Zákon č. 61/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Vládnym návrhom zákona sú zároveň napĺňané programové záväzky vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika Programového vyhlásenia vlády SR:
Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“) je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „opatrenia“) tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. Právna úprava umožňuje voľbu a uplatňovanie rôznych opatrení v závislosti od situácie, v ktorej sa dieťa alebo plnoletá fyzická osoba nachádza, a ktoré musia zároveň plne podporovať konštrukciu rodinného práva, že umiestnenie dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu musí byť krajným a dočasným riešením, pričom náhradné rodinné prostredie ako aj zariadenie musí utvárať podmienky (pokiaľ je to možné) na udržiavanie vzťahov dieťaťa s jeho rodičmi a rodinou.
Právna úprava je postavená na:
zásade prednosti prirodzeného rodinného prostredia – zotrvanie detí v prirodzenom rodinnom prostredí a návrat detí do prirodzeného rodinného prostredia v prípade ich vyňatia je absolútnou prioritou,
zásade prednosti umiestňovania detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí do náhradnej osobnej starostlivosti (s primárnym zameraním na príbuzných dieťaťa), ak to nie je možné, tak do pestúnskej starostlivosti pred starostlivosťou v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu,
zásade prednosti umiestňovania detí umiestnených v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu v profesionálnych rodinách pred inými organizačnými zložkami týchto zariadení,
zásade prednosti vykonávania súdneho rozhodnutia v samostatne usporiadaných skupinách zriadených v samostatných domoch alebo bytoch, ak nie je možné umiestniť dieťa v profesionálnej rodine zariadenia,
zásade zachovávania súrodeneckých vzťahov a nerozdeľovania súrodencov,
zásade umiestňovania detí, o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať ich rodičia, čo najbližšie k ich prirodzenému rodinnému prostrediu,
zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp. zvýšenú starostlivosť.
Ostatná novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinná od 1. januára 2016 priniesla o. i. zásadnú zmenu pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti (špecifikovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti) a v podmienkach výchovných opatrení, osobitne výchovných opatrení pobytového charakteru (ako prioritnej voľby riešenia situácie dieťaťa, keď je možné, resp. vhodné, sanovať rodinu), na čo nadviazala aj novela zákona č. 305/2005 Z. z. (rovnako účinná od 1.januára 2016) o. i. opatreniami na podporu odbornej pomoci náhradným rodičom, zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti a tiež čiastkovým rozšírením možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín.
V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého smerovanie zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike (november 2011). Aj keď býva tento proces častokrát zjednodušene chápaný ako proces zmeny podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa: „Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu o. i. utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa. V rámci komplexného prístupu k deinštitucionalizácii sa tento špecifický cieľ bude napĺňať rozvojom nedostatkových opatrení a zavádzaním pilotných opatrení.“ (Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike, november 2011).
V súlade s vyššie uvedeným cieľom stratégie, ako aj na podporu zmien, ktoré priniesli novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z. z., bolo postupne zavedených a otestovaných niekoľko opatrení zameraných najmä na podporu zotrvania dieťaťa v starostlivosti jeho rodičov – rodinná asistencia, podporné tímy pre náhradných rodičov, tímy na výchovné opatrenia, podporená bola terénna sociálna práca, atď.
Celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu (tak ambulantných ako aj terénnych) bola však doposiaľ riešená len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto riešenie je dostupným riešením, nakoľko sa jedná o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je to riešenie neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – miešanie tzv. pomáhajúcich a tzv. dozorných rolí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je nepochopiteľné a častokrát aj nepochopené z pohľadu klienta (napr. ten istý orgán vykonáva v rodine rodinnú asistenciu, ktorej podstatou je podpora a odborná pomoc rodine v jej prirodzenom prostredí, ale vykonáva aj výchovné opatrenie dohľad nad výchovou, ten istý orgán má poskytovať poradenstvo a sprevádzanie náhradným rodinám, ale zároveň musí aj sledovať a hodnotiť zabezpečovanie náhradnej starostlivosti) a mimoriadne náročné (ak nie nemožné) z pohľadu samotného výkonu a vedenia prípadu.
V roku 2016 bolo v evidencii orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo 347 049 detí (231 942 rodín), z toho boli opatrenia vykonávané pre 69 102 detí (49 618 rodín). Koncom roku 2016 bolo v nízkej miere ohrozenia 6 772 deti a strednej miere ohrozenia 3 206 detí.
Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú, resp. ponúkajú len v obmedzenej miere, odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, spoluprácu pri zisťovaní príčin ich vzniku a na sprostredkovanie pomoci, pozornosť však nie je smerovaná napr. na programy zamerané na sanáciu, či organizáciu výchovných a sociálnych programov pre deti, ktorým bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdom uložené ambulantné výchovné opatrenie.
Ambulantné formy práce s dieťaťom a jeho rodinou môže vykonávať aj krízové stredisko, avšak v roku 2016 boli takéto opatrenia vykonávané len pre 500 detí (k 31.12. 2016 - 339 detí), z toho ambulantné výchovné opatrenia len u 8 detí. Čiastočne je táto situácia riešená prostredníctvom akreditovaných subjektov, ktoré zapájajú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do výkonu opatrení pre deti a ich rodiny, avšak dostupnosť týchto subjektov je aj z dôvodu ich zložitého financovania nepostačujúca. Primárne sú takýmto spôsobom zabezpečované skupinové programy na účely sociálnej kurately detí (cca 500 detí ročne). Dlhodobé zameranie sociálnych služieb pre deti a rodinu skôr na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života tiež nepomáha riešiť situáciu v dostupnosti odborných služieb/pomoci pre ohrozené deti, rizikové rodiny.
Prakticky totožná je situácia v dostupnosti výkonu opatrení pre deti pobytovou formou na základe dohody so zákonným zástupcom (v roku 2016 - 278 detí na základe dohody so zákonným zástupcom v krízových strediskách).
Detské domovy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“), krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“) sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Štátna správa (Ústredie) zabezpečuje dostatočný počet miest na výkon súdnych rozhodnutí financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v neštátnych detských domovoch a financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v samosprávnych a neštátnych krízových strediskách (jediné resocializačné stredisko zriadené samosprávou nevykonáva opatrenia pre deti) sumou odvodenou od priemerných bežných výdavkov v štátnych detských domovoch na miesto a rok (v r. 2016 -12 838 euro – finančný príspevok vo výške skutočných bežných výdavkov najviac vo výške priemeru v štátnych detských domovoch), nakoľko len takto sa dá zabezpečiť dostatok miest na výkon súdneho rozhodnutia. Krízové strediská a resocializačné strediská primárne zabezpečujú tzv. dobrovoľné pobyty a ich financovanie patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré podporujú takéto miesto sumou 3 500 až 5 500 euro, čo nie je ani 50% sumy na miesto určené/obsadené na základe súdneho rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmá jasná disproporcia vo financovaní a tým aj dopad na rozsah a kvalitu opatrení.
Uvedený stav - tak neúnosná situácia v dostupnosti odbornej pomoci deťom a rodinám, ako aj viacrolové fungovanie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol podrobený odbornej diskusii zástupcov štátnej správy, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (vrátane Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, zástupcov resocializačných stredísk) a akreditovaných subjektov pôsobiacich v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a postupne sa z diskusií vykreoval návrh riešenia - využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane najpočetnejšieho zástupcu zariadení - detských domovov. Východiskom návrhu je uznanie faktu, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela sa nemôže ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu alebo na zlepšovanie dostupnosti opatrení, ktorých výkon nemôže cielene podporovať ani usmerňovať priamo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primárne zodpovedný za výsledok niečoho, čo nemá možnosť ovplyvniť. Bez služieb pre rodinu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nezabezpečí svoj diel úloh v celom systéme ochrany detí. Riešením absencie rôznych služieb pre rodinu nemôže byť ani navŕšenie zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých povaha je navyše skôr represívna.
Zákon č. 305/2005 Z. z. jednoznačne upravuje zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú súdne rozhodnutia - detský domov, krízové stredisko a resocializačné stredisko pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“), pričom krízové strediská a resocializačné strediská vykonávajú aj opatrenia na základe dohody a krízové strediská vykonávajú opatrenia aj ambulantnou formou.
Do roku 2004 boli krízové strediská, resocializačné strediská a domovy sociálnych služieb pre deti (v tom čase sa v nich vykonávala aj ústavná starostlivosť) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a financovanie neštátnych detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk v pôsobnosti vyšších územných celkov. V pôsobnosti vyšších územných celkov bolo aj financovanie neštátnych subjektov, ktoré vykonávali opatrenia mimo zariadení. Presun zriaďovateľskej pôsobnosti týchto zariadení na vyššie územné celky bol prinajmenšom predčasný, pretože vecným zámerom bolo zjednotiť starostlivosť o deti (vrátane detí, ktorých zdravotný stav vyžadoval špecializovanú starostlivosť domovov sociálnych služieb pre deti), rozdeliť vtedajšie krízové strediská podľa ich podstaty na zariadenia sociálnych služieb (podstatou je riešenie nepriaznivej situácie spojenej so stratou bývania) a na zariadenia krízovej intervencie pre deti v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (súdne rozhodnutia aj výkon dobrovoľných opatrení) a ponechať si tiež resocializáciu drogovo a inak závislých (tieto zariadenia sú vzhľadom na špecifickú cieľovú skupinu pre samosprávu vyslovene nevhodné).
Na situáciu z roku 2004 reagoval zákon č. 305/2005 Z. z. tak, že na štátnu správu bola prenesená zodpovednosť za zabezpečenie dostatku miest na výkon súdnych rozhodnutí vrátane ich financovania (a to aj súdneho rozhodnutia v samosprávnych krízových strediskách a resocializačných strediskách), bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou do domovov sociálnych služieb pre deti (tieto zariadenia pôsobia vyslovene ako zariadenia sociálnych služieb) a bol zavedený mechanizmus priorít prostredníctvom, ktorého si okrem miest na výkon súdnych rozhodnutí úrady zabezpečujú aj výkon niektorých ambulantných opatrení akreditovanými subjektmi (ich výkon je potrebný a nie je možné sa spoliehať na financovanie z vyšších územných celkov). Situácia s krízovými strediskami ostala nevyriešená, stále všetky fungujú v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, financovanie krízových stredísk a resocializačných stredísk je kritické a pri zavádzaní mechanizmu priorít (t.j. hradení výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach v samosprávnej pôsobnosti) sa predpokladalo, že aspoň čiastočne samospráva rozvinie sociálne služby pre rodinu, čo sa nestalo.
Využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny, vyžaduje celkovú zmenu podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a súbežné riešenie kritického financovania dnešných krízových stredísk a resocializačných stredísk v časti dobrovoľných pobytov.
Po dohode zástupcov všetkých zariadení bolo sformované riešenie - návrh na vytvorenie, nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk, v ktorom by boli utvorené podmienky aj pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu – centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“). Je potrebné zdôrazniť, že sa neočakáva, že všetky zariadenia budú vykonávať všetky formy opatrení pre všetky klientské skupiny, takáto univerzálnosť by skôr či neskôr ovplyvnila kvalitu výkonu.
Súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj riešenie profesijného a personálneho zabezpečenia výkonu opatrení v zariadeniach – táto oblasť bola doposiaľ riešená len čiastočne, a to pre detské domovy v časti sústavnej starostlivosti na samostatných skupinách a v profesionálnych rodinách. Profesijné a personálne zabezpečenie nebolo doposiaľ pre krízové strediská a resocializačné strediská riešené, rovnako ako nie je riešená profesijná skladba a počty odborného personálu v odborných tímoch zariadení (vrátane detských domovov). Na zabezpečenie istého personálneho a profesijného štandardu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je však potrebné zlepšiť aj podmienky financovania.
Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, rozvoja tzv. dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci, ako aj zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia odbornej pomoci deťom zmenou podmienok výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov, nakoľko aj zriaďovateľom týchto zariadení sú vyššie územné celky. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby tento nový druh zariadenia prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti štát, čím by štát prevzal do svojej pôsobnosti aj financovanie zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie (t.j. nielen financovanie v časti súdnych rozhodnutí).
Zmena výkonu opatrení v zariadeniach je postavená na
zachovaní podstaty orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jasnou deliacou líniou medzi „kontrolou“ (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) a „pomocou“ (sieť pomoci a podpory mimo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately),
zmene podmienok výkonu opatrení v zariadeniach - dnešné detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská by sa pretransformovali do nového typu zariadení – centier pre deti, ich rodinu a plnoletých s multifunkčným zameraním pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí v zaradeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
možnosti zariadenia plniť niektorý z účelov resp. rôzne účely ustanovené zákonom,
možnosti špecializovať výkon opatrení v zariadení na špecializovanú diagnostiku a intervenciu a resocializačné programy,
koncentrovaní zriaďovateľskej pôsobnosti k zariadeniu do štátnej správy s možnosťou (nie povinnosťou tak, ako je to dnes s detskými domovmi) zriaďovania pre samosprávu (zriaďovatelia krízových stredísk by sa podľa povahy vykonávanej činnosti mali možnosť rozhodnúť, či budú fungovať ako sociálne služby alebo ako nový druh zariadenia v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, resocializačné strediská by prešli ako nový druh zariadenia do nového systému),
zodpovednosti štátnej správy aj za dostupnosť vykonávania opatrení ambulantnou a terénnou formou a za dostupnosť opatrení vykonávaných pobytovou formou na základe dohody podľa potrieb klientov v územných obvodoch orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
utváraní tzv. siete zariadení aj prostredníctvom neštátnych akreditovaných centier,
zabezpečovaní výkonu opatrení neštátnych akreditovaných centier prostredníctvom financovania (Ústredie) a na to naviazanej kontrolnej a metodickej činnosti Ústredia,
stanovení jednoznačných podmienok výkonu opatrení, vrátane určenia personálnych, profesijných a priestorových podmienok výkonu a povinnosti spracovať a realizovať program centra, špecializovaný program centra alebo resocializačný program centra v určenom rozsahu.
Pozitívom vládneho návrhu je, že systém sa stane postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. V neposlednom rade bude doriešené aj dlhodobo nejednoznačné postavenie krízových stredísk.
Vládny návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien – prvý rok účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmom starej právnej úpravy (priority v zabezpečovaní výkonu rozhodnutí súdu sa určujú rok dopredu), zároveň by bol daný priestor na určenie tzv. siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy. Ďalší rok by mal byť „nábehový“ - postupne by mali nabiehať nové formy výkonu opatrení v zariadeniach.
Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Okrem zmien celkových podmienok resocializačného procesu vrátane zmien priestorového a personálneho zabezpečenia resocializácie, sa navrhuje zmeniť samotný mechanizmus prijímania na resocializačný program.
Aktuálny právny stav vyžaduje pre vstup do resocializácie splnenie podmienky odporúčania psychiatra/adiktológa pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí a dospelých – právna úprava je postavená na predpoklade, že lekár posúdi vhodnosť resocializácie pre pacienta/klienta. Zákon nerieši situáciu súdneho rozhodnutia a nepodmieňuje umiestnenie dieťa, ktoré ma absolvovať resocializačný program na základe súdneho rozhodnutia, aj odporúčaním detského psychiatra. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti odbornej verejnosti o správnosti voľby takéhoto opatrenia (t.j. umiestnenie dieťaťa v zariadení a absolvovanie resocializačného programu) pre dieťa bez absolvovania predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej liečby (špecializovaná ústavná zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) a po dohode s resocializačnými strediskami sa navrhuje, aby bolo dieťa na resocializačný program prijaté len po predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej (špecializačný odbor detská psychiatria) liečbe v trvaní minimálne štyroch týždňov a po odporúčaní detského psychiatra aj v prípade výchovného opatrenia resp. neodkladného opatrenia súdu.
Vládny návrh zákona zároveň v čl. II. obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhované zmeny primárne reagujú na aplikačné problémy v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva a v prípade potvrdenia diagnózy aj zabezpečiť liečbu a zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa), alebo samotné dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Navrhuje sa utvoriť právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie). V prípade sprísnenia podmienok prijatia na resocializačný program tak, aby na resocializačný program mohli byť prijaté len deti, ktoré sú na absolvovanie programu pripravené, je nevyhnuté utvoriť podmienky na zabezpečenie predchádzajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu aj v prípade jej odmietania.
Keďže je novela zákona č. 305/2005 Z. z. cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, obsahuje predkladaný vládny návrh okrem zmien podmienok výkonu opatrení v zariadeniach aj zmeny a doplnenia v právnej úprave sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhuje sa napr. vyriešiť posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení na základe rozhodnutia súdu a zhodnotením splnenia uvedených podmienok, odstrániť interpretačné problémy v zhodnotení situácie, kedy je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, doriešiť plnenie podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti a dieťaťa v pestúnskej starostlivosti osobami, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V tejto súvislosti sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, aj zlepšenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa - vládny návrh zákona v čl. III. navrhuje zmeny a doplnenia zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa o.i. utvoriť aj podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami – záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, sa navrhuje zaviesť niekoľko opatrení aj v tejto oblasti napr. zdôraznenie prvkov záujmu dieťaťa, ktoré musia byť braté do úvahy v procese sprostredkovania medzištátneho osvojenia, mechanizmus, akým orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia, aby mal súd automaticky všetky relevantné informácie z ich výkonu pre svoju rozhodovaciu činnosť.
Vládny návrh zákona v súvislosti so zmenou ustanovení upravujúcich podmienky výkonu v zariadeniach upravuje nanovo aj opatrenia finančného charakteru, úhrady v zariadeniach, financovanie opatrení, určovanie priorít a spresňuje podmienky udelenia akreditácie a povinnosti akreditovaných subjektov, upravuje nevyhovujúcu aktuálnu úpravu správnych deliktov a spresňuje náležitosti vedenia spisových dokumentácií.
Aktuálne sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona vrátane ustanovení upravujúcich výkon opatrení v zariadeniach vyhláškou MPSVR SR č. 643/2008 Z. z.. V súvislosti s navrhovanou zmenou sa predpokladá pomerne zásadná zmena aj všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví napr. náležitosti programu centra, špecializovaného programu, resocializačného programu, profesijnú štruktúru odborných zamestnancov centra, počet zamestnancov odborných tímov centra, počet zamestnancov, ktorí zabezpečujú odbornú pomoc a starostlivosť v samostatných skupinách, špecializovaných samostatných skupinách a skupinách v centre. Návrh vyhlášky tvorí informatívnu časť predkladaného materiálu.
Vládny návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Vládny návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely má pozitívny sociálny vplyv.

