Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/239/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201695 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201695.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol. s r.o., Karpatské nám. 11, 831 06 Bratislava, IČO: 35 812 851, právne zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave č. 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015. 2. V žalobe žalobca tvrdí, že Daňové riaditeľstvo SR, odbor mimoriadnych kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2006, máj, jún 2007 a august až november 2007, z ktorej vyhotovil Protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a dňa 25.02.2010 ho doplnil Dodatkom č. 1. 3. Na základe výsledku kontroly daňového riaditeľstva vydal správca dane dňa 19.03.2010 pod č.k. 602/232/36425/2010/Gav dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume XX XXX,XX eura. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom zdôrazňoval nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Odvolací orgán dodatočný platobný výmer správcu dane rozhodnutím č. I/221/16508-104561/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Správca dane doplnil dokazovanie a rozhodol rozhodnutím č. 9103303/5/1328848/2014 zo dňa 03.04.2014 tak, že vyrubil platiteľovi dane rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca november 2007 vo výške XX XXX,XX eura, ktoré odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 29.07.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 5. Následne správca dane vydal rozhodnutie dňa 14.04.2015 č. 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015 a vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 vo výške X XXX,XX eura neuznaním práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., Bratislava. 6. Žalobca podal dňa 14.05.2015 voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. V rámci doplnenia dokazovania dožiadal správca dane miestne príslušných správcov dane spoločností Pannon Food Slovakia s.r.o. ako odberateľa tradičného masla CLEVER od žalobcu a KOLIBA, a.s. ako dodávateľa tradičného masla CLEVER, na základe ktorých konštatoval, že spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o. má dodávateľské faktúry od žalobcu zaúčtované na ťarchu účtu 131.01 Obstarávanie tovaru oproti účtu 321.01 Dodávatelia a všetky obchody uskutočnil pre BILLA s.r.o.. Ďalej konštatoval, že spoločnosť KOLIBA, a.s. má všetky predmetné faktúry zaúčtované v účtovníctve, daň z pridanej hodnoty bola priznaná v príslušných zdaňovacích obdobiach, zdaniteľné obchody boli uskutočnené, všetky faktúry boli hradené bezhotovostne a tovar bol prepravovaný dopravnými prostriedkami objednanými u prepravcu INCAR, s.r.o., ktorý predložil správcom dane faktúry na prepravu podľa rozpisu objednávok, z ktorých je zrejmé, že tovar bol prepravovaný od výrobcu na centrálny sklad BILLA s.r.o., Senec. 7. Pri hodnotení skutkového stavu žalovaný priznal daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s. v zdaňovacom období november 2007 vo výške X XXX,XX eura, a to aj napriek skutočnosti, že v Protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 01.02.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 správca dane udáva, že faktúry o preprave tovaru od dopravcu INCAR, s.r.o. na spoločnosť KOLIBA, a.s. sú ako dôkaz nepostačujúce. 8. Rovnaký postup však správca dane neuplatnil pri vyhodnocovaní dôkazov založených do spisu žalobcom, týkajúcich sa dodávok od obchodnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.. 9. Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 10. Žalobca tak rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné. Žalobca uvádza, že opakovane založil do spisu správcu dane výpis z účtu 60400 Tržby za tovar január - september 2007 obchodnej spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., v zmysle ktorého obchodná spoločnosť riadne evidovala na príslušnom účte tržby za predaj tovaru podľa spoločností, vrátane žalobcu. Z takto riadne vedenej evidencie podľa názoru žalobcu mal žalovaný možnosť overiť aj prepravu vykonávanú a fakturovanú k jednotlivým dodávkam, jej dodávateľom - U. ako aj spoločnosťou HAKY TRANS s.r.o.. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca objednal tovar s prepravou priamo k jeho odberateľovi obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o., nedisponoval v čase kontroly ani v súčasnosti dokladmi o preprave tovaru, keďže jej cena bola zahrnutá v cene prepravovaného tovaru na základe zmluvy s obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.. 11. V súvislosti s vyššie uvedeným navrhol žalobca viackrát správcovi dane ako dôkazný prostriedok výsluchy svedkov L.. F. B., ktorá pracovala ako konateľka obchodnej spoločnosti SUMSTAV, Bratislava, ktorá pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. viedla účtovnú evidenciu. 12. Ďalej navrhoval, aby správca dane preveril fyzickú existenciu dodávaného tovaru odberateľovi obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o. so sídlom Prievozská 10, Bratislava. 