Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/29/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200224 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200224.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, Bratislava, za účasti: Danubia Invest, a.s., Námestie SNP 14, Bratislava, IČO: 31 369 596, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MAGS ORM 53727/14-303513, 348060, 353653 zo dňa 01.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.02.2016 domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. MAGS ORM 53727/14-303513, 348060, 353653 zo dňa 01.12.2014, ktorým bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti pre územné konania stavby „Danubia park Čunovo“ v k. ú. E.. Uviedol, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal dňa 26.10.2015 protest prokurátora sp. zn. Kd 609/15/1100-18 proti opatreniu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 01.12.2014 č. MAGS ORM 53727/14-303513, 348060, 353653, ktorým bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko investičnej činnosti pre územné konanie stavby „Danubia park Čunovo“ v k. ú. E.. V proteste bolo vytýkané, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s Územným plánom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Primátor hlavného mesta SR rozhodnutím č. MAGS SUP 58942/2015-363140 zo dňa 17.12.2015 podanému protestu prokurátora nevyhovel a napadnuté opatrenie potvrdil. Žalobca zotrval na stanovisku uvedenom v proteste prokurátora, že navrhovaná stavba ako taká nebola posúdená vo vzťahu súladnosti územného plánu so všetkými regulatívmi pre dané územie, a preto je vydané záväzné stanovisko ako opatrenie orgánu verejnej správy náležite neodôvodnené, neurčité a rozporné so zákonom, z ktorého nie je možné vychádzať v územnom konaní. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.04.2016, v ktorom uviedol, že vzhľadom na charakter záväzného stanoviska k investičnej činnosti ako odborného podkladu vydaného orgánom územného plánovania pre potreby konaní vedených na stavebných úradoch, ktoré nie je rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb podľa ustanovení Správneho poriadku mal za to, že uplatňovanie právneho názoru o postavení súdu v polohe nahrádzajúcej rozhodovanie „nadriadeného orgánu“ a rozhodovanie o záväznom stanovisku podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. je v rozpore s platnou legislatívou. Poukázal v tomto smere na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/45/2014 zo dňa 04.08.2015. Mal za to, že žalovaný pri vydávaní predmetného záväzného stanoviska postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a výsledok posudzovania aj dostatočne odôvodnil. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu zamietol. Vedľajší účastník sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.03.2016. Okrem vyjadrenia sa k skutkovým a právnym okolnostiam, poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, s tým že záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy nie je administratívnym rozhodnutím (individuálnym správnym aktom), ale ide o opatrenie, ktoré je podkladom územného rozhodnutia vydaného v územnom konaní. Mal za to, že uvedené opatrenie nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti na základe žaloby. Nnavrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa ust. § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ust. § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmavané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3 O.s.p.). Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 O.s.p.. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Podľa § 249 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Súd po preskúmaní opatrenia žalovaného č. MAGS ORM 53727/14-303513, 348060, 353653 zo dňa 01.12.2014 zistil, že predmetné rozhodnutie je v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, pretože ide o rozhodnutie predbežnej povahy. Konštatoval, že napadnuté záväzné stanovisko nie je administratívnym rozhodnutím (individuálnym správnym aktom podľa § 247 ods. 1 O.s.p.), ale ide o opatrenie - stanovisko podľa § 140b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), ktoré je podkladom pre vydanie územného konania v územnom konaní. Uvedené opatrenie nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti na základe žaloby. Vzhľadom na jeho predbežný charakter sa jeho zákonnosť preskúmava až v spojení s územným rozhodnutím. Podľa § 140b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Záväzné stanovisko nie je rozhodnutím s konštitutívnymi účinkami, ide o jeden z podkladov pre vydanie územného rozhodnutia a jeho účinky sa prejavia až vydaním územného rozhodnutia. Preto i ďalšia zákonná procesná podmienka v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p., tzv. „ukrátenie na právach“ sa prejaví až v čase vydania územného rozhodnutia. Krajský súd konštatoval, že skutočnosť, že na základe žalôb fyzických a právnických osôb sa zákonnosť záväzných stanovísk vydaných v územnom a stavebnom konaní skúma až v rámci súdneho prieskumu zákonnosti územných rozhodnutí a stavebných povolení, je súčasťou ustálenej súdnej praxe. Toto pravidlo platí i pre žaloby podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Uvedené ustanovenie neumožňuje súdu na základe žaloby prokurátora samostatne preskúmať zákonnosť záväzného stanoviska v stavebnom konaní, ktoré v zmysle legálnej definície podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona nie je rozhodnutím. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (podľa § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.