, ktoré bude môcť využiť na osamostatnenie sa, napr. na získanie vlastného bývania, hypotekárneho úveru a pod.

čl. I bod 2 §
Umožňuje sa mladým dospelým, aby mohli do dvoch rokov od dosiahnutia plnoletosti požiadať centrum o poskytovanie starostlivosti. V súčasnosti je to možné do jedného roka. Prax ukazuje, že mladí dospelí, ktorí sa rozhodli odísť z centra hneď po dovŕšení plnoletosti začínajú vnímať svoje rozhodnutie ako nesprávne až po nejakom čase, podľa poznatkov z praxe spravidla v druhom roku po odchode z centra. Práve v tomto čase ich totiž často dobiehajú nesprávne rozhodnutia z predchádzajúceho roka, napr. neplatenie odvodov do zdravotnej poisťovne v období, keď nepracovali a neboli ani v evidencii ako uchádzači o zamestnanie, napr. vzali si rôzne pôžičky, ktoré nedokážu splácať a spravidla sa ocitnú pod exekučným príkazom. Niektorí mladí dospelí ani nemusia mať uvedené problémy, ale jednoducho dospejú a chcú pokračovať v štúdiu, či už dokončiť si neukončené vzdelanie alebo pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Predĺžením lehoty pre centrum na späťvzatie mladého dospelého z jedného roka na dva roky po odchode z centra sa podstatne zvýšia šance …

čl. I bod 3 §
Návrhom zákona sa zavádza nová povinnosť centra do siedmych dní od doručenia žiadosti mladého dospelého písomne zdôvodniť príčiny neuzatvorenia dohody, pokiaľ sa žiadosti mladého dospelého nevyhovuje z dôvodov na strane centra. Navrhnutá právna úprava napomôže k zvýšeniu transparentnosti procesu v prípade, ak mladý dospelý požiada o poskytovanie starostlivosti a centrum sa s mladým dospelým písomne nedohodne na jeho zotrvaní v centre.

čl. I bod 4 §
Situácia mladých dospelých so zdravotným postihnutím je neraz veľmi komplikovaná. Aj keď môžu zotrvať v centre, tento čas je limitovaný rovnako ako u iných mladých dospelých a keďže spravidla nemajú nikoho, kto by sa o nich po dosiahnutí plnoletosti postaral, je nevyhnutné (výhľadovo) riešiť ich umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb. Takýto mladí dospelí sa nedokážu pripravovať na osamostatnenie sa, dokonca v niektorých prípadoch nie je vzhľadom na rozumovú vyspelosť možné očakávať ani podanie žiadosti na pokračovanie poskytovania starostlivosti či písomne dohodnúť podmienky zotrvania v centre. Zavádza sa preto zákonná povinnosť pre všetky zainteresované subjekty vypracovať plán sociálnej práce najmenej rok pred dovŕšením plnoletosti dieťaťa. Plán sociálnej práce vypracuje centrum spoločne s ostatnými subjektami – príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, obcou, vyšším územným celkom, prípadne aj akreditovaným subjektom. Za týmto účelom centrum zorganizuje stretnutie všetkých subjektov, výsledkom bude dohoda - plán s konkrétnymi úlohami pre každý subjekt. Ide o čiastočné zlepšenie situácie mladých dospelých so zdravotným postihnutím.

čl. I bod 5 §
Navrhuje sa efektívne reagovať na skúsenosť z aplikačnej praxe - potrebu upraviť postup, kedy mladý dospelý z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný podať žiadosť o poskytovanie starostlivosti v centre a taktiež nie je schopný pochopiť a podpísať dohodu s centrom, pričom podanie žiadosti a spísanie dohody je zákonná podmienka na poskytovanie starostlivosti mladému dospelému centrom. Jedná sa výlučne o tie prípady mladých dospelých, kedy je podaný návrh na súd na obmedzenie právnej spôsobilosti a na ustanovenie opatrovníka, ale vo veci ešte nie je rozhodnuté. V týchto prípadoch sa podanie žiadosti ani podpísanie dohody nevyžaduje do ustanovenia opatrovníka. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že podmienky zotrvania takéhoto mladého dospelého dohodne centrum už z opatrovníkom ale podanie žiadosti nebude potrebné.