13. Za účelom preukázania svojich tvrdení založil žalobca do spisu správcu dane výpis z účtovnej evidencie od svojho odberateľa dodávanej komodity - cukru, vedenej spoločnosťou K.K.V.-UNION, s.r.o., Bratislava, z ktorej podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že od prepravcu zabezpečeného obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. fyzicky prebral dodávku tovaru - cukru od dodávateľa MILÉNIUM spol. s r.o. na svoj sklad. 14. Ďalej žalobca predložil výpis č. 7 z jeho účtu vedeného v Tatra banke, a.s.. 15. Napokon v rámci dokazovania založil žalobca do spisu aj uznesenia Prezídia Policajného zboru, NKA, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Stred, Banská Bystrica. 16. Aj napriek vyššie založeným dokladom zo strany žalobcu žalovaný správny orgán tieto riadne nevyhodnotil a nezrealizoval. Naopak tvrdí, že žalobca v rámci kontrolnej činnosti, ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal taký relevantný dôkazný prostriedok, ktorým by podložil svoj umelo vytvorený názor o účasti žalobcu na nezákonných obchodoch spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.. 17. Žalobca v žalobe uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že neexistencia tovaru v danej veci bola preukázaná aj skutočnosťou, že osoby poskytujúce služby prepravy nevedeli jej skutočné vykonanie preukázať a nevedeli predložiť ani vystavené faktúry. Žalovaný ďalej podľa názoru žalobcu vo svojom odôvodnení v rozpore so zisteniami orgánov činných v trestnom konaní vyslovil vo veci nesprávny právny názor. 18. Preskúmavané rozhodnutie považuje žalobca za zmätočné a nepravdivé. Žalobca má za to, že žalovaný svojim rozhodnutím porušil ust. § 22 ods. 2 Daňového poriadku, nevykonal vo veci dokazovanie, a to najmä výsluch žalobcom navrhovaných svedkov. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno, avšak žalovaný nevykonal ani jeden z ním navrhovaných dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Preto žalobca má za to, že postupoval s dostatočnou dávkou opatrnosti pri výbere svojho obchodného partnera a je úplne scestné tvrdenie žalovaného, že bol hospodársky a obchodne prepojený s konateľom dodávateľskej spoločnosti za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. 19. Žalobca tvrdí, že žalovaný nedostatočným spôsobom rešpektoval ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ohľadom vykonávanie dokazovania. Rovnako porušil záujmy daňového subjektu a Ústavu SR, najmä čl. 13 ods. 1 písm. a). 20. V súvislosti s porušením vyššie uvedených ustanovení žalovaným poukazuje žalobca hlavne na znenie bodu 66 rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-80/11 v spojení s konaním C-142/11, v zmysle ktorého sa čl. 167, čl. 168, čl. 178 písm. a) a čl. 273 smernice 2006/112/ES majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový úrad zamietne právo odpočítať daň z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať, a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/ES boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. 21. Žalobca upozorňuje ďalej na ods. 45 rozhodnutia ESD č. C-285/11, ako aj na ods. 48 rozhodnutia č. C-384/05. 22. Vo vyššie uvedených súvislostiach poukazuje žalobca na skutočnosť, že daňovú kontrolu u žalobcu vykonával žalovaný, hoci súčasne rozhodoval aj ako druhostupňový orgán v konaní o odvolaní žalobcu. Správca dane však musel vychádzať a vychádzal pri vydaní prvostupňových rozhodnutí z kontrolných záverov žalovaného uvedených v Protokole. Tento postup žalovaného je síce v súlade s platným Daňovým poriadkom, avšak pri jeho praktickej realizácii vznikajú odôvodnené pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti pri posudzovaní a rozhodovaní odvolacieho orgánu o rozhodnutí vydanom v súlade s kontrolnými závermi a pokynmi žalovaného odvolacieho orgánu prvostupňovým orgánom. 23. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. II. 24. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 27.11.2015, uvádza, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a zistený skutkový stav hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zistený skutkový stav vyhodnotil aj v súlade s hmotnoprávnymi predpismi, t.j. ustanoveniami § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) o DPH v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a), pričom dospel k záveru, že nebolo preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. ako dodávateľ reálne tovar - cukor pre žalobcu tak, ako to deklarujú preverované faktúry a žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že cukor deklarovaný na preverovaných faktúrach bol reálne dodaný práve spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.. Dodávky a samotná existencia kryštálového cukru pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ktorá mala následne tento tovar dodať žalobcovi neboli preukázané, a preto obchodné transakcie, deklarované dodania cukru správca dane posúdil ako neuskutočnené a faktúry vyhotovené účelovo. 25. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správca dane porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný má za to, že za účelom objasnenia deklarovaných dodaní cukru vykonal dostatočné dokazovanie, a to ústne pojednávanie s konateľom žalobcu F. B., ďalej pri preverovaní deklarovaných dodávok cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., ako dodávateľa žalobcu, využil aj doklady a písomnosti predložené k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2007 a IV. štvrťrok 2007 vykonávanej u daňového subjektu LUMA Slovakia, s.r.o.. Žalovaný vykonal doplnenie dokazovania pri spoločnostiach CHEESE & WINE s.r.o.. Ďalej vypočul vo veci S. O., konateľa vyššie uvedenej spoločnosti, vykonal miestne zisťovanie u prepravcu U. O. a prepravcu HAKY TRANS s.r.o., vypočul vo veci svedkov O. A., konateľa spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., H. B., konateľa spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., M. Z., pričom z výpovedí uvedených svedkov konštatoval, že reálne dodávky a samotná existencia cukru pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. a následne pre žalobcu v zdaňovacom období november 2007 neboli preukázané. Realizácia obchodu s kryštálovým cukrom tak ako je deklarovaná na preverovaných faktúrach vyhotovených deklarovaným dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. pre žalobcu - MILÉNIUM spol. s r.o. bola správcom dane spochybnená a deklarované dodávky cukru posúdené tak, že zo strany deklarovaných dodávateľov išlo o fiktívnu fakturáciu a v prípade žalobcu, ako odberateľa, išlo o použitie fiktívnych faktúr. 26. Žalobcom predložené doklady vyhodnotil žalovaný správny orgán ako fiktívnu fakturáciu. Žalovaný konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania preukázal dostatočným spôsobom skutočnosť, že v danom prípade išlo o vytvorenie umelých obchodných vzťahov v reťazci medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o., S. O., ako dodávateľmi a spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. a MILÉNIUM spol. s r.o.. Podľa názoru žalovaného žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že žalobca reálne nadobudol, resp. nakúpil cukor práve od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.. 27. V danom prípade rozsiahlym dokazovaním, ktoré vykonal správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, bolo preukázané, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru cukru deklarovaným dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. pre žalobcu - MILÉNIUM spol. s r.o. a išlo o fiktívnu fakturáciu. Preverovaním bolo preukázané, že vytvorenie umelých obchodných vzťahov v reťazci medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o., S. O. a spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., do ktorého sa následne zapojil aj žalobca - MILÉNIUM spol. s r.o. tým, že deklaroval nákup cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. ako dodávateľa, pričom sa reálne dodanie cukru dodávateľmi nepotvrdilo. Podľa názoru žalovaného jediným účelom deklarovaných obchodných transakcií bolo získanie daňovej výhody, a to uplatnením odpočítania dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných obchodov. 28. Žalovaný má za to, že dodržal všetky zákonné ustanovenia pri kontrole dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia, dodržal všetky zákonné ustanovenia, ktorých porušenie žalobca v žalobe namieta. Žalovaný dáva do pozornosti rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/99/2012, 3Sžf/100/2012, 3Sžf/101/2012, ako aj upozorňuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/362/2010, 4S/363/2010, ktorými bolo už v rovnakej veci právoplatne rozhodnuté. 29. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhuje žalobu zamietnuť. III. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 S.s.p.. 31. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 32. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 33. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 34. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015, ktorým Finančné riaditeľstvo SR, rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu v Bratislave č. 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na ust. § 165b zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007, rozhodol tak, že vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 35. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že v tom čase Daňové riaditeľstvo SR, odbor mimoriadnych kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica, t. j. do 31.12.2011 (ďalej len „správca dane“) vykonalo u žalobcu MILÉNIUM spol. s r.o. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia: I. štvrťrok 2006; máj, jún 2007 a august až november 2007 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). 36. O jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a Dodatok č. 1 k protokolu, vypracovaný dňa 25.02.2010 na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu. Protokol spolu s jeho dodatkom bol v zmysle ustanovenia § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov so žalobcom prerokovaný a žalobcovi doručený dňa 10.03.2010. 