čl. I

čl. I bod 1
Navrhuje sa doplnenie základných ustanovení zákona tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je súčasťou širšieho konceptu ochrany práv a právom chránených záujmov detí. Právna úprava ochrany práv a právom chránených záujmov detí nemôže byť a ani nie je zahrnutá do jedného právneho predpisu a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je jeden zo subjektov, ktorý sa, v rozsahu daným týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, na ochrane dieťaťa a zabezpečení jeho práv podieľa. Tento fakt nie je doposiaľ jednoznačne premietnutý do predmetu úpravy, a aj keď by malo byť už zo súčasného vymedzenia predmetu úpravy zrejmé, že opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je možné vykonávať len v rozsahu danom zákonom, práve nadmerné očakávania na možnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú dôvodom na jednoznačné doplnenie predmetu úpravy.

čl. I bod 2
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom zmien v časti vykonávania opatrení v zariadeniach.

čl. I bod 3
Vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné problémy je potrebné jednoznačne doplniť, najmä na účely ambulantných foriem práce mimo zariadení, že opatrenia sa okrem prostredí, ktoré upravuje zákon (prirodzené rodinné prostredie, náhradné rodinné prostredie, otvorené prostredie a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) vykonávajú aj v priestoroch subjektov vykonávajúcich opatrenia.