čl. I bod 6 §
Návrh zákona zavádza novú možnosť pomoci mladému dospelému po odchode z centra v prípade nemožnosti zabezpečenia si bývania. Časové ohraničenie pomoci v centre v rozsahu 90 dní je z dôvodu vytvorenia priestoru na podporu riešenia nepriaznivej situácie mladého dospelého a v prípade potreby zabezpečenia vhodnej sociálnej služby. Toto krátkodobé pobytové opatrenie môže trvať maximálne 90 dní v priebehu 12 kalendárnych mesiacov. V praxi je možné jeho opakovanie, po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov. Zároveň je jednoznačne upravené, že táto možnosť končí dovŕšením 25 roku veku.

čl. I bod 7 §
Návrh zákona zavádza zrušenie úhrad pre dieťaťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou a mladého dospelého, ktorý má nárok na výživné - zlepšenie finančnej situácie detí (efekt pri odchode po dovŕšení plnoletosti), odstránenie nerovnosti v úhradách pri rôznych druhoch rozhodnutí súdu - pri výchovných opatreniach a neodkladných opatreniach sa úhrada neurčuje. Uvedené bude znamenať aj nezanedbateľné zníženie administratívnej náročnosti pre centrum. Návrh zákona zavádza zníženie výšky úhrady rodičovi, ktorému sa poskytuje odborná pomoc v centre pobytovou formou na základe dohody z jednej tridsatiny 20% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za deň (1,43 eur) na jednu tridsatinu 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za deň (0,72 eur). Úprava úhrad v prípade, že centrum poskytuje stravu rodičom zostáva vo výške približne 43 eur na jednu plnoletú osobu. Návrhom zákona sa precizuje ustanovenie ohľadom výpočtu výšky úhrady klientovi - plnoletej fyzickej osoby, pre ktorú sú vykonávané opatrenia centra s resocializačným programom. Aktuálne je určená mesačná úhrada, čo spôsobuje …

čl. I bod 8
Navrhuje sa, aby z finančných prostriedkov ( výživného, sirotského dôchodku, alebo sirotského výsluhového dôchodku) dieťaťa prijatých po 1. januári 2021 sa úhrada už neurčovala a vytvárali sa z nich po 1. januári 2021 úspory pre dieťa, resp. mladého dospelého.

čl. XXVII (Zákon č. 305/2005 Z. z.)

čl. XXVII bod 1 a 2 (§ 35 ods. 1 a ods. 4 písm. a)) §
Nakoľko cieľom návrhu zákona je ďalšie znižovanie administratívnej záťaže o. i. aj vypustením povinnosti fyzických osôb predkladať orgánom verejnej moci kópiu sobášneho listu, je potrebné premietnuť ciele návrhu zákona aj v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. XXVII bod 3 (§ 79 ods. 1 písm. e)) §
Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pobyte“. Vzhľadom na to, že potvrdenie o pobyte je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

čl. XXVII bod 4 (§ 79 ods. 2 písm. a)) §
Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťajú v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pridelení IČO“. Podľa doterajšej právnej úpravy žiadatelia o udelenie akreditácie mohli preukazovať splnenie podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad aj potvrdením o pridelení IČO. Vzhľadom na to, že potvrdenie o sídle alebo sídle pobočky na území Slovenskej republiky je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

čl. I
Bod 1 Ods. 3 Zavádza sa zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi spoločný informatívny pohovor. Cieľom je prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Pohovor má za cieľ na začiatku konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispieť k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka jeho možnostiach a činnosti, ako aj o možnostiach pomoci (napr. o možnosti využiť služby Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – konkrétne poradensko-psychologické služby pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu a rodinu). Návrh zákona nezavádza zákonnú povinnosť rodiča zúčastniť sa informatívneho pohovoru a s jeho prípadnou neúčasťou sa nespájajú právne následky ako napríklad negatívny náhľad na spôsobilosť rodiča osobne vychovávať dieťa a podobne. Daná skutočnosť sa vyjadruje v piatej vete, ktorá explicitne vyjadruje, že rozhodnutie rodiča pre osobitný informatívny pohovor alebo rozhodnutie rodiča nezúčastniť sa informatívneho pohovoru nemá vplyv na posudzovanie jeho spôsobilosti osobne vychovávať …

čl. III (novelizácia zákon č. 305/2005 Z. z.)

čl. III bod 1 [(§ 51 ods. 1 písm. a)] §
Navrhuje sa spresniť, resp. rozšíriť tituly užívania nehnuteľnosti v súvislosti s vymedzením profesionálnej náhradnej rodiny ako organizačnej súčasti centra tak, aby mohla byť lokalizovaná nielen v byte/dome, ktorý poskytne centrum alebo ktorého je profesionálny náhradný rodič vlastníkom alebo spoluvlastníkom resp. nájomcom/ alebo spolunájomcom, ale aj v byte/dome, ktorý má profesionálny náhradný rodič právo užívať na základe zmluvy o výpožičke alebo ku ktorému má profesionálny náhradný rodič právo osobného užívania.

