Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/246/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201697 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1015201697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: MILÉNIUM spol. s r.o., IČO: 35 812 851, so sídlom Karpatské námestie 11, 831 06 Bratislava, zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, advokátka, Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Daňové riaditeľstvo SR, Odbor mimoriadnych kontrol, Oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Banská Bystrica (do 31.12.2011) vykonal u daňového subjektu MILÉNIUM spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia: I. štvrťrok 2006; máj, jún 2007 a august až november 2007 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 1/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a Dodatok č. 1 k protokolu, vypracovaný dňa 25.02.2010 na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu. Protokol spolu s jeho dodatkom bol s kontrolovaným daňovým subjektom prerokovaný a daňovému subjektu doručený dňa 10.03.2010. 2. Na základe zistení z daňovej kontroly uvedených v protokole a jeho dodatku, v tom čase miestne príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava III (do 31.12.2011) vydal rozhodnutie č. 602/232/36357/2010/Gav zo dňa 19.03.2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,- Sk (X XXX,XX eura) za zdaňovacie obdobie august 2007. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 1/221/16508-104558/2011/990325-r zo dňa 21.02.2011 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 602/232/36357/2010/Gav zo dňa 19.03.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. 9103303/5/1326365/2014 zo dňa 03.04.2014 znova určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume XXX XXX,- Sk (X XXX,XX eura). Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/338045/2014/4989 zo dňa 29.07.2014 opäť zrušil rozhodnutie správcu dane č. 9103303/5/1326365/2014 zo dňa 03.04.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Správca dane následne rozhodnutím č. 268388/2015/9104403 zo dňa 14.4.2015 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume X XXX,XX eur (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca v zdaňovacom období august 2007 si odpočítal DPH vo výške XX XXX,XX eur z dvoch dodávateľských faktúr od dodávateľa: B. V. - B.-E.. Išlo o faktúru č. 21/2007 znejúcu na sumu XXX XXX eur za nákup váz - 4000 a faktúru č. 25/2007 znejúcu na sumu XXX XXX za nákup kávy - 780. Podľa správcu dane tovar nebol žalobcom nakúpený, nebol a ani nemohol byť predaný. Zdaniteľné obchody sa neuskutočnili, žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, daňová povinnosť vznikla iba z dôvodu vyhotovenia faktúry s DPH, žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z.z. o Dani z pridanej hodnoty. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 268388/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015. Žalovaný dospel k záveru, že pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe preverovaných dodávateľských faktúr vyhotovenej deklarovaným dodávateľom B. V. - B.-E., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody (dodanie tovaru) boli aj reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tovar nebol dodaný deklarovaným dodávateľom B. V. - B.-E. tak, ako to deklaruje preverované dodávateľské faktúry. Vierohodnosť predložených dokladov bola preverovaním správcu dane (výsluchmi svedkov) spochybnená a spochybnená bola aj preprava tovaru, ako aj samotná existencia deklarovaného tovaru. Žalobca dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom B. V. - B.-E. vierohodnými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal a pochybnosti správcu dane nevyvrátil, a preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1223002/2015 zo dňa 27.07.