37. Na základe zistení z predmetnej daňovej kontroly uvedených v protokole a jeho dodatku, v tom čase miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava III (do 31.12.2011) vydal rozhodnutie č. 602/232/36425/2010/Gav zo dňa 19.03.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane XXX XXX,- Sk (XX XXX,XX eura) za zdaňovacie obdobie november 2007. 38. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal dňa 09.04.2010 odvolanie, ktoré doplnil dňa 20.04.2010 a o ktorom Daňové riaditeľstvo SR (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) ako odvolací orgán -žalovaný v rámci odvolacieho konania rozhodlo tak, že rozhodnutím č. I/221/16508-104561/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 602/232/36425/2010/Gav zo dňa 19.03.2010 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav. 39. V zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho orgánu, Daňový úrad Bratislava - od 01.01.2012 (ďalej len „správca dane“) vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie (predvolal svedka O. A., konateľa spoločnosti LUMA s.r.o. a F. B., konateľa žalobcu) a vydal podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 9103303/5/1328848/2014 zo dňa 03.04.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume XXX XXX,- Sk (XX XXX,XX eura). 40. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03.04.2014 podal dňa 25.04.2014 odvolanie a žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 1100301/1/338096/2014/4989 zo dňa 29.07.2014, rozhodnutie správcu dane č. 9103303/5/1328848/2014 zo dňa 03.04.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočne zisteného, vyhodnoteného a odôvodneného skutkového stavu vo veci. Správca dane v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 29.07.2014 v ďalšom vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie týkajúce sa dodávateľa KOLIBA, a. s.. So zisteniami z daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania správca dane dňa 26.01.2015 oboznámil F. B., konateľ žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/183894/2015 zo dňa 26.01.2015) a listom - „Oboznámenie so zisteniami z daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania“ č. 9104403/5/236896/2015 zo dňa 30.01.2015, ktorý bol doručený dňa 09.02.2015 bol oboznámený aj splnomocnený zástupca žalobcu. Na základe oboznámenia so zisteniami z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, splnomocnený zástupca žalobcu podal písomné vyjadrenie zo dňa 20.02.2015, v ktorom uviedol námietky proti zisteniam správcu dane. Správca dane námietky uvedené v písomnom vyjadrení preskúmal a predvolaním č. 55597/2015 zo dňa 16.03.2015, doručeným splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 10.04.2015 predvolal splnomocneného zástupcu žalobcu na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov. V predvolaní správca dane určil deň prerokovania pripomienok na deň 07.04.2015. V deň určený na prerokovanie pripomienok, t. j. dňa 07.04.2015 sa splnomocnený zástupca žalobcu ani konateľ žalobcu na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov nedostavili (úradný záznam č. 223193/2015 zo dňa 08.04.2015). 41. Následne na základe zistení z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane vydal vo veci rozhodnutie č. 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie november 2007, proti ktorému splnomocnený zástupca žalobcu podal odvolanie zo dňa 27.04.2015. 42. Žalovaný v odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.04.2015. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015 predmetnú žalobu. IV. 43. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 44. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 45. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 46. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 47. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. 48. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 49. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 50. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 51. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) <. pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 52. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 53. Podľa § 24 Daňového poriadku, (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 54. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 55. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 56. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 57. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 58. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 <., alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 59. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. a § 49 ods. 1 <. a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 <. nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 <. vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2 <.. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. 60. Podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 <.a § 49 ods. 1 <., ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 61. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 <C.> a § 49 ods. 1 <C.>, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 <C.>, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 62. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <Y.> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 63. Podľa ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 64. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 65. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 <C.> môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <C.> má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <Y.>. 66. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 <C.>). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 67. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V. 68. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní zabezpečil dostatočnú súčinnosť s daňovým subjektom (žalobcom) a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, a preto boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby. 69. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 70. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa vecou náležite zaoberali a vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplýva, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci sa daňové orgány zamerali na dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav. 71. V preskúmavanom konaní mal súd za preukázané, žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k preverovaniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že obchodné transakcie, ktoré deklaroval za zdaňovacie obdobie november 2007 na základe faktúr zadovážených daňovou kontrolu sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom v zmysle vyššie citované ust. § 29 ods. 8 Daňového poriadku žalobcu. 72. Na podporu vyššie uvedeného krajský súd poukazuje aj na rozsudok NS SR napr. sp. zn. 6Sžf/73/2013, 2Sžf/4/2009, 6Sžf/83/2014, 3Sžf/100/2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 73. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na ust. § 51 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. 74. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok v zákone č. 222/2004 Z.z. preukáže. Žalobca bol teda povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované daňové obdobie august 2007 sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade podľa názoru súdu nebolo žalobcom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. 75. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave konštatoval správnosť skutkových zistení, ako aj podrobné vyvodenie dôvodov prvostupňového aj druhostupňového žalovaného správneho orgánu. 76. Krajský súd v Bratislave zhodne so závermi žalovaného správneho orgánu dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. ako dodávateľ reálne dodala tovar - cukor pre žalobcu tak, ako to deklarujú preverované faktúry a žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že cukor deklarovaný na preverovaných faktúrach bol reálne dodaný práve spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.. 77. Dodávky a samotná existencia cukru pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ktorá následne mala dodať predmetný cukor žalobcovi neboli preukázané, a preto obchodné transakcie deklarované dodania tovarov správca dane podľa názoru súdu správne posúdil ako neuskutočnené a faktúry vyhotovené účelovo. Súd má za to, že žalovaný správny orgán vykonal vo veci dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov, z ktorých nesporne vyplynulo, že reálne dodávky a samotná existencia cukru pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. a následne pre žalobcu ako údajného odberateľa v predmetnom zdaňovacom období - november 2007 neboli preukázané. 78. Súd konštatoval, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt (žalobca) nesplnil. 79. V tomto prípade súd upozorňuje na judikatúru NS SR, v ktorej tento už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenej na faktúre. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2010, 3Sžf/100/2012. Bolo teda povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, aby preukázal dôkaznými prostriedkami, že splnil podmienky na uznanie práva na odpočítanie dane a nadobudol fakturované plnenie od dodávateľa, čo v tomto prípade nepreukázal. Za stavu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nebolo mu priznané právo na odpočítanie dane v súlade so zákonom. 80. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Súd konštatoval, že obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležité, toto bolo dostatočne vyhodnotené a súd nezistil žiadne práve pochybenia ani logické nesprávnosti, či inú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne námietky, ktoré by boli schopné ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol. 81. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2001 Z.z.). 83. Vo veci súd rozhodol rozsudkom bez pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 S.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.