čl. I bod 4
Podľa § 7 ods. 3 je pri vykonávaní opatrení (t.j. vykonávateľmi opatrení napr. v zariadeniach) podľa zákona zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti a interpretačné nejasnosti, osobitne s primeranosťou a vhodnosťou voľby výchovných prostriedkov a postupov pri vykonávaní opatrení podľa zákona, je nevyhnutne potrebné priamo zákonom zakázať také prostriedky výchovy a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Podpora kontaktu a udržiavania vzťahov dieťaťa s rodičmi, príbuznými, sociálnym prostredím je podstatou sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je preto vylúčené využívať obmedzenia kontaktov ako výchovný prostriedok. Samozrejme, nie vždy je v záujme dieťaťa stretávanie sa s rodičmi, či inými osobami (táto situácia je upravená aj v aktuálnom zákone a vo vládnom návrhu zákona je upravená v 34. bode, § 53 návrhu). Rovnako je vylúčené využívať …

čl. I bod 5 a 6
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 7
V roku 2008 boli, vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a nízku dostupnosť špecifickej ambulantnej pomoci pre deti a ich rodiny, do pôvodného znenia § 11 zákona doložené aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (mediácia, metódy na podporu adaptácie...), následne boli opatrenia rozšírené v roku 2015 (práve zavádzaná tzv. rodinná asistencia reagovala na absenciu služieb pre rodiny poskytované v ich prirodzenom prostredí) o odborné metódy práce na podporu sanácie rodiny. Absencia opatrení na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby (§ 11 ods. 1 zákona), ktoré sú v pôsobnosti obce, pretrváva, a je preto potrebné zabezpečiť odborné metódy práce na podporu riešenia rôznych problémov v rodine iným spôsobom. Navrhuje sa preto opätovne rozšíriť úlohy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj o výkon, resp. zabezpečenie odborných metód práce na podporu …

čl. I bod 8
Navrhuje sa jednoznačne upraviť, že rovnaké opatrenia, ktoré musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ponúkať v predrozvodových, rozvodových a porozvodových situáciách dieťaťu a jeho rodičom, musí ponúkať aj keď rodičia dieťaťa situáciu v manželstve neriešia rozvodom alebo nie sú/neboli manželmi.

čl. I bod 9
Vzhľadom na praktické skúsenosti vo vykonávaní výchovných opatrení o ktorých môže rozhodnúť správny orgán a ktoré s výnimkou upozornenia, napomenutia a sociálneho alebo iného odborného poradenstva môže uložiť len dieťaťu, sa navrhuje, aby aj v prípade výchovného opatrenia, ktorého podstatou je diagnostika a výchovný alebo sociálny program mohlo byť toto výchovné opatrenie uložené nielen dieťaťu, ale aj jeho rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Praktické skúsenosti z vykonávania osobitne výchovných a sociálnych programov, ale aj dobrovoľných programov vykonávaných v rámci opatrení sociálnej kurately detí, ukazujú, že tieto opatrenia plnia svoj účel najmä vtedy, ak sú do programov zapojení aj rodiča/náhradní rodiča, hoci aktuálne na dobrovoľnej báze. Je preto dôležité zlepšiť možnosti plnenia účelu výchovných opatrení aj navrhovaným riešením.

čl. I bod 10
Návrh úpravy ustanovenia k výchovným opatreniam je potrebný v súvislosti s rozšírením reálnych možností vykonávať výchovné opatrenia ambulantného charakteru v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (34. bod, § 45 ods. 1 písm. b). Aktuálne, ak chce správny orgán rozhodnúť o výchovnom opatrení, ktorého podstatou je napríklad diagnostika, môže určiť akreditovaný subjekt alebo inú právnickú alebo fyzickú osobu len s jej predchádzajúcim súhlasom, čo značne limituje možnosti využívania výchovných opatrení. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak bude takouto právnickou osobou zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého účelom bude aj vykonávanie ambulantných výchovných opatrení (o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nebude takýto predchádzajúci súhlas zariadenia k rozhodnutiu správneho orgánu potrebný.

čl. I bod 11 a 12
Navrhuje sa v súvislosti s rozšírením možností odbornej pomoci založenej na dohode rodičov/iných osôb, ktoré sa osobne starajú o dieťa na základe rozhodnutia súdu medzi dôvody, pre ktoré je možné zrušiť výchovné opatrenie doplniť aj výkon iného opatrenia podľa zákona t.j. aby dôvodom na zrušenie výchovného opatrenia mohlo byť napr. vykonávanie opatrenia ambulantnou formou v zariadení ak je vykonávanie takéhoto opatrenia vhodnejšie. Je tiež potrebné reagovať na situácie, kedy nie je jednoducho možné výchovné opatrenie vykonávať, v praxi sa objavujú napr. situácie, kedy je uložené výchovné opatrenie ale dieťa - rodina sa vysťahuje zo Slovenskej republiky. Zásadným však bude, aby správny orgán mohol zrušiť z tohto dôvodu výchovné opatrenia ak bude mať preukázané, že nie je možné využiť žiaden iný zákonom upravený postup. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sleduje účinky výchovných opatrení aj vtedy ak výchovné opatrenie zaniklo uplynutím lehoty na ktorú bolo uložené, nielen vtedy ak bolo zrušené z dôvodu, že …

čl. I bod 13
Aktuálna právna úprava upravuje aj úlohy sociálnej kurately detí s problémom závislostí - motivácia k liečbe, udržiavanie kontaktu s dieťaťom počas liečby a prípadnej resocializácie a následne pomoc po ukončení liečby resp. resocializácie. Vzhľadom na potrebu zdôraznenia nevyhnutnosti samotnej diagnostiky závislostí a najmä potrebu doplnenia úloh tak, aby bolo zrejmé, ako má sociálna kuratela postupovať v prípade, ak nie je možné zabezpečiť diagnostiku a prípadnú liečbu dieťaťa na báze dobrovoľnosti, je potrebné doplniť predmetné ustanovenie v zákone. Predmetný návrh zároveň nadväzuje na zmeny a doplnenia v článku II. predkladaného vládneho návrhu zákona.

čl. I bod 14 až 18
Potrebné legislatívno-technické úpravy súvisiace s 34. novelizačným bodom (zmenou aktuálnych druhov zariadení).

čl. I bod 19
Proces sprostredkovania pestúnskej starostlivosti a osvojenia, t.j. proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, je zahájený, ak sú naplnené dve základné podmienky - rodičia nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a dieťa nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Ako rizikové miesto celého procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu bolo identifikované práve posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti dieťaťu, ktoré bolo na základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení a zhodnotením splnenia týchto podmienok. Aktuálna právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď, čo v situácii, ak majú zariadenie a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odlišný názor na dobu - časový horizont posudzovania. Problémom je aj nejednoznačné určenie zodpovedného za posúdenie, aj keď z aktuálnej úpravy je možné vyvodiť, že by to mal byť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Nakoľko je posúdenie plnenia podmienok zásadným pre riešenie situácie dieťaťa, je potrebné jednoznačne upraviť, že zodpovedným za …

čl. I bod 20
V súvislosti s poslednou novelou zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) účinnou od l. januára 2016, ktorou boli o. i. zavedené opatrenia na zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné, resp. vhodné sanovať rodinu, a vyšpecifikované pravidlá nariadenia ústavnej starostlivosti tak, aby ústavná starostlivosť bola skutočne len výnimočným opatrením súdu (limitovanie dôvodov nariaďovania ústavnej starostlivosti), je potrebné jednoznačne upraviť situácie, kedy nie je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť – okrem situácie, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení, je to aj situácia, kedy je dieťa umiestnené v zariadení na základe neodkladného opatrenia a súd koná vo veci výchovného opatrenia. Aktuálne sa dieťaťu sprostredkuje náhradná rodinná starostlivosť aj v prípade, ak je dieťa odňaté zo starostlivosti jeho rodičov neodkladným opatrením bez bližšej špecifikácie, je preto potrebné doplniť, že ak je ešte možné využitie výchovného opatrenia, náhradná rodinná …

čl. I bod 21
Navrhuje sa odstrániť aplikačný problém – aktuálne je určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinný zapísať dieťa do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v prípade utajeného pôrodu, dieťaťa uloženého v hniezde záchrany a v prípade privolenia na osvojenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti a doručením základných náležitostí spisovej dokumentácie okrem iného aj správy o zdravotnom stave dieťaťa. Tieto dve podmienky nevie určený sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately orgán splniť súbežne, nakoľko nie je možné zabezpečiť správu o zdravotnom stave dieťaťa v danej lehote. Rozhodujúcim momentom na zapísanie do prehľadu by malo byť preto práve doručenie tejto správy.

čl. I bod 22
Navrhuje sa spresnenie aktuálnej právnej úpravy v časti podávania žiadostí a vedenia spisovej dokumentácie, ak majú obaja manželia záujem stať sa pestúnmi (podľa Zákona o rodine je možné, okrem spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov, aby sa pestúnom dieťaťa stal aj jeden z manželov), alebo ak majú manželia záujem stať sa osvojiteľmi, t.j. aby bolo jednoznačne zrejmé, že podávajú žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov spoločne, že je vedená spoločná spisová dokumentácia a že v takomto prípade je súčasťou predkladaných dokladov k žiadosti aj overená fotokópia sobášneho listu.

čl. I bod 23
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s 34. novelizačným bodom.

čl. I bod 24 a 25
Navrhuje sa utvoriť podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine fyzickými osobami, ktoré majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Oznámenie 380/2001 Z. z.). Slovenská republika je tzv. vysielajúcou krajinou, t.j. sprostredkúva osvojenie deťom s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky žiadateľom z iných krajín, avšak pre opačnú situáciu, t.j. postavenie prijímajúcej krajiny nemá utvorené vhodné právne podmienky. V 24. a 25. bode sa navrhuje na tento účel upraviť špecifikum prípravy na osvojenie dieťaťa zo zahraničia - nastavenie záujemcov na možné kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa vo vzťahu k potrebám dieťaťa.

čl. I bod 26 a 27
Hmotnoprávnou podmienkou na osvojenie dieťaťa je zapísanie žiadateľov o osvojenie do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa, splnenie tejto podmienky sa vyžaduje vždy, okrem situácie, ak o osvojenie má záujem manžel rodiča dieťaťa. Zákon o rodine zároveň utvára podmienky na osvojenie dieťaťa, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, osobami, ktorým je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, dieťaťa v pestúnskej starostlivosti pestúnmi alebo dieťaťa o ktoré sa osobne stará poručník (§ 103 ods. 3 zákona o rodine). Tieto osoby však neplnia podmienku zapísania do zoznamu – v prvom a treťom prípade ani nemuseli a v druhom prípade sú zo zoznamu vyradené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým je im dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. Navrhuje sa preto doriešiť toto právne vákuum tak, že určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (8 určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré zo zákona sprostredkovávajú náhradnú rodinnú starostlivosť) bude viesť na tento účel osobitný zoznam žiadateľov o osvojenie dieťaťa v náhradnej starostlivosti. Na zapísanie …

čl. I bod 28
Zákon v § 41 ods. 2 upravuje dôvody, pre ktoré určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyradí žiadateľa zo zoznamu žiadateľov, aktuálna úprava neumožňuje, resp. to umožňuje len veľmi obtiažne, vyradiť zo zoznamu žiadateľa, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane. Zmena pomerov musí byť zásadná (napr. rozvod žiadateľov, ak sa zistí, že manželstvo sa považuje za neuzavreté alebo zaniklo smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho jedného z manželov atď.) a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná.

