Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200626 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200626.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: LÁNY s.r.o., so sídlom Fučíkova 29, 908 51 Holíč, IČO: 46 663 177, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Ivančo, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 09032/2016/B624-SV/07603/Ka zo dňa 10.02.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 09032/2016/B624-SV/07603/Ka zo dňa 10.02.2016, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 09032/2016/B624-SV/07603/Ka zo dňa 10.02.2016 a rozhodnutia a postupu Okresného úradu Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky ako prvostupňového správneho orgánu číslo OU-NR-OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 a žiadal obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, číslo OU-NR- OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 bolo rozhodnuté o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 19.10.2015 podaného spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ktorým došlo pre účely stavby „Vybudovanie strategického parku, k. ú. J., M., D., S., M., A.“ v prospech navrhovateľa k vyvlastneniu parciel a to: - KN-E parc. č. XXX evidovanej na LV č. XXX, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera 207,61 m2, - KN-E parc. XXX/X evidovanej na LV č. XXXX, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera 3 m2, - KN-E parc. XXX evidovanej na LV č. XXXX, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera 152,54 m2, katastrálne územie A.. 3. Žalobca tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím a postupom a tiež prvostupňového správneho orgánu a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného a tiež zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu vo vyvlastňovacom konaní. 4. Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami, ktoré boli žalobcom tvrdené počas vyvlastňovacieho konania ako aj v podanom odvolaní. Žalobca v konaní namietal a v podanom odvolaní preukázal, že nie sú kumulatívne splnené všetky podmienky pre vyvlastnenie vlastníckeho práva. Konkrétne nie je naplnená podmienka primeranej náhrady. 5. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky ako prvostupňový orgán v rozhodnutí vychádza zo znaleckého posudku č. 189/2015 vyhotoveného dňa 13.07.2015, na základe obhliadky zo dňa 16.06.2015. Vyvlastňovacie konanie začalo dňa 19.10.2015, ústne pojednávanie vyvlastňovacieho konania sa uskutočnilo dňa 30.11.2015 a napokon rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané dňa 21.12.2015. Časový rozsah odo dňa prvej obhliadky až po rozhodnutie o vyvlastnení je pritom zásadnou okolnosťou, odôvodňujúcou nesprávnosť a z toho dôvodu nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré má za následok ukrátenie na právach žalobcu. 6. Žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania a v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovaných pozemkov. Stav, ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa diametrálne odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení. Zásadnú zmenu a časový priebeh zmien žalobca podrobne rozpísal v podanom odvolaní, kde v piatich bodoch je znázornené, ako došlo odo dňa 16.06.2015 až do 13.01.2016 k zjavnému nárastu hodnoty pozemku. Zmenil sa charakter pozemkov, ktorý de facto jestvoval už v čase rozhodnutia o vyvlastnení. 7. Prvostupňový orgán nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej. Žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu stotožnil a nepovažoval za potrebné zisťovať primeranosť poskytnutej náhrady. Žalovaný výšku náhrady odvodzoval od znaleckého posudku č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015 a rovnako ako prvostupňový orgán nepovažoval za potrebné zisťovať výšku primeranej náhrady. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a žalobcu odkázal s požiadavkou o vyššiu náhradu na súd, na ktorý môže žalobca podať návrh proti navrhovateľovi na vyvlastnenie. Žalobca má za to, že v sume primeranej náhrady sa musí prejaviť cena pôdy, ktorá je v čase rozhodovania reálne zastavanou plochou a na ktorej sa už v čase rozhodovania uskutočňujú stavebné úpravy. 8. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnené pozemky nebola stanovená ako primeraná náhrada. Primeraná náhrada za vyvlastnenie je ústavne garantovaná a nemožno sa uspokojiť len s akoukoľvek náhradou. Primeraná náhrada musí zohľadniť Všeobecnú hodnotu pozemku tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo očakávať, vrátane jej zhodnocovania vyvolaného prípravou na stavebnú činnosť, prípadne jej zhodnotenie samotnou stavebnou činnosťou. 