Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201695 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201695.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol s r.o., IČO: 35 812 851, so sídlom Karpatské námestie 11, 831 06 Bratislava, zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, advokátka Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 3, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Daňové riaditeľstvo SR, Odbor mimoriadnych kontrol, Oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica (do 31.12.2011) vykonal u daňového subjektu MILÉNIUM spol. s r.o. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia: I. štvrťrok 2006; máj, jún 2007 a august až november 2007 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 1/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a Dodatok č. 1 k protokolu, vypracovaný dňa 25.02.2010 na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu. Protokol spolu s jeho dodatkom bol s kontrolovaným daňovým subjektom prerokovaný a daňovému subjektu doručený dňa 10.03.2010. 2. Na základe zistení z daňovej kontroly uvedených v protokole a jeho dodatku, v tom čase miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava III (do 31.12.2011) vydal rozhodnutie č. 602/232/36425/2010/Gav zo dňa 19.03.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,- Sk (XX XXX,XX eura) za zdaňovacie obdobie november 2007. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 1/221/16508-104561/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 602/232/36425/2010/Gav zo dňa 19.03.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. 9103303/5/1328848/2014 zo dňa 03.04.2014 znova určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume XXX XXX,- Sk (XX XXX,XX eura). Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/338096/2014/4989 zo dňa 29.07.2014 opäť zrušil rozhodnutie správcu dane č. 9103303/5/1328848/2014 zo dňa 03.04.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Správca dane následne rozhodnutím č. 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume X XXX,XX eur (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca v zdaňovacom období november 2007 si odpočítal DPH vo výške XX XXX,XX eur z dodávateľskej faktúry č. 7153 od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. znejúcej na sumu XXX XXX,XX eur za nákup kryštálového cukru 19 380 kg. Správca dane zistil, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 negatívne daňové priznanie dane z pridanej hodnoty, v prehľade vystavených faktúr za rok 2007 mala síce spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., zaevidované dve faktúry vystavené pre spoločnosť MILÉNIUM spol. s r.o., avšak k uvedeným vyfakturovaným dodávkam tovaru neevidovala žiadne nadobudnutie tovaru, čo potvrdzuje podané daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007, prehľad dodávateľských a odberateľských faktúr za obdobie roku 2007 a prehľad analytického účtu 343. Podľa správcu sa jedná o fiktívnu fakturáciu a v prípade odberateľa MILÉNIUM spol. s r.o. o použitie fiktívnych faktúr. Prijaté faktúry predložené platiteľom dane spoločnosťou MILÉNIUM spol. s r.o. nepreukázali skutočné dodanie deklarovaného tovaru, dodania sú nepreukázateľné a z toho dôvodu správca dane uvedené obchodné transakcie posúdil ako neuskutočnené a faktúry za účelovo vystavené. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015. Žalovaný dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe preverovanej dodávateľskej faktúry vyhotovenej deklarovaným dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody (dodanie tovaru) boli aj reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovanej faktúre. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tovar nebol dodaný deklarovaným dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. tak, ako to deklaruje preverovaná dodávateľská faktúra. Vierohodnosť predložených dokladov bola preverovaním správcu dane (výsluchmi svedkov) spochybnená a spochybnená bola aj preprava tovaru ako aj samotná existencia deklarovaného tovaru. Žalobca dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. vierohodnými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal a pochybnosti správcu dane nevyvrátil, a preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 12.10.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1203472/2015 zo dňa 22.07.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 268647/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 v nadväznosti na ustanovenie § 165b zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.") prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2007 rozdiel dane v sume X XXX,XX Eura na dani z pridanej hodnoty. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že správca dane mu neuznal daň odpočítanú z dodávateľskej faktúry č. 270771 zo dňa 07.11.2007 od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., Košická 52, Bratislava za nákup kryštálového cukru s odôvodnením, že dodávky a samotná existencia kryštálového cukru pre daňový subjekt LUMA Slovakia s.r.o. a následne pre odberateľa MILÉNIUM spol. s.r.o. v zdaňovacom období november 2007 neboli preukázané vzhľadom na skutočnosť, že podľa vyjadrení jednotlivých prepravcov, ktorí mali v súlade s vyjadreniami konateľov spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. vykonávať prepravu tovaru k odberateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION s.r.o., títo prepravu nepreukázali. Tok faktúr za prepravu tovaru nezodpovedá toku tovaru spoločnosti zapojených do reťazového obchodu s kryštálovým cukrom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje prehľad dodávateľských a odberateľských faktúr za zdaňovacie obdobie v roku 2007 a prehľad analytického účtu 343. Správca dane uvedené zistenia vyhodnotil a skonštatoval, že ide o fiktívnu fakturáciu. Vzhľadom na uvedené žalobca predložil dôkazné prostriedky, ktorými preukázal, že tovar - kryštálový cukor nakúpený od jeho dodávateľa LUMA Slovakia s.r.o. fyzicky existoval a bol riadne dodaný obchodnej spoločnosti K.K.V.-UNION s.r.o. na jeho sklad v U.. Tovar v súlade s čl. II kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnými spoločnosťami LUMA Slovakia s.r.o. a MILÉNIUM spol. s.r.o. zo dňa 03.05.2007 objednal s prepravou na miesto určenia - do skladu svojho odberateľa K.K.V.- UNION s.r.o., pričom doprava bola zahrnutá v súlade so znením čl. 3 uvedenej zmluvy do ceny tovaru. Na preverenie vyššie uvedených skutočností navrhol žalobca vykonať výsluch svedkyne Ing. F. B., ktorá viedla pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o účtovnú evidenciu, ako aj fyzické preverenie existencie dodaného tovaru u odberateľa K.K.V.-UNION, s.r.o. Uvedené dôkazné návrhy však neboli v daňovom konaní akceptované. Žalobca objednal tovar s prepravou, preto nevedel predložiť žalovanému pri výkone kontroly doklady preukazujúce prepravu jednotlivých dodávok cukru v období mesiacov máj až november 2007. Žalobca svojimi výpismi zo dňa 31.05.2007 a zo dňa 21.09.2007 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom Tatra bankou a.s. preukázal žalovanému, že všetky dodávateľské faktúry za cukor dodaný obchodnou spoločnosťou LUMA Slovakia s.r.o. riadne uhradil bezhotovostným prevodom na jej účet. Žalobca ďalej poukázal na to, že nebol a nie je vedený orgánmi činnými v trestnom konaní vo vyššie špecifikovanom trestnom konaní ako obvinený ani obžalovaný, ani ako spolupáchateľ trestného činu skrátenia dane a poistného a správca dane ani žalovaný v protokole spracovanom v rámci výkonu daňovej kontroly ani v rozhodnutiach vydaných na jeho základe neuviedli akékoľvek dôkazné prostriedky, z ktorých by vyplývala čo i len nepriama účasť žalobcu na páchaní trestného činu skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva. Žalobca mal za to, že žalovaný svojim postupom porušil zásadu zákonnosti daňového konania ustanovenú v § 3 ods. 1 daňového poriadku ako aj ustanovenie § 22 ods. 2 daňového poriadku, keď si ako o predbežnej otázke urobil úsudok, že žalobca spáchal trestný čin podvodu. Ďalej poukázal na porušenie ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku zo strany správcu dane, nakoľko vedome nevykonal dôkazy navrhované daňovým subjektom, ktoré mohli prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane. Žalobca ďalej mal za to, že postupom správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 9, ustanovenia § 24 ods. 2 a § 22 ods. 2 daňového poriadku. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že uvedeným postupom správca dane porušil základné ústavné práva daňového subjektu stanovené v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého nemožno nikoho nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Na záver uviedol, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, preto navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie spojené s rozhodnutím ktoré mu predchádzalo zrušiť a nahradiť trovy súdneho konania. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane v Dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 k protokolu, na strane 3, uviedol stav taký, aký bol v čase spísania predmetného Dodatku č. 1 protokolu, t. j. deň 25.02.2010. Vzhľadom na to, že v priebehu výkonu daňovej kontroly až do spísania Dodatku č. 1 k protokolu neboli predložené, resp. doručené všetky prepravné doklady a boli predložené len faktúry dopravcu INCAR s.r.o. správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie vo veci nákupu tovaru na základe preverovania dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLIBA a.s.. Správca dane dodanie tovaru tradičného masla 125 g - CLEVER preveroval u odberateľa žalobcu Pannon Food Slovakia s.r.o., a to zaslaním dožiadania č. 9104403/5/4210592/2014 zo dňa 09.10.2014 na Daňový úrad Trnava. Dodanie uvedeného tovaru správca dane opakovane preveroval aj u dodávateľa KOLIBA, a.s., a to zaslaním dožiadania na Daňový úrad Banská Bystrica. Odpovede z dožiadaní správca dane vyhodnotil a po opätovnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu vo veci dodania tovaru od dodávateľa KOLIBA, a.s. dospel k záveru, že nezistil porušenie § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH a odpočítanie dane v sume XXX XXX,- Sk uplatnené na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLIBA, a.s. priznal. IV. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 239/2015-157 zo dňa 14.07.2016 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/56/2017 zo dňa 28.11.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 239/2015-157 zo dňa 14.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V. Právne posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/56/2017 zo dňa 28.11.2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci S. V. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok M.-A. V. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok V. M. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Z.-R. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Žaloba žalobcov na tunajší súd došla dňa 12.10.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Podľa § 491 ods. 1SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyho-tovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). Podľa § 22 DP ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania (ods. 1). Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (ods. 2). Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže" v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený". Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018). Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno". Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi, ak z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočných medzinárodných nákladných listov, a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili sa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom je čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/33/2017 zo dňa 21.03.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 51/2018). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 V. G. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, S. P., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 V. G. a Recolta Recycling, bod 61). Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17.10.2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný" uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a A. W.). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného aj správcu dane v časti nepriznania odpočtu DPH, ktorá bola medzi účastníkmi sporná a žalobcom napadnutá v žalobe; nezaoberal sa časťou rozhodnutí o priznaní nadmerného odpočtu DPH, ktorú žalobca v žalobe nenamietal. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., účtovnú evidenciu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. za obdobie január až september 2007. Účtovná evidencia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. za obdobie január až september 2007 pre posúdenie práva na nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 je však právne irelevantná, pretože sa ho netýka a tomuto obdobiu len predchádza. Účtovná evidencia za obdobie január až september 2007 nemôže z rovnakého dôvodu spochybniť ani závery správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru v zdaňovacom období november 2007. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatej faktúry. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca - nesplnil. Napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane faktúry, tieto sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať. Súčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone č. 222/2004 Z.z. povinnosť použiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho podnikania ako platiteľ. Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca alebo jeho konateľ sa dopustili zločinu skrátenia dane a poistného, resp. žeby boli spolupáchateľmi zločinu v zmysle ustanovení Trestného zákona. Opačný názor žalobcu vychádza z dezinterpretácie odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili rozhodnutia a úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s dôkazmi vykonanými v daňovom konaní (faktúry, svedecké výpovede a miestne zisťovania) a dospeli k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.. Daňové orgány postupovali správne, keď preverovali aj dodávateľov žalobcu, ktorí mu vystavili faktúry, na základe ktorých si uplatnil v zdaňovacom období november 2007 nárok na odpočet dane. Označenie dodávateľa žalobcu vystavujúceho faktúru je jednou z esenciálnych náležitostí faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. a vedie (okrem iného) k preukázaniu existencie a pohybu tovaru. Ak sa vierohodnosť údajov uvedených na faktúre v realite nepreukáže, nie je daný zákonný dôvod na použitie faktúry ako základu pre odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.. Ak žalobca poukazuje na tie faktúry, ktoré orgány činné v trestnom konaní aj správca dane vyhodnotili ako fiktívne, a nárokuje si z nich nadmerný odpočet dane, potom niet pochybností o správnom postupe správcu dane spočívajúcom v neakceptovaní takých faktúr a v nepriznaní nadmerného odpočtu dane. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konatelia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., úmyselne sfalšovali faktúry, zaevidovali ich do svojho účtovníctva a spoločnosť si z nich uplatňovala odpočet dane. Prepravca kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., priamo k odberateľovi žalobcu spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o., teda spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., a jej konateľ O. Z. žalobcu ani jeho konateľa nepoznali a prepravu preňho nevykonávali. Vzniká teda pochybnosť o tovare a jeho preprave. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov v sektore potravín preveroval svojich obchodných partnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 V. G. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, S. P., C-499/10, bod 25). Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo teda ku konaniu, ktorého cieľom a účelom bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (R 51/2018). Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. Správca dane v daňovom konaní vykonal dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, miestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Predvolal aj svedkyňu Ing. W. F., no tá zostala nekontaktnou. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane aj na závery orgánov činných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., bolo ďalšie dokazovanie výsluchom účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nadbytočné. Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe dvoch faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra č. 7151 zo dňa 26.10.2007 a faktúra č. 7153 zo dňa 07.11.2007. Správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane z vyššie uvedenej faktúry pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. V obdobnej žalobcovej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2007, kde mu žalovaný rozhodnutím č. 1203357 zo dňa 22.07.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 268597/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015 nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XXXX,XX euro z dvoch faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia s.r.o. za nákup kryštálového cukru, pretože preprava tohto tovaru od dodávateľa k odberateľovi nebola zo strany dopravcu vykonáva a fakturovaná, to znamená, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené. V tejto veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/217/2015-188 zo dňa 20.07.2018, tak, že žalobcovu žalobu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 3Sžfk/32/2019 zo dňa 25.09.2019 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd uviedol, že: „ 30. Zo zistení kasačného súdu, z prehľadu vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie október 2007 u dodávateľa žalobcu spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že táto síce mala zaevidované obe sporné faktúry vyhotovené pre žalobcu, avšak k vyfakturovaným dodávkam kryštálového cukru neevidovala žiadne nadobudnutie tovaru a nemala zaevidovanú žiadnu dodávateľskú faktúru za nákup cukru (analytický účet 321 - dodávatelia). Tovar mala spoločnosť nakupovať od svojich dodávateľov CHEESE & WINE s.r.o., Trieda SNP 3, 040 11 Košice, S. O., W.P. X, XXX XX N. a Agentúra KaPa, spol. s r.o., Ipeľská 9, 821 07 Bratislava. Z vykonaného miestneho zisťovania u CHEESE & WINE s.r.o. dňa 18.08.2009 a z ústneho pojednávania s S. O. dňa 31.03.2009 vyplynulo, že títo spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. žiaden tovar, a teda ani kryštálový cukor nedodali. I z miestneho zisťovania u Agentúry KaPa, spol. s r.o. zo dňa 03.06.2009 vyplýva, že množstvo nakúpeného cukru nezodpovedá množstvu predaného Agentúrou KaPa, spol. s r.o.. 31. Závery správcu dane a žalovaného potvrdzujú i výsledky preverenia deklarovanej dodávky cukru u prepravcov tovaru U. O.F., C. XX a u spoločnosti HAKY TRANS s.r.o., Pezinská 56, Malacky, u ktorých preverovaním bolo preukázané, že v zdaňovacom období október 2007 nevykonali žiadnu prepravu tovaru pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. z H. do U. (miestne zisťovanie dňa 26.08.2009 a opakované miestne zisťovanie dňa 23.09.2009 u prepravcu U. O. a vyjadrenie konateľa spoločnosti prepravcu HAKY TRANS s.r.o. O. Z. na výzvu zo dňa 21.09.2009). Prípadnú prepravu kryštálového cukru nepotvrdili ani medzinárodné prepravné listy - CMR, záznamy o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy a ani predložené tachografické kotúče. I keď konateľ spoločnosti LUMA Slovakia s.r.o. O. A. vo svedeckej výpovedi uviedol, že táto spoločnosť v období asi marec až jún 2007 so žalobcom obchodovala, uvedené nevedel preukázať žiadnymi relevantnými dôkazmi. Svedok nevedel uviesť ani miesto nakládky a vykládky tovaru a k úhradám faktúr uviedol, že boli odberateľom uhrádzané v hotovosti, príp. na účet v banke. 