čl. III bod 2 (§ 52 ods. 2) §
Nakoľko sa navrhuje upraviť kvalifikačný predpoklad, ktorý bol doposiaľ upravený v zákone č. 305/2005 Z. z., spolu s ostatými predpokladmi na výkon práce profesionálneho náhradného rodiča v novej právnej úprave, je potrebné vykonať zodpovedajúcu legislatívno-technickú úpravu v príslušných ustanoveniach zákona č. 305/2005 Z. z. Je potrebné uviesť, že kvalifikačný predpoklad bol prevzatý bez vecnej zmeny a sú zachované také parametre, aké boli dohodnuté v roku 2017 a platia od roku 2018.

čl. III bod 3 (§ 52 ods. 3) §
Návrhom zákona o profesionálnych náhradných rodičov sa upravujú podmienky dovolenky profesionálnych náhradných rodičov. Návrh zdôrazňuje možnosť tráviť dovolenku s dieťaťom, ktorému profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť a tiež niekoľkými prvkami, okrem iného aj finančnou podporou výdavkov dieťaťa spojených s dovolenkou, motivuje profesionálneho náhradného rodiča práve k takémuto spôsobu trávenia dovolenky. Nakoľko ide o výdavky dieťaťa, nie je túto podporu možné riešiť v zákone o profesionálnych náhradných rodičov, ale doplnením dôvodov na poskytnutie finančných prostriedkov na zvýšené výdavky dieťaťa. V súvislosti s jednoznačnou úpravou pracovných ciest v návrhu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch je potrebné rozšíriť úpravu zvýšených výdavkov ktoré uhrádza centrum nad rámec poskytovaných finančných prostriedkov na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine aj o zvýšené výdavky spojené s prepravou súvisiacou so zabezpečovaním starostlivosti o dieťa tak, aby bola zákonná možnosť uhradiť výdavky, ktoré majú profesionálni náhradní rodiča v súvislosti s prepravou dieťaťa do vzdialenejších miest napr. za účelom zdravotného vyšetrenia, športovej súťaže a pod. …

čl. III bod 4 [§ 79 ods. 1 písm. c)] §
Navrhuje sa úprava súvisiaca s presunom úpravy kvalifikačného predpokladu profesionálneho náhradného rodiča zo zákona č. 305/2005 Z. z. do zákona o profesionálnych náhradných rodičoch.

čl. III bod 5 [§ 79 ods. 1 písm. d)] §
Nakoľko predpoklady na výkon práce profesionálnych náhradných rodičov vrátane predpokladu bezúhonnosti budú komplexne upravené v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, navrhuje sa úprava podmienok akreditácie tak, aby u týchto zamestnancov akreditovaných subjektov nebol predpoklad bezúhonnosti overovaný dvakrát – raz ako súčasť podmienok v konaniach vo veciach akreditácie a raz ako predpoklad na výkon profesionálneho náhradného rodiča.

čl. III bod 6 (§ 79 ods.5) §
Nakoľko predpoklady na výkon práce profesionálnych náhradných rodičov vrátane kvalifikačného predpokladu budú komplexne upravené v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch, je potrebné zodpovedajúco upraviť aj úpravu odbornej spôsobilosti na účely akreditácie (jednoznačne upraviť, že na posudzovanie odbornej spôsobilosti sa môže okrem zákona č. 305/2005 Z. vzťahovať aj osobitný predpis) .

čl. III bod 7 (§ 83 ods. 5) §
Navrhuje sa medzi povinnosti akreditovaného subjektu doplniť povinnosť preukázať na požiadanie akreditačnej komisie okrem plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, aj plnenie predpokladu bezúhonnosti profesionálneho náhradného rodiča, jeho/jej manžela/manželky a ďalších osôb žijúcich s ním v domácnosti. Utvoria sa tak podmienky na priebežné overenie plnenia tohto predpokladu aj u profesionálnych náhradných rodičov - zamestnancov akreditovaných subjektov, nakoľko tento už nebude overovaný ako súčasť overovania plnenia podmienok akreditácie.