čl. I bod 29 až 33
Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredkovať medzištátne osvojenie, osobitne či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa, sa navrhuje zaviesť zákonom niekoľko opatrení, ktoré by mali zlepšiť proces preukazovania dodržiavania princípu subsidiarity a tiež spresniť procesy v časti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v časti sprostredkovania medzištátneho osvojenia v § 44 ods. 1 sa navrhuje, osobitne na účel sprostredkovania medzištátneho osvojenia príkladmo uviesť prvky najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré je potrebné v situácii zvažovania sprostredkovania medzištátneho osvojenia posúdiť nezávisle na tom, že je dieťa osvojiteľné. Možnosť posúdiť a určiť, či je takéto sprostredkovanie v najlepšom záujme dieťaťa vzhľadom k schopnostiam dieťaťa (napr. naučiť sa cudzí jazyk), rodinnému zázemiu dieťaťa a väzbe dieťaťa na krajinu (osvojiteľnosť vypovedá o vzťahu k rodičom dieťaťa, dieťa však môže mať napr. rodinné väzby na Slovensku …

čl. I bod 34
Všeobecne V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa. Dôvodom na navrhovanú zmenu je potreba zabezpečenia odbornej pomoci deťom a rodinám včas a v potrebnom rozsahu a tiež v zodpovedajúcej kvalite. Možnosť ovplyvniť rozvoj ambulantných a terénnych foriem pomoci je prakticky nulová a možnosť ovplyvniť rozvoj dobrovoľných pobytových opatrení je minimálna. Zabezpečenie aspoň minimálneho rozsahu služieb pre deti a ich rodiny je tak od roku 2009 riešené rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čo bolo jediné možné riešenie, nakoľko sa jedná o štátne orgány. Avšak tieto orgány nedokážu pokryť svojim výkonom celkovú potrebu detí a ich rodín a navyše tak, ako už bolo uvedené vo všeobecnej časti Dôvodovej správy, ich primárnou podstatou je ochrana detí často aj opatreniami, ktoré smerujú k zásahu do rodičovských práv a povinností. Plnenie súčasne dozornej role …

čl. I § 45
Navrhuje sa, aby zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo centrum pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“), a aby jeho zriaďovateľom bolo Ústredie. Dôvodom je osvedčené fungovanie zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k detským domovom, Ústredie ako zriaďovateľ štátnych detských domovov zabezpečuje aj dostatočný počet miest v potrebnej štruktúre na výkon rozhodnutia súdu v štátnych aj neštátnych detských domovoch a iných zariadeniach. Ak bude v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia zariadenie, ktoré vykonáva aj opatrenia na dobrovoľnej báze – tak ambulantné, terénne ako aj pobytové, bude mať Ústredie legitímny dôvod na zabezpečenie dostatočného počtu takýchto kapacít aj prostredníctvom akreditovaných zariadení. Zároveň bude odstránená dlhodobá disproporcia vo financovaní samosprávnej pôsobnosti v oblasti zabezpečovania súdnych rozhodnutí a tiež sa zvýši možnosť ovplyvňovať rozsah aj kvalitu opatrení pre deti a rodiny vykonávaných na princípe dobrovoľnosti. Navrhuje sa, aby tento nový druh zariadenia mohli za zákonom stanovených podmienok zriaďovať aj obec a vyšší územný celok (na účely plnenia svojich pôsobností, bez finančnej …

čl. I § 46
V nových § 46 až § 55 sú upravené podmienky vykonávania opatrení pobytovou formou v centrách, a to na základe dohody a odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako aj na základe pobytového opatrenia súdu. Návrh § 46 obsahuje spoločnú úpravu k obom spôsobom vykonávania opatrení pobytovou formou. Navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť vykonávané opatrenia pobytovou formou. Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ v krízových strediskách a resocializačných strediskách, to bolo pre dieťaťa na základe dohody s rodičom alebo inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa a na základe súdneho rozhodnutia a pre plnoletého (na základe dohody), ktorý má absolvovať resocializačný program, pre plnoletého – mladého dospelého, ktorý bol do centra prijatý ako dieťa na základe rozhodnutia súdu a po dosiahnutí plnoletosti požiada o pokračovanie starostlivosti v centre, a tiež pre tehotnú ženu a túto ženu po pôrode dieťaťa a jej dieťa (prevzatá aktuálna právna úprava). Hoci aktuálna právna úprava neupravuje možnosť prijatia dieťaťa …

čl. I § 47 a 48
Jedným z cieľov navrhovanej novely je utvorenie podmienok na vykonávanie opatrení pobytovou formou pre dieťa na dobrovoľnej báze. Pomoc dieťaťu a jeho rodičom, a to aj pobytovou formou, by mala predchádzať krajným riešeniam zásahu do rodiny súdnym rozhodnutím. Dôvodom problémov v plnení rodičovských povinností a plnení funkcií rodiny nie je len neochota rodičov k zmene, ale aj to, že rodičia častokrát napr. nevedia zabezpečovať zodpovedajúcu starostlivosť o dieťa. Je potrebné odlišovať rodičov, ktorí „nechcú“, od rodičov, ktorí „nevedia“. Je preto potrebné mať k dispozícii nielen repertoár rôznej odbornej pomoci poskytovanej ambulantne alebo priamo v rodinách, ale pre odôvodnené prípady aj odbornú pomoc vykonávanú pobytovou formou. Zodpovednosťou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je identifikovať potrebu takejto pomoci pre dieťa. Preto sa navrhuje, aby okrem súhlasu - dohody s rodičom/osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, bolo podmienkou prijatia do zariadenia vždy písomné odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý musí mať rozhodujúcu zodpovednosť aj ak o vykonávanie …

čl. I § 49 až 55
Navrhovaná právna úprava vykonávania pobytového opatrenia súdu v centre zachováva všetky atribúty aktuálnej právnej úpravy výkonu súdnych rozhodnutí v dnešných detských domovoch. Návrh po legislatívno-technickej stránke reviduje text ustanovení, ktorý sa stal po opakovaných novelách neprehľadný, obsahuje niekoľko nenormatívnych ustanovení a zároveň ho zjednodušuje najmä tým, že úpravu podrobností (plánovanie, ustanovenie druhov špecializovaných skupín, náležitosti prípravy náhradných rodičov, náležitosti spisovej dokumentácie... ) ponecháva na vyhlášku. Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje najmä: zaviesť v prípade, že dieťa je umiestnené na základe neodkladného opatrenia, povinnosť zhodnotiť situáciu dieťaťa a posúdiť možnosti rodiny riešiť situáciu dieťaťa metódou prípadovej konferencie alebo rodinnej konferencie alebo inou obdobnou metódou (t.j. metódou, ktorá zapája do hodnotenia a hľadania riešení rodičov, širšiu rodinu, ale aj obec, školu a pod.) do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa do centra na základe neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je procesné opatrenie súdu, nie je rozhodnuté vo veci samej a v zásade je bezprostrednou reakciu na aktuálnu situáciu dieťaťa, ktorú je potrebné riešiť …

čl. I § 56
Navrhuje sa osobitne upraviť podmienky vykonávania opatrení pobytovou formou na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania niektorých krízových situácií detí, t.j. špecializovaný program pre deti, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, detí týraných a sexuálne zneužívaných alebo na vykonávanie opatrení na overenie miery ohrozenia detí týraním, sexuálnym zneužívaním alebo inými činmi ohrozujúcimi ich život, zdravie alebo priaznivý vývin. Formulácia osobného rozsahu vykonávania špecializovaného programu bola predmetom odborných diskusií najmä z dôvodu, že práve výkon opatrení pre tieto deti vyžaduje isté odchýlky od všeobecného výkonu opatrení pobytovou formou tak v zákone, ako aj následne vo vykonávacom predpise v častiach odborného zabezpečenia a personálnych štandardov. Na výkon musia byť nesporne kladené vyššie nároky, napr. súčasťou vykonávaných odborných činností musí byť nielen sociálna práca a psychologické činnosti, ale aj špeciálnopedagogické činnosti. Táto časť výkonu dnešných krízových stredísk prechádza do oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo forme špecializovaného programu. Keďže podstatou takejto špecializácie je poskytnutie odbornej pomoci dieťaťu v krízovej …

čl. I § 57
Navrhuje sa nanovo upraviť podmienky vykonávania resocializačného programu pobytovou formou. Navrhovaná úprava (vrátane ustanovení vykonávacieho predpisu) je výsledkom cca dvojročných diskusií so zástupcami resocializačných stredísk. Zároveň boli v návrhu zohľadnené názory účastníkov pracovných stretnutí, ktoré boli organizované v roku 2017 osobitne k téme resocializácie ako reakcia na informácie z praktického výkonu opatrení v resocializačných strediskách. Oproti súčasnému stavu: nebude možné, aby zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, dohodlo s centrom vykonávanie resocializačného programu, a to ani v prípade, že dieťa s takýmto programom súhlasí, aj v tomto prípade bude možné resocializáciu zabezpečiť len na základe súdneho rozhodnutia, plnoleté fyzické osoby budú môcť byť na resocializáciu prijaté tak, ako doposiaľ na základe dohody pri splnení podmienky odporúčania psychiatra. V prípade detských klientov, nezávisle na tom, či má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia súdu (o výchovnom opatrení alebo na základe procesného opatrenia súdu – neodkladného opatrenia) alebo na základe dohody (a rovnako ako u …

čl. I § 58
Je zrejmé, že každý zamestnanec, ktorý v centre prichádza do kontaktu s deťmi, musí okrem kvalifikačných predpokladov spĺňať aj predpoklady psychickej spôsobilosti. Aj keď nie je riešenie predpokladov na výkon povolania vo vecnom zákone zvyčajné, je vyslovene nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie ochrany detí, osobitne detí, pre ktoré sú vykonávané opatrenia pobytovou formou, ustanoviť podrobné pravidlá preukazovania najmä psychickej spôsobilosti zamestnancov, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi, t.j. nielen tých, ktorí pre deti vykonávajú odborné činnosti. Aj v súčasnej dobe je psychologické posúdenie súčasťou výberových konaní odborných zamestnancov, avšak precízne sú podmienky posúdenia spracované internou normou Ústredia len pre profesiu profesionálnych náhradných rodičov, t.j. zamestnancov zariadení, ktorí vo svojom domácom prostredí zabezpečujú starostlivosť o deti. Od roku 2015 je súčasťou pracovných zmlúv nových zamestnancov – profesionálnych rodičov detských domovov aj záväzok zamestnanca podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých 5 rokov od posledného psychologického vyšetrenia a prostredníctvom zmlúv o poskytnutí finančného príspevku s akreditovanými detskými domovmi platí táto povinnosť aj pre akreditované …

