Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/304/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202034 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202034.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: X.. G. Q., Y. XXXX/ XX, XXX XX O., zastúpená: JUDr. Michal Hutta, PhD., advokát, Bezekova 13, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44896/2015/153/OK/S zo dňa 29.10.2015 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 44896/2015/153/OK/S zo dňa 29.10.2016 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť JUDr. G. Q. o priznaní príplatku k vdovskému dôchodku. Žiadateľka je pozostalá manželka po JUDr. B. Q., bývalému sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Menovanému zanikla funkcia sudcu smrťou 25.02.2015. Žiadateľka žiadala o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi JUDr. B. Q. počnúc dňom 25.02.2015 odkedy jej bol priznaný vdovský dôchodok podľa § 74, § 82 zák. č. 461/2003 Z.z.. Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015 orgán verejnej správy nepriznal žiadateľke X.. G. Q. príplatok k vdovskému dôchodku, že pozostalým po sudcoch vzniká nárok na príplatok k dôchodkom pozostalých len v prípade, ak zosnulý sudca, sudkyňa boli ku dňu smrti poberateľmi príplatku za výkon funkcie sudcu, spĺňali podmienky na priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pri zániku funkcie sudcu smrťou resp. vyhlásením za mŕtveho mali nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Keďže X.. B. Q. nebol poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu a ani nepožiadal o jeho priznanie pričom funkcia sudcu zanikla smrťou Ministerstvo spravodlivosti SR ako správny orgán bol povinný v konaní o priznaní príplatkom k vdovskému dôchodku jednoznačne vyriešiť v súlade so základnými pravidlami správneho konania otázku nároku zosnulého sudcu na výplatu dôchodkovej dávky. JUDr. G. Q. bol priznaný vdovský dôchodok z titulu, že zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. X.. B. Q. nemal ku dňu smrti nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, t.j. nespĺňal základnú podmienku priznania príplatku za výkon funkcie sudcu. Vzhľadom na skutočnosť, že X.. B. Q. zanikla funkcia sudcu smrťou a ku dňu smrti nemal nárok na výplatu dôchodkovej dávky Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodlo vo veci priznania benefitu zosnulej manželky tak, že ho nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podala X.. G. Q. rozklad, v ktorom uviedla, že má zato, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že správny orgán nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich v spojení s ustanovením zákona č. 461/2003 Z.z.. Poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 595 407 6458 zo dňa 04.05.2015, kedy jej bol priznaný vdovský dôchodok s účinnosťou odo dňa 25.02.2015 titulom, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Poukázala na ust. § 95 ods. 1 a 2 písm. a/, b/ zákona o sudcoch a prísediacich a na ust. § 95 ods. 3 uvedeného zákona, kde sa uvádza „ na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Žiadateľka má zato, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Poukázala nato, že rozhodnutie nespĺňa požiadavky na vydanie rozhodnutia v správnom konaní podľa ust. § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie jednoznačne nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. O rozklade rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.10.2015 č. 44896/2015/153/OK/S, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zamietol rozklad žiadateľky. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2001 zvýšil základné hmotné zabezpečenie sudcov v starobe alebo invalidite prostredníctvom príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu, resp. od 01.01.2005 prostredníctvom príplatku za výkon funkcie sudcu. Nárok na príplatok mali len tí sudcovia, ktorí skončili výkon funkcie sudcu po 01.01.2001 a mali nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Funkcia sudcu X.. B. Q. zanikla v zmysle § 17 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich jeho smrťou a menovaný nebol v čase smrti poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu a ani o príplatok za výkon funkcie sudcu nepožiadal. Vo veci posúdenia nároku na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku JUDr. G. Q. teda ministerstvo v prvom stupni správne právne vec posúdilo, keď v súlade s § 95 zákona o sudcoch a prísediacich za nevyhnutné považovalo zaoberať sa existenciou či neexistenciou nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku jej zosnulého manžela. Podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že JUDr. G. Q. bol priznaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení vdovský dôchodok z dôvodu, že zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok ako taký však nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu v tomto prípade príplatku k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením podmienky nároku na jeho výplatu a konečným podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Je nepochybné, že aj keď zosnulému manželovi JUDr. G. Q. vznikol nárok na invalidný dôchodok nesplnil kumulatívne všetky podmienky, ktorými zákon o sociálnom poistení podmieňuje nárok na výplatu dávky, ktorý je predpokladom vzniku nároku na príplatok k vdovskému dôchodku pozostalej podľa zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedených dôvodov žalovaný potvrdil správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. II. Žaloba Žalobkyňa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 04.12.2015 sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 44896/2015/153/OK/S zo dňa 29.10.2015, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015, ktorým nepriznal nárok príplatku k vdovskému dôchodku z dôvodu, že jej manžel nemal ku dňu smrti nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného dôchodku a ani invalidného dôchodku, čo podľa správneho orgánu je okrem priznania vdovského dôchodku pozostalej manželke druhou podmienkou na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku. Má zato, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný síce aplikoval správne právne normy, avšak nesprávne ich interpretoval keď zo správne zistených rozhodujúcich skutočností vyvodil nesprávny právny záver, že nemá nárok na príplatok k vdovskému dôchodku. Poukázala na ust. § 95 ods. 1 a 95 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich a na ust. § 95 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorých vyplýva, že na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku manželke sa vyžaduje priznanie vdovského dôchodku po zostalej manželke a vznik nároku sudcu na starobný dôchodok, predčasne starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Poukazuje na rozhodnutie sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že jej bol priznaný vdovský dôchodok, pretože získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ak by manželovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, tak by sociálna poisťovňa ani nepriznala vdovský dôchodok. Argumentáciu žalovaného o rozdiele medzi nárokom na invalidný dôchodok a nárokom na výplatu invalidného dôchodku považuje žalobkyňa za nesprávnu, pretože je výsledkom jeho formalistického prístupu pri interpretácii a aplikácii legislatívne nedokonalých ust. § 95 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Legislatívna nedokonalosť týchto ustanovení spočíva v tom, že obsahujú nejednotnú a nejednoznačnú terminológiu pripúšťajúcu aj iný výklad, aký ponúkol žalovaný vo svojich rozhodnutiach. V prvej časti ust. § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich sa používa pojem právo na príplatok, ktoré sa následne podmieňuje nárokom na výplatu príplatku. Avšak ust. § 95 ods. 2 zákona o sudcoch s prísediacich, ktoré sa vzťahuje na jej prípad nepoužíva ani jeden z týchto pojmov a namiesto toho používa pojem nárok. Rozdiel medzi pojmom právo v zmysle subjektívneho práva a pojmom nárok je zrejmý. Pojem nárok znamená, že právo už je vymáhateľné a žalovateľné v dôsledku splnenia všetkých podmienok na realizáciu práva, ktoré sú ustanovené v príslušnej právnej norme. Rozdiel vo význame medzi pojmom nárok a pojmom nárok na výplatu už celkom zrejmé nie je, čo ani žalovaný nevedel bližšie vysvetliť vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný k tomuto vo svojom rozhodnutí uviedol len jednu nezrozumiteľnú vetu „nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu, v tomto prípade príplatku k vdovského dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok, ale aj splneným podmienok nároku na jeho výplatu, konečne podaním žiadosti o jeho priznaní alebo vyplácaní“. Čiže uviedol, že „nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká vznikom nároku na invalidný dôchodok, vznikom nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Žalovaný teda túto legislatívnu nedokonalosť využil keď interpretoval a následne aplikoval ust. § 95 ods. 1 až 3 zákona o sudcoch a prísediacich v jej neprospech. Ústavný súd Slovenskej republiky viac krát vo svojej rozhodovacej činnosti skonštatoval, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a je založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné, neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy (napr. Nález z ústavného súdu SR zo dňa 06.02.2008, sp. zn. PL ÚS 67/07). Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.02.2016 uviedol, že súhlasí s právnou argumentáciou, ktorá bola uvedená v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v jeho druhostupňovom rozhodnutí. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že JUDr. B. Q. zastáva funkciu sudcu až do svojej smrti dňa 25.02.2015. K tomuto dátumu však menovaný nemal nárok na výplatu starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku. Nebol poberateľom takéhoto dôchodku a zároveň ani poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu. Ako žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z takejto zákonnej formulácii je zjavné, že sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok. Z odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. vdovský dôchodok nie z dôvodu, že by boli splnené podmienky vzniku invalidity, získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nesplnenia podmienok nároku na iný dôchodok ale výlučne z dôvodu, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Podľa žalovaného splnil teda len jednu z podmienok zákonom vyžadovaných na priznanie nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného je zrejmé, že ak by si žiadosť o priznaní invalidného dôchodku podal zosnulý manžel žalobkyne, nebol by mu priznaný minimálne z dôvodu nepreukázania vzniku invalidity. Nárok na invalidný dôchodok teda zosnulému manželovi žalobkyne nikdy nepatril, čo znamená nesplnenie podmienky podľa § 95 ods. 2 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z., v zmysle ktorého príplatok k dôchodku pozostalých patrí manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Žalobkyni síce vznikol nárok na vdovský dôchodok v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý: a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nevznikol jej však podľa písm. a) tohto ustanovenia, nakoľko zosnulý manžel žalobkyne nebol poberateľom žiadneho dôchodku a teda nárok na dôchodok ani na jeho výplatu nemal. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadne pojmov „nárok na dávku“ a „nárok na výplatu dávky“ nie je v Správnom poriadku Slovenskej republiky ničím výnimočný. Ide o bežne zaužívanú terminológiu právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie a dal do pozornosti práve ust. § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého „vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi“, ust. § 74 ods. 2 uvedeného zákona „vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela“, ust. § 227 ods. 1 písm. a/ zákona, ktorý upravuje základné právo každého poistenca uplatniť si nárok na dávku a uplatniť si nárok na jeho výplatu. Obsah týchto právnych pojmov rozpracovaných zákonom č. 461/2003 Z.z. ani právne následky spojené s ich aplikáciou nie sú totožné, teda argumentácia žalobkyne vo vzťahu k nedokonalosti k legislatívnej úpravy zákona č. 385/2000 Z.z. je z tohto pohľadu bezpredmetná. Na základe všetkých týchto uvedených skutočností žalovaný je toho názoru, že všetky napadnuté rozhodnutia, ktoré boli vydané vo veci žalobkyne o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku sú v súlade so zákonom tak po materiálnej ako aj formálnej stránke a nie je dôvod na jej zrušenie a preto žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde dňa 04.12.2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok a podľa prechodného ustanovenia uvedeného zákona § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a preto súd v danej veci konal a rozhodoval v zmysle ustanovení správneho súdneho poriadku s použitím terminológie v ňom uvedenej. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nárok po skončení sudcovskej funkcie. Podľa § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, voľbou za sudcu vzniká a zánikom funkcie zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravované týmto zákonom. Za štát týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, pôsobnosť ktorého upravuje osobitný predpis. Podľa § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu a a/ súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo b/ súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu 1/ odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2; 2/ vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19. 12. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia príplatok k dôchodku pozostalých patrí a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti, b/ manželovi k vdovskému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorú mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 413/2012 Z.z., nárok na vdovský dôchodok vzniká vdove po manželovi, ktorý a/ bol ku dňu poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splní podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 44896/2015/153/OK/ S zo dňa 29.10.2015, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 44896/2015/153 zo dňa 11.08.2015 o nepriznanie nároku na príplatok vdovskému dôchodku. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť obe rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali z ust. § 95 ods. 1, 2 zákona o sudcoch prísediacich a z ust. § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a svoj právny názor zdôvodnil najmä tým, že nárok na invalidný dôchodok ako taký nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu v tomto prípade k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením zákonov a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením podmienky nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Podľa žalovaného žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok ale neboli splnené kumulatívne všetky podmienky, ktorými zákon o sociálnom poistení podmieňuje nárok na výplatu dávky, ktorý je predpokladom vzniku nároku na príplatok vdovskému dôchodku pozostalej podľa zákona o sudcoch a prísediacich. S týmto názorom konajúci súd nesúhlasí. Je pravdou, že zákon o sudcoch a prísediacich č. 385/2002 Z.z. v znení zmien a doplnkov a zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov používajú pojmy „nárok na invalidný dôchodok“, „nárok na výplatu invalidného dôchodku,“ „nárok na dávku,“ „nárok na jeho výplatu,“ „právo na príplatok,“ „nárok na výplatu,“ ale súd dal za pravdu žalobkyni, že sa jedná o nejednotnú a nejednoznačnú terminológiu, ktorá nemôže byť v neprospech žalobkyne. Súd tak ako je žalobkyňa poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a to, že Slovenská republika je právnym štátom a je založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy (sp. zn. PL ÚS 67/07 zo dňa 06.02.2008). Z rozhodnutia sociálnej poisťovni č. 595 407 6458 0 zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný vdovský dôchodok v sume 613,30 eur mesačne podľa § 74 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení preto lebo jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal 14.787 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia nároku na invalidný dôchodok. Súd má zato, že ak by manželovi žalobkyne invalidný dôchodok nevznikol, tak by sociálna poisťovňa nepriznala ani vdovský dôchodok. Sociálna poisťovňa žalobkyne priznala vdovský dôchodok a aj nárok na jeho vyplácanie, nakoľko ho žalobkyňa pravidelne aj dostáva. Z ust. § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu a a/ súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo b/ súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu odvolania z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2, vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19. 12. Podľa ust. § 95 ods. 2 uvedeného zákona, príplatok dôchodku pozostalých patrí: a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Ak by aj súd nezohľadnil argumentáciu žalobkyne uvedenú v žalobe ohľadne výkladu pojmov tak ako to bolo vyššie rozpísané, ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z.z. jasne formuluje, že čo sa týka príplatku k vdovskému dôchodku podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Podľa ods. 2 príplatok k dôchodku pozostalých patrí a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi, ktorý bol sudcom vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti (nie nárok na výplatu). A nárok na výplatu bol v danom prípade preukázaný. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne danú vec posúdili a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa súd zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobkyni voči žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa mala v konaní úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.