čl. III bod 8 a 9 (§ 89a ods. 5 a § 89b ods. 5) §
Podmienky poskytnutia finančného príspevku na miesto a rok v akreditovanom centre sú nastavené pomerne jednoznačne a prísne, okrem iného nie je možné navyšovať zákonom stanovenú maximálnu výšku príspevku na pobytové miesto. Takáto úprava má dôvod – napr. by bolo len veľmi náročné pri počte a štruktúre miest, ktoré sú príspevkom podporované, plánovať zabezpečenie dostatočného počtu miest na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu na celý kalendárny rok. V ostatných rokoch však boli opakovane navyšované rôzne, najmä mzdové nároky rôznych kategórií zamestnancov, na čo však nie je možné v priebehu roka zareagovať navýšením finančného príspevku nad zákonom určenú výšku. Navrhuje sa preto vytvoriť možnosť zvýšenia výšky ustanoveného finančného príspevku, ak má v priebehu bežného rozpočtového roka akreditované centrum zvýšené výdavky a tieto vyslovene súvisia so zmenou mzdových alebo platových nárokov vyplývajúcou z osobitných predpisov. O navýšenie nepôjde automaticky, bude ho možné poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti a podmienky poskytnutia zvýšenia finančného príspevku dohodne Ústredie a centrum v dodatku k zmluve o poskytnutí finančného …

čl. III bod 10 [§ 97 písm. k)] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 1. novelizačným bodom

čl. III bod 11
Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 2 (príslušné právne záväzné akty Európskej únie).

čl. III

čl. III bod 1 a 2 (§ 72) §
Navrhovaná zmena súvisí s novou pôsobnosťou ministerstva, upravenou v čl. I návrhu zákona, t. j. pôsobnosťou vykonávať inšpekciu v sociálnych veciach, vrátane inšpekcie v oblasti výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Správny dozor (vykonávaný ako súčasť inšpekcie v sociálnych veciach špecializovaným útvarom ministerstva) nad dodržiavaním povinností (upravených v zákone č. 305/2005 Z. z – viď § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona) subjektmi vykonávajúcimi opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (okrem samosprávnej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku) - dozorovanými subjektmi podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c) návrhu zákona, predstavuje rozšírenie procesných, vecných i administratívnych postupov štátnej kontroly o. i. aj v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aktuálne mechanizmy kontroly vykonávanej ministerstvom je potrebné nielen špecializovať a profesionalizovať, ale pre efektívny výkon kontroly plnenia povinností subjektami je potrebné utvoriť aj primerané právne podmienky, vzťahy a obsah týchto právnych vzťahov. Vzhľadom na špecifický obsah výkonu a najmä vzhľadom na rôznorodosť subjektov, …

čl. III bod 3 (§ 84 písm. c) §
V súvislosti s novozavádzaným inštitútom správneho dozoru o. i. v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebné upraviť aj niektoré náležitosti zániku a zrušenia akreditácie, ktoré upravuje ustanovenie § 84 a § 85 zákona č. 305/2005 Z. z. Jedným z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon 305/2005 Z. z. v ustanovení § 84 písm. c) ako dôvod na zánik akreditácie (t. j. zo zákona, bez rozhodnutia) je aj, ak o to písomne požiada akreditovaný subjekt. Deň doručenia písomnej žiadosti akreditovaného subjektu o zrušenie ministerstvu je dňom zániku akreditácie. Nakoľko sa v čl. I ako súčasť inšpekcie v sociálnych veciach navrhuje aj úprava vyvodzovania zodpovednosti dozorovaných subjektov za porušovanie povinností ustanovených zákonom o inšpekcii v sociálnych veciach, a to vrátane úpravy vyvodzovania zodpovednosti za porušenie povinností, teda rozhodovania o pokute, je potrebné z preventívnych dôvodov upraviť moment/ možnosť zániku akreditácie na žiadosť akreditovaného subjektu tak, aby akreditácia nezanikla skôr, ako dňom skončenia inšpekcie v sociálnych veciach alebo skončením dohľadu nad poskytovaním …

čl. III bod 4 (§ 85 ods. 2) §
Z rovnakých dôvodov, ako sú vedené k 1. novelizačnému bodu, je potrebné vypustiť ako možný dôvod na začatie konania o zrušení akreditácie nedostatky/neplnenie povinností zistené kontrolou. Útvar inšpekcie nebude mať pochopiteľne vecnú príslušnosť rozhodnúť vo veci zrušenia akreditácie, ak však bude správnym dozorom zistené také porušenie povinnosti dozorovaným - akreditovaným subjektom, ktoré môže/musí byť dôvodom pre zrušenie akreditácie, útvar inšpekcie podá podnet na začatie konania vo veci akreditácie na výkon opatrení (podľa § 9 písm. e) druhého bodu zákona o inšpekcii v sociálnych veciach). Podnet, t. j. výsledky správneho dozoru, je možné v závislosti od ich obsahu a závažnosti použiť na začatie konania tak podľa § 85 ods. 1 (upravuje dôvody, pre ktoré ministerstvo zruší akreditáciu) alebo podľa § 85 ods. 2 (upravuje dôvody, kedy môže ministerstvo začať konanie o zrušení akreditácie).

