Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/48/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200392 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200392.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. J. Y., 2. G. Y., obidvaja bytom Z. XX, XXX XX U., právne zastúpení: De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 06 Bratislava, IČO: 36 868 949, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, IČO: 603392, právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s.r.o., Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.03.2016 voči žalovanej domáhali preskúmania postupu správneho orgánu spočívajúceho v jeho nečinnosti v zmysle § 250t O.s.p. (teraz § 242 a nasl. S.s.p.) tak, aby uložil žalovanej povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia konať vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX a parc. č. XXXX, katastrálne územie D. Q. T., Z. XX, U. s poukazom na ust. § 82 ods. 1 stavebného zákona a § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. 2. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žiadosťou zo dňa 11.06.2012 požiadali žalovanú o vydanie spojeného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu a rekonštrukciu pôvodného rodinného domu na Z. XX v U. - D. Q. T.. Žalovaná vydala dňa 22.04.2003 stavebné povolenie č. SU IV-2003/926/A/22/Kt, v ktorom stanovila podmienky pre umiestnenie a pre realizáciu oboch stavieb. 3. Dňa 07.08.2003 bola žalovanej doručená žiadosť žalobcov o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné konanie bolo z dôvodu doručenia podnetu Okresnej prokuratúry Bratislava IV na šetrenie zákonnosti stavebného povolenia na danú stavbu zo dňa 28.07.2003 prerušené rozhodnutím č. DNV 2003/133/Mč zo dňa 04.09.2003. Následne rozhodnutie o prerušení kolaudačného konania na základe odvolania žalobcov v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku žalovaná zrušila rozhodnutím č. DNV 2003/236/Mč dňa 20.10.2003. 4. Dňa 23.10.2003 žalovaná obdržala protest prokurátora zo dňa 10.10.2003 proti rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania, ktorým Okresná prokuratúra Bratislava IV žiadala o svojom proteste rozhodnúť zákonným spôsobom, a to s poukazom na neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o prerušení kolaudačného konania s tým, že bolo povinnosťou žalovanej po doručení takto neprípustne podaného odvolania predložiť napadnuté rozhodnutie nadriadenému orgánu. 5. Rozhodnutím č. W-1853/2003-OBT zo dňa 08.12.2003 Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, ako príslušný odvolací orgán, zrušil rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 04.09.2003. 6. Poukázali na skutočnosť, že od vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu č. W-1853/2003-OBT zo dňa 08.12.2003 v predmetnej veci nedošlo do dnešného dňa k žiadnemu meritórnemu rozhodnutiu zo strany žalovanej, a teda žalobcovia sú toho názoru, že predmetné kolaudačné konanie stále prebieha. 7. Žalobcovia sa domnievajú, že žalovaná nekoná bez vážneho dôvodu, počas dlhej doby viac ako 13 rokov žalovaná neuviedla žiadny vážny dôvod svojej nečinnosti. Práve kvôli zlyhaniu žalovanej, ako stavebného úradu, vznikol stav, na základe ktorého žalobcovia nemôžu legálne užívať predmetnú stavbu, keďže zmyslom vydaného kolaudačného povolenia je možnosť užívať dokončenú stavbu spôsobilú na samostatné užívanie a jediný orgán príslušný na jeho vydanie je vo veci nečinný, čím sa vytvára pre žalobcov neakceptovateľný stav. 8. Uviedli, že žalovaná v rozpore s dikciou zákona, v rozpore s upozornením prokurátora a v rozpore s názormi odvolacieho orgánu, ako aj dôkazmi predkladanými žalobcami neodstránila pretrvávajúci stav tým, že o predmetnej stavbe dodnes nerozhodla v kolaudačnom konaní. 9. Žalobcovia ďalej uviedli, že sú si vedomí tej skutočnosti, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podnet príslušnému prokurátorovi nevyužili z dôvodu, že prípadné upozornenie prokurátora nepovažovali za účinný prostriedok pred odstránením nečinnosti žalovanej, resp. pred odstránením následkov jej nečinnosti, a to z dôvodu, že žalovaná už počas konania o stavebnom povolení preukázala nekompetentnosť vo svojich rozhodnutiach, keď na základe podnetu prokurátora prerušila kolaudačné konanie, na základe neprípustného odvolania sama rozhodla v rámci autoremedúry a rozhodnutím zo dňa 20.10.2003 napadnuté rozhodnutie o prerušení kolaudačného konania zrušila. Boli názoru, že využitie prokurátorského upozornenia alebo sťažnosti by bolo preto neefektívne a len by oddialilo poskytnutie súdnej ochrany žalobcom. II. 10. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.06.2016 tak, že nesúhlasila s popísaným neúplným skutkovým stavom, ktorý je zjavne podľa jej názoru v rozpore s objektívnou realitou, je neúplný a vo vzťahu k prejednávanej veci zavádzajúci. 