Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201800 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201800.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: DEVELOP GROUP a.s., IČO: 44174764, so sídlom v Bratislave, Nobelova 34, zastúpeného spoločnosťou Advokáti Heinrich, s.r.o., IČO: 36865966, so sídlom v Nitre, Skautská 12, za ktorú koná advokát JUDr. Roman Heinrich, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1269976/2015 zo dňa 7.8.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Daňový úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán vydal voči žalobcovi daňovú exekučnú výzvu - rozhodnutie č. 9101504/5/420090/2015/Polk zo dňa 25.2.2015 podľa § 91 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok). Exekučnými titulmi boli nasledovné výkazy daňových nedoplatkov: - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/5411110/2013 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 4.12.2013 v sume XX.XXX,XX €, ktorý bol znížený na sumu XXX,XX €, konkrétne bol daňový nedoplatok v sume XX.XXX,XX € uhradený dňa 9.12.2013 a znížený kompenzáciami nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (DPH) v sume XX.XXX,XX €, čo správca dane oznámil žalobcovi listami č. 9103303/5/591357/2014 zo dňa 13.2.2014 na sumu XX.XXX,XX €, č. 9103303/5/1047794/2014 zo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX,XX €, č. 9103303/5/1987972/2914 zo dňa 19.5.2014 na sumu X.XXX,XX €, a č. 9103033/5/2733375/2014 zo dňa 12.6.2014 na sumu X.XXX,XX €, - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/857197/2014 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 6.3.2014 v sume XX.XXX,XX €, - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/4025809/2014 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 28.8.2014 v sume XX.XXX,XX €, - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/4485822/2014 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 2.10.2014 v sume XX.XXX,XX €, - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/5272788/2014 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 2.12.2014 v sume XX.XXX,XX €, - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/225477/2015 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 29.1.2015 v sume X.XXX,XX €, - vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. 9103303/5/3954175/2014 zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 21.8.2014 v sume XXX.XXX,XX €, časť daňového nedoplatku v sume XX.XXX,XX € bola uhradená dňa 28.10.2014, k úhrade zostáva daňový nedoplatok v sume XXX.XXX,- €, začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 9101504/5/320541/2015/Polk zo dňa 11.2.2015 na vymoženie daňového nedoplatku v sume XXX.XXX,XX €. Správca dane daňovou exekučnou výzvou vyzval žalobcu podľa § 91 ods. 2 písm. f/ DP, aby v lehote osem dní zaplatil sumu XXX.XXX,XX €. Upozornil ho, že ak daňový nedoplatok nezaplatí, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v UniCredit Bank Slovakia, a.s., a Slovenská sporiteľňa, a.s. Podľa § 91 ods. 2 písm. i/ DP zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na všetkých účtoch v uvedených bankách. Žalovaný rozhodnutím č. 1269976/2015 zo dňa 7.8.2015 potvrdil daňovú exekučnú výzvu č. 9101504/5/420090/2015/Polk zo dňa 25.2.2015. Uviedol, že súdny poplatok, resp. preplatok súdneho poplatku určený právoplatným uznesením súdu nie je možné použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách podľa § 55 ods. 6, ods. 7 DP ani na žiadosť poplatníka. Súdny poplatok alebo jeho preplatok na vrátenie poplatníkovi nie je platbou dane podľa § 55 DP a poplatník súdneho poplatku nie je daňovým subjektom podľa § 4 ods. 2 písm. c/ DP. Okrem toho, žalobca predložil len dve rozhodnutia súdov o vrátení súdneho poplatku: uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Cb/47/2013 zo dňa 9.3.2015 o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume XX.XXX,- € a uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 25Cb/16/2013 zo dňa 23.6.2014 o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume XX.XXX,XX €; ani jedno z uznesení nie je opatrené doložkou právoplatnosti. Postup a podmienky, za ktorých možno započítať daňový nedoplatok, je upravený v § 87 DP; žiadosť o započítanie je predmetom samostatného konania. Správca dane vykonal kompenzáciu nadmerných odpočtov postupom podľa § 55 ods. 6 a ods. 7 DP na úhradu najstaršieho daňového nedoplatku a oznámenia o tejto kompenzácii boli žalobcovi riadne doručené. Žalobca nepredložil žalobu týkajúcu sa kompenzácie úrokov z omeškania, resp. zaslal tri prázdne prílohy. Žalovaný zistil, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiam o vyrubení úroku z omeškania a vyzval ho na doplnenie odvolania (preukázanie zaplatenia preddavkov na dani z príjmov právnickej osoby). Žalobca doplnil odvolanie tak, že v elektronickej podobe poslal naskenované prázdne bankové výpisy, preto mu správca dane dňa 29.4.2015 oznámil, že odvolanie považuje za bezpredmetné podľa § 13 ods. 9 DP. Podanie žaloby na súd nie je dôvodom na podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve, na základe ktorého nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti; nemožno ho kvalifikovať ani ako iný dôvod, pre ktorý je daňová exekúcia neprípustná podľa § 91 ods. 5 DP. Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu. Predmetom konania o daňovej exekučnej výzve nie je preskúmavanie predchádzajúceho právoplatne skončeného daňového konania. Žalovaný ku dňu vydania rozhodnutia nedostal právoplatné rozhodnutie súdu o zániku alebo zmene výšky vymáhaného daňového nedoplatku. II. Zhrnutie argumentov žalobcu Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1269976/2015 zo dňa 7.8.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 9101504/5/420090/2015/Polk zo dňa 25.2.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že počnúc mesiacom júl 2014 mu patrí vrátenie súdnych poplatkov v celkovej sume viac ako XXX.XXX,- € (túto sumu súdnych poplatkov uhradil a má mu byť vrátená prostredníctvom Finančnej správy SR). Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno ich navzájom započítať podľa § 87 ods. 1 DP. Namietal, že nebol dodržaný postup započítania podľa Daňového poriadku, pretože jeho platby boli použité na kompenzáciu sankčných úrokov, voči ktorým podal odvolanie. Započítaním platieb bez toho, aby bolo rozhodnuté najskôr o podanom odvolaní voči sankčným úrokom, mu bola odňatá možnosť spravodlivého prejednania jeho odvolania, ktorého výsledkom mohlo byť aj odpustenie sankčných úrokov v celom rozsahu, čo aj očakával. Žalovaný sa s touto jeho námietkou dostatočne nevysporiadal. Žalovaný z hmotnoprávneho hľadiska neskúmal, či došlo k správnej kompenzácii, ani či došlo k zániku daňového nedoplatku v sume XXX.XXX,- €. Uspokojil sa len s tvrdením, že ku kompenzácii došlo, táto bola oznámená žalobcovi, a preto ju považoval za správnu. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k možnostiam započítania pohľadávok podľa § 87 ods. 1 DP. Namietal, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, čím nedodržal postup vyplývajúci z § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), ani čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný sa nevyjadril k namietaným skutočnostiam, na jeho argumenty vôbec neprihliadol, čím porušil § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku ako aj § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/201/2010 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/1/2012 zo dňa 5.10.2012. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že v zmysle ustanovení § 88 a § 91 DP je daňová exekučná výzva iba jedným z procesnoprávnych krokov upravujúcich konanie pred vydaním daňového exekučného príkazu podľa § 92 DP. Správca dane daňovou exekučnou výzvou vyzýva daňový subjekt na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote, nerozhoduje sa ňou o právach ani povinnostiach daňového subjektu. Daňová exekučná výzva nie je základným rozhodnutím pre daňové konanie. Žalovaný skúmal podmienky na vydanie daňovej exekučnej výzvy a na začatie daňového exekučného konania na podklade exekučného titulu. Daňová exekučná výzva bola vydaná na základe vykonateľných výkazov daňových nedoplatkov, podkladom ktorých boli podané daňové priznania a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Žalovaný nie je oprávnený z vlastného podnetu vykonať započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou podľa § 87 DP, môže tak urobiť len na žiadosť daňového subjektu, ktorá v tomto prípade nebola podaná. Keďže odvolanie proti daňovej exekučnej výzve (v ktorom jedným z dôvodov bola žiadosť o započítanie daňového nedoplatku), správca dane vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, tak aby predložil fotokópie všetkých súdnych rozhodnutí o vrátení súdnych poplatkov v sume XXX.XXX,- € a podané žaloby na súd proti rozhodnutiam správcu dane z dôvodu porušenia § 55 ods. 6 a ods. 7 DP. Žalobca v reakcii na výzvu predložil len dve uznesenia súdov o vrátení súdnych poplatkov, na ktorých nebola vyznačená právoplatnosť, nepredložil žiadosť o započítanie ani žaloby, resp. tri prílohy poslal prázdne. Správca dane preto postupoval v súlade s § 13 ods. 9 DP a § 87 ods. 4 DP a považoval podanie žalobcu za nepodané. Žalobca sa síce odvolal proti vyrubeným úrokom z omeškania, no odvolanie neobsahovalo všetky náležitosti, preto ho vyzval na preukázanie skutočností uvádzaných v odvolaní. Žalobca však nedoložil a hodnoverne nepreukázal bankovými výpismi - dokladmi o úhradách - kedy platby realizoval, preto mu správca dane v súlade s § 13 ods. 9 DP oznámil, že odvolania považuje za bezpredmetné. Z dikcie § 109 DP vyplýva, že označenie peňažných prostriedkov nepodliehajúcich daňovej exekúcii je vo výlučnej dispozícii daňového dlžníka. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/235/2015-40 zo dňa 14.9.2016 odmietol žalobu žalobcu a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa názoru súdu daňová exekučná výzva predstavuje iba prvý procesný úkon v rámci daňovej exekúcie a jej doručením nedochádza k založeniu, či zmene práv adresáta. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva, v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 6Sžf/28/2014 zo dňa 29.4.2015, sp. zn. 5Sžf/86/2011 zo dňa 29.2.2012) nepodlieha preskúmaniu správnym súdom. Rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavajú sa v spojení s rozhodnutím vo veci samej iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej podľa § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP). Zdôraznil, že samotné exekučné konanie je iba dôsledkom nesplnenia si daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 4Sžfk/5/2017 zo dňa 5.12.2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/235/2015-40 zo dňa 14.9.