čl. I § 59 a 60
Aj keď zákon umožňuje osobitne krízovým strediskám vykonávať opatrenia aj ambulantnou formou, bližšiu úpravu výkonu tak ambulantnej, ako aj terénnej formy opatrení v zariadeniach zákon neobsahuje. Je zároveň potrebné uviesť, že ide o úplne nový spôsob práce pre zariadenia, osobitne dnešné detské domovy. Keďže primárnym cieľom vládneho návrhu zákona je utvorenie podmienok najmä na výkon ambulantnej a/alebo terénnej odbornej práce s deťmi a ich rodinami, je nevyhnutné utvoriť podmienky výkonu aj právnou úpravou. Je tiež potrebné reagovať aj na pretrvávajúci nedostatok možností vykonávania tzv. ambulantných výchovných opatrení (povinností), o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Aby nevznikali nejasnosti s osobným rozsahom, osobitne v prípade plnoletých fyzických osôb, navrhuje sa jednoznačne upraviť, pre koho môžu byť opatrenia v centre vykonávané. Daná je aj možnosť zariadeniu, v ktorom sa vykonáva pobytové opatrenie súdu, dohodnúť ambulantnú formu pomoci pre dieťa. Z okruhu plnoletých osôb môže centrum vykonávať ambulantnou a/alebo terénnou formou opatrenia pre rodičov, náhradných rodičov a mladých …

čl. I § 61
V súvislosti s obsahovými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach boli nanovo prehodnotené aj ustanovenia upravujúce úhrady za vykonávanie opatrení. Východiskom je tak, ako doposiaľ, fakt, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je oblasť, v ktorej je možné určovať vyššie úhrady, úhrady majú mať skôr motivačný cieľ, a to aj v situáciách, kedy sa navrhujú určiť (aby si rodičia uvedomovali svoju zodpovednosť za starostlivosť o deti), ako aj v situáciách, pre ktoré sa stanovenie úhrady nenavrhuje (preventívna a ochranná funkcia opatrení). Navrhuje sa, aby tak, ako doposiaľ, neboli úhrady určované za výkon pobytových výchovných opatrení a ambulantných výchovných opatrení (preventívne, ochranné opatrenie), neodkladných opatrení (procesné ochranné opatrenie), za ambulantné formy práce a terénne formy práce, a aby boli úhrady určené: za poskytnutú starostlivosť, ak je dieťa umiestnené v centre na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti - navrhuje sa ponechanie úhrady, avšak v jednotnej výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (čo zodpovedá aj výške minimálneho výživného) na …

čl. I § 62
Navrhuje sa doriešiť dlhodobo neriešenú otázku predpokladov na vymenovanie ale najmä dôvodov odvolania riaditeľa centra, ktoré zriadilo Ústredie. Rámcovo tieto otázky rieši zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, avšak univerzálna úprava nezohľadňuje v plnej miere špecifické okolnosti výkonu funkcie riaditeľa zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Je preto potrebné v osobitnom predpise ustanoviť, že riaditeľ musí spĺňať podmienku bezúhonnosti (na rozdiel od všeobecnej úpravy zákon č. 552/2003 Z. z. sa za bezúhonného nemôže na tento účel považovať ani ten kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin proti rodine a mládeži), kvalifikačný predpoklad ukončeného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (praktické skúsenosti nepoukazujú na potrebu určenia absolvovania konkrétneho vysokoškolského študijného odboru) a predpoklad psychickej spôsobilosti. Navrhuje sa taxatívne upraviť dôvody na odvolanie riaditeľa tak, aby bol riaditeľ odvolaný v každom prípade, kedy prestane spĺňať predpoklady na výkon funkcie riaditeľa (bezúhonnosť, vzdelanie, psychická spôsobilosť), pri závažnom porušení pracovnej disciplíny a tiež za nevytvorenie …

čl. I § 63
Podmienky vykonávania ošetrovateľskej starostlivosti sú prevzaté zo súčasnej právnej úpravy.

čl. I § 64
V súvislosti s navrhovanými zmenami vo fungovaní zariadení a s tým súvisiacou potrebou vykonať legislatívno-technické úpravy aj v častiach upravujúcich opatrenia finančného charakteru, sa navrhuje zároveň zjednodušiť text ustanovenia upravujúceho príspevky na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa (príspevok na dopravu, ktorý môže poskytnúť obec rodičovi na účel návštevy dieťaťa, ktoré bolo umiestnené v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu, príspevok na stravu, ktorý poskytuje dieťaťu centrum ak ide na návštevu k rodičom alebo blízkym osobám) pri zachovaní pôvodnej podstaty úpravy.

čl. I § 65 až §67
Rovnako ako pri príspevku na dopravu a príspevku na stravu boli v ustanoveniach upravujúcich vreckové a dary vykonané potrebné legislatívno-technické úpravy a zároveň sa navrhuje, aby vreckové na rozdiel od súčasného stavu patrilo aj dieťaťu, ktoré je umiestnené v zariadení na základe výchovného opatrenia – dôvodom je jednak limitovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti a vyššieho využívania výchovných opatrení, čím sa postupne preklápa výkon ústavnej starostlivosti na výkon výchovných opatrení, a tiež aj nevysvetliteľná nerovnaká situácia deťom v centre. Zariadenie má už dnes možnosť poskytnúť dieťaťu z dôvodu výchovného pôsobenia vreckové v nižšej sume s tým, že rozdiel nevyplateného vreckového musí dieťaťu vyplatiť nasledujúci mesiac. Takýto mechanizmus nemá vždy želateľný výchovný efekt, preto sa navrhuje, aby bolo možné časť zníženého vrecového dieťaťa nevyplatiť, ale keďže ide o vreckové dieťaťa, uložiť ho na účet dieťaťa. V programe centra (ustanovené vyhláškou) bude musieť mať centrum popísaný nielen spôsob preberania vreckového deťmi, ale aj taxatívny popis konkrétnych výchovných prostriedkov, vrátane zníženia vreckového a uvedených …

čl. I § 68 a 69
Popri legislatívno-technických zmenách úpravy jednorazového príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladému dospelému sa navrhuje zmena právneho titulu na poskytnutie príspevku – aktuálne sa príspevok poskytuje zo zákona vo finančnej forme (t.j. bez rozhodnutia) podľa plánu a dohody s mladým dospelých a v prípadoch, ak je to účelné na zabezpečenie bývania, vecí súvisiacich s bývaním alebo na iné účely súvisiace s osamostatnením sa mladého dospelého, môže zariadenie rozhodnúť o poskytnutí príspevku v kombinovanej alebo vecnej forme. Keďže sa v praxi neobjavujú prakticky žiadne rozhodnutia a nie je možné predpokladať, že spravidla nie je dôvod rozhodnúť o inom spôsobe poskytnutia tohto príspevku, navrhuje sa, aby sa vo veci poskytnutia príspevku rozhodovalo vždy. Navrhuje sa tiež, oproti súčasnému stavu, aby na tento príspevok mal nárok aj mladý dospelý, ktorému sú kontinuálne poskytované sociálne služby v zariadení sociálnych služieb. Výška príspevku bude tak ako doposiaľ určená vo vyhláške.

čl. I § 69
Podľa aktuálne platnej právnej úpravy (§ 65) nesie obec spoluzodpovednosť za deti, ktoré žijú na jej území a museli byť umiestnené v detskom domove na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti v prípadoch, keď obec mohla, ale nevykonávala opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prospech detí a ich rodín, a to ešte pred vyňatím detí z rodiny sumou 10% priemerných bežných výdavkov na dieťa na rok v detských domovoch na sanáciu rodiny, alebo nájdenie náhradnej rodiny pre dieťa. Ak je dieťa po roku ešte stále v detskom domove, musí obec tieto peniaze začať posielať dieťaťu vo forme príspevku na tvorbu úspor. Obec, ktorá ten rok pred umiestnením dieťaťa do detského domova vykonávala pre rodičov a dieťa opatrenia, ktoré sú v pôsobnosti obce (preventívne opatrenia, rôzne programy, aktivity, pomoc dieťaťu/ rodičom) a prvý rok, čo bolo dieťa umiestnené v detskom domove, použila finančné prostriedky na sanáciu rodiny, resp. hľadanie náhradnej rodiny, nemusí prispievať na tvorbu úspor dieťaťa. V súčasnej podobe …

čl. I § 70
Navrhuje sa prevziať úpravu resocializačného príspevku zo súčasnej právnej úpravy s jedinou výnimkou - navrhuje sa, aby sociálny kurátor mal možnosť týmto príspevkom podporiť aj resocializáciu klientov po skončení ochrannej výchovy alebo ochranného ústavného liečenia, ak ich klient vykonával na území Slovenskej republiky. Táto cieľová skupina je minimálna, ale v prípade, ak klient potrebuje po prepustení napr. z ochranného liečenia napr. nové doklady, je táto situácia pre klienta neriešiteľná.

čl. I bod 35 až 37
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 38
V súvislosti s navrhovanými zmenami v 34. novelizačnom bode sa navrhuje aj úprava zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia k centru a zároveň sa navrhuje rozšírenie kompetencií Ústredia smerom k akreditovaným centrám aj o metodickú činnosť – dôvodom tejto úpravy je, že aj keď Ústredie nie je zriaďovateľom týchto zariadení, je potrebné zabezpečiť jednotu osobitne vecného výkonu opatrení pre deti v štátnych aj v akreditovaných zriadeniach o to viac, že opatrenia sú vykonávané buď na základe súdneho alebo správneho rozhodnutia alebo na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Okrem určovania (centrá) a schvaľovania priorít (výkon mimo centier) je tiež potrebné, aby Ústredie prostredníctvom svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, a na základe informácií z vývoja výkonu opatrení v akreditovaných centrách , zabezpečilo prostredníctvom siete štátnych centier dostupnosť opatrení na území celej republiky, navrhuje sa teda rozšírenie pôsobnosti aj o určovanie účelu, formy a rozsahu opatrení vykonávaných v centrách v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia.

čl. I bod 39 a 40
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 34.

čl. I bod 41
Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Ústredia aj o možnosť realizácie projektov na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch na celoslovenskej úrovni. Aj keď sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nie je jediným systémom, ktorý plní úlohy v oblasti prevencie a eliminácie násilia páchaného na deťoch, je potrebné, aby aj Ústredie mohlo za pomoci partnerov realizovať celoslovenské projekty presahujúce jeden systém. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť povinnosť Ústredia poskytovať súčinnosť vyšším územným celkom na účel výkonu ich pôsobnosti osobitne na účel výkonu programových a analytických úloh vyšších územných celkov v oblasti ochrany detí a v problematike sociálno-patologických javov.