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 268388/2015/9104403 zo dňa 14.04.2015, ktorým podľa ust. § 68 ods. 5 a 6 v nadväznosti na ust. § 165b zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (daňový poriadok) prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2007 rozdiel dane v sume X XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty. 7. V žalobe uviedol, že je podnikateľským subjektom v oblasti kúpy a predaja tovaru zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro vo vložke č. 24176/B. U žalobcu bola vykonaná správcom dane daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2006, máj, jún 2007 a august až november 2007 podľa zákona č. 222/2004 Z.z.. O jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 a Dodatok č. 1 k Protokolu, vypracovaný dňa 25.02.2010 na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu. Žalobca tvrdí, že po vyhodnotení skutkového stavu veci správca dane priznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou KOLIBA, a.s. v zdaňovacom období august 2007, napriek tomu, že v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. I/182/16795-9405/2010/Stre zo dňa 01.02.2010 v znení jeho dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 na str. 3 dodatku, uvádza, že faktúry o preprave tovaru od dopravcu INCAR s.r.o., Vinárska 14, Lužianky na spoločnosť KOLIBA, a.s., ktoré založil do spisu žalobca v prílohe svojho vyjadrenia sú ako dôkaz nepostačujúce, nakoľko spoločnosť KOLIBA, a.s., ktorá mala zabezpečovať prepravu fakturovaného tovaru v zmysle kúpnej zmluvy č. V/055 zo dňa 07.12.2007, prepravu nepreukázala predložením prepravných dokladov, neuviedla ako bola preprava fakturovaná žalobcovi a nepredložila faktúry vystavené žalobcovi. 8. Žalobca ďalej zastáva názor, že rovnaký postup ako pri posudzovaní dodávok tovaru od dodávateľa KOLIBA, a.s. správca dane neuplatnil pri vyhodnocovaní dôkazov, založených do spisu žalobcom, týkajúcich sa dodávok od fyzickej osoby B. V. - B.-E., pri ktorých doplnenie dokazovania overením vierohodnosti dokladov, týkajúcich sa dodávok tovaru žalobcom odberateľovi, riadne zaúčtovanie faktúr a odvedenie DPH, či bezhotovostnú úhradu bankovými prevodmi overil výsluchom svedkov a mohol doplniť miestnym zisťovaním. 9. Ďalej žalobca v žalobe uvádza námietky v súvislosti s neuznaním odpočítania dane z dodávateľských faktúr vyhotovených fyzickou osobou B. V. - B.-E., ako dodávateľom a tvrdí, že tento dodávateľ váz a kávy vo svojej svedeckej výpovedi a jej dodatku potvrdil, že vázy a kávu na základe preverovaných faktúr dodal. Interiérové doplnky nakupoval od p. K. zo B.. Tovar k žalobcovi prepravil svojim súkromným vozidlom, ktoré nemal v obchodnom majetku, a preto o jeho prevádzke neviedol evidenciu. 10. K nákupu kávy žalobca uviedol, že nakupoval od spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o., Praha, avšak doklady nemá k dispozícii z dôvodu, že faktúry zabavila polícia. Má za to, že správcovi dane preukázal, že tovar nakúpený od B. V. - B.-E. dodal odberateľovi GLOBAL-SERVIS, s.r.o., ktorý prevzatie tovaru potvrdil žalobcovi na dodacom liste, na základe ktorého následne žalobca vystavil riadne faktúry, uplatnil daň na výstupe, zaúčtoval ju do svojej účtovnej evidencie a uviedol ju v evidencii DPH. Namieta, že správca dane v rozhodnutí uvádza, že v daňovom priznaní DPH za III. štvrťrok 2007 B. V. - B.-E. vykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH, základ dane v sume XXX XXX,- Sk a 19 % DPH v sume XX XXX,XX Sk, pričom podľa predloženej evidencie DPH ide o nadobudnutie tovaru z dodávateľských faktúr VS č. 2007129 od dodávateľa JUKOL CZ, spol. s r.o.. 11. Žalobca má ďalej za to, že postupom správcu dane došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 9, ust. § 24 ods. 2 a § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.. Poukázal tiež na rozhodnutie ESD C-409/04, pričom poukázal na postup žalovaného, ktorý môže požadovať preukázanie nadobudnutia tovaru osobou B. V. - B.-E., tiež jeho prepravu od spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o. k fyzickej osobe B. V.- B.-E. v zákone o DPH taxatívne vypočítanými dôkazmi, avšak nemá právo prenášať takéto dôkazné bremeno a svoju vlastnú úlohu kontroly na žalobcu. 12. Podľa žalobcu uvedeným postupom správca dane porušil základné ústavné práva daňového subjektu stanoveného v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb., v zmysle ktorého nemožno nikoho nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Na záver uviedol, že nezákonným rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, preto navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo, zrušiť a nahradiť trovy súdneho konania. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.11.2015 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Uviedol, že správca dane v dodatku č. 1 zo dňa 25.02.2010 k protokolu, na str. 3 ods. 3, na ktorý žalobca poukazuje, uviedol stav taký, aký bol v čase spísania predmetného Dodatku č. 1 k Protokolu, t.j. v deň 25.02.