9. Žalobca sa odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, spisová značka: 6S/13/2014, keď uvádza, že stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinností postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. 10. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní a v podanom odvolaní spochybnil a opakovane namietal nepoužiteľnosť znaleckého posudku č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015, a to s poukazom na zmenu stavu pozemkov. Pre účely rozhodnutia o odvolaní žalobca žalovanému v odvolaní zdôraznil skutočnosti, ktoré vyvolali zmenu charakteru pozemku: a) Vydanie „Osvedčenia o významnej investícii“ Ministerstvom hospodárstva SR dňa 13.07.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015; b) Stavebné práce uskutočňované na predmetných pozemkoch medzí termínom obhliadky dňa 16.06.2015 a dňom ústneho pojednávania vo veci trvalého prechodu vlastníckeho práva, konaného dňa 30.11.2015 na Okresnom úrade Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky; c) Neustála stavebná činnosťou stavebných firiem na predmetných pozemkoch bez súhlasu majiteľa pokračujúcich aj po termíne 30.11.2015 ako dňom ústneho pojednávania vo veci trvalého prechodu vlastníckeho práva na Okresnom úrade Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky až po súčasnosť, čím došlo k zveľaďovaniu pozemkov a zvýšeniu všeobecnej hodnoty pozemkov; d) Začatie stavebného konania dňa 21.12.2015 na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - výstavba dočasných inžinierskych sietí strategického parku Nitra“, vydané formou verejnej vyhlášky dňa 21.12.2015 Okresným úradom Nitra; e) Schválenie uznesenia vlády SR č. 18/2016 zo dňa 13.01.2016 na vydanie osvedčenia o významnej investícií pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava. 11. Za základ nesprávne vyhodnoteného charakteru pozemku a následne neprimeranej výšky náhrady považuje žalobca skutočnosť, že Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky zamietol jeho žiadosť ako vlastníka o vykonanie miestnej obhliadky hoci na uskutočnenie miestnej obhliadky bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vhodnosti a účelovosti. Žalovaný sa k zamietnutiu obhliadky, ktorá by nepochybne mala vplyv na správne určenie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky vecne nevyjadril. Namiesto toho žalovaný v odôvodnení rozhodnutia rozsiahlo odôvodňuje existenciu verejného záujmu, ktorú žalobca nikdy nespochybňoval. Žalobca považuje postup žalovaného na nezákonný aj z dôvodu, že žalobcovi nebola poskytnutá dokumentácia, na základe ktorej dochádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu k stavebnej činnosti, čím bol ukrátený na svojich právach a bolo umožnené, aby ďalej dochádzalo k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. 12. Žalobca uviedol, že bez náležitého vyjadrenia zostala ďalšia jeho zásadná námietka, že už v čase vyvlastňovacieho konania nemal žalobca prístup na svoje pozemky. Došlo k vyvlastneniu de facto v intenzite, ktorá narúša podstatu práva na vlastníctvo. V čase priebehu vyvlastňovacieho konania vznikla situácia, kedy žalobca síce zostal formálne vlastníkom nehnuteľnosti, ale fakticky nemohol realizovať tradičné oprávnenia vlastníckeho práva. Výstavba, ktorá na mieste prebieha mala v čase vyvlastňovacieho konania charakter, ktorý vytvára nezvratnú situáciu a v podstate vylučuje restitutio in integrum, a to napriek tomu, že v prospech žalobcu svedčalo vlastnícke právo. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 19/09 : „Napadnuté ustanovenia spôsobujú, že napriek neprebehnutiu, ba ani nezačatiu formálneho vyvlastnenia sa stavia. Z tohto pohľadu nie je problémom zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach vyvlastnenie, ale nevyvlastnenie - skutočnosť, že formálne vyvlastnenie alebo zmluvné zabezpečenie vlastníckeho alebo iného hmotného práva neprebehlo, prípadne ani nezačalo pred začatím výstavby. Na druhej strane počiatočné vyvlastnenie de facto a následný normatívny a fakticky tlak, ktorý vyvolávajú napadnuté ustanovenia na zabezpečenie vlastníckeho práva k pozemkom dodatočným formálnym vyvlastnením, vytvára vlastne vyvlastnenie priamo zákonom, čo ústava nedovoľuje (PL. ÚS 38/95 - Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom).“ 13. Žalobca považuje rozhodnutie a postup žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu a tiež rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu za nesprávne a nezákonné a tvrdí, že bol nimi ukrátený na svojich právach, najmä ide o hrubé porušenie ústavného práva žalobcu vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení. Rozhodnutím a postupom žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu a tiež rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu bol porušený článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 14. Ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností - pozemkov žalobca s ohľadom na svojvoľný a vo vzťahu ku žalobcovi šikanózny výklad zákona zo strany žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu a tiež zo strany Okresného úradu Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky ako správneho orgánu prvého stupňa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III. ÚS 341/2007, v ktorom ústavný súd konštatuje (a ktoré možno analogicky aplikovať aj na rozhodovaciu činnosť správnych orgánov): „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činností konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činností súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. 15. Žalobca tvrdí, že žalovaný nedostatočne zdôvodnil napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu a odvolanie zamietol. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so vznesenými námietkami a nevysporiadal sa riadne so všetkými odvolacími dôvodmi a tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o vyvlastnení, čo má za následok nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného má za to, že jeho námietky, najmä pokiaľ ide o nedostatok stanovenia primeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný konal v rozpore so zákonom a nad rámec oprávnení orgánu verejnej správy, čím porušil článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, Článok 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR a § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku. II. Vyjadrenie žalovaného 16. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Okresný úrad Nitra ako prvostupňový správny orgán určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 17. Uviedol, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z. z., ako aj stavebný zákon (§ 111 ods. 2), ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórií platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generáli (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospeli obidva správny orgány, že na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou, v danom vyvlastňovacom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní - stavebnému zákonu. Bez ohľadu na uvedené je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov, v danom prípade zodpovedaná v § 4a ods. 1 druhá veta zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého ak zákon č. 175/1999 Z. z. neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 18. Zákon č. 175/1999 Z. z. upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania - vyvlastňovaný uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť (§ 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.) v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. „Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.“ 19. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie zákona č. 175/1999 Z. z., nakoľko žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady - požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie, Okresný úrad Nitra postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., vo výroku cit. rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Takisto žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade so zákonom, keď uviedol, že nie je oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie a uviedol, že s požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Uviedol ďalej, že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom správny orgán hodnotí to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Znalecký posudok predložený navrhovateľom vo vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom MS SR, preto žalovaný nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. 20. Na základe vyššie uvedeného žalovaný má za to, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav tykajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mali správne orgány v predmetnom vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 36 správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňované nehnuteľnosti. Postup vyvlastňovacích organov podľa § 36 správneho poriadku v danom prípade by bol v rozpore s vyššie uvedenou aplikačnou zásadou. 