Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/206/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201429 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201429.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: W.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-96/2014/ OPK zo dňa 18.06.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-96/2014/OPK zo dňa 18.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ Žilina č. KRPZ-ZA- VO1-576-003/2014 zo dňa 10.11.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobkyňa bola personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 13 zo dňa 29.01.2014 prijatá do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ dňom 01.02.2014 a vymenovaná do hodnosti poručík. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bola žalobkyni určená skúšobná doba v dĺžke 18 mesiacov. 2. Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 14/2014 žalobkyňa bola dňom 03.02.2014 povolaná na špecializačné policajné štúdium pre absolventov civilných a vojenských vysokých škôl pri výkone štátnej služby na Akadémii Policajného zboru v Bratislave a dňom 07.07.2014 toto štúdium ukončila. 3. Dňa 13.10.2014 bolo žalobkyni doručené oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe s tým, že uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne, t. j. dňom 16.10.2014. 4. V nadväznosti na skončenie služobného pomeru žalobkyne bolo podľa § 143 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, vydané prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej „KR PZ“) v Žiline č. KRPZ-ZA- VO1-576-003/2014 zo dňa 10.11.2014, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť žalovanému pomernú časť nákladov vynaložených na získanie špecializačného policajného vzdelania na Akadémii Policajného zboru v Bratislave vo výške 1 943,71 eura jednorazovou splátkou, a to najneskoršie do 30.06.2015 na účet Ministerstva vnútra SR. 5. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. prezident Policajného zboru rozhodnutím č. KM- OLVS-96/2014/OPK zo dňa 18.06.2015 prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že v jeho výrokovej časti sa dátum 30.06.2015 nahrádza dátumom 31.12.2015. II. 6. Žalobkyňa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.08.2015 sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-96/2014/OPK zo dňa 18.06.2015, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Krajského riaditeľstva PZ Žilina č. KRPZ-ZA-VO1-576-003/2014 zo dňa 10.11.2014, ktorým uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému pomernú časť nákladov vynaložených na získanie špecializačného policajného vzdelania na Akadémii Policajného zboru v Bratislave vo výške 1 943,71 eura jednorazovou splátkou, a to najneskoršie do 30.06.2015 tak, že v jeho výrokovej časti dátum 30.06.2015 nahradil dátumom 31.12.2015. 7. Žalobkyňa považovala napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie za zmätočné, nedostatočne odôvodnené, navyše odporujúce logike zákona. S poukazom na tú skutočnosť, že služobný pomer žalobkyne skončil na základe oznámenia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 13.10.2014, uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného, t. j. dňom 16.10.2014 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 10.11.2014, teda v čase, kedy žalobkyňa už nebola príslušníčkou Policajného zboru Slovenskej republiky, nemôže byť žalobkyňa subjektom tohto rozhodnutia, a teda sa ňu nevzťahuje rozhodovacia právomoc riaditeľa KR PZ v Žiline a ani povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov na vzdelávanie v zmysle správneho práva. 8. Z pohľadu žalobkyne splnenie povinnosti po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere jej bolo upreté, žalobkyňa mala záujem zotrvať v služobnom pomere a splniť si teda povinnosť zotrvať v služobnom pomere po skončení štúdia po určenú dobu. 9. Tvrdenie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého dňa 31.10.2014 so žalobkyňou riaditeľ KR PZ v Žiline prerokoval výšku a spôsob úhrady nákladov vynaložených na získanie policajného vzdelania, ako aj to, že o tom bol spísaný záznam, žalobkyňa považovala za nepravdivé. Napriek opakovaným žiadostiam žalobkyne od 13.10.2014 sa žalobkyňa s riaditeľom KR PZ v Žiline nestretla a ani s ním nehovorila a už vôbec s ním nič neprerokovala. 10. Okolnosťami i spôsobom zrušenia jej služobného pomeru sa žalobkyňa cítila byť značne poškodená, pretože nie si je vedomá žiadneho hrubého porušenia služobnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo takýto radikálny postup. Ani po opakovaných otázkach smerom ku krajskému riaditeľovi, či pokusu o stretnutie s ním a následnej sťažnosti proti jeho rozhodnutiu nedostala žalobkyňa odpoveď, ktorá by ju mohla posunúť aspoň o niečo bližšie k pochopeniu toho, čím sa tak zásadne previnila. Žalobkyňa bola presvedčená, že svoju prácu vykonávala najkvalitnejšie ako mohla, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Počas trvania jej služobného pomeru neurobila žalobkyňa nič zlé, nepoctivé alebo amorálne. 11. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/104/2014 zo dňa 20.01.2015 mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s § 2a ods. 2 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z., nemôže požívať právnu ochranu, pretože je nezákonné. 12. Žalobkyňa bez ohľadu na vyššie uvedené, poukázala i na zjavne nesprávny výpočet výšky pomernej časti nákladov vynaložených na získanie špecializačného policajného vzdelania na Akadémii Policajného zboru v Bratislave vo výške 1 943,71 eura. 13. Bola názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné i z dôvodu absencie zákonných náležitostí, keďže neobsahuje okrúhlu pečiatku so štátnym znakom. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videla aj v tom, že toto mal vydať bezprostredne nadriadený Krajskému riaditeľstvu PZ, čo je v danom prípade Prezídium Policajného zboru a nie Ministerstvo vnútra SR, preto bola presvedčená, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na tento úkon nebol oprávnený. Okrem toho uviedla, že napadnuté rozhodnutie podpísal prezident PZ gen. PaedDr. Tibor Gašpar, pritom napadnuté rozhodnutie samotné vydalo podľa záhlavnej pečiatky Ministerstvo vnútra SR. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.10.2015 a s poukazom na § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. konštatoval, že v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. 16. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobkyňa bola služobným lekárom dňom 15.10.2014 uznaná práceneschopnou, nemohol byť zrealizovaný postup podľa čl. 40 ods. 1 nariadenia MV SR č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov PZ, kde je uvedené, že nadriadený s policajtom prerokuje spôsob úhrady nákladov na vzdelanie a o prerokovaní spíše záznam, ktorý nadriadený a policajt podpíšu. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Žiline o úhrade nákladov na vzdelávanie vydané až dňa 10.11.2014, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 18.11.2014. Zo záznamu o prerokovaní spôsobu úhrady nákladov vynaložených na zvýšenie vzdelania zo dňa 31.10.2014 je zrejmé, že žalobkyňa vzala na vedomie a bola riadne oboznámená s právnymi predpismi, ako aj s výškou a výpočtom nákladov na vzdelanie, čo potvrdila svojim podpisom. 17. Trval na skutočnosti, že žalobkyni vznikla povinnosť uhradiť náklady vynaložené služobným úradom na získanie špecializovaného policajného vzdelania na Akadémii Policajného zboru v Bratislave napriek tomu, že služobný pomer bol zrušený v skúšobnej dobe zo strany služobného úradu. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne o tom, že povinnosť na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na získanie špecializovaného policajného vzdelania jej nevznikla. 18. Citoval ust. § 247a/ v spojení s § 143 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že ak by bol názor žalobkyne na to, že jej nevznikla povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov správny, tak by zákonodarca medzi dôvody uvedené v § 143 ods. 7 zaradil dôvod zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov (NS SR sp. zn. 8Sžo/32/2008). 19. Žalovaný tvrdil, že vôľa žalobkyne zotrvať v služobnom pomere nemá žiaden vplyv na povinnosť nahradiť náklady na vzdelanie. 20. Ďalej žalovaný sa bližšie vyjadril k namietanej výške nákladov, ktoré stanovil žalobkyni vrátiť. 21. Argumentoval, že skúšobná doba slúži na overenie odbornej a morálnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby, pričom § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. umožňuje nadriadenému zrušiť služobný pomer policajta v skúšobnej lehote bez uvedenia dôvodov, ak v priebehu tejto doby vzniknú pochybnosti o tom, že bude svoje „povolanie príslušníka PZ“ vykonávať zodpovedne, plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 22. Žalovaný podotkol, že je nepochybné, že riaditeľ KR PZ v Žiline mal dôvody, ktoré ho viedli k záveru zrušiť služobný pomer žalobkyne v skúšobnej dobe, avšak využil svoje právo, ktoré mu zákon dáva a tieto dôvody neuviedol ani v oznámení o zrušení služobného pomeru menovanej v skúšobnej dobe, ani v napadnutom rozhodnutí. 23. V súvislosti s poukazom žalobkyne na to, že zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodov bolo v rozpore s dobrými mravmi, konštatoval, že služobný pomer príslušníkov PZ je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký, ktorý nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného úradu a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktoré sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov (ÚS SR 34/2013). 