32. Uvedené zistenia a výsledky zistení orgánov činných v trestnom konaní preukázateľne dosvedčujú, že dodávateľ žalobcu spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. bol súčasťou umelo vytvorených obchodných vzťahov v reťazci spoločnosti CHEESE & WINE s.r.o. a S. O. ako dodávateľov a spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. ako odberateľom a teda sa jednalo o fiktívne obchodné transakcie. Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. reálne cukor nenadobudla a teda ho ani nemohla reálne žalobcovi dodať. ... 34. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci videl predovšetkým v postupe krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality stanovenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku a nesúhlasil s jeho názorom, že správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Sťažovateľ tvrdil, že v čase výkonu daňovej kontroly nemal vedomosť o tom, že správca dane a žalovaný vykonávajú daňovú kontrolu v súvislosti s podvodmi na DPH. Sťažovateľ o existencii podvodu nevedel a toto ani objektívne nebolo preukázané, a preto mu nemôže byť nárok na odpočet odmietnutý. 35. K uvedeným námietkam kasačný súd uvádza, že za daných skutkových okolností správne a v súlade so zákonom o DPH správca dane preveroval dodanie tovaru - kryštálového cukru a kávy na základe preverovaných faktúr a bolo povinnosťou sťažovateľa dodanie predmetného tovaru v zdaňovacom období október 2007 preukázať. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. 36. Správne správca dane pri posudzovaní uplatneného odpočítania dane z preverovaných faktúr vyhotovených dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. vychádzal z vyjadrení prepravcov I. a T. (konateľ prepravnej spoločnosti HAKY TRANS s.r.o.), ktorých za prepravcov deklarovaného tovaru označil konateľ sťažovateľa G.. Ako už bolo vyššie konštatované, vykonanie prepravy nebolo týmito subjektmi preukázané. Rovnako ani reálne dodanie kryštálového cukru deklarovaného preverovanými faktúrami vyhotovenými spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o. pre sťažovateľa nepotvrdili navrhnutí svedkovia O. (bývalý konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), Y. U., nezávislý konzultant spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. a ani Ing. G. W., poradca spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.. Výpovede týchto svedkov dodanie, ani samotnú existenciu kryštálového cukru, pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o. nepreukázali. 37. Zo zistení kasačného súdu tak vyplynulo, že správca dane v daňovom konaní vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, miestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane a s poukazom aj na závery orgánov činných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že navrhované ďalšie dokazovanie vo veci výsluchom svedkov (za spoločnosť K.K.V. - UNION, s.r.o. - odberateľ sťažovateľa) a svedkyne G. R. (účtovníčky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.) je nadbytočné a toto nevie už nijakým spôsobom zvrátiť záver správcu dane a žalovaného, že tovar - kryštálový cukor nebol reálne dodaný spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a preto ho táto nemohla následne dodať sťažovateľovi. 38. Z predloženého administratívneho spisu je navyše zrejmé, že v tejto súvislosti proti osobám T. L., O. R., Ing. G. W. a Y. U. bolo vedené trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva, v zmysle ktorého menovaní zabezpečením a následným zaevidovaním falošných faktúr do účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. skrátili daň z pridanej hodnoty a spôsobili škodu. Ak sám konateľ sťažovateľa G. uviedol, že dodávky tovaru v období podliehajúcom vykonanej mimoriadnej daňovej kontrole boli vopred dohodnuté s Y. U. a O. R., javí sa potom ako neudržateľná obrana sťažovateľa, že vynaložil dostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti pri výbere svojho obchodného partnera. Preto krajský súd správne uzavrel, že sťažovateľ následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (bližšie napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 V. G. a Recolta Recycling, bod 51). Obchodné transakcie sa uskutočnili zjavne iba formálne bez reálneho obchodu a došlo tým ku konaniu, ktorého cieľom a účelom bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (bližšie napr. R 51/2018)." O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.