22. Daná skutočnosť vyplýva aj z dôvodovej správy k Vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorej „Ak sa vo vyvlastňovacom konaní účastníci nedohodnú na výške náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Ak ani s takouto výškou náhrady nie je spokojnosť, požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Táto jednoročná lehota je prepadná“. To znamená, že Okresný úrad Nitra a ani žalovaný neboli oprávnení skúmať výšku sumy za vyvlastňovanú nehnuteľnosť uvedenú v znaleckom posudku MH Invest, s.r.o., keďže zákonodarca pre výšku náhrady upravil špecifický druh „revízneho postupu“ - žalobu, kde pasívne legitimovaným by bola spoločnosť MH Invest, s.r.o. a ktorá musí byť podaná v jednoročnej prekluzívnej lehote. III. Konanie pred správnym orgánom 23. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2015/042639-007 zo dňa 21.12.2015 v konaní o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 19.10.2015 (doručený na okresný úrad dňa 30.10.2015) podaného spoločnosťou MH Invest, s. r. o., Trnavská cesta 100, 825 02 Bratislava 226 (ďalej aj ako „navrhovateľ vyvlastnenia“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-E parc. č. XXX o výmere 207,61 m2, KN-E parc. č. XXX/X o výmere 3 m2 a KN-E parc. č. XXX o výmere 152,54 m2 katastrálne územie A. v spoluvlastníctve spoločnosti LÁNY, s.r.o., so sídlom Fučíkova 29, 908 51 Holíč, v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. J., M., D., S., M., A.“. 24. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku KN-E parc. č. XXX o výmere 207,61 m2, KN-E parc. č. XXX/X o výmere 3 m2 a KN-E parc. č. XXX o výmere 152,54 m2 katastrálne územie A. v spoluvlastníctve spoločnosti LÁNY, s.r.o., so sídlom Fučíkova 29, 908 51 Holíč, okresný úrad určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s., Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 25. Žalobca, spoločnosť LÁNY, s. r. o., so sídlom Fučíkova 29, 908 51 Holíč v zastúpení Advokátskou kanceláriou Mgr. Tomáš Kováč, Mýtna 42, 811 05 Bratislava podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení. 26. Uviedol, že vyvlastnenie je možné len pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok vyvlastnenia a napriek tomu, že nebola splnená podmienka primeranej náhrady, okresný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení. V tejto súvislosti uviedol, že okresný úrad nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej. V primeranej náhrade sa musí prejaviť cena pôdy, ktorá je v čase rozhodovania reálne zastavanou plochou alebo na ktorej sa už v čase rozhodovania uskutočňujú stavebné úpravy. Odvolateľ namietal použiteľnosť znaleckého posudku č. 189/2015 zo dňa 13.07.2015 s poukazom na zmenu stavu pozemkov. Podľa jeho názoru sa charakter pozemkov zmenil vyvolanými skutočnosťami, konkrétne vydaním Osvedčenia o významnej investícii MH SR dňa 13.07.2015 pod č. 20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, uskutočňovaním stavebných prác na predmetnom pozemku, neustálou stavebnou činnosťou na týchto pozemkoch bez súhlasu majiteľa, začatím stavebného konania na stavbu „Príprava strategického parku Nitra - výstavba dočasných inžinierskych sietí strategického parku Nitra“, schválením uznesenia vlády SR č. 18/2016 zo dňa 13.01.2016 na vydanie osvedčenia o významnej investícii pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, Bratislava. Uviedol, že okresný úrad sa pri odôvodnení striktne pridržiaval splnenia podmienok na vyvlastnenie výlučne z formálneho hľadiska a rozhodnutie o vyvlastnení nezohľadňuje skutočnosť, že pri vyvlastnení vo verejnom záujme, na základe zákona a v nevyhnutnom rozsahu musí byť bezpodmienečne poskytnutá primeraná náhrada, a to prihliadajúc na trhovú cenu nehnuteľností; náhrada musí byť primeraná v čase rozhodnutia. 27. Podľa odvolateľa (žalobcu) okresný úrad ďalej neskúmal aká ponuka na odkúpenie predmetných pozemkov bola ich vlastníkovi doručená a o vyvlastnení rozhodol len na základe predložených doručeniek. 28. Okresný úrad taktiež zamietol odvolateľovu žiadosť o vykonanie miestnej obhliadky, hoci na uskutočnenie obhliadky bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vhodnosti a účelovosti. Rovnako nebol odvolateľovi sprístupnený žiaden dokument ako výsledok stavebného alebo územného konania, na základe ktorého dochádza k stavebnej činnosti na predmetnom pozemku. Žalobca považoval postup okresného úradu za nesprávny a nezákonný a na základe námietok predložených vo vyvlastňovacom konaní malo dôjsť k zamietnutiu návrhu na vyvlastnenie, z dôvodov absencie zákonných požiadaviek na vyvlastnenie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu o vyvlastnení zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie z dôvodov nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, nesplnenia podmienok na vyvlastnenie a nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia ako celku. 