čl. I bod 42
Nakoľko doposiaľ boli úlohy orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely určovania (dostatok kapacít v centrách) a stanovovania priorít (dostatok opatrení mimo centier) a ich následné zabezpečenie riešené v rôznych častiach pôsobnosti a v časti upravujúcej finančný príspevok, čo spôsobovalo aplikačné problémy, navrhuje sa, aby bola časť priorít upravená samostatne (§89). Z tohto dôvodu sa navrhuje aj nové znenie písm. v) (pri zachovaní úpravy kompetencie netýkajúcich sa centier), ktoré aktuálne upravuje aj časť procesov tvorby a realizácie priorít tak, aby v časti pôsobnosti boli upravené len kompetencie Ústredia bez riešenia obsahu.

čl. I bod 43 až 51
Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89, zároveň nahradiť staré kompetencie novo navrhovanými kompetenciami súvisiacimi s návrhom novely resp. kompetenciami, ktoré doposiaľ neboli uvedené v časti pôsobnosti a vykonať potrebné legislatívno-technické zmeny súvisiace s predkladaným návrhom. Zároveň sa navrhuje zosúladenie znenia kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s jeho úlohou upravenou v § 48 ods. 2 tretia veta Trestného poriadku (43. bod). Aktuálne vykonáva prípravu na profesionálne náhradné rodičovstvo a informačné poradenstvo (napr. ak rodičia spolužiaka/kamaráta dieťaťa umiestneného v zariadení na základe pobytového opatrenia súdu majú záujem dieťa zobrať napr. na výlet, musia im byť poskytnuté základné informácie o chode zariadenia, ich povinnostiach smerom k dieťaťu a pod.) orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (v prípade informačného poradenstva aj zariadenie). Navrhuje sa, aby takúto prípravu vykonávali zariadenia, v ktorých sa vykonávajú pobytové opatrenia súdu o. i. aj v profesionálnych náhradných rodinách, nakoľko zariadenia …

čl. I bod 52 až 55
Navrhuje sa zodpovedajúco upraviť pôsobnosť určeného úradu (v súvislosti s novou úpravou priorít v § 89) a tiež nahradiť staré kompetencie (priority) novo navrhovanými kompetenciami v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v 26. a 27. novelizačnými bodmi.

čl. I bod 55
Navrhuje sa jednoznačne uviesť, ktoré opatrenia môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odporučiť na vykonávanie v centre, navrhovaná úprava zodpovedá novej úprave výkonu opatrení v centrách v 34. novelizačnom bode (§ 59 a § 60).

čl. I bod 56
Návrh doplnenia pôsobnosti centra súvisí s 33. novelizačným bodom (sprostredkovanie medzištátneho osvojenia - navrhované doplnenie § 44 ods. 10 až 12 ).

čl. I bod 57 až 62
Navrhuje sa v súvislosti so 34. bodom osobitne v časti príspevkov (§69) upraviť znenie pôsobnosti obce, zároveň sa v súvislosti s novými úlohami centra v oblasti ambulantných výchovných opatrení navrhuje vypustiť povinnosť obce organizovať výchovné a sociálne programy pre deti, ktorým bolo uložené výchovné opatrenie. Keďže obec plní v živote dieťaťa a jeho rodiny dôležitú úlohu, je rodine dieťaťa najbližšie, navrhuje sa, aby aktuálne úlohy obcí v oblasti výchovných opatrení boli nahradené jednak reálnejšou a zároveň z pohľadu práce s dieťaťom a jeho rodinou významnou úlohou spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a centrom na vykonávaní prípadových konferencií, rodinných konferencií a iných obdobných metódach práce s dieťaťom a jeho rodinou. Na zriaďovateľskej pôsobnosti obce smerom k zariadeniam sa nič nemení, tak ako doposiaľ ostáva v rovne „môže“. Navrhuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia jednotnosti výkonu zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ambulantné výchovné opatrenia). …

čl. I bod 65 až 68
Navrhované zmeny v pôsobnosti vyššieho územného celku súvisia s návrhom, aby nový druh zariadenia bol v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia, z tohto dôvodu nemôže byť vyššiemu územnému celku ponechané v pôsobnosti financovanie akreditovaných zariadení. Navrhuje sa, rovnako ako pri obci, aby územný celok mohol takýto druh zariadenia zriaďovať, avšak v rovine „môže“ a z rovnakého dôvodu, ako pri obci, aby tieto zariadenia nevykonávali opatrenia na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň sa navrhujú zmeny, ktoré spresňujú aktuálne kompetencie vyšších územných celkov osobitne v časti kontrolnej činnosti tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že kontrolné oprávnenia vyšších územných celkov sú vykonávané nielen voči zariadeniam v ich zriaďovateľskej pôsobnosti ale aj smerom k výkonu opatrení obcami a akreditovanými subjektmi, ktoré vyšší územný celok finančne podporuje.

čl. I bod 69 a 70
Navrhuje sa v súvislosti s navrhovanými zmenami nanovo upraviť z dôvodu prehľadnosti spoločné ustanovenia k akreditáciám. Okrem vykonania potrebných legislatívno-technických zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že akreditáciu je možné udeliť aj na výkon psychologických činností, ale len ak sú tieto vykonávané s inými opareniami, t.j. nie je možné akreditovať napr. psychologické poradenstvo ako samostatné opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň nebude možné tak, ako doposiaľ akreditovať mediáciu, supervíziu a doplnené bolo aj právne poradenstvo a aj v prípade, ak by subjekt takúto služby poskytoval nebudú predmetom akreditácie.

čl. I bod 71
Nakoľko sa navrhuje (34. novelizačný bod, § 45 ods. 6, vykonávací predpis), aby každé zariadenie malo vypracovaný podrobný program centra, špecializovaný program alebo resocializačný program v určenom rozsahu, v prípade žiadateľov o akreditáciu alebo akreditovaných subjektov sa navrhuje aby bol takýto program zaradený medzi povinné náležitosti žiadostí vo veciach akreditácií, t.j. medzi náležitosti, ktoré musí o. i. posúdiť akreditačná komisia. Pre akreditácie na výkon opatrení mimo centra ostáva povinnosť doloženia písomne zadokumentovaných metód práce.

čl. I bod 72
Každý žiadateľ/akreditovaný subjekt – právnická osoba musí zamestnávať v pracovnom pomere zodpovedného zástupcu spĺňajúceho podmienku bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy a nedorozumenia v objasnenosti rolí a úloh zodpovedných zástupcov vo vnútorných organizačných štruktúrach akreditovaných subjektov (osobitne v prípadoch, ak je zodpovedný zástupca zamestnanec a nie riaditeľ vzhľadom na neujasnenosť role podriadeného a role zodpovedného zástupcu za obsahový výkon), je potrebné, aby mal akreditovaný subjekt premyslené, ako zabezpečí, aby zodpovedný zástupca mohol vykonávať svoje povinnosti.

čl. I bod 73
Podmienky odbornej spôsobilosti zodpovedných zástupcov ako aj vykonávateľov opatrení neboli menené od roku 2005, je preto potrebné ich aktualizovať tak, aby zodpovedali aktuálnej sústave študijných odborov a skupinám študijných odborov.

čl. I bod 74 a 77
Navrhuje sa precizovať povinnosti akreditovaných subjektov, osobitne jednoznačne upraviť, že akreditovaný subjekt je povinný umožniť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení (aj keď je táto vec zrejmá, stále pretrvávajú v praxi problémy vo výklade oprávnení orgánu). Je tiež potrebné jasne špecifikovať, že akreditovaný subjekt musí spolupracovať s akreditačnou komisiou (napr. podávať vysvetlenia pri rôznych oznámeniach), len tak sa môže akreditačná komisia vyjadriť, či akreditovaný subjekt spĺňa podmienky v takom rozsahu a kvalite, v akom boli posúdené a overené akreditačnou komisiou. Navrhuje sa tiež v záujem zvýšenia ochrany klientov umožniť, aby akreditačná komisia mohla požiadať akreditovaný subjekt nielen o predloženie zoznamu pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi (psychická spôsobilosť), ale aby mohla tiež požiadať akreditovaný subjekt o preukázanie plnenia predpokladu psychickej spôsobilosti zamestnanca, ktorý prichádza do kontaktu s deťmi. Zákonnou podmienku výkonu je realizácia programu supervízie, program supervízie je súčasťou žiadosti o akreditáciu/predĺženie akreditácie, avšak pri počte akreditovaných subjektov reálne neexistujú informácie …

čl. I bod 77 až 80
Legislatívno-technická úprava súvisiace s navrhovanými zmenami.

čl. I bod 81
Navrhuje sa doplniť časti o financovaní tak, aby bolo jednoznačné zrejmé, že vyšší územný celok a obec nielen poskytujú finančné príspevky na výkon opatrení, ale sú oprávnení v tomto prípade aj kontrolovať ich hospodárne vynakladanie ako aj dodržiavanie ďalších zmluvných podmienok.

