Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/267/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201844 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201844.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5338/2015-1.10.2 (12/2015 - rozkl.) zo dňa 25. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.11.2015 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej "žalovaný") č. 5338/2015-1.10.2 (12/2015 - rozkl.) zo dňa 25. augusta 2015 (ďalej "rozhodnutie žalovaného"), ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3078/2015-2.3 zo dňa 17. marca 2015 (ďalej "prvostupňové rozhodnutie") a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "ZOPK"). Výnimkou sa žiadateľovi - Poľovníckej spoločnosti Zelený Les, C. E. XXXX/X, XXX XX F. nad H., IČO: 42 064 864, povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná, držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od 01.06.2015 do 30.11.2015 posliedkou a postriežkou na lokalitách Lomňanská priehyba a Paráč, k.ú. Oravská Lesná alebo do 15.12.2015 len postriežkou na uvedených lokalitách. Žalobca, ako účastník správneho konania, považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu spočívala nezákonnosť rozhodnutia v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 40 ods. 2, 3 písm. b) a c) ZOPK, čl. 1 písm. g), čl. 12 ods. 1 písm. a) a čl. 16 Smernice o biotopoch. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zmyslom a obsahom ochrany medveďa hnedého ako chráneného živočícha - prioritného druhu európskeho významu. Obsah ochrany medveďa hnedého nie je totiž možné posudzovať podľa ustanovení ZOPK z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v smernici Rady č. 92/43/EHS (Smernici o biotopoch). Európska iniciatíva pre veľké šelmy vypracovala pre Európsku komisiu v júli 2008 Inštrukciu pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, zaoberajúcu sa aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem vrátane medveďa hnedého. Uvedená inštrukcia akceptuje povoľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov týchto druhov len v prípade splnenia komplexu podmienok, ktoré v danom prípade neboli splnené a žalovaný ich ani neskúmal. Podľa stanoviska žalobcu, v každom správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z ochrany druhu európskeho významu, musia byť zohľadnené potreby a obsah ochrany takéhoto živočícha komplexne, na úrovni populácie a len z takéhoto celkového zhodnotenia možno vyvodiť odôvodnený záver o možnosti udeliť výnimku z hľadiska potrieb ochrany tohto druhu európskeho významu a o opodstatnenosti takejto výnimky. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú údaj o konkrétnom stave a štruktúre medvedej populácie v danom poľovnom revíri ani vyhodnotenie vplyvu a účinku udeľovaných výnimiek na stav medvedej populácie v tomto poľovnom revíri. V preskúmavanom rozhodnutí taktiež absentuje záver o tom, že udelením výnimky sa naplní cieľ v podobe zvýšenia bezpečnosti ľudí či predchádzania vzniku závažných škôd. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti uvedené v ust. § 40 ods. 4 ZOPK, najmä časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.02.2016 žalovaný uviedol, že ministerstvo životného prostredia vo svojom rozhodnutí špecifikovalo konkrétne skutočnosti, na základe ktorých povolilo výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK v súlade s podmienkami stanovenými v § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) ZOPK. Dôvodil, že prvostupňový správny orgán mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len "ŠOP SR") a z informácií predložených žiadateľom - Poľovníckou spoločnosťou Zelený Les, IČO: 42 064 864, preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná nie je ohrozená, ba dokonca je zvýšená. Mal za to, že aktuálnu situáciu nemožno riešiť iným spôsobom ako povolením usmrtenia tohto živočícha. Správny orgán sa pritom zaoberal aj alternatívnymi riešeniami ako je možnosť odchytu medveďov, ich umiestnenie do zoologických záhrad a vypustenie do iných lokalít, avšak zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike neprejavili záujem o ich umiestnenie. Uviedol, že zmierňujúce opatrenia vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Povolenie výnimky ministerstvom má preventívny charakter - za účelom predchádzania vzniku závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Prvostupňový správny orgán súčasne v súlade s § 82 ods. 12 ZOPK stanovil prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany dotknutého druhu chráneného živočícha. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením povolenia výnimky prvostupňovým správnym orgánom, keď mal preukázané, že povolený odstrel medveďa vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. Žalovaný považoval za smerodajné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/525/2015 zo dňa 02.02.2015, v zmysle ktorého udelením výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedenej lokalite. Rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého má správny orgán povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Ďalej uviedol, že postupom podľa ZOPK v dotknutom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, ktorá takisto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za stanovených predpokladov. Mal za to, že tieto podmienky boli v správnom konaní v celom rozsahu naplnené. Opatrenia, ktorých sa žalobca dožadoval na podklade Inštrukcie pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, podľa