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu výkonu daňovej kontroly až do spísania dodatku č. 1 k protokolu neboli predložené, resp. doručené všetky prepravné doklady a boli predložené len faktúry dopravcu INCAR s.r.o. správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie vo veci nákupu tovaru na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLIBA, a.s. Správca dane dodanie tovaru tradičného masla 125g - CLEVER preveroval u odberateľa žalobcu, Pannon Food Slovakia s.r.o., a to zaslaním dožiadania č. 9104403/5/4210592/2014 zo dňa 09.10.2014 na Daňový úrad Trnava. Dodanie uvedeného tovaru správca dane opakovane preveroval aj u dodávateľa KOLIBA, a.s., a to zaslaním dožiadania na Daňový úrad Banská Bystrica. Odpovede z dožiadaní správca dane vyhodnotil a po opätovnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu vo veci dodania tovaru od dodávateľa KOLIBA, a.s. dospel k záveru, že nezistil porušenie ust. 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH a odpočítanie dane v sume XXX XXX,-Sk uplatnené na základe preverovaných dodávateľských faktúr od dodávateľa KOLIBA, a.s. priznal. 15. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko z predloženého administratívneho spisu a odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal dokazovanie vo veci preverenia dodávok tovaru od dodávateľa B. V. - B.-E., a to ústne. Preverovaním bola správcom dane vierohodnosť predložených dokladov spochybnená, čím boli spochybnené aj dodávky kávy deklarované preverovanými dodávateľskými faktúrami, ktoré vyhotovil pre žalobcu B. V. - B.-E., ako dodávateľ. 16. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a zistený skutkový stav vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 17. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ B. V. - B.-E. reálne dodal kávu pre žalobcu tak, ako to deklarujú preverované faktúry a žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že káva deklarovaná na preverovaných faktúrach mu bola reálne dodaná práve odberateľom B. V. - B.-E.. Taktiež bolo zistené, že fyzická osoba B. V. -B.-E., ako dodávateľ žalobcu, kávu reálne nenadobudla od svojich dodávateľov Ing. F. T. a spoločnosť JUKOL CZ, spol. s r.o., ktorú mala následne dodať žalobcovi. 18. Žalovaný ďalej uviedol, že v žalobou napadnutom rozhodnutí ani v rozhodnutí správcu dane nebolo spochybnené dodanie tovaru žalobcom pre jeho odberateľa GLOBAL-SERVIS, spol. s r.o., ktoré žalobca deklaroval odberateľskými faktúrami vyhotovenými pre odberateľa GLOBAL-SERVIS, spol. s r.o.. Žalovaný ako aj správca dane v danom prípade spochybnili žalobcom deklarovaný nákup kávy od B. V. - B.-E.. Žalovaný tvrdí, že správca dane neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu ako to on tvrdí a taktiež nepožadoval od žalobcu preukazovanie skutočností, ktoré sa netýkali jeho činnosti a o ktorých nemal vedomosť ani doklady k nim tak, ako to tvrdí v žalobe. 19. Správca dane požadoval od žalobcu len vierohodnými dôkazmi preukázať skutočnosť, že žalobca kávu reálne nadobudol od dodávateľa B. V. - B.-E. tak, ako je uvedené na preverovanej faktúre. Má za to, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore so zákonom, skutkový stav bol zistený dostatočne, jednotlivé dôkazy žalovaný, ako aj správca dane hodnotili v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., v znení neskorších predpisov a žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf/99/2012, 3Sžf/100/2012, 3Sžf/101/2012 všetky zo dňa 06.11.2013, rozsudky KS BA sp. zn. 4S/362/2010, 4S/363/2010 obidva zo dňa 22.02.2013 a sp. zn. 4S/362/2010 zo dňa 22.02.2013, ktorými v rovnakej veci bolo už právoplatne rozhodnuté. IV. 20. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 240/2015-146 zo dňa 14.07.2016 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžfk/55/2017 zo dňa 24.10.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 240/2015-146 zo dňa 14.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodní. 21. Po vrátení veci najvyšším súdom Krajskému súdu v Bratislave bola vec ďalej vedená pod sp. zn. 1S 246/2019. V. Právne posúdenie veci 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku sp.zn. 2Sžfk/55/2017 zo dňa 24.10.2019 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 23. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci M. P. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Q.-A. P. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok P. Q. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok B.