čl. III bod 5 (§ 85) §
V § 85 sú upravené dôvody, pre ktoré ministerstvo ako správny orgán zruší akreditáciu ( t. j. dôvody, kedy správny orgán musí začať správne konanie vo veci zrušenia akreditácie), ako aj dôvody, pre ktoré správny orgán môže začať správne konanie (t. j. začatie konania je na úvahe správneho orgánu). Osobitne v prípadoch, kedy musí správny orgán začať konanie o zrušení akreditácie, by prebiehajúca inšpekcia u dozorovaného - akreditovaného subjektu spôsobila problémy vo vedení správneho konania (napr. v dokazovaní). Rovnaké problémy by sa objavili aj v prípade prebiehajúceho dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Aj keď nejde o klasickú predbežnú otázku podľa § 40 zákona o správnom konaní, z pohľadu správneho konania je začatá inšpekcia v sociálnych veciach, resp. jej výsledok zásadnou čiastkovou otázkou v konaní o zrušení akreditácie, ktorú by mal mať správny orgán pre svoje rozhodnutie zodpovedanú a pri zodpovedaní ktorej si nemôže v žiadnom prípade urobiť svoj úsudok. Z dôvodu, aby sa správny orgán nedostal do procesne zložitej situácie, …

čl. III bod 6 §
V súvislosti s novou pôsobnosťou ministerstva upravenou v čl. I návrhu zákona, ako aj v súvislosti s navrhovaným rozsahom správneho dozoru v § 2 zákona o inšpekcii v sociálnych veciach o. i., aby predmetom správneho dozoru bolo aj, či subjekt neposkytuje sociálne služby resp. nevykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neoprávnene - v prípade sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bez udelenej akreditácie (ak sa akreditácia na výkon vyžaduje) a komplexnou úpravou vyvodzovania zodpovednosti za porušovanie povinností, vrátane vyvodzovania zodpovednosti za neoprávnené vykonávanie opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je potrebné zodpovedajúco upraviť aj ustanovenia o kontrole a správnych deliktoch v zákone č. 305/2005 Z. z. Navrhuje sa v záujme zachovania efektívnosti a účelnosti v oblasti akreditácií ponechanie úpravy správneho deliktu vrátane ukladania pokút spočívajúceho v porušení niektorej z povinností akreditovaného subjektu, ktorých plnenie je zákonnou podmienkou „udržania si“ akreditácie (napr. povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov, držiavať podmienky udelenia akreditácie, oznamovať zmenu rozhodujúcich skutočností ...). Bolo by …

čl. III bod 7 §
V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby zahájené kontroly (ministerstvo) boli ukončené podľa právnych predpisov účinných do účinnosti nového zákona o inšpekcii v sociálnych veciach.

čl. III
Doplnenie ods. 4 v § 10 reaguje na skutkový stav podpory vykonávania opatrení sociálnoprávnych ochrany detí a sociálnej kurately, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania opatrení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately.

čl. III
Navrhovaná právna úprava reaguje na stav podpory vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a v tomto smere aj v aplikačnej praxi reálne využívaného potenciálu dobrovoľníkov, ktorí svojou činnosťou nesporne zvyšujú kvalitu poskytovania opatrení sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately.

čl. VI
V súvislosti s navrhovaným § 22 ods. 4 v Čl. I. je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu v § 39 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby bolo jednoznačné, že bezúhonnosť na účel zápisu do zoznamu žiadateľov sa preukazuje odpisom registra trestov.