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uviedol, že jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 a § 177 ods. 1 SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta Daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami aj počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní. Daňová exekučná výzva aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného nie sú v § 78 DP vylúčené z preskúmavania súdmi. Kasačný súd poukázal na zmenu judikatúry súdov vo vzťahu k daňovej exekučnej výzve. Daňová exekučná výzva opúšťa charakter procesného rozhodnutia, a to vzhľadom na jej následky v hmotnoprávnej rovine. Teda, nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž ukladá aj zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2 DP, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Daňová exekučná výzva teda podlieha súdnemu prieskumu, hoci len v obmedzenom rozsahu. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a/ a písm. b/ DP, pričom má ísť o také okolnosti, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnému prieskumu zákonnosti exekučného titulu aj v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity. Rovnako je správny súd povinný prihliadať aj na koncentráciu konania, t.j. súdny prieskum možno realizovať len v rozsahu, ktorý môže byť len v súlade s § 91 ods. 6 DP. Po vrátení veci z Najvyššieho súdu SR na ďalšie konanie je predmetná právna vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod novou sp. zn. 2S/3/2018. V. Pojednávanie Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246, § 246a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 21.11.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2018 ospravedlnil neúčasť štatutára žalobcu na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, ktorú mu oznámil ráno v deň pojednávania, a žiadal pojednávanie odročiť. Nepredložil správnemu súdu potvrdenie od lekára o absolvovaní lekárskeho vyšetrenia ani doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, nedisponoval nimi ani právny zástupca žalobcu. Správny súd pojednávanie z uvedeného dôvodu neodročil a pojednával v neprítomnosti štatutára žalobcu, pretože žalobca jednak hodnoverným spôsobom nepreukázal, že jeho štatutár sa pre nepriaznivý zdravotný stav nemôže zúčastniť pojednávania, a jednak je právne zastúpený advokátom, čím je zabezpečená realizácia jeho procesných práv aj pri tých úkonoch súdu, na ktorých sa osobne jeho štatutár nezúčastnil. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť, pričom advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 227/2009 zo dňa 24.9.2009). Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní teda efektívne mohol obhájiť práva žalobcu bez nepriaznivého ovplyvnenia práv žalobcu. Je potrebné mať zároveň na pamäti, že správny súd nie je súdom skutkovým a nevykonáva dokazovanie; správny súd je súdom posudzujúcim právne otázky napadnutého postupu a rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto sa aj na konanie pred ním vyžaduje obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom, čo je v predmetnej veci dodržané. VI. Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 13 ods. 9 DP ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Podľa § 55 ods. 4 DP daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. Podľa § 55 ods. 5 DP správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. Podľa § 55 ods. 6 DP správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: (a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatie platby, (b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, (c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, (d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Podľa § 55 ods. 7 DP ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Podľa § 55 ods. 9 DP použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu. Podľa § 87 ods. 1 DP ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zanikajú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi. Podľa § 87 ods. 2 DP započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur. Podľa § 87 ods. 5 DP finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky a daňové nedoplatky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk. Podľa § 87 ods. 6 DP na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok. Podľa § 90 ods. 1 DP daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Podľa § 91 ods. 1 DP správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f/. Podľa § 91 ods. 5 DP do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti (písm. a/), sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná (písm. b/). Podľa § 91 ods. 6 DP odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až § 74. Podľa § 163 DP na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. VII. Posúdenie veci správnym súdom Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. V prípade, že po právoplatnom