-D. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 24. Žaloba žalobcov na tunajší súd došla dňa 12.10.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. 25. Podľa § 491 ods. 1SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 29. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 30. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 31. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 32. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 33. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 34. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 35. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 36. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 37. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 38. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 40. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z., na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). 41. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 42. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si v zdaňovacom období august 2007 uplatnil odpočet DPH vo výške XX XXX,XX eur z dvoch dodávateľských faktúr od dodávateľa B. V. - B.-E. (fa č. 21/2007 znejúca na sumu XXX XXX eur za nákup váz - 4000 a fa č. 25/2007 znejúca na sumu XXX XXX za nákup kávy - 780). 43. Žalobca v podanej žalobe namietal, že dodávateľ váz a kávy B. V. - B.-E. potvrdil dodanie tovaru na základe preverovaných faktúr. Interiérové doplnky nakupoval od p. K. zo B., ktorý tovar k žalobcovi prepravil svojim súkromným vozidlom, ktoré nemal v obchodnom majetku, a preto o jeho prevádzke neviedol evidenciu. 44. Vzhľadom na podané námietky žalobcu bolo preto úlohou súdu posúdiť, či správca dane zo zisteného skutkového stavu správne ustálil záver, že tovar nebol žalobcom nakúpený, nebol a ani nemohol byť predaný, keďže zdaniteľné obchody sa neuskutočnili, čím žalobca podľa správcu dane porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z.z.. 45. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. 46. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, resp. výpismi z účtov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.. 47. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedeným na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 48. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že správca dane v daňovom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovanej obchodnej transakcie uvedenej na žalobcom predložených faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Konateľ žalobcu p. X. dňa 17.02.2009 uviedol, že prepravu kávy objednával osobne a aj telefonicky u B. V., ktorý tovar prepravoval svojim vozidlom priamo k odberateľovi žalobcu, ktorým bol napr. Š., Ing. W., konateľ spoločnosti GLOBAL - SERVIS, spol. sr.o. Pri dodávke tovaru bol vystavený dodací list a faktúra, odberateľ telefonicky potvrdil dodávku a žalobca na základe toho potvrdil prevzatie tovaru od svojho dodávateľa B. V. B.-E.. Žalobca tovar svojim odberateľom dodával na základe objednávky. 49. Podľa názoru súdu už len z výpovede žalobcu vznikla oprávnená pochybnosť správcu dane o reálnom dodaní tovaru žalobcovi jeho dodávateľom B. V. - B.-E., keďže tovar, ktorý mu mal byť dodaný, sa do sféry jeho dispozície fakticky ani nedostal a žalobca vyznel skôr ako len sprostredkovateľ obchodu a nie ako dodávateľ tovaru. 50. V tejto súvislosti správca dane preveroval aj dodávateľa žalobcu B. V. - B.-E., t.j. akým spôsobom tovar, ktorý mal dodať žalobcovi, nadobudol. B. V. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2009 uviedol, že so žalobcom v rokoch 2007-2008 obchodoval v komodite káva a interiérové doplnky, vždy jednal osobne s konateľom žalobcu T. X., ktorý preberal aj objednávky. Faktúry pre žalobcu vystavoval a podpisoval B. V., nemal žiadnych zamestnancov a ani nikoho nezamestnával na dohodu. Prepravu tovaru zabezpečoval on sám automobilom KIA a prenajatým prívesným vozíkom (doklady o tom nepredložil). Pri nakládke tovaru bol vždy osobne, ostatné veci mal spresniť dodatočne. Cena za dopravu bola na základe dohody zahrnutá v cene tovaru. Skladové priestory mal na prevádzke v W. C. Č.. XXX. Kávu nakupoval od Ing. T. a od spoločnosti JUKOL CZ spol. s r.o. Praha (faktúry však nemá k dispozícii, lebo ich zabavila polícia); za tovar platil v hotovosti, no nemá k nim žiadne doklady). Interiérové veci nakupoval zo skladu v A., resp. od dodávateľa p. K. zo B.. Platba od žalobcu bola riešená formou faktoringu; faktoringovou spoločnosťou bola VÚB Factoring Bratislava a cez ňu boli uhradené všetky faktúry. 