čl. I bod 82 a 83
Navrhuje sa z dôvodu prehľadnosti osobitne upraviť proces určovania a schvaľovania priorít v oblasti zabezpečovania vykonávania opatrení (aktuálne je časť mechanizmu upravená v časti pôsobnosti a časť je upravená ako súčasť ustanovenia k financovaniu výkonu súdnych rozhodnutí v akreditovaných zariadeniach a zabezpečení výkonu opatrení u akreditovaných subjektov mimo zariadení). Určenie (centrá)/schválenie (výkon mimo centier) priorít je zásadné pre zabezpečenie dostupnosti opatrení, aktuálne je tento mechanizmus použitý na zabezpečenie dostatku miest pre výkon súdnych rozhodnutí a takých opatrení, ktoré nie je schopný zabezpečiť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sám vo vlastnej pôsobnosti. Cieľom navrhovanej úpravy je takým istým spôsobom, ako je zabezpečovaný výkon súdnych rozhodnutí, zabezpečiť aj dostupnosť opatrení vykonávaných na dobrovoľnej báze formou pobytovou, ambulantnou a terénnou (vrátane ambulantných výchovných opatrení o ktorých rozhodol súd alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), t.j. cez sledovanie a určovanie potrieb v jednotlivých územných obvodoch úradov a spôsobu ich napĺňania so zapojením akreditovaných subjektov. Termínovo sú kroky naskladané tak, aby …

čl. I bod 84 až 86
V novelizačných bodoch sa navrhuje legislatívno-technická úprava, úprava súvisiaca so zmenami v príspevkoch na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého, o ktorom sa bude rozhodovať vždy, nielen ak má byť príspevok poskytnutý vo vecnej alebo kombinovanej forme, a náhradou príspevku na tvorbu úspor od obce príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého. Zároveň sa navrhuje v časti určenia miestnej príslušnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately upraviť, aby sa vecná príslušnosť spravovala aj miestom, kde sa zdržiava dieťa, ktoré nemá v územnom obvode tohto orgánu obvyklý pobyt, ale je preň potrebné vykonávať opatrenia. Aj dnes má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pôsobnosť v akútnej situácii vykonať opatrenia pre dieťa, ale nemá pôsobnosť na vedenie prípadu dieťaťa, ak sa dieťa zdržiava v jeho území dlhodobejšie, aktuálne je táto vec riešená dožiadaním, ale to nie je praktické. Preto sa navrhuje, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v územnom obvode ktorého má dieťa obvyklý pobyt, bol ten, ktorý bude evidovať, …

čl. I bod 87
Navrhuje sa zrevidovať ustanovenia o kontrole a pokutách, ktoré sú v nezmenenej podobe od roku 2005 a v dnešnej dobe neplnia svoj účel. Osobitne dnešný § 92 je potrebné zmeniť zásadným spôsobom, obsahuje duplicitné ustanovenia o pokutách s právnou úpravou pokút poľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa preto upraviť správne delikty na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so skutkovou podstatou venovanou problematike akreditácií a akreditovaných subjektov. V prvom rade je potrebné zareagovať na situáciu, kedy subjekty vykonávajú opatrenia, na ktoré sa podľa zákona vyžaduje akreditácia a takúto akreditáciu nemajú. Navrhuje sa tiež, aby správnym deliktom bolo opakované alebo dlhodobé neplnenie niektorej z povinností upravenej zákonom akreditovaným subjektom (napr. opakované nenahlasovanie zmien personálnej matice, neoznámenie zmeny miesta výkonu a pod.). Navrhuje sa, aby o správnych deliktoch rozhodovalo ministerstvo a vzhľadom na zásadný význam problematiky sa navrhuje uloženie pokuty až do výšky 10 000 eur osobe, ktorá vykonáva opatrenie …

čl. I bod 88 a 89
V roku 2005 (účinnosť zákona) nebolo možné, aby jednoodborové štúdium psychológie mohlo byť ukončené prvým stupňom vysokoškolského štúdia, nakoľko aktuálne táto možnosť existuje, avšak kompetencie, ktoré absolvent získa ukončením prvého stupňa, nezodpovedajú nárokom kladeným na poskytovanie psychologickej pomoci a psychologického poradenstva, je potrebné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže psychologické činnosti vykonávať len ten, kto ukončil vysokoškolské štúdium v študijnom odbore psychológia druhého stupňa. V tomto prípade nie je možné ani zaradiť prechodné ustanovenie, ktoré by napr. umožňovalo prechodnú dobu na doplnenie vzdelania, nakoľko skutočne nie je možné, aby psychologické činnosti tak, ako ich upravuje zákon č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., vykonával absolvent bakalárskeho štúdia v odbore psychológia. Vzhľadom na meniacu sa skladbu detí v zariadeniach, osobitne vzhľadom na zvyšujúci sa počet detí ktoré vyžadujú špecializovanú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu sa navrhuje, aby bola vyriešenia aj odborná spôsobilosť na vykonávanie odborných …

čl. I bod 90
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 91
Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadenia aj akreditované subjekty majú podľa aktuálnej právnej úpravy povinnosť mať spracovaný program supervízie, nie sú však riešené obsahové náležitosti tohto programu. Navrhuje sa, vzhľadom na rôznorodú prax, ustanoviť základné náležitosti programu supervízie vyhláškou. Rovnako dôležité je, aby aspoň raz ročne došlo aj k zhodnoteniu realizácie programu supervízie. Navrhuje sa, aby všetky subjekty, ktoré musia mať spracovaný program supervízie, boli aj povinné tento program zhodnotiť, a to v zákonom určenej lehote do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok.

čl. I bod 92
Navrhuje sa, aby tak, ako centrum, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonával opatrenia podľa vo vyhláške ustanovených plánov. Zákon uvádza na rôznych miestach rôzne druhy plánov, výpočtom ich uvádza v § 73 ods. 2 písm. e), ale bližšie podrobnosti neustanovuje.

čl. I bod 93
Navrhuje sa odstrániť nezrovnalosť v aktuálnej právnej úprave tak, aby bolo zrejmé, že ustanovenie sa nevzťahuje len na policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní ale na orgány činné v trestnom konaní ako také.

čl. I bod 94
Podľa aktuálne platného zákona subjekty vykonávajúce opatrenia podľa zákona vedú spisové dokumentácie o deťoch a tiež o plnoletých fyzických osobách (napr. sociálna kuratela plnoletých), vzhľadom na povahu vykonávaných opatrení, úlohy a oprávnenia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a úlohy zariadení a iných subjektov ustanovené zákonom je nevyhnutné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately spisové dokumentácie obsahujú rôzne podklady, správy, hlásenia a doklady potrebné na výkon opatrení, ochranu detí a pomoc plnoletým fyzickým osobám. Vzhľadom na rôznorodé možnosti tak získavania podkladov, ako aj rôznorodé možnosti ich zdrojov a subjektov, ako aj vzhľadom na fakt, že podklady sa spravidla viažu k súkromiu detí, ich rodín a zdrojom ich získavania sú okrem právnických osôb aj osoby fyzické, je potrebné v právnej úprave aspoň zarámcovať povahu podkladov, listín a samotných informácií, ktoré sú súčasťou spisových dokumentácií. Na nazeranie do spisových dokumentácií sa vzťahuje tak právna úprava slobodného prístupu k informáciám, ako aj právna úprava ochrany osobných údajov, v …

čl. I bod 95
Zákon v § 97 od svojej účinnosti upravuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sú/budú ustanovené rôzne náležitosti, podrobnosti a pod. tak, ako to vyplýva zo samotného znenia zákona. Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné nanovo upraviť aj splnomocňovacie ustanovenie.

čl. I bod 96
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 97

čl. I § 100n
Navrhované zmeny v 34. bode t.j. utvorenie nového druhu zariadenia z existujúcich troch druhov zariadení vyžadujú utvorenie dostatočného časového priestoru na postupnú zmenu podmienok výkonu, nakoľko sa zabezpečenie osobitne potrebného počtu miest na zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí pripravuje rok dopredu, na prvý rok 2018 sa budú vzťahovať priority určené/schválené v roku 2017 na rok 2018 (§ 100q), zároveň počas roku 2018 musia byť pripravované podmienky na zmenu tak, aby od roku 2019 mohli byť postupne zavádzané zmeny vo výkone zariadení, osobitne aby vznikol nový druh zariadenia ktorý by vykonával opatrenia tak, ako je navrhované v novele. Napriek uvedenému je potrebné, resp. vhodné, aby niektoré z ustanovení boli do praxe zavedené hneď, a to najmä ustanovenia o povinnosti vykonať do dvoch týždňov od prijatia dieťaťa na základe neodkladného opatrenia súdu prípadovú konferenciu alebo inú obdobnú metódu práce (detské domovy, krízové strediská), dodržiavať podmienky zabezpečovania odbornej pomoci od iných zariadení s vysloveným zákazom premiestňovať deti, ktoré sú v zariadeniach umiestnené na základe …

čl. I § 100o
Ak má akreditovaný subjekt, ktorý má akreditáciu na prípravu záujemcov o náhradnú rodinnú starostlivosť, záujem vykonávať prípravu záujemcov o medzištátne osvojenie, oznámi ministerstvu obsah a personálne zabezpečenie rozšírenej prípravy v rozsahu najmenej štyroch hodín. Na účely overenia spôsobilosti je takéto oznámenie v tomto prípade zmenou rozhodujúcich skutočnosti. Nakoľko je vhodné, aby sa pre akreditované subjekty nemenili podmienky uprostred konaní, v konaniach o akreditáciách začatých do účinnosti novely zákona sa rozhodne po 31. marci 2018 podľa zákona účinného do 31. marca 2018, naďalej budú akreditované subjekty postupovať podľa § 100n. Vo veciach žiadostí o udelenie akreditácie podaných po 31. marci 2018 sa rozhoduje už podľa novej právnej úpravy s tým, že rozhodnutia budú vykonateľné až 1.1. 2019, a to aj v prípade predĺženia alebo zmeny akreditácie (dovtedy je v platnosti pôvodné rozhodnutie).

čl. I § 100p
Nakoľko je potrebné doriešiť aj doterajšie postavenie krízových stredísk, ktoré svojou povahou vykonávajú aktuálne aj opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj poskytujú sociálne služby, ich zriaďovatelia majú možnosť sa rozhodnúť, či tento druh zariadenia bude ďalej pôsobiť v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za nových podmienok, alebo v systéme sociálnych služieb, ako napr. zariadenie núdzového bývania. Toto svoje rozhodnutie musia oznámiť ministerstvu do 15. novembra 2018, aby bolo možné pripraviť plán zabezpečenia priorít na rok 2019 (vo vzťahu k § 100r ods. 2).

