Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/240/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201697 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol. s r.o., Karpatské nám. 11, 831 06 Bratislava, IČO: 35 812 851, právne zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 268388/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na ust. § 165b zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2007 rozdiel dane v sume X XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty. 2. V žalobe uviedol, že je podnikateľským subjektom v oblasti kúpy a predaja tovaru zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro vo vložke č. 24176/ B. U žalobcu bola vykonaná správcom dane daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2006, máj, jún 2007 a august až november 2007 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). O jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a Dodatok č. 1 k Protokolu, vypracovaný dňa 25.02.2010 na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu. Žalobca tvrdí, že po vyhodnotení skutkového stavu veci správca dane priznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou K., a.s. v zdaňovacom období august 2007, napriek tomu, že v Protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. I/182/16795-9405/2010/ Stre zo dňa 01.02.2010 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 na str. 3 dodatku, uvádza, že faktúry o preprave tovaru od dopravcu J. s.r.o., M. XX, R. na spoločnosť K., a.s., ktoré založil do spisu žalobca v prílohe svojho vyjadrenia sú ako dôkaz nepostačujúce, nakoľko spoločnosť K., a.s., ktorá mala zabezpečovať prepravu fakturovaného tovaru v zmysle kúpnej zmluvy č. V/055 zo dňa 07.12.2007, prepravu nepreukázala predložením prepravných dokladov, neuviedla ako bola preprava fakturovaná žalobcovi a nepredložila faktúry vystavené žalobcovi. 3. Žalobca ďalej zastáva názor, že rovnaký postup ako pri posudzovaní dodávok tovaru od dodávateľa K., a.s. správca dane neuplatnil pri vyhodnocovaní dôkazov, založených do spisu žalobcom, týkajúcich sa dodávok od fyzickej osoby B. V. - B.-CO, pri ktorých doplnenie dokazovania overením vierohodnosti dokladov, týkajúcich sa dodávok tovaru žalobcom odberateľovi, riadne zaúčtovanie faktúr a odvedenie DPH, či bezhotovostnú úhradu bankovými prevodmi overil výsluchom svedkov a mohol doplniť miestnym zisťovaním. 4. Ďalej žalobca v žalobe uvádza námietky v súvislosti s neuznaním odpočítania dane z dodávateľských faktúr vyhotovených fyzickou osobou B. V. - B.-CO, ako dodávateľom a tvrdí, že tento dodávateľ váz a kávy vo svojej svedeckej výpovedi a jej dodatku potvrdil, že vázy a kávu na základe preverovaných faktúr dodal. Interiérové doplnky nakupoval od p. K. zo B.. Tovar k žalobcovi prepravil svojim súkromným vozidlom, ktoré nemal v obchodnom majetku, a preto o jeho prevádzke neviedol evidenciu. 5. K nákupu kávy žalobca uviedol, že nakupoval od spoločnosti Q. CZ, spol. s r.o., W., avšak doklady nemá k dispozícii z dôvodu, že faktúry zabavila polícia. Má za to, že správcovi dane preukázal, že tovar nakúpený od B. V. - B.-CO dodal odberateľovi X.-B., s.r.o., ktorý prevzatie tovaru potvrdil žalobcovi na dodacom liste, na základe ktorého následne žalobca vystavil riadne faktúry, uplatnil daň na výstupe, zaúčtoval ju do svojej účtovnej evidencie a uviedol ju v evidencii DPH. Namieta, že správca dane v rozhodnutí uvádza, že v daňovom priznaní DPH za III. štvrťrok 2007 B. V. - B.-CO vykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH, základ dane v sume XXX XXX,- Sk a 19 % DPH v sume XX XXX,XX Sk, pričom podľa predloženej evidencie DPH ide o nadobudnutie tovaru z dodávateľských faktúr VS č. 2007129 od dodávateľa Q. CZ, spol. s r.o.. 6. Žalobca má ďalej za to, že postupom správcu dane došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 9, ust. § 24 ods. 2 a § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Poukázal tiež na rozhodnutie ESD C-409/04, pričom poukázal na postup žalovaného, ktorý môže požadovať preukázanie nadobudnutia tovaru osobou B. V. - B.-CO, tiež jeho prepravu od spoločnosti Q. CZ, spol. s r.o. k fyzickej osobe B. V.- B.-CO v zákone o DPH taxatívne vypočítanými dôkazmi, avšak nemá právo prenášať takéto dôkazné bremeno a svoju vlastnú úlohu kontroly na žalobcu. 7. Podľa žalobcu uvedeným postupom správca dane porušil základné ústavné práva daňového subjektu stanoveného v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb., v zmysle ktorého nemožno nikoho nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Na záver uviedol, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, preto navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo, zrušiť a nahradiť trovy súdneho konania. II. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.11.2015 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Žalovaný uviedol, že správca dane v Dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 k protokolu, na str. 3 ods. 3, na ktorý žalobca poukazuje, uviedol stav taký, aký bol v čase spísania predmetného Dodatku č. 1 k protokolu, t.j. v deň 25.02.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu výkonu daňovej kontroly až do spísania Dodatku č. 1 k protokolu neboli predložené, resp. doručené všetky prepravné doklady a boli predložené len faktúry dopravcu J. s.r.o. správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie vo veci nákupu tovaru na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa K., a.s.. 10. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, správca dane dodanie tovaru tradičného masla 125g - CLEVER preveroval u odberateľa žalobcu, W. H. B. s.r.o., a to zaslaním dožiadania č. 9104403/5/4210592/2014 zo dňa 09.10.2014 na Daňový úrad Trnava. Dodanie uvedeného tovaru správca dane opakovane preveroval aj u dodávateľa K., a.s., a to zaslaním dožiadania na Daňový úrad Banská Bystrica. Odpovede z dožiadaní správca dane vyhodnotil a po opätovnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu vo veci dodania tovaru od dodávateľa K., a.s. dospel k záveru, že nezistil porušenie ust. 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH a odpočítanie dane v sume XXX XXX,- Sk uplatnené na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa K., a.s. priznal. 11. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko z predloženého administratívneho spisu a odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dokazovanie vo veci preverenia dodávok tovaru od dodávateľa B. V. - B.-CO, a to ústne. Preverovaním bola správcom dane vierohodnosť predložených dokladov spochybnená, čím boli spochybnené aj dodávky kávy deklarované preverovanými dodávateľskými faktúrami, ktoré vyhotovil pre žalobcu B. V. - B.-CO, ako dodávateľ. 12. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a zistený skutkový stav vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 13. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ B. V. - B.-CO reálne dodal kávu pre žalobcu tak, ako to deklarujú preverované faktúry a žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že káva deklarovaná na preverovaných faktúrach mu bola reálne dodaná práve odberateľom B. V. - B.-CO. Taktiež bolo zistené, že fyzická osoba B. V. -B.-CO, ako dodávateľ žalobcu, kávu reálne nenadobudla od svojich dodávateľov J.. F. T. a spoločnosť Q. CZ, spol. s r.o., ktorú mala následne dodať žalobcovi. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že v žalobou napadnutom rozhodnutí ani v rozhodnutí správcu dane nebolo spochybnené dodanie tovaru žalobcom pre jeho odberateľa X.-B., spol. s r.o., ktoré žalobca deklaroval odberateľskými faktúrami vyhotovenými pre odberateľa X.-B., spol. s r.o.. Žalovaný ako aj správca dane v danom prípade spochybnili žalobcom deklarovaný nákup kávy od B. V. - B.-CO. Žalovaný tvrdí, že správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu ako to on tvrdí a taktiež nepožadoval od žalobcu preukazovanie skutočností, ktoré sa netýkali jeho činnosti a o ktorých nemal vedomosť ani doklady k nim tak, ako to tvrdí v žalobe. 15. Správca dane požadoval od žalobcu len vierohodnými dôkazmi preukázať skutočnosť, že žalobca kávu reálne nadobudol od dodávateľa B. V. - STENLEY-CO tak, ako je uvedené na preverovanej faktúre. Má za to, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore so zákonom, skutkový stav bol zistený dostatočne, jednotlivé dôkazy žalovaný, ako aj správca dane hodnotili v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., v znení neskorších predpisov a žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/99/2012, 3Sžf/100/2012, 3Sžf/101/2012 všetky zo dňa 06.11.2013, rozsudky KS BA sp. zn. 4S/362/2010, 4S/363/2010 obidva zo dňa 22.02.2013 a sp. zn. 4S/362/2010 zo dňa 22.02.2013, ktorými v rovnakej veci bolo už právoplatne rozhodnuté. III. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 S.s.p.. 17. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 18. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 19. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015, ktorým žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Daňového úradu v Bratislave č. 268388/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007, rozhodol tak, že vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 21. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že Protokol spolu s jeho Dodatkom bol v zmysle ustanovenia § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov so žalobcom prerokovaný a žalobcovi doručený dňa 10.03.2010. Na základe zistení z predmetnej daňovej kontroly uvedených v Protokole a jeho Dodatku, v tom čase miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava III (do 31.12.2011) vydal rozhodnutie č. 602/232/36357/2010/Gav zo dňa 19.03.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane XXX XXX,- Sk (X XXX,XX eura) za zdaňovacie obdobie august 2007. 22. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal dňa 09.04.2010 odvolanie, ktoré doplnil dňa 20.04.2010, o ktorom Daňové riaditeľstvo SR (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR) ako odvolací orgán - žalovaný v rámci odvolacieho konania rozhodlo tak, že rozhodnutím č. I/221/16508-104558/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 602/232/36357/2010/Gav zo dňa 19.03.2010 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav. 23. V zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho orgánu, Daňový úrad Bratislava - od 01.01.2012 (ďalej len „správca dane“) vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie (predvolal svedka V. W., konateľa spoločnosti R. s.r.o. a Róberta Gála, konateľa žalobcu) a vydal podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 9103303/5/1326365/2014 zo dňa 03.04.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume XXX XXX,- Sk (. XXX,XX eura). 24. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 03.04.2014 podal dňa 22.04.2014 odvolanie a žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, ako odvolací orgán v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 1100301/1/338045/2014/4989 zo dňa 29.07.2014, rozhodnutie správcu dane č. 9103303/5/1326365/2014 zo dňa 03.04.