29. Okresný úrad listom č. OU-NR-OVBP2-2016/003766-009 zo dňa 27.01.2016 (doručený žalovanému 29.01.2016) odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci predložil žalovanému na rozhodnutie o odvolaní v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku. V citovanom liste však okresný úrad zároveň uviedol, že odvolanie bolo na okresný úrad doručené dňa 26.01.2016 po zákonom stanovenej lehote na odvolanie a na rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2-2015/04263 9-007 zo dňa 21.12.2015 okresný úrad vyznačil právoplatnosť deň 18.01.2016. 30. Žalovaný pri skúmaní, či sú splnené podmienky pre riadne podané odvolanie, t. j. či ide o prípustné a včas podané odvolanie alebo ide o oneskorené odvolanie zistil, že citované rozhodnutie o vyvlastnení bolo správne doručované právnemu zástupcovi odvolateľa (plná moc zo dňa 16.11.2015), avšak okresný úrad pochybil, keď pri doručovaní citovaného rozhodnutia použil nesprávnu obálku s doručenkou do vlastných rúk s opakovaným doručením. Uvedené pochybenie okresného úradu malo za následok, že poštový úrad dňa 28.12.2015 vykonal prvé doručenie písomnosti, opakované doručenie dňa 29.12.2015 a nakoľko si adresát písomnosť nevyzdvihol ani dňa 29.12.2015, poštový úrad ju v súlade s Poštovými podmienkami uložil na poštovom úrade. Právny zástupca odvolateľa si písomnosť vyzdvihol na poštovom úrade počas úložnej lehoty dňa 11.01.2016 (doručenka o prevzatí písomnosti je súčasťou spisového materiálu okresného úradu) a od tohto dňa počítal plynutie 15- dňovej lehoty na odvolanie. Odvolanie podal právny zástupca odvolateľa na poštovú prepravu dňa 25.01.12016. Vzhľadom na pochybenie okresného úradu pri doručovaní citovaného rozhodnutia o vyvlastnení, žalovaný vyhodnotil odvolanie podané právnym zástupcom odvolateľa ako včas podané odvolanie. 31. Žalovaný následne listom č. 09033/2016/B624-SV/07140 zo dňa 02.02.2016 oboznámilo účastníka konania - navrhovateľa vyvlastnenia s obsahom podaného odvolania a umožnilo mu vyjadriť sa k veci. Navrhovateľ vyvlastnenia sa k odvolaniu nevyjadril. IV. Právne posúdenie veci 32. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej ako "zákon o významných investíciách") upravuje osobitným spôsobom zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. 33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov podľa tohto zákona sa týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby podľa § 1 ods. 2 alebo ods. 3 vrátane súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení (ďalej len "podnikový pozemok"). 34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., podnikový pozemok sa prevedie podľa odseku 1 za cenu podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu demonštratívne (príkladmo) poukazuje napríklad na § 11 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='278/1993%20Z.z.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='374/1996%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a zákona č. 72/1999 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='72/1999%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 18 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='180/1995%20Z.z. %252318'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/1996 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='131/1996%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a zákona č. 80/1998 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='80/1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='86/2002%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 576/2003 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='576/2003%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. 35. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., písomný návrh podniku na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k podnikovému pozemku, ktorý obsahuje náležitosti podľa osobitného predpisu, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, oprávnenému z vecného bremena alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu je upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý a bude možné konať podľa § 4a. 36. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je podniku známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky podniku za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. 37. Podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 38. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 39. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (zákon o významných investíciách). 40. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 41. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 42. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 43. Podľa § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 44. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. 45. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 46. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. 47. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 označeného ako Ochrana majetku: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva“. 48.V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. 49. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za primeranú náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. 50. Jednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žalobných námietok žalobcu a zistil, že podmienka verejného záujmu nebola žalobcom v konaní namietaná. Za stavu, že žalobca v rámci žaloby existenciu verejného záujmu vôbec nespochybnil, by išiel súd nad rámec súdneho prieskumu, ak by sa ňou zaoberal, pretože v zmysle zásady „iudex ne eat petita partium“ súd nejde nad návrhy strán. Nebola preto ani predmetom súdneho prieskumu v tejto veci. 51. Ďalšou z nevyhnutných podmienok vyvlastnenia je, že musí byť na základe zákona a za primeranú náhradu. Tieto dve podmienky žalobca v žalobe namietal poukazujúc na postup oboch správnych orgánov pri stanovení primeranej náhrady. Žalobca v konaní pred oboma správnymi orgánmi, ako aj pred súdom opakovane namietal spôsob vypracovania znaleckého posudku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí vychádza zo znaleckého posudku č. 189/2015 vyhotoveného dňa 13.07.2015, na základe obhliadky zo dňa 16.06.2015. Vyvlastňovacie konanie začalo dňa 19.10.2015, ústne pojednávanie vyvlastňovacieho konania sa uskutočnilo dňa 30.11.2015 a napokon rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané dňa 21.12.2015. Časový rozsah odo dňa prvej obhliadky až po rozhodnutie o vyvlastnení je pritom zásadnou okolnosťou, odôvodňujúcou nesprávnosť a z toho dôvodu nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré má za následok ukrátenie na právach žalobcu. Žalobca v priebehu vyvlastňovacieho konania a v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovaných pozemkov. Stav ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa diametrálne odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení. Súd prisvedčil žalobcovi, že zásadnú zmenu a časový priebeh zmien žalovaný vôbec nezohľadnil, nijako sa k nim nevyjadril a toto vyhodnotil len ako nesúhlas žalobcu s ponúknutou cenou. Žalovaný a prvostupňový správny orgán teda pochybili, keď riadne neskúmali tvrdenia žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnené pozemky nebola stanovená ako primeraná náhrada. 52. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ústavy nie je možné vyvlastniť zákonom, ale len na základe zákona, ktorým je stavebný zákon. Ústavný súd sa k tomu vyjadril už v rozhodnutí z roku 1996 : „Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom“. Z uvedeného implicitne vyplýva, že celý proces rozhodovania o vyvlastňovaní sa odohráva pred príslušným orgánom, ktorý musí veľmi starostlivo skúmať splnenie všetkých podmienok stanovených ústavou pre vyvlastňovanie. 53. Súd na základe uvedeného uvádza, že uvedené ustanovenie §4a zákona č. 175/1999 Z. z. nemožno chápať tak, že dáva správnemu orgánu ničím neohraničenú právomoc postupovať svojvoľne pri určovaní primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky. Naopak, na postup pri vyvlastňovaní sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku a stavebného zákona a tieto precízne určujú správnemu orgánu postup, ktorý je nutné pri vyvlastnení dodržať. Súd zistil, že tento postup správnym orgánom dodržaný nebol. Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo strany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej znaleckým posudkom vyhotoveným na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami náležitým spôsobom nevyporiadal. Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Správny orgán len konštatoval, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 54. K námietke „Primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu pri jej stanovení znaleckým posudkom“ súd ďalej uvádza, že vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. 55. Zo znaleckého posudku č. 189/2015 však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ÚEOS - Komercia, a.s. Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, č. 189/2015 zistil, že cena vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon. 56. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., podnikový pozemok sa prevedie podľa odseku 1 za cenu podľa osobitného predpisu. (Takýmto predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.) 