24. Konštatoval, že dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a podobne. 25. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 S.s.p.). 27. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. 31. Podľa § 142b ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z., čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia. 32. Z ust. § 143 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že pokiaľ policajt nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Doba, po ktorú bola povinná žalobkyňa zotrvať v služobnom pomere, s poukazom na § 142b ods. 4 cit. zákona, predstavuje dvojnásobok doby trvania štúdia, pretože žalobkyňa vykonala štúdium pri výkone štátnej služby na príslušnej policajnej škole. Zákonodarca explicitne v § 143 ods. 7 cit. normy upravil právnu situáciu, kedy povinnosť uhradiť náklady za vzdelávanie nevznikne, a to iba v prípade skončenia služobného pomeru prepustením z dôvodov § 192 ods. 1 písm. a) - c) a ods. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na skoršiu právnu úpravu § 143 ods. 7, ktorá platila do 31.12.2007, podľa ktorej povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie vzdelania by nevznikla aj v prípade zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného. V čase doručenia oznámenia o skončení služobného pomeru žalobkyne zo dňa 13.10.2014 platná právna úprava neviazala vznik povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie iba na prípad skončenia služobného pomeru prepustením z dôvodov § 192 ods. 1 písm. a) - c) a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. 33. Súd poukazuje na to, že i keď oznámenie o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe je bez uvedenia dôvodov, vždy existujú konkrétne dôvody, ktoré nadriadeného k takémuto postupu vedú a je právom, nie povinnosťou, príslušného služobného úradu, či v oznámení, ktorým oznamuje policajtovi, že končí služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe, tieto dôvody oznámi alebo nie. Pokiaľ nadriadený pristúpi k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu, tento postup je zákonný a vyplýva z ust. § 190 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý priamo takýto postup príslušného služobného orgánu umožňuje. 34. Služobnému orgánu však i napriek tejto právnej úprave nič nebránilo, aby v oznámení, ktorým skončil v skúšobnej dobe služobný pomer so žalobkyňou uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho k takémuto úkonu viedli, predovšetkým dôvody, pre ktoré žalobkyňa nie je spôsobilá výkonu služby a nepreukázala výkon služobného pomeru v skúšobnej dobe v súlade so zákonom, príslušnými predpismi a príkazmi nadriadených. 35. Požiadavku na spravodlivé rozhodnutie možno odôvodniť aj požiadavkou na tzv. vyváženú spravodlivosť práv a povinností. Spoločnosť si inštitút dobrých mravov osvojila, predstavuje ustanovenie, ktoré je spôsobilé vo významnom rozsahu posilniť dôveru v orgány verejnej správy a aj súdy. 36. „Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako „posledná inštancia", ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.“ (Salač, J.: Rozpor s dobrými mravmi a jeho následky v civilnom práve, I. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2000). 37. Podľa § 2a ods. 2, veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. musí byť v súlade s dobrými mravmi. 38. Potrebné je uviesť, že k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe pristúpi služobný orgán, ktorý dospel z objektívnych zistení k záveru, že policajt v služobnom pomere si neplní svoje služobné povinnosti riadne, resp. vôbec. Pri opačnom vnímaní tohto inštitútu by záležalo len na vôli služobného orgánu, bez ohľadu na objektívny stav protiprávneho konania policajta, či pristúpi alebo nepristúpi k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe a či tento úkon vykoná bez ohľadu na to, či k tomu má príslušný služobný orgán objektívne dôvody, čím by došlo k zneužívaniu postavenia služobného orgánu. Pokiaľ služobný orgán konkrétne, objektívne výhrady k služobnému pomeru žalobkyne mal, mohol a bol spôsobilý subsumovať ich do obsahu písomného oznámenia o skončení služobného pomeru, ktoré adresoval žalobkyni, resp. tieto dôvody žalobkyni oznámiť. 39. Z predloženého písomného vyhotovenia oznámenia služobného orgánu o skončení služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe a ani z obsahu administratívneho spisu však žiadne dôvody pre takýto postup služobného orgánu nevyplývajú. Rovnako, ani žalobkyňa nie si je vedomá, tak ako tvrdí v podanej žalobe, že by porušila povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru a že by existovali konkrétne dôvody, pre ktoré služobný orgán takýto postup voči jej osobe zvolil. 