skončení daňového konania daňový subjekt dobrovoľne neuhradí vyrubenú daň alebo rozdiel dane, správca dane je oprávnený iniciovať daňové exekučné konanie, v ktorom od daňového subjektu (daňového dlžníka) vymáha uloženú povinnosť spôsobom uvedeným v Daňovom poriadku. Správny súd, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 4Sžfk/5/2017 zo dňa 5.12.2017, preskúmal daňovú exekučnú výzvu z dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 písm. a/, a písm. b/ SP. V prvom rade je potrebné uviesť, že na daňové konanie, ani na daňové exekučné konanie sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (§ 163 DP), preto námietky žalobcu o nedodržaní ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5, § 32 ods. 1 SP a § 47 SP zo strany daňových orgánov sú právne irelevantné, keďže správca dane ani žalovaný neboli povinní podľa nich postupovať. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri daňovej exekúcii aj pri započítavaní pohľadávok v súlade s § 55, § 87, § 91 a § 92 DP. Žalobca ako daňový dlžník namietal kompenzáciu daňového nedoplatku s nezaplatenými úrokmi z omeškania, pretože ich napadol v rámci inštančného postupu odvolaním a neskôr aj žalobou o ich preskúmanie. Správny súd uvádza, že žalobca nepredložil predmetné odvolania ani do administratívneho spisu, a to ani na základe výzvy správcu dane podľa § 91 ods. 5 DP, ani k žalobe v predmetnej právnej veci, čím nie je možné jeho vyjadrenie verifikovať. Z tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nespochybňuje, vyplýva, že odvolania vyhodnotil ako bezpredmetné, resp. ako nepodané podľa § 13 ods. 9 DP, pretože žalobca v lehote ním určenej odvolanie nedoplnil. V konečnom dôsledku teda podané odvolanie proti úrokom z omeškania nemohlo mať vplyv na vydanie daňovej exekučnej výzvy. Žalobca na základe výzvy správcu dane na doplnenie odvolania proti daňovej exekučnej výzve predložil len uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 25Cb/16/2013-131 zo dňa 23.6.2014 (o vrátení súdneho poplatku v sume 30.188,57 € žalobcovi) a uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Cb/47/2013-142 zo dňa 9.3.2015 (o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume XX.XXX,- €), nepredložil odvolania proti úrokom z omeškania ani žaloby smerujúce proti týmto rozhodnutiam. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol v daňovom exekučnom konaní bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení o prípadnom vzniku okolností, ktoré by po právoplatnosti exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, resp. existenciu iných dôvodov, pre ktoré by mala byť daňová exekúcia neprípustná (§ 91 ods. 5 DP). Za tejto situácie správca dane aj žalovaný postupovali správne a v súlade s § 91, § 92 DP, § 87 a § 55 DP a argument žalobcu o zániku vymáhaného daňového nedoplatku neakceptovali. Predložené rozhodnutia súdov o vrátení súdnych poplatkov nie sú takým aspektom, ktorý by vylučoval daňovú exekúciu, navyše nejde o vrátenie súdneho poplatku v sume XXX.XXX.,- €, ako tvrdil žalobca, ale len v sume XX.XXX,XX €. W. dane aj žalovaný môžu vykonať započítanie daňového nedoplatku daňového dlžníka a jeho pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii podľa § 87 DP len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá v tomto prípade nebola podaná; ide teda o návrhové konanie. Žalobca síce implicitne v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve namietal započítanie jeho platieb s daňovými úrokmi z omeškania, no na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane preto postupoval správne, keď vyzval žalobcu na doplnenie odvolania, tak aby ho bolo možné považovať (okrem odvolania) aj za žiadosť o kompenzáciu. Žalobca však túto žiadosť nedoplnil, preto vzniká fikcia jej nepodania podľa § 13 ods. 9 DP a správca dane ani žalovaný nemali dôvod sa nepodanou žiadosťou o kompenzáciu zaoberať vrátane kvalifikácie súdnych poplatkov ako platieb podľa § 55 DP. K čiastočnej kompenzácii došlo už v čase vydania daňovej exekučnej výzvy a správca dane ju aj zákonným spôsobom žalobcovi oznámil: - kompenzáciu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume XX.XXX,XX € (list č. 9103303/5/591357/2014 zo dňa 13.2.2014), - kompenzáciu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume XX.XXX,XX € (list č. 9103303/5/1047794/2014 zo dňa 19.3.2014), - kompenzáciu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume X.XXX,XX € (list č. 9103303/5/1987072/2014 zo dňa 19.5.2014), a - kompenzáciu daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume X.XXX,XX. € (list č. 9103303/5/2733375/2014 zo dňa 12.6.2014). Žalovaný sa dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 63 ods. 5 DP, preto nemohlo prísť k porušeniu práv žalobcu na riadne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP; žalobca nebol v konaní pred krajským súdom úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Žalobca síce bol úspešný v konaní pred kasačným súdom, no vzhľadom na jeho neúspech v konečnom štádiu konania sa jeho nárok na náhradu trov konania vynuloval [úspešnosť v kasačnom konaní (50 % z celkového konania) - neúspešnosť v konaní pred správnym súdom (50% z celkového konania)]. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).