11. Uviedla, že rozhodnutím č. SU IV-2003/926/A/22/Ktzo dňa 22.04.2003 stavebný úrad, ktorým bolo toho času Hlavné mesto SR Bratislava vydal dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom a Ateliér s garážou ako objekt umiestnený na pôdoryse asanovaného objektu rodinného domu - Z. XX“. Dňa 15.10.2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV protest, ktorému žalovaná rozhodnutím zo dňa 22.10.2003 vyhovela a právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení bolo zrušené. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Krajský stavebný úrad v Bratislave odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. 12. Žalobcovia ako stavebníci podali dňa 08.03.2004 žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. D. Q. T., na druhú stavbu „Ateliér s garážou“ žiadosť nepodali. V dôsledku uvedených skutočností zdieľali obe stavby, ktoré boli pôvodne spoločne predmetom jedného administratívneho konania, rozdielny režim z hľadiska ďalšieho povoľovania, resp. odstránenia. 13. Žalovaná ako stavebný úrad dodatočne stavbu na základe žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. D. Q. T. povolila rozhodnutím č. DNV 2006-04/195/A/12/Gš zo dňa 17.08.2006, právoplatným dňa 14.03.2007. 14. Dňa 29.05.2007 podali žalobcovia žalovanej návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého dňa 17.08.2010 (správny dátum mal byť uvedený 24.02.2010) žalovaná vydala rozhodnutie č. 2010-07/430/B/1/Gš, ktorým povolila užívanie stavby, pričom rozhodnutie je právoplatné. 15. V súvislosti s ateliérom s garážou uviedla, že rozhodnutím zo dňa 18.01.2010 č. 2010-09/789/O/1/Šo žalovaná nariadila žalobcom odstránenie stavby „Ateliér s garážou - Z. XX“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X v k.ú. D. Q. T., terénne úpravy na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k.ú. D. Q. T. a betónové oplotenie na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k.ú. D. Q. T. s tým, že Krajský stavebný úrad v Bratislave dňa 23.07.2012 rozhodnutím č. ČA/2012/2229/MRV o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. 16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/316/12 dňa 29.10.2014 rozhodol tak, že zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČA/2012/2229/ MRV zo dňa 23.07.2012. 17. Najvyšší súd SR ako odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/316/12 zo dňa 29.10.2014 a náhradu trov odvolacieho konania žalobcom nepriznal. 18. Žalovaná konštatovala, že tvrdenie v žalobe sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napr. na to, že v konaní niet žiadnej prekážky pre úkony žalovaného a napriek tomu žalovaný nekoná a toto jeho nekonanie je nečinnosťou, pričom nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania. Uviedla, že v žalobe sa tento právny predpis musí výslovne uviesť, pričom žaloba žalobcov takéto tvrdenie vychádzajúce z objektívneho skutkového a právneho stavu neobsahuje, a preto absentuje v podanej žalobe jedna z obligatórnych náležitostí. 19. Ďalej namietala v súvislosti s tvrdením žalobcov, že nie je pravdou, že žalovaná vydala stavebné povolenie č. SÚ IV-2003/926/A/22/Kt zo dňa 22.04.2003, pretože uvedené rozhodnutie vydalo Hlavné mesto SR Bratislava, pretože žalovaná nebola toho času (do 01.05.2003) stavebným úradom. Takisto sa nejedná o stavebné povolenie, ale o dodatočné stavebné povolenie, t. j. rozhodnutie, ktorým predchodca žalovanej „zhojil“ protiprávne konanie žalobcov a dodatočne povolil jedným rozhodnutím stavbu rodinného domu a stavbu ateliéru s garážou - Z. 20. Žalovaná uviedla, že o všetkých uvedených skutočnostiach žalobcovia majú vedomosť, keďže s nimi konali, či už správne orgány, ako aj súdy ako s účastníkmi konania a napriek tejto skutočnosti pristúpili k podaniu predmetnej žaloby obsahujúcej podľa žalovanej zavádzajúce tvrdenia o trinásťročnom bezdôvodnom nekonaní žalovanej. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a súčasne mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia. III. 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 23. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 24. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 25. Podľa § 244 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 26. Podľa § 249 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 27. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. 28. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. 29. Povinnosťou žalobcu je odôvodnenie jeho tvrdenia, prečo by mal orgán verejnej správy konať, tzn. z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a následne aj povinnosť vykonať požadovanú činnosť, a prečo sa žalobca domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo činnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal, možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. 30. Súd s poukazom na znenie ustanovenia § 244 ods. 1 S.s.p., poznamenáva, že vysporiadanie sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu resp. žalobcov v konaní patrí medzi prvoradé, s ktorou sa súd musí vo veci vysporiadať. 31. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobcovia v kolaudačnom konaní nepodali ani sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach a ani podnet prokuratúre podľa zákona o prokuratúre. Túto skutočnosť v žalobe výslovne uviedli aj samotní žalobcovia, že sú si vedomí toho, že návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, pričom podnet príslušnému prokurátorovi nevyužili z dôvodu, že prípadné upozornenie prokurátora nepovažovali za účinný prostriedok pred odstránením nečinnosti žalovanej, resp. pred odstránením následkov jej nečinnosti, a to z dôvodu, že žalovaná už počas konania o stavebnom povolení preukázala nekompetentnosť vo svojich rozhodnutiach a boli názoru, že využitie prokurátorského upozornenia alebo sťažnosti by bolo preto neefektívne a len by oddialilo poskytnutie súdnej ochrany žalobcom. 32. Fyzická osoba alebo právnická osoba sa môžu žalobou domáhať odstránenia nečinnosti len v začatom administratívnom konaní, a to za podmienok, že je jeho účastníkom a neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet prokuratúre podľa § 31 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Zákon nestanovuje nutnosť vyčerpania oboch týchto prostriedkov nápravy a súčasne nie je ani potrebné podať opakovanú sťažnosť, resp. opakovaný podnet prokuratúre. 33. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatoval, že v danom prípade žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby proti nečinnosti v začatom administratívnom konaní. Žalobcovia okrem splnenia podmienky účastníctva v administratívnom konaní musia kumulatívne spĺňať aj druhú obligatórnu podmienku, ktorou je neúspešné vyčerpanie prostriedkov nápravy, a to sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. resp. podnetu prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorú však nesplnili. 34. Naviac súd uvádza, že z obsahu spisu ani nečinnosť žalovanej nevyplýva, tak ako to v žalobe tvrdili žalobcovia. 35. Zákonné ustanovenia štvrtej časti, prvej hlavy S.s.p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy, a to tým, že na základe žaloby dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť vo veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť, samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa žalobcu, bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mal a mohol. 36. Zo spisu vyplýva, že žalovaná dňa 24.02.2010 vydala rozhodnutie č. DNV 2010-07/430/B/1/Gš, ktorým povolila užívanie stavby, „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. D. Q. T., ktoré dňom 30.03.2010 nadobudlo právoplatnosť. 37. Pokiaľ ide o ateliér s garážou žalovaná rozhodnutím zo dňa 18.01.2010 č. DNV 2010-09/789/O/1/ Šo nariadila žalobcom odstránenie stavby „Ateliér s garážou - Z. XX“ na pozemkoch parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X v k.ú. D. Q. T., terénne úpravy na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k.ú. D. Q. T. a betónové oplotenie na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX v k.ú. D. Q. T. s tým, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 23.07.2012 rozhodnutím č. ČA/2012/2229/MRV v odvolacom konaní rozhodol tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. 38. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/316/12 dňa 29.10.2014 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČA/2012/2229/ MRV zo dňa 23.07.2012. 39. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžo/102/2015 zo dňa 19.11.2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/316/12 zo dňa 29.10.2014 potvrdil. 40. V danom prípade súd konštatuje, že postup žalovanej nevykazoval znaky nečinnosti uvádzané v žalobe a stotožnil sa s argumentáciou žalovanej o zavádzajúcom tvrdení žalobcov o trinásťročnom bezdôvodnom nekonaní žalovanej. 41. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na vyššie konštatovaný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v predmetnom konaní. 42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 S.s.p. a v konaní neúspešným žalobcom právo na ich náhradu súd nepriznal. Rovnako súd nepriznal žalovanej uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia advokátom, a to s poukazom na znenie § 168 veta druhá S.s.p., v zmysle ktorého orgánu štátnej správy náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Súd v danom prípade nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné výnimočne žalovanej priznať náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že išlo o obhajovanie konania správneho orgánu a s tým spojené vydané rozhodnutia, ktoré predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03 z 09.09.2004, ktorý vychádza z predpokladu, že kvalifikovaní štátni zamestnanci, ktorých postavenie, práva a povinnosti, rovnako ako aj zodpovednosť sú dostatočne podrobne upravené v zákone o štátnej službe, by nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry, ktorej by náhradu trov konania musel platiť v prípade neúspechu druhý účastník. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.