57. Súd v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6S/13/2014, ktorý bol potvrdený najvyšším súdom v konaní 2Sžo/192/2015 a ktorý je v otázke spôsobu stanovenia primeranej náhrady, vzhľadom na vyššie uvedené, použiteľný aj v prejednávanom prípade konštatuje, že primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými troma rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z.). 58. Podľa ust. § 34 a 36 zákona č. 71/1976 o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 59. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. 60. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivca všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie je potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. V danom prípade znalecký posudok predložený k návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným prostriedkom zabezpečený správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní. Predložil ho navrhovateľ vyvlastnenia spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Žalovaný nepovažoval za potrebné vykonať ohliadku na mieste, čo žalobca v konaní žiadal s odvolaním sa výlučne na znalecký posudok. 61.K námietke žalobcu, že správny orgán nezdôvodnil, prečo mu náhrada nemôže byť poskytnutá formou naturálnej náhrady oproti priznanej relutárnej náhrady, žalovaný uvádza, že stavebný zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny a preto v prípade, že MH Invest s.r.o. nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. Stavebný zákon v ust. § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku, a v tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že MH Invest s.r.o. má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t.j., môže ich ponúknuť vyvlastňovanému na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného, a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. Z podkladov administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, ktorého súčasťou bol aj prvostupňový spis, je tiež zrejmé, že k dohode o zámene pozemkov dôjsť nemohlo, nakoľko navrhovateľ vyvlastnenia takýmto pozemkom nedisponoval. 62. Pri vyvlastnení, ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. 63. Spochybnenie relevantnosti znaleckého posudku ako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny v znaleckom posudku bolo preukázané samotným žalobcom a to predložením dôkazov o zmene stavu dotknutých pozemkov (fotografie založené v súdnom spise). Žalobca sa dôvodne obával, že terénne práce, ktoré boli na predmetných pozemkoch vykonávané by mohli mať vplyv na jeho cenu. Avšak či tomu skutočne tak je, bolo potrebné zisťovať v správnom konaní. Nakoľko ide o odbornú otázku, nie je v možnostiach správneho orgánu a ani súdu túto otázku posúdiť. Preto bolo potrebné doplniť dokazovanie napr. o odborné vyjadrenie (alebo výsluch znalca, doplnenie znaleckého posudku alebo nový znalecký posudok) k námietke vznesenej žalobcom vo vyvlastňovacom konaní. Nie je akceptovateľné, aby správny orgán bez ďalšieho vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku predloženého do vyvlastňovacieho konania, ktorý bol vypracovaný na podklade objednávky navrhovateľa. Ak by výklad žalovaného bol správny, nebolo by potrebné predložiť k návrhu na začatie konania žiaden znalecký posudok ale len návrh ceny za vyvlastňované pozemky, pričom jej neakceptácii by boli účastníci vyvlastňovacieho konania odkázaný na civilný súd. Takáto konštrukcia je však v rozpore s dikciou nielen príslušných ustanovení stavebného zákona, zákona č. 175/1999 Z. z. a § 32 správneho poriadku, a tiež takýto výklad a postup by s ohľadom na predpoklad uvedený v ods. 62 tohto rozsudku celkom isto nebolo možné považovať za konformný s Ústavou SR. Momentom určenia spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia a nie jej určenie bez všetkého, výlučne na základe posudku vypracovaného na podklade žiadosti navrhovateľa, ktorý predloženým znaleckým posudkom de facto nahrádza zákonom stanovenú povinnosť správneho orgánu. 64. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok 6S/13/2014. Súd konštatuje, že v danej veci už rozhodol najvyšší súd v konaní 2Sžo/192/2015 zo dňa 27.01.2016, kde potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave 6S/13/2014. 65. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 66. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu, najmä pokiaľ ide o nedostatok skúmania a preukázania stanovenia primeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom správnym orgánom odôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. 67. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere (bod 63 odôvodnenia tohto rozsudku). 68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).