40. Preto, pokiaľ služobný orgán neuviedol žalobkyni v písomnom vyhotovení, ani jej neoznámil konkrétne dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré by ho k takémuto postupu objektívne viedli, tak za takýchto skutkových okolností nie je vylúčené, že by aj služobný orgán mohol zneužiť svoju kompetenciu a bez objektívneho dôvodu skončil so žalobkyňou služobný pomer v skúšobnej dobe. 41. Súd bol názoru, že pokiaľ nie sú, v súvislosti so skončením služobného pomeru v skúšobnej dobe, žalovaným preukázané objektívne skutočnosti služobného orgánu na takýto postup, tak následne bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby za takejto situácie žalobkyňa bola zaviazaná na úhradu pomernej časti nákladov na vzdelanie, keď prejavila vôľu v služobnom pomere zotrvať, k nezotrvaniu v služobnom pomere došlo bez jej vôle a bez konkrétnych pochybení z jej strany. Dôvody, ktoré by boli objektívne na strane služobného orgánu a ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť postupu služobného orgánu, neboli preukázané a ani nie sú známe, potom pokiaľ služobný orgán konkrétne a objektívne dôvody skončenia služobného pomeru neuviedol v písomnostiach týkajúcich sa skončenia služobného pomeru, ani ich inak nepreukázal, tak nemožno konštatovať, že požadovanie úhrady pomernej časti nákladov na vzdelanie od žalobkyne, bolo súladné s dobrými mravmi. 42. Podľa krajského súdu je v rozpore s dobrými mravmi, ak neboli preukázané konkrétne dôvody v správaní žalobkyne, pre ktoré jej „zotrvanie“ v služobnom pomere nie je možné, pričom nie je možné vylúčiť ani prípadnú svojvôľu služobného orgánu v takomto postupe, hoci formálne a zákonné predpoklady aplikácie inštitútu skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe boli dodržané. 43. I keď služobný orgán síce nemal povinnosť v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe uviesť dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli (konkrétne pochybenia žalobkyne), pokiaľ tak však neurobil, sám nevylúčil existenciu možnosti, že k takémuto postupu neboli objektívne dôvody, resp. existenciu pochybnosti, že postup služobného orgánu mohol byť svojvoľný, naviac, keď žalobkyňa nie je si vedomá žiadneho pochybenia. Postup, ktorý služobný orgán v oznámení o skočení služobného pomeru zvolil (neudanie dôvodov), je východiskom pre postup žalovaného v ďalšom konaní, ktorým bolo uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť pomernú časť nákladov vynaložených na štúdium. Uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť náklady na štúdium predpokladá existenciu relevantných dôvodov, pre ktoré žalobkyňa v služobnom pomere zotrvať nemohla, v dôsledku ktorých sama svojím konaním zmarila možnosť svojho zotrvania v služobnom pomere počas zákonom určenej doby. Spôsob skončenia služobného pomeru, vzhľadom na absenciu dôvodov skončenia a ich nepreukázateľnosť v administratívnom konaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepredvídateľné, nenapĺňa princíp legitímneho očakávania a nemôže tým byť ani súladné s princípom dobrej verejnej správy. 44. Zo samotného výrazu legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo 06.02.2008). 45. V prejednávanej veci došlo k rozporu napadnutého rozhodnutia s dobrými mravmi, pretože bol preukázaný hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami účastníka verejnoprávneho vzťahu, keď povinnosť zaplatiť pomerné náklady na vzdelanie bola viazaná bez ohľadu na to, či žalobkyňa si riadne plnila svoje služobné povinnosti v služobnom pomere počas skúšobnej doby, prejavila vôľu zotrvať v služobnom pomere alebo nie a porušenie tejto rovnováhy malo dopad na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015). 46. Z uvedeného dôvodu krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s § 2a ods. 2 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z., a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 47. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje okrúhlu pečiatku so štátnym znakom tak, ako táto náležitosť rozhodnutia vyplýva zo znenia § 241 ods. 1, veta tretia zák. č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. 48. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie mal vydať bezprostredne nadriadený Krajskému riaditeľstvu PZ, čo je v danom prípade Prezídium Policajného zboru a nie Ministerstvo vnútra SR, súd uvádza, že Prezídium Policajného zboru je bezprostredne nadriadeným orgánom Krajskému riaditeľstvu PZ, avšak podľa organizačnej štruktúry priamo podlieha Ministerstvu vnútra SR. Prezídium policajného zboru sa nepovažuje za samostatnú právnickú osobu, pretože nemá samostatnú právnu subjektivitu a je iba jednou zo sekcií žalovaného, preto ako orgán, ktorý vydal rozhodnutie je v záhlaví uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a žalobou napadnuté rozhodnutie podpísal prezident Policajného zboru podľa čl. 5 písm. a) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2007. 49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.