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, z dôvodu nedostatočne zisteného, vyhodnoteného a odôvodneného skutkového stavu vo veci. 25. Správca dane v zmysle záverov rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.07.2014 v ďalšom vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie týkajúce sa dodávateľa K., a. s.. So zisteniami z daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania správca dane dňa 26.01.2015 oboznámil Róberta Gála, konateľa žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/183894/2015 zo dňa 26.01.2015) a listom - „Oboznámenie so zisteniami z daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania“ č. 9104403/5/236896/2015 zo dňa 30.01.2015, ktorý bol doručený dňa 09.02.2015 aj splnomocnenému zástupcovi žalobcu. 26. Na základe oboznámenia so zisteniami z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, splnomocnený zástupca žalobcu podal písomné vyjadrenie zo dňa 20.02.2015, v ktorom uviedol námietky proti zisteniam správcu dane. Správca dane námietky uvedené v písomnom vyjadrení preskúmal a predvolaním č. 55597/2015 zo dňa 16.03.2015, doručeným splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 10.04.2015 predvolal splnomocneného zástupcu žalobcu na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov. V predvolaní správca dane určil deň prerokovania pripomienok na deň 07.04.2015. V deň určený na prerokovanie pripomienok, t. j. dňa 07.04.2015 sa splnomocnený zástupca žalobcu ani konateľ žalobcu na prerokovanie pripomienok a predložených dôkazov nedostavili (úradný záznam č. 223193/2015 zo dňa 08.04.2015). 27. Následne na základe zistení z daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane vydal vo veci rozhodnutie č. 268388/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie august 2007, proti ktorému splnomocnený zástupca žalobcu podal odvolanie zo dňa 14.05.2015. Žalovaný v odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.04.2015. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015 predmetnú žalobu. IV. 28. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 29. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 30. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 31. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 32. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. 33. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 34. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 35. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 36. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701? ucinnost=14.04.2015> pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 37. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38. Podľa § 24 Daňového poriadku, (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 39. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 40. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 41. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 42. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 43. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015>, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015> a § 49 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015> a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701? ucinnost=14.04.2015> nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015> vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015> vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015>. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. 45. Podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015>a § 49 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015>, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. 46. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015> a § 49 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/563/20160701?ucinnost=14.04.2015>, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160701? ucinnost=14.04.2015>, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 47. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20160601? ucinnost=14.04.2015> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 48. Podľa ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 49. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, 50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20160601?ucinnost=14.04.2015> môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20160601?ucinnost=14.04.2015> má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20160601?ucinnost=14.04.2015>. 51. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20160701? ucinnost=14.04.2015>). Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 52. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V. 53. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní zabezpečil dostatočnú súčinnosť s daňovým subjektom (žalobcom) a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, a preto boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby. 54. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 55. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány oboch stupňov sa vecou náležite zaoberali a vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplýva, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vo veci sa daňové orgány zamerali na dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a že vo veci nebol riadne zistený skutkový stav. 56. V preskúmavanom konaní mal súd za preukázané, žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k preverovaniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že obchodné transakcie, ktoré deklaroval za zdaňovacie obdobie august 2007 na základe faktúr zadovážených daňovou kontrolu sa uskutočnilo spôsobom deklarovaným žalobcom, pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom v zmysle vyššie citované ust. § 29 ods. 8 Daňového poriadku žalobcu. 