Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/278/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201936 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201936.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašiovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: O. Š., W. R. X, XXX XX D. a v 2. rade: O. Š., W. R. X, XXX XX D., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka 578, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: PRO BIOS s.r.o., neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/72978/MRV zo dňa 13.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.11.2015 domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/72978/MRV zo dňa 13.10.2015 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 4309/2015/11/JAN/AMR zo dňa 10.06.2015. V žalobe uviedli, že obe preskúmavané rozhodnutia považujú za nezákonné. V predmetnom konaní žalobcovia opakovane žiadali správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad, aby vlastníkovi stavby súp. č. XXXX, nariadil obstaranie pasportu stavby. Poukazovali na skutočnosť, že k stavbe XXXX sa nezachovala pôvodná technická dokumentácia a užívacie rozhodnutie. Vlastník stavby tvrdí, že predmetná stavba je stavbou zdravotného zariadenia, nepredložil však žiadne rozhodnutie príslušného stavebného úradu, ktoré by povoľovalo užívanie stavby na tento účel. Žalobcovia predložili relevantné doklady, že stavba bola postavená v roku 1932 ako obecná radnica s bytom notára. Existujúci stav stavby bez užívacieho povolenia bráni žalobcom usporiadať právne vzťahy a preukázať existenciu bytu v právnom slova zmysle. V stavbe sa nachádza byt vybudovaný od počiatku, užívaný nepretržite na bývanie. 2. Žalobcovia byt obývajú od roku 1971 po dohode s právnym predchodcom súčasného vlastníka stavby. Bez užívacieho povolenia (pasportu stavby) nemôžu preukázať existenciu nájmu bytu. 3. Prvostupňový správny orgán podľa názoru žalobcov v rozpore s právnymi predpismi rozhodol tak, že nenariadil obstaranie pasportu stavby, čo podľa názoru žalobcov je v rozpore s obsahom a účelom ust. § 104 ods. 2 Stavebného zákona. Celé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považujú žalobcovia za zmätočné a nezrozumiteľné, ako aj bez náležitého odôvodnenia. 4. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil s odôvodnením, že dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané, nakoľko podľa právneho názoru druhostupňového správneho orgánu v predmetnej veci bolo možné začať konanie iba ex offo, čo znamená, že správny orgán prvého stupňa nemohol vo veci konať a rozhodovať na základe návrhu žalobcov. 5. Žalobcovia majú za to, že v predmetnej veci prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, majú za to, že konanie bolo začaté ex offo. Zdôrazňuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobcovia majú za to, že správny orgán prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie stavu veci. Bolo zistené splnenie zákonných podmienok na nariadenie obstarania pasportu stavby, nakoľko vlastník stavby nemá pôvodnú technickú dokumentáciu ani povolenie na užívanie stavby. Podľa žalobcov bola tiež preukázaná aj naliehavá potreba usporiadania vzťahov k stavbe, ako aj potreba ochrany právom chránených záujmov fyzických osôb, ktoré vedú k potrebe občianskoprávnych sporov. Podľa názoru žalobcov, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo splnenie podmienok upravených v § 104 Stavebného zákona, z čoho pre správny orgán vyplýva zákonný príkaz nariadiť obstaranie pasportu stavby. 6. Podľa názoru žalobcov, orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktoré je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia. Rovnako za zmätočné považujú aj druhostupňové rozhodnutie, keď žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie obstarania pasportu stavby, keď neodôvodnil ako došiel k záveru, že konanie vo veci nariadenia pasportu stavby vôbec nemalo začať a keď sa nevysporiadal so skutočnosťou, že správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že vo veci je potrebné konať a vo veci ex offo konal. 7. Žalobcovia ďalej tvrdia, že nariadenie obstarania pasportu stavby je zákonným prostriedkom upraveným na odstránenie protiprávneho stavu, keď sa nezachovala dokumentácia skutočného realizovania stavby alebo táto nie je v náležitom stave. Zmyslom zákona je zabezpečiť, aby neboli stavby užívané bez kolaudačného povolenia, resp. bez dokumentácie, z ktorej bude možné zistiť účel, na ktorý bola stavba povolená. 8. Žalobcovia boli napadnutým rozhodnutím po niekoľkoročnom správnom konaní ponechaní v stave právnej neistoty, keď kompetentný správny orgán odmietol rozhodnúť o naliehavej otázke ich zákonom chráneného záujmu napriek tomu, že v konaní boli splnené podmienky pre rozhodnutie v merite veci. 9. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia navrhujú, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil, vec vrátil žalovanému na nové konanie a žalobcom priznal náhradu trov konania. II. 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručil tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 uvádza, že zastáva názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zdôrazňuje, že žalovaný sa dostatočne zaoberal námietkami žalobcov, ktoré títo uvádzajú v žalobe rovnako ako aj vo svojom odvolaní. So všetkými sa žalovaný správny orgán dostatočne zaoberal a vyhodnotil ich v odôvodnení žalobou napadnutom rozhodnutí, kde na základe uvedeného konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnej veci v rozpore so zákonom, keď konanie poňal ako návrhové konanie a koncipoval znenie výroku spôsobom, ktorý nie je možné oprieť o žiadne ustanovenie Stavebného zákona. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave konanie vo veci zastavil, resp. žalobu zamietol ako nedôvodnú. 11. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S/278/2015-23 zo dňa 02.05.2016 bol do konania pribratý účastníka správneho konania PRO BIOS s.r.o., neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2016. Pribratý účastník sa k žalobe písomne nevyjadril, ani sa nezúčastnil ústneho pojednávania. III. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne s miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktoré sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 17. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2015/72978/MRV zo dňa 13.10.2015, ktorým žalovaný správny orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU/CS 4309/2015/11/ JAN/AMR zo dňa 10.06.2015 rozhodol tak, že vyššie citované prvostupňové rozhodnutie zrušil. 18. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.08.2013 podali žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Boledoviča žiadosť o nariadenie obstarania dokumentácie skutočného realizovania stavby súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XX/X, kat. úz. W., vlastníkovi stavby PRO BIOS s.r.o., neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, Bratislava. 19. Stavebný úrad na miestnej ohliadke stavby pri miestnom zisťovaní prešetril technický stav stavby a konštatoval na základe predložených odborných stanovísk a posudkov, ako aj z miestneho zisťovania, že technický stav predmetnej budovy v súčasnosti neumožňuje jej užívanie bez závad na účely zdravotníckeho zariadenia a ani na iné účely. Preto podľa názoru prvostupňového správneho orgánu nie je možné postupovať podľa zásad pre posúdenie právneho stavu podľa § 104 Stavebného zákona. Stavebný úrad na základe uvedených skutočností rozhodol tak, že pasport stavby nenariadil. 20. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 13.10.2015 tak, že druhostupňový správny orgán (Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Bratislava) preskúmavané prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 10.06.2015 zrušil. 21. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, že v zmysle § 104 ods. 2 Stavebného zákona, konanie o nariadení pasportu stavby nie je návrhovým konaní, ale konaním, ktoré stavebný úrad začína z úradnej povinnosti. Návrh podaný na stavebný úrad je len jedným z možných podkladov, na základe ktorých stavebný úrad skúma, či sú splnené predpoklady a zákonné podmienky, aby začal vo veci konať. Uvedené poukazuje aj na to, že vo výroku rozhodnutia stavebný úrad nariaďuje a nie povoľuje obstaranie pasportu stavby. Tým, že prvostupňový orgán v danom prípade konal na základe podaného návrhu, ktorý kvalifikoval ako úkon, ktorým sa konanie začalo podľa § 18 Správneho poriadku, postupoval podľa žalovaného v rozpore so zákonom. 22. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad môže ale nemusí nariadiť vlastníkovi stavby obstarať pasport predmetnej stavby. Je výlučne na úvahe stavebného úradu, či vlastníkovi túto povinnosť nariadi alebo nie. Nenariaďuje sa z dôvodu potvrdenia vlastníckych práv k predmetnej stavbe, čo žalobcovia považujú na doriešenie majetkových nárokov. Prvostupňový správny orgán ani odvolací sú nie povinní a ani im neprislúcha rozhodovať o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam, čo je vo výlučnej kompetencii súdov. Odvolací orgán je názoru, že preukázanie právneho či vlastníckeho vzťahu k bytu užívaného odvolateľmi v predmetnej stavbe je v právomoci užívateľov bytu a na rozhodnutí príslušného súdu. IV. 23. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 25. Podľa ust. § 104 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby). 26. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že je možné ho aplikovať v prípade, že nie sú zachované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel, pre ktorý bola stavba povolená, resp. že stavba je určená k účelu, pre ktorý je svojim stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje niekoľkým účelom, má sa za to, že stavba je určená k účelu, ku ktorému sa užíva bez závad. 27. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že stavba bola postavená v roku 1932 ako obecná radnica s bytom notára. 28. Z ust. § 104 Stavebného zákona je zrejmé, že toto upravuje prípad, keď sa doklady a to hlavne projektová dokumentácia stavby nezachovali. Vždy sa však vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, t.z. že nejde o tzv. čiernu stavbu. Tento predpoklad osvedčí stavebný úrad, pričom sa opiera o hodnotenie dôkazov, ktorými sú napríklad výpovede svedkov, stanoviská orgánov štátnej správy, stanovisko obce a podobne. 29. Tento inštitút je jediným právnym prostriedkom, ktorý umožňuje nahradiť chýbajúce doklady (kolaudačné rozhodnutie, či dokumentáciu stavby). Ďalej umožňuje odstrániť nejasnosti pri užívaní stavby na určitý účel. Pritom sa vychádza predovšetkým zo stavebnotechnického usporiadania stavby. Ak však na základe neho nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, vychádza sa z účelu, na ktorý sa stavba bez technických závad užíva. 30. Pasport stavby je zjednodušená dokumentácia stavby, ktorá opisuje popis stavby jednotlivých konštrukcií a ďalej zjednodušené výkresy stavby s overenými a zameranými rozmermi jednotlivých diel či konštrukcií. Slúži pre samotný návrhu rekonštrukcie, modernizácie či energetickej optimalizácie predmetnej stavby. 31. Krajský súd v Bratislave uzatvára, že z ust. § 104 Stavebného zákona nesporne vyplýva, že pasport stavby sa nariaďuje v prípade, keď nie sú zachované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel, pre ktorý bola stavba povolená. 32. V prejednávanej veci nie je sporný účel postavenej stavby. Z výpisu LV č. XXXX k.ú. W. je zrejmé, že na danom pozemku je postavená nebytová budova označená súpisným číslom a ako druh stavby je uvedená budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia vo vlastníctve PRO BIOS s.r.o., neštátna poliklinika. 33. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že v danom prípade prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnej veci v rozpore so zákonom, keď žiadosť žalobcov podanú prostredníctvom ich právneho zástupcu poňal ako návrhové konanie, na základe ktorej začal konanie o nariadení - nenariadení pasportu podľa ust. § 104 ods. 2 Stavebného zákona. 34. Súd konštatoval, že v danom prípade nejde o návrhové konanie. Ide o konanie, ktoré sa začína na základe rozhodnutia stavebného úradu a toto sa nenariaďuje z dôvodu preukázania vlastníckych práv k predmetnej stavbe, čo žalobcovia požadujú na doriešenie svojich majetkových nárokov, ale na zistenie účelu predmetnej stavby. 35. Súd konštatuje, že účel predmetnej stavby medzi účastníkmi konania nie je sporný. Sporné v danom prípade sú vlastnícke či nájomné práva žalobcov k bytu nachádzajúcom sa v predmetnej budove, ktoré však žalobcovia nemôžu podľa názoru súdu preukázať nariadením pasportu stavby. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom a preto žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol. 37. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 167 SSP tak, že v konaní neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal, rovnako ani pribratému účastníkovi správneho konania, ktorému reálne ani žiadne nevznikli. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:00 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.