čl. I
Navrhuje sa doplnenie, ktoré umožní, rovnako ako v prípade špecializovaného programu v akreditovanom centre, ktorého účelom je výlučne vykonávanie špecializovaného programu a ktorého celkový počet miest nie je vyšší ako 20 miest, aj v prípade miest v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s duševnou poruchou a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktorým je potrebné vzhľadom na ich zdravotný stav poskytovať osobitnú starostlivosť, zvýšiť maximálnu zákonom určenú sumu finančného príspevku o 40 %. Na rozdiel od špecializovaného programu sa v prípade financovania miest vo vyššie uvedených špecializovaných samostatných skupinách nenavrhuje podmienka splnenia maximálnej kapacity, resp. monotematického zamerania centra. Povaha a zákonné pravidlá fungovania špecializovaných samostatných skupín sú sami o sebe dostatočne prísne nastavené. Je tiež potrebné zdôrazniť, že skutočná výška finančného príspevku bude i naďalej zodpovedať skutočne preukázaným výdavkom na miesto (pri zachovaní maximálnej výšky príspevku).

čl. VI
(Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. VI bod 1 až 3 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou zmenou v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa navrhuje zjednotiť označenie výstupov z lekárskej posudkovej činnosti na lekársky posudok.

čl. V (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kura

čl. V bod 1 a 2 (§ 23 ods. 2) §
Ustanovenie § 23 upravuje úlohy a postupy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately súvisiace s návrhom na súd na vyslovenie osvojiteľnosti. V súvislosti s osvojiteľnosťou dieťaťa zisťuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rôzne okolnosti, ktoré súd potrebuje k rozhodnutiu, či sú splnené podmienky osvojiteľnosti dieťaťa. Súčasťou takýchto zisťovaných okolností je aj zisťovanie, či zdravotný stav dieťaťa umiestneného v zariadení, vyžaduje osobitnú starostlivosť poskytovanú výlučne pobytovou formou. Zisťovanie tejto okolnosti rokmi stratilo svoje opodstatnenie; ustanovenie sa v tejto časti prestalo využívať a preto sa v súvislosti s navrhovanými zmenami v 7. až 9. novelizačných bodoch (zmena pravidiel zaraďovania detí umiestnených do centier pre deti a rodiny do profesionálnych náhradných rodín) navrhuje zo zákona vypustiť. Zároveň je potrebné vykonať legislatívno- technické úpravy súvisiace s poznámkou pod čiarou k odkazu 22a.

čl. V bod 3 (§ 49) §
Dieťaťu, ktorému sa poskytuje na základe rozhodnutia súdu starostlivosť v centre, vrátane starostlivosti poskytovanej v profesionálnej náhradnej rodine, rodičia častokrát menia zdravotnú poisťovňu bez vedomia centra a centru takáto zmena komplikuje zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre dieťa. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 6 ods. 11 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) elektronicky informuje zdravotnú poisťovňu o podaní prihlášky za maloletého, ktorý je zverený do starostlivosti právnickej osoby na základe právoplatného rozhodnutia súdu a následne zdravotná poisťovňa vykoná príslušné kroky tak, aby nebola zmenená zdravotná poisťovňa bez vedomia toho, kto aktuálne zodpovedá za zabezpečenie potrebnej starostlivosti dieťaťa. Na tento účel je potrebné upraviť aj povinnosť centra informovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri začatí starostlivosti o dieťa a pri jej ukončení.

čl. V bod 4 a 5 (§ 51 ods. 2) §
V súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch (čl. I) je potrebné vytvoriť podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti počas takejto prestávky ich profesionálnych náhradných rodičov. Jednou z možností je aj zabezpečenie starostlivosti o dieťa v organizačných súčastiach centra – v inej profesionálnej náhradnej rodine alebo samostatne usporiadanej skupine, ktoré však majú určený o.i. štandard počtu detí, ktorý je možné prekročiť len výnimočne pri dodržaní celkovej kapacity centra a so súhlasom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoľko v tomto prípade ide o dočasné, krátkodobé zabezpečenie starostlivosti o dieťa, navrhuje sa, aby mohlo centrum (výlučne len v tomto prípade) prekročiť ustanovený počet detí/mladých dospelých v profesionálnej náhradnej rodine alebo v samostatne usporiadanej skupine alebo špecializovanej samostatnej skupine (nie však nad celkovú kapacitu centra) bez súhlasu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň je potrebné vykonať legislatívno- technické úpravy súvisiace s poznámkou pod čiarou k odkazu 41a.

