Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/235/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201800 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201800.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DEVELOP GROUP a.s., IČO: 44 174 764, Nobelova 34, Bratislava, zastúpený: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra, adresa na doručovanie: Lombardíniho 22B, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Roman Heinrich, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1269976/2015 zo dňa 07.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : . Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.10.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1269976/2015 zo dňa 07.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Bratislava č. 9101504/5/420090/2015/Polk zo dňa 25.02.2015, ktorou správca dane vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 211 956,57 eur. 2. Žalobca v žalobe namietal, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k odvolacím námietkam a neprihliadal na argumenty žalobcu týkajúce sa jeho finančných nárokov voči žalovanému, prostredníctvom ktorých by mu mali byť vrátené finančné prostriedky vo výške 131 156,- eur. Rovnako zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je nesprávne na posúdenie veci, keďže platby boli použité na kompenzáciu sankčných úrokov, proti ktorým podal žalobca odvolanie. 3. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie ustanovenia § 87 ods. 1 daňového poriadku a tiež uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, ako aj § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalobca mal za to, že tvrdenie o porušení jeho procesných práv potvrdzuje aj ustálená judikatúra slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/1/2012 zo dňa 05.10.2012, ktoré citoval. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie má povahu rozhodnutia procesnej povahy, ktorým sa upravuje vedenie exekučného konania. Žalovaný skúmal podmienky na začatie daňového exekučného konania v čase vydania daňovej exekučnej výzvy a vydal ju na základe vykonateľných výkazov daňových nedoplatkov, podkladom ktorých boli splatné daňové priznania a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. 5. K dôvodu nezapočítania pohľadávky žalobcu žalovaný uviedol, že ju nezapočítal preto, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedostal potvrdenie o započítaní v zmysle § 87 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný nie je oprávnený z vlastného podnetu vykonať započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou podľa § 87 daňového poriadku, ale môže ju započítať iba na žiadosť dlžníka podanú vecne príslušnému správcovi dane. Keďže odvolanie žalobcu proti daňovej exekučnej výzve nespĺňalo náležitosti podľa § 72 ods. 4 písm. d) daňového poriadku, správca dane ho vyzval na odstránenie nedostatkov výzvou zo dňa 17.04.2015. Žalobca doplnil odvolanie predložením dvoch uznesení súdu bez doložky právoplatnosti a bez žiadosti o započítanie. 6. K námietke žalobcu o vylúčení peňažných prostriedkov z daňovej exekúcie, pretože sú určené na osobitný účel, žalovaný uviedol, že zákon nevylučuje z daňovej exekúcie účty, ale § 109 daňového poriadku vyníma taxatívne určené peňažné prostriedky vo vlastníctve daňového dlžníka z výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke. 7. Žalovaný je toho názoru, že po začatí daňového exekučného konania je daňová exekučná výzva vydaná v zmysle § 91 daňového poriadku iba jedným z procesnoprávnych krokov pred vydaním daňového exekučného príkazu podľa § 92 daňového poriadku. Správca dane daňovou exekučnou výzvou vyzýva daňový subjekt na splnenie povinnosti zaplatiť daňový nedoplatok a to v náhradnej lehote, avšak v daňovej exekučnej výzve sa nerozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu a nie je základným rozhodnutím pre daňové konanie. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného a dospel k záveru, že nakoľko žaloba smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), žalobu bolo potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. ako neprípustnú odmietnuť. 9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9101504/5/320541/2015/Polk zo dňa 11.02.2015 začal daňové exekučné konanie na základe exekučného titulu - výkazov daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava. 10. Daňový úrad Bratislava vydal daňovú exekučnú výzvu č. 9101504/5420090/2015/Polk zo dňa 25.02.2015, ktorou v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval žalobcu ako daňového dlžníka, aby lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 211 956,57 eur. Proti daňovej exekučnej výzve podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že daňovú exekučnú výzvu potvrdil. 11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 12. Podľa § 7 S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 13. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie § 7 S.s.p. vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z negatívnych procesných podmienok a to nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Splnenie procesných podmienok si správny súd overuje ešte pred vyhlásením rozhodnutia. 14. Podľa § 88 ods. 1, 2 veta prvá daňového poriadku, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 89 ods. 1 daňového poriadku, exekučným titulom je a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 89 ods. 3 daňového poriadku, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. 17. Podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 18. Podľa § 91 ods. 1, 5, 6 daňového poriadku, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f). Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. 19. Z citovaných ustanovení daňového poriadku vyplýva, že daňová exekučná výzva predstavuje iba prvý procesný úkon v rámci daňovej exekúcie a jej doručením nedochádza k založeniu či zmene práv jej adresáta. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva, v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/28/2014 zo dňa 29.04.2015), nepodlieha preskúmaniu súdom, keďže daňová exekučná výzva je rozhodnutím procesnej povahy. 20. Rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavajú sa v spojení s rozhodnutím vo veci samej a iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej (§ 27 ods. 1 S.s.p.). 21. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/86/2011 zo dňa 29.02.2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „nevzhliadol dôvod na to, aby sa odklonil od doterajšej súdnej judikatúry, v zmysle ktorej daňová exekučná výzva je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným rozhodnutím pre daňové (colné) exekučné konanie. Exekučným titulom a podkladom na vydanie exekučnej výzvy sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorým sa vyrubuje daň, penále a ktoré sa následne, po vzniku daňového nedoplatku, stávajú základom pre daňové exekučné konanie. Daňová exekučná výzva je rozhodnutie, ktorým správca dane vyzve daňového dlžníka (žalobcu) na úhradu daňového nedoplatku. Z uvedených dôvodov má teda exekučná výzva charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi.“ 22. Preskúmavané rozhodnutia nepredstavujú konečné rozhodnutia orgánu verejnej správy a týmito nemeritórnymi rozhodnutiami neboli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti žalobcu. Žalobca nemohol byť preskúmavanými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach, keďže o jeho právach správne orgány nerozhodli a ani nemohol byť ukrátený na svojom ústavnom práve domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Nemožno pritom opomenúť, že samotné exekučné konanie je iba dôsledkom nesplnenia si daňovej (colnej) povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom, čo sú však právne následky, ktorých si musí byť vedomý v zmysle skôr vydaných právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí, ktorých preskúmania zákonnosti sa mohol domáhať zákonom ustanoveným spôsobom. 23. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezapočítania pohľadávky súd poukazuje na to, že správne orgány mu ju nemohli započítať z dôvodu nesplnenia podmienok na započítanie ustanovených v § 87 daňového poriadku. Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi. Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/> a Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> o započítaní pohľadávok. 24. Náležitosti žiadosti daňového dlžníka na započítanie pohľadávky obsahuje § 87 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého táto žiadosť musí obsahovať a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu, b) identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku, c) identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku, d) vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c), e) dátum a podpis daňového dlžníka. 25. Žalobca nesplnil vyššie uvedené požiadavky, nakoľko nepredložil správcovi dane žiadosť obsahujúcu náležitosti podľa § 87 ods. 3 daňového poriadku a to ani na základe výzvy č. 297859/2015 zo dňa 17.04.2015 na odstránenie nedostatkov podania predložením fotokópií právoplatných súdnych rozhodnutí o vrátení súdnych poplatkov a žiadosti o započítanie daňového nedoplatku. Uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/47/2013-142 zo dňa 09.03.2015 o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 12 776,- eur a Okresného súdu Galanta č. k. 25Cb/16/2013-131 zo dňa 23.06.2014 o vrátení súdneho poplatku vo výške 30 188,57 eur, ktoré žalobca predložil, boli navyše bez doložky právoplatnosti. Podľa § 87 ods. 4 daňového poriadku, ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9 daňového poriadku. Podľa § 13 ods. 9 daňového poriadku, ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.