57. Na podporu vyššie uvedeného krajský súd poukazuje aj na rozsudok NS SR napr. sp. zn. 6Sžf/73/2013, 2Sžf/4/2009, 6Sžf/83/2014, 3Sžf/100/2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 58. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na ust. § 51 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. 59. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok v zákone č. 222/2004 Z.z. preukáže. Žalobca bol teda povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako ich deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované daňové obdobie august 2007 sa reálne uskutočnili, čo v uvedenom prípade podľa názoru súdu nebolo žalobcom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. 60. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave konštatoval správnosť skutkových zistení, ako aj podrobné vyvodenie dôvodov prvostupňového aj druhostupňového žalovaného správneho orgánu. 61. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia nevychádzali len z daňových dokladov zaistených žalobcovi, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené. V rámci dokazovania Daňový úrad v Bratislave zaslal dožiadania spoločnostiam W. H. B. s.r.o., M. V. na preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach, na zistenie akým spôsobom bola nadviazaná spolupráca so spoločnosťou MILÉNIUM spol. s r.o., kto zabezpečil prepravu a či bol tovar dodávaný do obchodov v reťazci A.. Ďalej kontaktoval spoločnosť K., a.s., K., S., jeho príslušného správcu dane Daňový úrad v Banskej Bystrici - Zvolen. S výsledkami zistení bol konateľ spoločnosti žalobcu oboznámený dňa 26.01.2015. 62. Tu dospel k záveru, že nezistil porušenie ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH a odpočítanie dane v sume X XXX,- eur uplatnené na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa K., a.s. priznal. 63. Iná situácia bola u dodávateľských faktúr týkajúcich sa dodávok od fyzickej osoby B. V. - B.-CO. 64. Pri dodávateľských faktúrach od dodávateľa B. V. - B.-CO W. C., W. A. daňový úrad zistil, že podnikateľský subjekt svoju podnikateľskú činnosť v roku 2008 ukončil, pričom z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že so spoločnosťou MILÉNIUM spol. s r.o. v rokoch 2007-2008 obchodoval, nemal nikdy žiadnych zamestnancov a so spoločnosťou žalobcu obchodoval s komoditou kávy a interiérových doplnkov, prepravu tovaru zabezpečoval sám. Platba za dodaný tovar bola riešená formou faktoringu, pričom faktorignovou spoločnosťou bola spoločnosť M. H. A.. 65. Ďalej žalovaný správny orgán doplnil dokazovanie žiadosťou o poskytnutie súčinnosti č. I/180/116267/2009/ĽK zo dňa 16.10.2009 na základe ktorej poskytlo Oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol v Banskej Bystrici odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií (SCAC 2004) z Českej republiky ohľadom dodávateľa Q. CZ, spol. s r.o., T. XX, W. z ktorej vyplynulo, že uvedenému subjektu bolo zaslané dvakrát predvolanie na ústne pojednávanie, pričom konateľ spoločnosti sa na ústne pojednávanie nedostavil. Predmetný daňový subjekt je podľa zistení nekontaktný, nepreberá písomnosti a konateľ bol vymazaný z obchodného registra k 01.01.2008. 66. Ďalej daňový úrad vykonal dokazovanie ohľadom dodávateľa J.. F. T., u ktorej bolo zistené, že aj napriek výzvam miestne príslušného správcu dane tento daňový subjekt nepodal daňové priznanie od roku 2007 a pri pojednávaní uviedla, že sa ku konkrétnym faktúram vyjadriť nevie. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový správny orgán uzavrel, že v danej veci reálnosť dodávok sklenených váz aj kávy bola spochybniteľná. Konštatoval, že išlo o tzv. reťazový obchod, pri ktorom tok faktúr od dodávateľa k odberateľovi je iný ako preprava tovaru, ktorá ide priamo od predajcu k odberateľovi. Na základe vyššie uvedených zistení Daňové riaditeľstvo SR, odbor mimoriadnych kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol v Banskej Bystrici neuznalo platiteľovi (žalobcovi) daň odpočítanú z ním uplatnených dodávateľských faktúr od dodávateľa B. V. - B.-CO v sume XX XXX,XX Sk. 67. Súd konštatoval, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt (žalobca) nesplnil. 68. V tomto prípade súd upozorňuje na judikatúru NS SR, v ktorej tento už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenej na faktúre. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2010, 3Sžf/100/2012. Bolo teda povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, aby preukázal dôkaznými prostriedkami, že splnil podmienky na uznanie práva na odpočítanie dane a nadobudol fakturované plnenie od dodávateľa, čo v tomto prípade nepreukázal. Za stavu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nebolo mu priznané právo na odpočítanie dane v súlade so zákonom. 69. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Súd konštatoval, že obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležité, toto bolo dostatočne vyhodnotené a súd nezistil žiadne práve pochybenia ani logické nesprávnosti, či inú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne námietky, ktoré by boli schopné ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol. 70. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal rovnako ako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2001 Z.z.). 72. Vo veci súd rozhodol rozsudkom bez pojednávania s poukazom na ust. § 107 ods. 2 S.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.