čl. V bod 6 až 9 (§ 51) §
Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. má vykonávanie pobytového opatrenia súdu v profesionálnej náhradnej rodine prednosť pred jeho vykonávaním v samostatne usporiadanej skupine (následne má vykonávanie pobytového opatrenia súdu v samostatne usporiadanej skupine zriadenej v rodinnom dome s jedným bytom alebo v byte v bytovom dome, v ktorom sa nachádza jedna samostatne usporiadaná skupina prednosť pred jeho vykonávaním v inej samostatne usporiadanej skupine). Podľa aktuálnej právnej úpravy, dieťa do šiestich rokov veku, ktoré sa prijíma do centra na základe rozhodnutia súdu, musí byť najneskôr po štvortýždňovej diagnostike zaradené do profesionálnej náhradnej rodiny, s výnimkou dieťaťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť, v prípade veľkej súrodeneckej skupiny, resp. v situáciách, keď je dieťa umiestňované na základe výchovného opatrenia (časovo limitovaného) a podľa účelu výchovného opatrenia nie je starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine vhodná (napr. potreba špecializovanej pomoci, overenie miery ohrozenia dieťaťa týraním, sexuálnym zneužívaním ...). Ani v prípade dieťaťa, ktorého zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť, ani v prípade súrodencov táto …

čl. V bod 10 (§ 52 ods. 3) §
Vzhľadom na časté zmeny ustanovenia § 52 (spresňovanie a dopĺňanie možných výdavkov na dieťa a mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine) sa navrhuje spresnenie ustanovenia.

čl. V bod 11 §

čl. V § 52a §
Navrhuje sa, aby súčasťou opatrení na zlepšenie podmienok detí so zdravotným znevýhodním, ktoré sú umiestnené v centrách na základe rozhodnutia súdu bola aj cielená podpora úpravy priestorových podmienok v domácom prostredí profesionálnych náhradných rodín. Z diskusií so zástupcami profesionálnych náhradných rodičov vyplýva, že jeden z dôvodov, pre ktorý nie sú schopní prevziať do svojej starostlivosti deti so zdravotným znevýhodnením, osobitne deti s ťažkým zdravotným postihnutím, sú nevyhovujúce priestorové podmienky ich domácnosti, ktoré nespĺňajú častokrát ani základné podmienky bezbariérovosti. V prípade profesionálnych náhradných rodičov ide o zamestnancov, ktorí zabezpečujú starostlivosť rôznym deťom, ktoré sa v ich starostlivosti striedajú a preto nemajú pochopiteľne nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia na úpravu bytu/rodinného domu. Nie je tiež možné požadovať, aby profesionálni náhradní rodičia na vlastné náklady upravili - debariérizovali svoje byty/rodinné domy. Následkom aj uvedeného je, že do profesionálnych náhradných rodín sú deti s ťažkým zdravotným umiestňované skutočne len výnimočne. Navrhuje sa, aby centrum mohlo prispieť profesionálnej náhradnej rodine na …

čl. V § 52b §
V súvislosti s návrhom na zavedenie prestávky na obnovu kondície v zákone o profesionálnych náhradných rodičoch (čl. I), je potrebné vytvoriť podmienky na zabezpečenie starostlivosti o deti počas takejto prestávky ich profesionálnych náhradných rodičov. Navrhuje sa, aby centrum dohodlo plán dočasného zabezpečovania starostlivosti o dieťa počas čerpania prestávky na obnovu kondície s profesionálnym náhradným rodičom, nakoľko na účely zabezpečenia starostlivosti o dieťa počas prestávky na obnovu kondície je zásadné vedieť ako dlho a kde bude potrebné dieťaťu zabezpečiť dočasnú starostlivosť. Iný manažment bude potrebný, ak dieťa ostane v prostredí profesionálnej náhradnej rodiny a inú organizáciu bude vyžadovať, ak dieťa strávi tento čas v niektorej z iných organizačných súčasti centra. Pre prípad, že bude starostlivosť o dieťa počas prestávky na obnovu kondície jeho profesionálneho náhradného rodiča zabezpečovať iný profesionálny náhradný rodič sa navrhuje, aby spôsob poskytovania starostlivosti určilo centrum so súhlasom oboch profesionálnych náhradných rodičov, okrem iného aj z dôvodu, že centrum môže posúdiť, či takýto spôsob organizácie dočasnej starostlivosti je …

čl. V bod 12
Legislatívno-technická zmena.

čl. V bod 13 [§ 89c písm. a)] §
V súvislosti so zmenou postupu zaraďovania detí do profesionálnych náhradných rodín vrátane zásadnej zmeny v zaraďovaní detí s ťažkým zdravotným postihnutím do profesionálnych náhradných rodín a ďalších organizačných súčastí centier spočívajúcej o.i. v zdôraznení významu potreby indikačných kritérií na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, samotného plánovania ošetrovateľskej starostlivosti a posunutí verifikácie zaradenia dieťaťa v samostatnej špecializovanej skupine v čase je potrebné vykonať formulačnú zmenu ustanovenia upravujúceho možnosť poskytnutia vyššieho finančného príspevku akreditovanému centru, v ktorom sa vykonáva pobytové opatrenie súdu v špecializovanej samostatnej skupine pre zdravotne znevýhodnené deti.