51. V doplnení výpovede, ktoré správcovi dane doručil dňa 28.09.2009 B. V. uviedol, že zo strany žalobcu išlo viacmenej o sprostredkovanie a následné prefakturovanie obchodov, preto po dohode s pánom Gálom, konateľom žalobcu, prepravu zabezpečoval sám B. V.. Odvoz tovaru zo Ž. od Ing. T. do jeho skladu v W. C. realizoval sám, časť tovaru mu priviezla Ing. T. na svojom aute FIAT Doblo. K preprave tovaru faktúrou č. 3070177 zo dňa 20.08.2007 B. V. uviedol, že preprava bola uskutočnená jeho druhým autom KIA RIO EČ: W. XXX A. s prívesným vozíkom EČ A. XXXYA. K preprave tovaru sklenených váz sa nevyjadril a prepravu žiadnym spôsobom nepreukázal. 52. Správca dane zistil, že B. V. - B.-E. nebol registrovaný na cestnú daň ani na daň z motorových vozidiel. B. V. - B.-E. vlastnil osobné motorové vozidlo KIA RIO, EČV: W. XXXBC, ktoré vlastní UniCredit Leasing Slovakia, a.s. X. K. - K., B. XXX, od ktorého mal nakupovať interiérové veci, má v predmete podnikania aj vnútroštátnu taxislužbu a pre účel podnikania má evidované osobné motorové vozidlo Peugeot 406, EČ W.. XX. B. V. - B.-E. v daňovom priznaní za III. štvrťrok 2007 vykázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku vo výške základ dane XXX XXX Sk a 19%DPH XX XXX,XXSk za nákup tovaru od dodávateľa JUKOL CZ, spol. s r.o. v októbri 2007 (faktúra č. DF070016). 54. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií. Podľa odpovede českej daňovej správy zistil, že spoločnosť JUKOL CZ, spol sr.o. (dodávateľ B. V. - B.-E.) na adrese sídla spoločnosti písomnosti nepreberá. Daňové priznania za obdobia 2 - 6/2007 boli podané s nulovými hodnotami, za nasledujúce obdobia daňové priznania už podané neboli, funkcia konateľa V. V. skončila dňa 05.10.2007, jediným spoločníkom je Q. Š., bytom A., zapísaný v OR 01.01.2008. 55. Z uvedeného i podľa názoru súdu vyplýva, že dodávateľ žalobcu B. V. - B.-E. právne nenadobudol tovar kávu od svojho deklarovaného dodávateľa JUKOL CZ, spol sr.o., CZ. Nákup kávy od dodávateľa JUKOL CZ, spol sr.o., nepreukázal žiadnym ani podporným dôkazom a dodanie tovaru nebolo preukázané ani z odpovede z medzinárodnej výmeny informácií. Pozornosti súdu neušlo, že konateľ JUKOL CZ, spol sr.o., CZ (V. V., bytom K., Slovenská republika) a B. V. mali rovnaké priezvisko a k tejto skutočnosti sa tiež nevyjadril, mohlo ísť o rodinu, a preto informácie o svojom dodávateľovi a preprave B. V. mohol predložiť, resp. podať objasňujúce stanovisko, no neučinil tak. 56. Správca dane na základe tvrdení B. V. ďalej preveroval aj jeho ďalšieho dodávateľa kávy Ing. F. T., ktorá daňové priznanie k DPH podala len za III. štvrťrok 2006, daňové priznania za iné zdaňovacie obdobia nepodala. Správca dane na základe dožiadaní od iných správcov dane získal faktúry, na ktorých je Ing. T. uvedená ako dodávateľ, resp. odberateľ, išlo o faktúry, ktorými bol deklarovaný predaj kávy v roku 2006 a 2007. K faktúram, ktoré jej správca dane predložil k nahliadnutiu sa nevedela vyjadriť tvrdiac, že doklady jej boli odcudzené. Napriek tomu, že so správcom dane si dohodla viaceré termíny na predloženie dokladov a vyjadrenia sa k obchodom, so správcom dane ďalej nekomunikovala a zostala pasívna. Predaj kávy dodávateľkou Ing. F. T. pre B. V. - B.-E. nebol v daňových priznaniach DPH dodávateľa vykázaný a dodávateľom preukázaný. Podľa názoru súdu ani v tomto prípade nebolo preukázané dodanie kávy Ing. F. T. B. V.T., nebola preukázaná ani jeho preprava tak, ako tvrdil zo skladu v Ž. do jeho skladu v C. C., a preto je možné konštatovať, že B. V. právne nenadobudol vlastníctvo ku káve, ktorá mu mala byť dodaná Ing. T.. 57. Nákup sklenených váz od pána K. zo B. B. V. nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti, nákup deklaroval len úhradou faktúr za nákup tovaru. 58. K tvrdeniu žalobcu, že preprava tovaru bola potvrdená B. V. súd uvádza, že s týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožnil. Hoci B. V. tvrdí, že prepravu tovaru uskutočnil sám svojim vozidlom s prívesným vozíkom, žalobca preukázanie prepravy deklarovaného tovaru nepreukázal žiadnym iným spôsobom okrem tvrdenia B. V., nepredložil o tom žiadnu písomnú a ani emailovou dokumentáciu, ktorou by dopravu tovaru mohol potvrdiť, resp. objasniť. Súd preto výpoveď B. V. o preprave tovaru, ktorý o tom taktiež nepredložil žiaden ani podporný dôkaz (napr. o čerpaní pohonných hmôt počas prepravy tovaru, resp. v mieste vykládky tovaru), vyhodnotil ako nedostatočnú. Naviac B. V. vo svojej výpovedi uviedol, že cena za prepravu bola zahrnutá v cene tovaru, no neuviedol, kto túto prepravu uhradil, či žalobca alebo žalobcov odberateľ. Tiež uviedol, že prepravu tovaru uskutočnil od svojho dodávateľa JUKOL CZ, spol sr.o., CZ k dodávateľovi žalobcu, teda žalobcu ako takého obišiel. 