čl. I § 100q až 100r
Na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súdu v zariadeniach na rok 2018 (rovnako ako aj na zabezpečenie opatrení prostredníctvom akreditovaného subjektu, ktorý nie je zariadením a zabezpečenie mediácie na rok 2018 sa vzťahujú priority vyhlásené v roku 2017, kde sa nič nemení) Ústredím a na poskytovanie finančných príspevkov na zabezpečenie priorít v roku 2018 Ústredím a poskytovanie finančného príspevku na výkon opatrení v zradeniach vyšším územným celkom sa vzťahuje zákon účinný do 31. marca 2018. Nakoľko podľa návrhu sa môžu zriaďovatelia krízových stredísk rozhodnúť v akom systéme bude toto zariadenie svoju odbornú činnosť vykonávať, musí byť pre prípad, že sa zriaďovateľ rozhodne pre sociálne služby, doriešený postup pre ďalšie zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Aj napriek tomu, že nebude naďalej poskytovaný príspevok na vykonávanie opatrení v samosprávnych zariadeniach, ale zariadenie zriadené v samosprávnej pôsobnosti bude naďalej zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, miesta, ktoré sú na základe priorít obsadené dieťaťom (výkon súdneho rozhodnutia) budú podporované finančnými prostriedkami (na základe zmluvy) do uplynutia …

čl. I § 100s
V prechodných ustanoveniach je potrebné vyriešiť aj situáciu, kedy sa na výkon opatrení v centre bude vyžadovať od 1. januára 2019 odporúčanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale miesto je obsadené buď na základe dohody uzavretej do účinnosti novely zákona ,alebo v čase od 1. apríla 2018 do 31. decembra 2018. V prípade, ak zariadenie vykonáva opatrenia pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu na základe dohody uzatvorenej do 31. marca 2018, sa podmienka považuje za splnenú do ukončenia vykonávania opatrení v centre, nakoľko nie je možné spravodlivo žiadať zmenu dohody, ktorá bola uzatvorená za podmienok zákona účinného do 31.marca 2018. Nakoľko však pri dohodách uzatvorených po nadobudnutí účinnosti novely zákona je možné nové podmienky zohľadniť, navrhuje sa, aby sa síce podmienka predchádzajúceho odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately považovala za splnenú, ale aby lehoty určené novelou pre dĺžku pobytu na základ dohody začali plynúť 1. januárom 2019 – t.j. reálnym zahájením činnosti centra v plnom rozsahu …

čl. I § 100t a § 100u
V súvislosti s navrhovanými zmenami výkonu opatrení v zariadeniach je potrebné utvoriť aj podmienky na tvorbu a realizáciu priorít na rok 2019 na účely zabezpečenia výkonu opatrení v centrách. Pri zohľadnení nárokov, ktoré kladie nová úprava na zriaďovateľov aj samotné zariadenia, bolo potrebné zmeniť aj časový harmonogram určovania priorít v zariadeniach (časový harmonogram schvaľovania priorít pre opatrenia mimo zariadení ostáva nezmenený) v roku 2018 na rok 2019. Zásadným je v tejto súvislosti prehodnotenie stavu pripravenosti a možnosti zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia do 15. septembra 2018, do tohto istého dátumu musia orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracovať návrhy priorít a návrhy plánov ich zabezpečenia v centrách tak, aby Ústredie mohlo určiť do 15. októbra 2018 priority na rok 2019, oproti iným rokom bude musieť Ústredie k rovnakému dátumu vypracovať a zverejniť aj plán ich zabezpečenia v centrách na rok 2019, aby mohli v termíne do 15. novembra 2018 zareagovať akreditované subjekty, a aby bol celkový spôsob zabezpečenia výkonu …

čl. I § 100v
Vzhľadom na návrh, aby zamestnanci zariadení, ktorí prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi museli splniť predpoklad duševnej spôsobilosti pri nástupe do zamestnania, je potrebné upraviť vzťahy k zamestnancom, ktorí takýto druh práce vykonávajú do účinnosti tohto zákona - navrhuje sa, vzhľadom na potrebu znižovať riziko neprimeraných postupov v starostlivosti o deti zo strany zamestnancov, aby sa splnenie tohto predpokladu u týchto zamestnancov považovalo za splnené do vydania prvého psychologického posudku, t.j. do absolvovania prvého psychologického vyšetrenia v lehote určenej centrom (nie dlhšej ako päť rokov). Zároveň v záujme predchádzania nedorozumeniam v určovaní pracovných pozícií, ktoré prichádzajú do osobného kontaktu s deťmi, zariadenie spracuje zoznam pracovných miest, na ktorých zamestnanec prichádza do osobného kontaktu s deťmi do 30. júna 2018. Rovnako sú prechodne upravené aj podmienky na preukazovanie splnenia predpokladu psychickej spôsobilosti riaditeľov zariadení, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ústredia. Riaditelia týchto zariadení, ktorí sú vo funkcii k 1. aprílu 2018 musia preukázať najneskôr do 31. mája 2018 splnenie podmienky bezúhonnosti. …

čl. I § 100w
Nakoľko nedochádza k zásadným zmenám v pracovnoprávnych a ani iných právnych vzťahoch je potrebné jednoznačne uviesť, že zariadenie, ktoré splnilo podmienky pre vykonávanie opatrení podľa nového zákona je zariadením podľa novej právnej úpravy.

čl. I § 100x
Vzhľadom na navrhované zmeny v úhradách súvisiacich s novým spôsobom vykonávania opatrení v centrách je potrebné jednoznačne upraviť, že navrhovaná právna úprava určovania úhrad za starostlivosť poskytovanú v zariadení sa použije až od 1. januára 2019. Nakoľko o poskytnutí príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého formou hotovosti resp. prevodom sa nerozhoduje, navrhuje sa, aby nová povinnosť rozhodovať o príspevku v každom prípade sa vzťahovala až na príspevky, o ktoré mladí dospelí požiadajú po 1. januári 2018. Zmenu príspevkov - náhrada príspevku na tvorbu úspor novým príspevkom na osamostatnenie sa mladého dospelého, vyžaduje aj úpravu postupu v prípade, ak dieťaťu obec poskytuje príspevok na tvorbu úspor (t.j. reálne je už príspevok poskytovaný). Navrhuje sa, aby v poskytovaní príspevku obec pokračovala podľa zákona účinného do 31. decembra 2017, ale aby zároveň obec v tomto prípade nemusela poskytnúť príspevok na osamostatnenie sa mladému dospelému. K 100y až 100aa Navrhuje sa, aby subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia, zosúladili spisovú dokumentáciu vedenú o dieťati, plnoletej …

čl. II

čl. II bod 1 a 2
Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi a legislatívnych zmien sa navrhuje jednoznačne upraviť, že aj štatutárny zástupca zariadenia na výkon rozhodnutia súdu je oprávnenou osobou na poučenie a informovaný súhlas v prípadoch, ak zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ktoré je v zariadení umiestnené na základe rozhodnutia súdu. Súčasná právna úprava zohľadňuje stav spred približne 10 rokov. Dlhodobým cieľom zmien je minimalizovanie počtu zariadení na výkon rozhodnutia súdu a počtu detí, ktoré by boli umiestnené v zariadeniach na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. Dlhodobo sa preferujú výchovné opatrenia, ktoré v súčasnosti, až na zákonom stanovené výnimky, musia predchádzať nariadeniu ústavnej starostlivosti.

čl. II bod 3 až 8
Navrhovanou úpravou sa ustanovujú náležitosti poskytovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore detská psychiatria na základe rozhodnutia súdu. Navrhovaná úprava je reakciou na riešenie aplikačných problémov v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva, ak zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa alebo samotné dieťa) odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Je potrebné utvoriť podmienky na zabezpečenie pomoci dieťaťu, a to aj formou uloženia povinnosti zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie) v prípadoch, kedy nie je možné dosiahnuť zabezpečenie zodpovedajúcej zdravotnej starostlivosti dieťaťu dobrovoľne. Výsledky takejto diagnostiky sú nevyhnuté k rozhodnutiam ohľadom zabezpečenia ďalšej starostlivosti o dieťa, rovnako je dôležité mať možnosť zabezpečiť, aby prípadnej ústavnej starostlivosti u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (a to aj v prípade, ak je poskytovaná na základe súdneho rozhodnutia) predchádzala ambulantná liečba dieťaťa.

čl. III

čl. III bod 1 a 2 (§ 3 ods. 6 a § 4 ods. 3)
Z dôvodu administratívneho a legislatívno-technického zjednodušenia sa navrhuje sumu príspevkov vyjadriť ako násobok životného minima nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“). V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti 511,20 eur a jednorazového príspevku pri zániku náhradnej starostlivosti 942,80 eur.

čl. III bod 3 (§ 5 ods. 3 písm. a))
Navrhuje sa úprava sumy opakovaného príspevku dieťaťu oproti súčasnému stavu diferencovane podľa veku dieťaťa na úroveň úhrady výdavkov na dieťa v profesionálnej náhradnej rodine. Účelom je posilnenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa opakovaným príspevkom dieťaťu, aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí. V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška predmetného príspevku na dieťa vo veku do 10 rokov 184,90 eur, na dieťa vo veku od 10 do 15 rokov veku 212,60 eur a na dieťa nad 15 rokov veku 231,10 eur. V súčasnosti je výška príspevku jednotná pre každé dieťa v náhradnej rodinnej starostlivosti 139,09 eur.

čl. III bod 4 (§ 5 ods. 5)
Navrhuje sa stanovenie hranice, do ktorej sa úhrn príjmov z príjmu študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, z odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej školy a z príjmu nezaopatreného dieťaťa, získaný na základe dohody o brigádnickej práci študentov nebude považovať za príjem. Cieľom uvedeného opatrenia je podporiť snahu a aktivitu nezaopatreného dieťaťa na riešení svojej sociálnej situácie.

čl. III bod 5 (§ 6 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c))
Rozširuje sa okruh oprávnených osôb pre nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi o náhradných rodičov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a nie sú jeho príbuzným v priamom rade. Cieľom predmetného opatrenia je podpora zvýšenia záujmu a podpory náhradných rodičov, ktorí sú príbuznými alebo blízkymi osobami dieťaťa, o náhradnú osobnú starostlivosť o deti.

čl. III bod 6 až 8 (§ 6 ods. 4, ods. 5 a § 7 ods. 4)
Z dôvodu administratívneho a legislatívno-technického zjednodušenia sa navrhuje sumu príspevkov vyjadriť ako násobok životného minima nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime. V navrhovanom vyjadrení sa predpokladá absolútna výška opakovaného príspevku náhradnému rodičovi 180,30 eur. Suma, o ktorú sa zvýši opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ak sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, sa v navrhovanom vyjadrení predpokladá 128,50 eur absolútna výška osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi 74 eur.

čl. III bod 9 (§ 18)
Vzhľadom na legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vyjadrením výšky príspevkov ako násobkov súm životného minima na nezaopatrené dieťa sa ustanovenia o úprave súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a ich ustanovenie opatrením stávajú nadbytočnými. Zároveň sa navrhuje úprava spôsobu zaokrúhľovania súm príspevkov na celých desať eurocentov smerom nahor.

čl. IV
Navrhovaná účinnosť čl. I (s výnimkou 44. bodu, §100aa v 97. bode) a čl. II je 1. apríla 2018 navrhovaná účinnosť čl. III je 1. januára 2019. Odlišnú účinnosť 44. bodu a § 100aa v 97. bode v čl. I. od 1. januára 2019 si vyžaduje nutnosť zabezpečiť bezproblémovú prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, ktorú majú podľa vládneho návrhu zákona vykonávať centrá, ktoré však reálne vzniknú až 1. januára 2019. Bratislava 8. novembra 2017 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Richter, v. r. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky