Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/286/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202107 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015202107.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: V.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX/XX, G., zastúpená: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. KM-OLVS-58/2015/OPK zo dňa 10.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. KM-OLVS-58/2015/ OPK zo dňa 10.11.2015 a disciplinárny rozkaz riaditeľa ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 05.05.2015 z r u š u j e a vec vracia riaditeľovi ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyni bolo disciplinárnym rozkazom riaditeľa ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 05.05.2015 (ďalej aj len „disciplinárny rozkaz“) uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého skutková podstata bola naplnená tým, že žalobkyňa na pracovisku ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky so sídlom na Y. ulici XX v H. dňa 06.04.2015 v čase o 7:25 hod. ako končiaci referent špecialista zmeny operačného dňa 05.04.2015 od 08:00 hod. do 08:00 hod. dňa 06.04.2015 odovzdala službu nastupujúcemu referentovi špecialistovi mjr. I.. D. D.. Podľa zistenia nadriadenej v operačnom denníku ev. č. 4/2012 zo dňa 18.12.2012 na strane č. 293 sa v zápise operačného dňa 06.04.2015 v čase o 7:25 hod. nachádzal písomný záznam v znení „Služba ukončená dňa 06.04.2015 o 8.00 hodine bez zistených nedostatkov, služobné pomôcky a technika odovzdané bez závad. Odovzdala, podpis Q. prevzal D., prítomný podpis Q., teda písomne spracovaný nepravdivý údaj, ktorý žalobkyňa potvrdila svojím podpisom, čím porušila článok 5 ods. 12 písm. e) bod 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 60/2011 o činnosti operačných stredísk (ďalej aj len „nariadenie č. 60/2011“), s ktorým bola oboznámená dňa 03.02.2012 podľa doloženej prezenčnej listiny priloženej k záznamu č. PPZ-ÚOS-46-016/2012. Žalobkyňa následne opustila pracovisko, pričom v čase o 7:25 hod. dňa 06.04.2015 po príchode nadriadenej v knihe odchodov a príchodov ev. č. 6/2014 sa nachádzal záznam, že z pracoviska odišla o 8:05 hod. dňa 06.04.2015. Tento údaj je nepravdivý, pretože pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 8:00 hod. dňa 06.04.2015 v zmysle plánu služieb č. PPZ-ÚOS-66-002/2015, opustila ešte pred jej plánovaným ukončením. Týmto konaním žalobkyňa porušila časť I. písm. a) bod 13. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, s ktorým bola oboznámená dňa 08.12.2014. Uvedené konanie žalobkyne vyhodnotila jej nadriadená ako zavinené porušenie povinnosti policajta zakladajúce skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 2. Proti disciplinárnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom predovšetkým poukázala na to, že je bezúhonná policajtka, pričom za toto isté disciplinárne previnenie takisto bezúhonným policajtom postačovala na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny výčitka. 3. Žalovaný rozhodnutím č. p. KM-OLVS-58/2015/OPK zo dňa 10.11.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil disciplinárny rozkaz konštatujúc, že v odvolaní uplatnené námietky žalobkyne nič nemenia na skutočnosti, že sa preukázateľne dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. II. Zhrnutie argumentov žalobkyne 4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Poukázala na to, že pracovisko opustila po odovzdaní služby a následnom uvoľnení na vlastnú žiadosť bez akéhokoľvek dopadu na ďalší vývoj ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Žalobkyňa požiadala o skorší odchod z pracoviska mjr. Ing. V. M., jej nadriadeného, z dôvodu, že bol Veľkonočný pondelok a žalobkyňa má dve maloleté deti. I.. V.. V. M. súhlasil s jej skorším odchodom. 6. Pracovisko žalobkyne je nepretržitou prevádzkou. Predmetná zmena žalobkyne trvala od 08:00 hod. 05.04.2015 do 8:00 hod. 06.04.2015. Nakoľko v danom prípade išlo o skorší odchod z pracoviska so súhlasom nadriadeného, pričom prevádzka bola zabezpečená ďalšou zmenou a došlo k riadnemu odovzdaniu služby, bolo potrebné, aby žalobkyňa zapísala svoj odchod po 8:00 hod. 06.04.2015 z dôvodu ukončenia zmeny. 7. Ďalej žalobkyňa namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvod, prečo jej za predmetné konanie neuložil výčitku namiesto disciplinárneho opatrenia a ani nešpecifikoval, prečo jej uložil práve disciplinárne opatrenie. Za rovnaké disciplinárne previnenie takisto bezúhonným policajtom - kpt. Mgr. D. Z. a mjr. Ing. V. M. postačovala na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny výčitka. Napriek tomu, že žalobkyňa v odvolaní namietala diskrimináciu, žalovaný sa s ňou nevysporiadal aj napriek tomu, že iným policajtom uložil miernejší postih. 8. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s námietkou žalobkyne ohľadom diskriminácie a zaujatosti voči jej osobe. Neuviedol konkrétny dôvod, na základe ktorého vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú a neuviedol úvahy, akými bol vedený pri posudzovaní tejto námietky. Konštatovanie žalovaného skôr vyvoláva dojem, že sa s uvedenou námietkou zaoberal iba formálne. 9. Navyše, právoplatným uložením disciplinárneho opatrenia žalobkyňa stráca nárok na odmeny. To znamená, že je v podstatne horšej situácii ako jej kolegovia, ktorí dostali len výčitku, čo nie je disciplinárne opatrenie, a teda majú nárok na disciplinárne odmeny. 10. V disciplinárnom rozkaze absentuje uvedenie, akými úvahami bol oprávnený orgán vedený pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých rozhodol. Disciplinárny rozkaz obsahuje iba výpočet podkladov, ktoré použil prvostupňový správny orgán pri rozhodnutí a následné konštatovanie, že žalobkyňa porušila uvedené predpisy. 11. Na záver žalobkyňa poukázala na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom prejednávanej veci. Absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. 13. Poukázal na to, že podľa disciplinárneho rozkazu prvostupňový správny orgán preukázal žalobkyni spáchanie disciplinárneho porušenia zavineným porušením povinností policajta na úrovni všeobecne záväzného právneho predpisu. Nadriadená po dôkladnom posúdení všetkých rozhodných okolností konštatovala protiprávnosť konania žalobkyne a jej postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo potrebné prijať záver, že konaním žalobkyne došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 14. Žalovaný zhodnotil postavenie a úlohy staršieho referenta špecialistu ústredného operačného strediska podľa namietaného článku 7 ods. 1 nariadenia č. 60/2011, podľa ktorého starší referent špecialista organizuje výkon služby zmeny operačného dňa, zodpovedá za dodržiavanie stanoveného režimu a plnenie úloh. Je podriadený vedúcemu. Počas operačného dňa je nadriadený všetkým policajtom tvoriacim zmenu operačného dňa a vo vymedzenom rozsahu plní úlohy spojené s výkonom funkcie vedúceho. 15. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa uviedla nepravdivý údaj a pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 8:00 hod. dňa 06.04.2015 v zmysle plánu služieb spracovaného na zázname č. PPZ-ÚOS-66-002/2015, opustila ešte pred jej plánovaným skončením. 16. Žalovaný pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, mieru zavinenia žalobkyne a na jej doterajší postoj k plneniu služobných povinností. Mal za to, že prvostupňový správny orgán pri voľbe druhu disciplinárneho opatrenia prihliadol aj na nebezpečenstvo disciplinárneho previnenia vyplývajúce z neprítomnosti žalobkyne na pracovisku, na ktorom je výkon služby zabezpečený nepretržite. Primeranosť rozhodnutia vo vzťahu k druhu disciplinárneho opatrenia bola vyhodnotená v odôvodnení disciplinárneho rozkazu a uložené písomné pokarhanie nie je materiálnou sankciou a ani najprísnejšou sankciou. 17. Žalovaný zastával názor, že po vyhodnotení nebezpečenstva vyplývajúceho zo zavineného porušenia služobnej povinnosti žalobkyňou nebude stačiť na nápravu vyslovenie výčitky, ale bude potrebné uložiť zvolený druh disciplinárneho opatrenia. 18. Ďalej žalovaný konštatoval, že správne orgány oboch stupňov v disciplinárnom konaní postupovali a rozhodli v súlade so zákonom a vychádzali z riadne zisteného skutočného stavu veci a dôkazy boli použité v súlade s právnymi predpismi. Disciplinárne konanie spĺňa všetky formálne náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon a preskúmavané rozhodnutia nevykazujú vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť. 19. Zmyslom disciplinárneho konania nebolo poškodenie žalobkyne, ale jej náprava predovšetkým v tom, aby po tom, čo sa dopustila porušenia služobných povinností, si tieto v budúcnosti vzorne plnila. Uvedomelá služobná disciplína všetkých policajtov, založená na dodržiavaní základných povinností a osobnej zodpovednosti každého policajta, je dôležitým zdrojom zvyšovania akcieschopnosti a kvality výkonu služby Policajného zboru. 20. Na záver žalovaný dodal, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia dňa 06.04.2015 a v ten istý deň sa o jej disciplinárnom previnení dozvedela jej nadriadená. Disciplinárny rozkaz bol žalobkyni vyhlásený dňa 05.05.2015. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia ustanovené v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. boli dodržané. Disciplinárne opatrenie uložila nadriadená ako funkčne príslušná v zmysle článku 2 písm. d) bod 2. nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2009 zo dňa 25.03.2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených (disciplinárna právomoc) v znení neskorších predpisov. IV. Pojednávanie 21. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.11.2016 uviedol, že mjr. Ing. M. bol oprávnený pustiť žalobkyňu, ako aj kpt. Mgr. Z. skôr zo služby, pričom pri podpisovaní, že pracovisko opustili až o 8:00 hod. išlo o bežnú prax. Kolegyni žalobkyne kpt. Mgr. Z. a mjr. Ing. M. bola uložená iba výčitka, pričom žalobkyni bolo uložené disciplinárne opatrenie v podobe písomného pokarhania, čo považuje za diskriminačné. Navyše, správne orgány dôvod takéhoto postupu adekvátne neodôvodnili. V preskúmavaných rozhodnutiach chýbajú úvahy, prečo žalobkyni na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny nepostačovala výčitka. 22. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nepopiera skutok tak, ako sa stal, teda vecné a časové údaje sú pravdivé. Ide o bežnú prax na danom oddelení. Pani riaditeľka mala s ňou osobný spor, nakoľko žalobkyňa mala záujem o miesto riaditeľky na danom operačnom stredisku. V rovnakom čase ako bolo žalobkyni uložené písomné pokarhanie, jej kolegom mjr. Ing. M. a kpt. Mgr. Z. bola uložená iba výčitka. Rovnako výčitku dostali aj kolegovia - zmena, ktorá ich prišla vystriedať za to, že prevzali službu skôr. 23. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že z nariadenia č. 60/2011 nevyplýva právomoc mjr. Ing. M. uvoľňovať policajtov zo služby predčasne, ale tento iba riadi zmenu a bol nadriadený len v rámci plnenia úloh. Ohľadom osobných sporov na pracovisku uviedol, že ide iba o osobný názor žalobkyne, k tomu sa nevie vyjadriť a rovnako sa nevie vyjadriť ani k tomu, prečo žalobkyni bolo uložené písomné pokarhanie a jej kolegyni a aj ďalším jej kolegom, ktorí sa zúčastnili skoršieho odchodu alebo skoršieho prevzatia služby, iba výčitka. Ide o kompetenciu nadriadenej a individuálny správny akt, pričom bližšie objasnenie sa v spise nenachádza. 24. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dodal, že rozsah oprávnenia pre mjr. Ing. M. nebol vymedzený, a teda nebolo jasné, kto má právo uvoľňovať policajtov skôr zo služby. Písomné pokarhanie je v danom prípade neprimeraným opatrením. 25. Žalovaný dodal, že v danom prípade išlo o plán služieb, t.j. policajti mali byť v danom čase na pracovisku a odchádzať o 8:00 hod. a nie skôr. To znamená, že nebol dôvod uvoľňovať ich z pracoviska skôr. V. Posúdenie veci 26. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 28. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 29. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 30. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 31. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 32. Medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav, teda vecné a časové vymedzenie tohto previnenia. Sporným bolo posúdenie, či sa žalobkyňa za daných skutkových okolností dopustila disciplinárneho previnenia a či správne orgány postupovali správne, keď jej za predmetné disciplinárne previnenie uložili disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie aj napriek tomu, že ostatným policajtom za takéto konanie uložili iba výčitku, a teda či by aj v prípade žalobkyne nepostačovala výčitka. 33. Aj v podmienkach štátnej služby príslušníkov Policajného zboru platí, že disciplinárne opatrenie možno uložiť iba v prípade, že sa preukáže, že policajt spáchal disciplinárne previnenie, pričom v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. je to možné iba v prípadoch, kedy na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, nepostačuje uloženie výčitky. Z uvedeného je zrejmé, že nie je účelné trestať policajta za každú cenu, i za malé disciplinárne previnenie, hoci „len“ písomným pokarhaním, ktoré predstavuje najmiernejší druh disciplinárneho opatrenia. 34. Podľa názoru súdu došlo k porušeniu služobnej disciplíny a k disciplinárnemu previneniu žalobkyne. V disciplinárnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila časť I. písm. a) bod 13. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov tým, že na pracovisku ústredného operačného strediska prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky so sídlom na Krížnej ulici XX v H. dňa 06.04.2015 v čase o 7:25 hod. ako končiaci referent špecialista zmeny operačného dňa 05.04.2015 od 08:00 hod. do 08:00 hod. dňa 06.04.2015 odovzdala službu nastupujúcemu referentovi špecialistovi mjr. Mgr. D. D.. Zo zistenia nadriadenej zapísaného v operačnom denníku ev. č. 4/2012 zo dňa 18.12.2012 na strane číslo 293 mal súd za preukázané, že žalobkyňa uviedla nepravdivý údaj, opustila pracovisko, na ktorom mala vykonávať služobnú činnosť do 8:00 hod., ešte pred jej plánovaným ukončením. Keďže opustenie pracoviska pred skončením služby a bez súhlasu vedúceho je zavineným porušením povinností policajta, postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď uvedené porušenie kvalifikovali ako disciplinárne previnenie. 35. Žalobkyňa ani jej kolegovia neboli oprávnení opustiť pracovisko pred skončením služby a ich neprítomnosť na pracovisku nemôže byť ospravedlnená ani súhlasom staršieho referenta špecialistu ústredného operačného strediska so skorším odchodom. Starší referent špecialista ústredného operačného strediska v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 60/2011 síce organizuje výkon služby zmeny operačného dňa, zodpovedá za dodržiavanie stanoveného režimu a plnenia úloh, avšak je podriadený vedúcemu. To znamená, že táto osoba nemá oprávnenie povoliť predčasné opustenie pracoviska policajtmi, nakoľko túto kompetenciu má iba vedúci, ktorý v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 60/2011 riadi organizačnú zložku v jeho pôsobnosti. 36. Konanie žalobkyne spočívajúce v opustení pracoviska pred skončením služby nie je možné liberalizovať predchádzajúcim súhlasom staršieho referenta špecialistu tiež z dôvodu, že žalobkyňa preukázateľne konala v rozpore s požiadavkami kladenými na príslušníkov Policajného zboru ako sú napríklad čestnosť či disciplinovanosť a uviedla nepravdivé údaje jednak v operačnom denníku, ako aj v knihe odchodov a príchodov. Ak by v oboch evidenciách žalobkyňa pravdivo uviedla čas odchodu z pracoviska o 7:25 hod., ako aj výnimočný dôvod (napríklad to, že jej dve maloleté deti sú na Veľkonočný pondelok samé doma) a skutočnosť, že jej to umožnil vedúci zmeny aj napriek tomu, že takúto kompetenciu zo zákona nemá, bolo by možné jej konanie vyhodnotiť ako poľahčujúce okolnosti pre miernejšie porušenie služobnej disciplíny. Súd si je vedomý toho, že zákon č. 73/1998 Z. z. neupravuje poľahčujúce okolnosti, avšak špecifickosť danej situácie by bolo možné zohľadniť v rámci posudzovania okolností spáchania disciplinárneho previnenia. Taktiež by bolo možné prihliadnuť na to, že v súvislosti s predmetným porušením služobnej disciplíny nedošlo k vzniku negatívnych následkov, ako aj to, že žalobkyňa a jej kolegovia odovzdali službu ďalším kolegom. 37. Avšak, v danom prípade žalobkyňa vedome uviedla nepravdivé údaje o jej odchode z pracoviska - v operačnom denníku uviedla ako čas odchodu 8:00 hod. a v knihe odchodov a príchodov uviedla ako čas odchodu 8:05 hod., čo svedčí o tom, že postoj žalobkyne k porušeniu služobnej disciplíny nebol čestný a korektný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia, ktorého závažnosť však správne orgány dostatočne neodôvodnili. 38. Posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho opatrenia (vrátane výčitky) z hľadiska možností nápravy policajta a obnovenie služobnej disciplíny podlieha správnej úvahe konajúceho služobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné kritériá pre ukladanie disciplinárnych opatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného na základe správneho uváženia súd skúma iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 39. Súd je toho názoru, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje správna úvaha, na základe ktorej správne orgány rozhodli o postihu žalobkyne za spáchané disciplinárne previnenie a nevysporiadali sa s jej námietkou, prečo takisto bezúhonným policajtom, minimálne kpt. Mgr. D. Z., ktorá sa skorším odchodom z pracoviska pred ukončením služby, dopustila rovnakého disciplinárneho previnenia ako žalobkyňa, postačovala výčitka, pričom žalobkyni bolo uložené disciplinárne opatrenie, s ktorým sa spájajú negatívne dôsledky, napríklad nemožnosť udelenia disciplinárnej odmeny a iné. Takéto konanie správnych orgánov sa súdu javí ako diskriminačné. 40. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zákaz diskriminácie garantovaný Ústavou SR. Zákaz diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania zaručuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 14, v zmysle ktorého k jeho porušeniu dochádza vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. 41. „K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v citovanom článku ústavy, pričom ostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení … Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95). 42. Vzhľadom na absenciu správnej úvahy, na základe ktorej správne orgány rozhodli o tom, akým spôsobom potrestajú žalobkyňu za spáchanie disciplinárneho previnenia, je súd toho názoru, že ich konanie vykazuje znaky diskriminácie, nakoľko odlišné zaobchádzanie s dvoma policajtmi v rovnakej situácii bez odôvodnenia správnej úvahy, ktorá ich k takémuto odlišnému zaobchádzaniu viedla, je neprípustné. 43. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. zrušiť pre nepreskúmateľnosť a vec vrátiť riaditeľovi ústredného operačného strediska Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude opätovne rozhodnúť o disciplinárnom previnení žalobkyne a objasniť, prečo na nápravu jej služobnej disciplíny nepostačuje výčitka a tiež uviesť dôvody, pre ktoré odlišne posúdili konanie žalobkyne a konanie jej kolegyne kpt. Mgr. Viktórie Z., ktoré bolo rovnaké. 44. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.