názoru žalovaného presahujú rámec jednotlivého správneho konania, keďže vydaním rozhodnutia nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru. Ďalej argumentoval tým, že Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov EÚ, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem a uvedenú inštrukciu nemožno vykladať ako podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch. Správne orgány vychádzali pri rozhodovaní najmä zo žiadosti žiadateľa a jej príloh: Vyjadrenie Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Námestovo, Lesná správa Paráč k neprimeranému stavu a správaniu sa medveďov na predmetnom území zo dňa 18.12.2014, Vyjadrenie obce Oravská Lesná o zvýšenom výskyte a stretoch obyvateľov resp. majiteľov chát s medveďmi zo dňa 17.12.2014, fotodokumentácia, z doplnenia žiadosti žiadateľa zo dňa 15.01.2015 a jeho príloh: Stanovisko Okresného úradu Námestovo k škodám spôsobeným medveďom hnedým v k.ú. Oravská Lesná zo dňa 14.01.2015 vrátane protokolov z miestneho šetrenia, fotodokumentácia medveďov na DVD, ďalej zo stanoviska ŠOP SR vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len "Správa CHKO Horná Orava") a terénneho záznamu z prejednania žiadosti žiadateľa zo dňa 29.01.2015. Upozornil, že ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenskej republiky i v jej jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 ZOPK. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na škody spôsobené týmito živočíchmi a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. Mal za to, že ministerstvo dostatočným spôsobom zistilo skutkový stav veci z podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení žiadateľa. Žalovaný poukázal aj na Správu CHKO Horná Orava, podľa ktorej sú evidované časté strety občanov s medveďmi súvisiace so zvýšením stavu medveďov v poľovnom revíri, čím je ohrozené zdravie občanov možnými konfliktami s medveďmi hlavne v blízkosti ľudských sídel, rekreačných zariadení, lesohospodárskej činnosti, pastve hospodárskych zvierat a včelárení, pričom evidované a následne uhrádzané sú v roku 2014 aj dve škody medveďom na hospodárskych zvieratách v Oravskej Lesnej. ŠOP SR a Správa CHKO Horná Orava vo svojich stanoviskách jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku s odôvodnením splnenia požadovaných podmienok v zmysle ZOPK. Odvolací orgán mal za to, že v prvostupňovom rozhodnutí boli podrobne a náležito odôvodnené všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. V písomnom vyjadrení tiež konštatoval, že zmierňujúce opatrenia predstavujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné realizovať v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky, a teda nie sú alternatívou, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd synantropnými medveďmi, ktoré vykazujú stratu plachosti a agresívne správanie už v čase rozhodovania o povolení výnimky. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že obidve rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, sú plne zákonné, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Listom Poľovníckej spoločnosti Zelený Les, Jana Stražana 1236/7, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 42 064 864, doručeným na Ministerstvo životného prostredia SR dňa 02.11.2015, ktorého prílohou je aj formulár "Hlásenie o usmrtení medveďa hnedého v roku 2015" zo dňa 23.10.2015, bola súdu osvedčená skutočnosť, že k odstrelu medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná, k.ú. Oravská Lesná došlo dňa 22.10.2015, a teda výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 ZOPK bola zrealizovaná. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci primárne riešil otázku splnenia podmienok pre preskúmavacie konanie v danej veci a zistil, že tomu tak nie je. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 5 ods. 2 S.s.p. konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa § 5 ods. 3 S.s.p. pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Podľa § 99 písm. g) S.s.p. správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že výnimka zo zákona - povolenie usmrtiť - jedného jedinca medveďa hnedého na základe napadnutého rozhodnutia bola časovo obmedzená do dňa 30.11.2015, resp. 15.12.2015, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3078/2015-2.3 zo dňa 17. marca 2015 totiž bola priamo týmto rozhodnutím časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo možné odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Zimná realizovať. Uplynutím tejto doby tak právoplatné rozhodnutie stráca svoju účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t.j. v tomto prípade žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Napokon súd poukazuje aj na tú preukázanú skutočnosť, že k usmrteniu medveďa v zmysle povolenej výnimky dňa 22.10.2015 došlo (hlásenie o usmrtení medveďa hnedého v roku 2015). Ďalej súd už len poukazuje na skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve je len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Keďže účinky napadnutého rozhodnutia zanikli, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Súd preto konanie podľa ust. § 99 písm. g) S.s.p. zastavil. Podľa § 170 písm. b) S.s.p. žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 133 ods. 2 v spojení s § 147 ods. 2 S.s.p.) Uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 151 ods. 2 S.s.p.). Proti právoplatnému uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 438 a nasl. S.s.p.).