čl. V bod 14 a 15 (§ 97) §
Navrhuje sa v súvislosti s 11. novelizačným bodom (§ 52a) doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia k vydaniu vyhlášky tak, aby podrobnosti dohody a podrobnosti poskytnutia finančných prostriedkov na podporu debariérizacie upravoval vykonávací predpis.

čl. III (zákon č. 305/2005 Z. z.)

čl. III bod 1 §
V § 3 zákona č. 305/2005 Z. z. sú uvedené základné ustanovenia, na základe ktorých sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálne kurately – v zásade základné výkladové pravidlá zákona. Zákon pri jednotlivých opatreniach neupravuje konkrétne metódy odborných činností, s výnimkou niekoľkých ustanovení, kde sa vyslovene v konkrétnej situácii požaduje vykonanie konkrétnej metódy práce. Keďže nie je vhodné, aby zákon uvádzal všetky metódy napr. sociálnej práce, psychológie, či pedagogiky, resp. ich priamo viazal na situácie, ktoré upravuje, § 3 ods. 1 ustanovuje, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú osobu, rodinu... najmä prostredníctvom sociálnej práce, metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji sociálno-patologických javov v spoločnosti. Medzi bežné metódy práce s ohrozenými deťmi a rodinami, využívané v systémoch ochrany detí v mnohých krajinách, patria konferenčné modely práce. Využívajú sa aj v slovenskom systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak nie sú zatiaľ štandardnou súčasťou výkonu. …

čl. III bod 2 §
Ustanovenia § 12 až 15 zákona upravujú výchovné opatrenia tzv. ambulantného charakteru, súvisiace úlohy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ďalšie súvisiace náležitosti. Podľa § 14 ods. 3 orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zabezpečovaní účelu výchovného opatrenia spolupracuje s rôznymi subjektmi. V súvislosti so zmenami v § 130 v čl. I s cieľom zlepšenia podmienok pre spoluprácu škôl, školských zariadení a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa navrhuje doplnenie ustanovenia k spolupráci subjektov na plnení účelu ambulantného výchovného opatrenia tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že medzi spolupracujúcimi subjektmi sú aj školské zariadenia vrátane zariadení poradenstva a prevencie.

čl. III bod 3 §
Ustanovenie § 94 ods. 2 zákona upravuje spoluprácu orgánov štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone opatrení so subjektami pôsobiacimi v oblasti ochrany detí. V súvislosti so zmenami v § 130 v čl. I s cieľom zlepšenia podmienok pre spoluprácu relevantných subjektov sa navrhuje rozšírenie predmetného ustanovenia tak, aby rovnakým spolupracujúcim subjektom na strane sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo jednoznačne aj centrum pre deti a rodiny, a aby bolo jednoznačne zrejmé, že medzi subjektami, s ktorými subjekty sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spolupracujú, sú aj školy a školské zariadenia.

čl. III bod 4 §
V súvislosti s bodom 1 sa s cieľom zlepšenia podmienok pre výkon konferenčných modelov práce – prípadovej konferencie a rodinnej konferencie navrhuje upraviť povinnosť zástupcu školy (člen podporného tímu, školský psychológ, ale aj triedny učiteľ resp. iný pedagogický alebo odborný zamestnanec školy) alebo školského zariadenia zúčastniť sa prípadovej resp. rodinnej konferencie organizovanej orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálne kurately alebo centrom pre deti a rodiny. Prípadová a rodinná konferencia utvárajú zo svojej podstaty o.i. priestor na výmenu potrebných informácií, porovnanie resp. konfrontovanie vlastných zistení a skúseností so skúsenosťami a zisteniami ostatných účastníkov, možnosť plánovať aktivity v koordinácii a spolupráci s ostatnými účastníkmi. Problémom je, že tieto metódy – primárne prípadová konferencia, bývajú často neefektívne, nakoľko sa jej nezúčastňujú vždy odborníci, ktorí sú pre posúdenie situácie dieťaťa a jeho rodiny a tiež pre správne naplánovanie riešení významní, a práve odborníci z (školského) prostredia, v ktorom sa dieťa po rodine zdržiava najdlhšie, by nemali pri identifikácii problémov a hľadaní riešení chýbať. Návrh …