59. Podľa názoru súdu z takto zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že B. V. - B.-E. nemohol právne nadobudnúť tovar kávu a vázy, ktorý mal ďalej na základe objednávky dodať žalobcovi. Sám B. V. napokon vo svojom písomnom stanovisku označil žalobcu viacmenej za sprostredkovateľa, ktorý následne tovar prefakturoval. 60. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že žalobca mal následne deklarovaný tovar dodať svojmu odberateľovi GLOBAL - SERVIS, spol sr.o. Súd však nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu, že spoločnosť GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o. potvrdila dodanie tovaru sklenených váz a kávy žalobcom dodacími listami, na základe čoho žalobca vystavil riadne faktúry, uplatnil daň na výstupe, zaúčtoval ich do svojej účtovnej evidencie. Toto tvrdenie v preskúmavanej veci podľa názoru súdu nie je spôsobilé zvrátiť pochybnosti správcu dane o existencii samotného predmetu deklarovaného obchodu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ho ani B. V.. Samotné faktúry a dodacie listy nepreukazujú skutočnosť, že B. V. reálne dodal deklarovaný tovar priamo odberateľovi žalobcu GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o., nepreukazuje to ani kúpna zmluva založená v administratívnom aj súdnom spise, nakoľko z vykonaného dokazovania správcu dane nebolo preukázané, že B. V. - B.-E. predmetný tovar - kávu a vázy nakúpil od svojich dodávateľov. A teda žalobca nemohol použiť tovar a obchodovať s ním, ak k nemu nemal právne vlastníctvo, nemohol predať niečo, čo nemal. 61. Z uvedeného vyplýva, že správcovi dane preto vznikli oprávnené pochybnosti o nákupe a dodaní tovaru deklarovaného žalobcom od jeho dodávateľa B. V. - B.-E. a jeho následného predaja odberateľovi spoločnosti GLOBAL -SERVIS, spol. s r.o., keďže nebola preukázaná preprava, ako aj samotná existencia kávy a váz. 62. Pozornosti súdu neušlo, že odberateľom žalobcu (podľa vyjadrenia žalobcu dňa 17.2.2009) bol pán Š. a Ing. W., konateľ spoločnosti GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o. Konateľom spol. JUKOL CZ, spol. s r.o., CZ do 05.10.2007 bol V.. V. a od 01.01.2008 bol jediným spoločníkom spol. JUKOL CZ, spol sr.o., CZ Ing. Q. Š., ktorý mal byť dodávateľom kávy B. V. - a teda správcovi dane vzniklo dôvodné podozrenie, že tu vznikol reťazec od spoločnosti JUKOL CZ, spol. s r.o., CZ cez B. V.T.- B.-E., cez žalobcu ku spol. GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o., ktorej konateľom bol p. Š.. Tiež je potrebné uviesť, že preprava fakturovaných váz nebola žiadnym spôsobom žalobcom preukázaná. 63. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nevykonal navrhovaný výsluchu konateľa obchodnej spoločnosti GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o. Ing. Q. W.. V tejto súvislosti však treba uviesť, že Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane bolo ďalšie dokazovanie výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti GLOBAL - SERVIS, spol. s r.o. Ing. Q. W., nadbytočné. 64. Podľa názoru súdu, obavy správcu dane, že ide o reťazový obchod, kde tok faktúr od dodávateľa k odberateľovi je iný ako preprava tovaru, ktorá ide priamo od predajcu k odberateľovi, je dôvodná. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa B. V. - B.-E. v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým žalobcovi v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH nevznikol nárok na odpočítanie dane uplatnený na základe faktúry vyhotovenej deklarovaným dodávateľom B. V. - B.-E.. Správca dane preto dospel k správnemu záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa B. V. - B.-E. v sume X XXX,XX eur. 65. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatej faktúry. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca - nesplnil. 66. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, §51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2018). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 67. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 68. V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi, ak z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili sa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom je čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/33/2017 zo dňa 21.03.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 51/2018). 69. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 P. K. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, M. Y., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 P. K. a Recolta Recycling, bod 61). 70. Súd konštatuje, že žalobca bol so zistením správcu dane oboznámený a teda mal vedomosť o tejto skutočnosti, no správcovi dane neposkytol ďalej žiadne dôkazy a ani informácie, ktorými by pochybnosť správcu dane vysvetlil a odstránil. Neposkytol správcovi dane žiadny podporný dôkaz ohľadom emailovej komunikácie so svojim dodávateľom a ani žiadne bližšie informácie o svojom dodávateľovi. Podľa názoru súdu je preto otázne, s akou zodpovednosťou žalobca pristupoval k uskutočňovaniu predmetných obchodných transakcií. V tejto súvislosti možno žalobcovi vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere svojho obchodného partnera, najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa jednalo o obchod nemalej hodnoty (spolu 621 704 eur). Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, či a ako si preveroval svojho obchodného partnera, či mal vedomosť o jeho činnosti na trhu s kávou a s interiérových vecí- váz, či ide o spoľahlivú spoločnosť, aké má materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne, keďže išlo o jeho priameho dodávateľa. V tejto súvislosti treba dodať, že bolo vo vlastnom záujme žalobcu, aby takéto preverenie preukázateľne uskutočnil. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 P. K. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, M. Y., C-499/10, bod 25). Podľa názoru súdu správcovi dane oprávnene vznikla dôvodná pochybnosť o realizácii zdaniteľných obchodov na týchto článkoch reťazca, keďže uskutočnenie dodávok nebolo preukázané. 71. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/ EHS, zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17.10.2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že žalobca predložil daňovým orgánom čestné prehlásenie konateľa spol. GLOBAL-SERVIS, s.r.o., t.j. odberateľa žalobcu o prevzatí tovaru, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania uskutočnenia obchodnej transakcie, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely preukázania nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. 72. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a W. F.). Súd preto vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil, že správca dane pri posudzovaní dodávok tovaru od dodávateľa KOLIBA, a.s. neuplatnil rovnaký postup ako pri vyhodnocovaní dôkazov, založených do spisu žalobcom týkajúcich sa dodávok od B. V. - B.-E.. 73. Podľa názoru súdu je preto možné dôvodne konštatovať, že v prejednávanej veci ide o obchodný reťazec, ktorý sa javí prinajmenšom ako „zahmlený“, čo obvykle má za následok snahu o sťaženie overovania správnosti výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane. Komplikované, resp. špecificky previazané obchodné vzťahy medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca môžu slúžiť ako určitá indícia, ktorá spochybňuje čistotu obchodných vzťahov a s tým spojené plnenie ich povinností, vrátane daňových. Podľa názoru súdu správca dane záver ohľadom spochybnenia existencie deklarovaného tovaru neodvodil len z preverovania dodávateľa žalobcu, ale tento odvodil aj z následného preverovania u deklarovaného odberateľa žalobcu. 74. Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe dvoch faktúr vystavených B. V. - B.-E. za nákup kávy a váz. Správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane z vyššie uvedených faktúr pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.. 75. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili žalobcom predložené dôkazy a skutočnosti, ktoré zistil správca dane v rámci vlastného dokazovania vo vzájomných súvislostiach a dospeli i podľa názoru súdu k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutia žalovaného aj správcu dane sú v súlade so zákonom č. 511/1992Zb. a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 76. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.