Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200445 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: E. I. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, zastúpeného: Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé diely II/13, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-72-006/2016-AV zo dňa 23.02.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-72-006/2016-AV zo dňa 23.02.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 14.03.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 07.03.2016 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-72-006/2016-AV vydanému dňa 23.02.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v konaní o administratívnom vyhostení navrhovateľa podľa § 82 ods. 2 písm. j) Zákona o pobyte cudzincov vedeného pod číslom PPZ-HCP- BA6-72/2016-AV s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu existencie rizika úteku, a to dňom 23.02.2016 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z., na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.05.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 22.02.2016 bola na správny orgán doručená informácia o zisteniach z kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, vedená pod č. 2016/61189BA1/RK/KON/2016/115 13/2016/RK zo dňa 22.02.2016, z ktorej vyplýva, že dňa 18.02.2016 bola vykonaná kontrola v priestoroch ambulancie lekárskej služby prvej pomoci v Poliklinike Ružinov, Ružinovská ulica 10, Bratislava, v ktorých vykonáva poskytovanie zdravotnej starostlivosti MED STAR, s.r.o., IČO: 35 865 504. Záverom vykonanej kontroly je, že navrhovateľ vykonával pre uvedenú spoločnosť závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnanie. V rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľ sa v Slovenskej republike zdržiava na základe udeleného víza typu C, číslo XXXXXXXXX, platného od 05.04.2015 do 03.04.2016 s dĺžkou pobytu 90 dní, na základe ktorého využíva právo na pobyt podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), ktoré navrhovateľa neoprávňujú k výkonu závislej práce. Z tohto dôvodu bol naplnený dôvod na administratívne vyhostenie navrhovateľa z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. j) Zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené jeho vízum. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov v prípade navrhovateľa existuje riziko úteku, vzhľadom na to, že nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z.z. Záverom uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci. Namietal, že tvrdenia odporcu nie sú presvedčivé, neopierajú sa o zistený skutkový stav veci a ide o parafrázovanie ustanovení zákona a opis z trestného oznámenia manželky navrhovateľa. Poukázal na to, že odporca nenáležite odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože nedisponuje relevantným dôkazom, na základe ktorého vyvodil presvedčenie, že u navrhovateľa existuje dôvodná obava, že navrhovateľ ujde a bude sa skrývať spolu so svojimi deťmi. Poukázal na to, že odporca bral do úvahy pri rozhodovaní trestné oznámenie manželky navrhovateľa a údaje v ňom uvedené, ako keby boli skutkami, ktoré boli dokázané, že navrhovateľ ich spáchal. Uviedol, že keď bude zaistený a následne vyhostený, nebude môcť prispievať na svoje deti pravidelne, pretože potrvá aj dlhšiu dobu, kým si nájde prácu v inom štáte a bude nútený nedobrovoľne páchať trestný čin neplatenia výživného. Ďalej uviedol, že odporca zabudol na zásadu „prezumpcia neviny“. Nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté trestné stíhanie proti jeho osobe. Má dôvody a pohnútky, ktoré smerujú k tomu, aby svoj pobyt na území Slovenskej republiky legalizoval v zmysle Zákona o pobyte cudzincov tak, aby mohol zotrvať pri svojich deťoch a vykonával svoje práva a povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona o rodine. Poukázal na to, že aj keď získal pre svoje deti Iránske občianstvo, neznamená to osvedčenú skutočnosť, že s nimi ujde, ale len to, že uplatnil práva svojich detí. Uviedol, že má zabezpečené ubytovanie, na základe nájomnej zmluve so spoločnosťou S. M. S..X..F.. na D. Q. Č..X, XX K. I.. Disponuje finančnými prostriedkami vo výške 4500 eur. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na to, že navrhovateľ sám pripustil protiprávnosť konania (výkon závislej činnosti) a dôvody, ktoré uvádza sú neprípustné. Navrhovateľ mal iným vhodným spôsobom si plniť vyživovaciu povinnosť a nie konať protiprávnym spôsobom. Uviedol, že je preukázané, že navrhovateľ získal pre svoje deti Iránske štátne občianstvo. na základe týchto skutočností konštatoval, že v prípade navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku. Ďalej uviedol, že sú neprijateľné námietky navrhovateľa vzťahujúce sa k prebiehajúcemu trestnému konaniu, ktoré tvoria obsah opravného prostriedku navrhovateľa. Protiprávnosť navrhovateľa bola vyhodnotená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného opravného prostriedku a nesúhlasí s vyjadrením odporcu. V odvolaní poukázal na rozhodnutie o administratívnom vyhostení, pretože je podkladom napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že navrhovateľ robil všetko preto, aby mohol zostať na území Slovenskej republiky a nemal záujem ujsť z územia Slovenskej republiky, chcel ostať so svojimi deťmi a starať sa o deti. Ďalej uviedol, že navrhovateľ cestoval do Kuvajtu, aby mohol požiadať o predĺženie cestovného dokladu pre neštátneho príslušníka Kuvajtu, čo sa mu nepodarilo. Do roku 2012 mu mal končiť cestovný doklad, preto bol nútený odcestovať a vybaviť si doklady. Medzitým jeho manželka požiadala o rozvod. Prítomný zástupca odporcu uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa sa netýkajú zaistenia, ale jeho predchádzajúceho pobytu na území Slovenskej republiky, resp. administratívneho vyhostenia. Poukázal na to, že jediné čo sa týkalo zaistenia navrhovateľa bolo vyjadrenie neuloženia povinnosti hlásenia pobytu namiesto zaistenia. Hlásenie pobytu je možnosť správneho orgánu, ale nie povinnosť. O tejto povinnosti rozhoduje správny orgán, ktorý prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Zároveň oznámil, že navrhovateľ bol dňa 21.03.2016 vyhostený z územia Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu nie je potrebné rozhodovať o jeho prepustení a navrhovateľ opustil územie Slovenskej republiky dňa 21.03.2016 v čase o 11.00 hod. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 22.3.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený pobyt alebo vízum. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil z dôvodu, že je potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. K námietke navrhovateľa, že odporca neodôvodnil svoje rozhodnutie, pretože nedisponuje dôkazom na základe, ktorého vyvodil presvedčenie, že existuje dôvodná obava, že sa bude skrývať spolu s deťmi a ujde, je potrebné uviesť, že u navrhovateľa je riziko úteku v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, pretože nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle Zákona o pobyte cudzincov. Je dôvodná obava , že ujde a bude sa skrývať spolu s deťmi aj napriek skutočnosti, že má zákaz vycestovať s deťmi z územia Slovenskej republiky. Navrhovateľ získal pre svoje deti Iránske štátne občianstvo. K námietke navrhovateľa, že pokiaľ bude zaistený a následne vyhostený, nebude môcť prispievať pravidelne na svoje deti, pretože potrvá dlhšiu dobu, kým si nájde prácu v inom štáte, a odporca zabudol na zásadu „prezumpcia neviny“ súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by odporca voči navrhovateľovi viedol trestné konanie. Protiprávnosť konania navrhovateľa bola preukázaná informáciou o zisteniach z kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v ktorej je uvedené, že dňa 18.02.2016 bola vykonaná kontrola v priestoroch ambulancie lekárskej služby prvej pomoci v Poliklinike Ružinov, Bratislava, v ktorých vykonáva poskytovanie zdravotnej starostlivosti spoločnosť MED STAR, s.r.o. Záverom vykonanej kontroly je, že štátny príslušník tretej krajiny menom E. I. W. vykonával pre uvedenú spoločnosť závislú prácu, pričom neboli splnené podmienky na jeho zamestnanie. Navrhovateľ právo zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v čase kontroly preukázal len platným schengenským vízom, ktoré ho neoprávňuje byť zamestnaný a vykonávať na území Slovenskej republiky závislú prácu. Navrhovateľ nesplnil žiadnu z podmienok uvedenú v § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ porušil právne normy vykonávaním nelegálnej práce. V danom prípade navrhovateľ naplnil dôvod na administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podania odvolania, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a určení zákazu vstupu je vykonateľné, nakoľko podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nemá odkladný účinok. K námietke týkajúcej sa neuloženia alternatívy zaistenia podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a ) a b) Zákona o pobyte cudzincov, je potrebné uviesť, že v danej veci odporca neuložil alternatívy zaistenia s poukazom na osobu navrhovateľa, ako aj na to, že u navrhovateľa existuje riziko úteku, pretože nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade navrhovateľa existuje riziko úteku podľa § 88 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, a ak by odporca využil oprávnenie podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, mohlo by dôjsť k ohrozeniu účelu zaistenia, ktorým je zabezpečenie vycestovania navrhovateľa do krajiny podľa ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).