Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200632 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200632.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: S. Z. B. Z., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Irackej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica so sídlom Sládkovičova 25, Banská Bystrica o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 31.3.2016 proti rozhodnutiu odporcu č.: PPZ- HCP-BB5-7-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.: PPZ-HCP-BB5-7-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BB5-7-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016 odporca za použitia § 88 ods. 1 písm. a) bod 1., § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa o šesť mesiacov - teda od 17.3.2016 do 17.9.2016 a navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci a rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ počas predchádzajúcej doby zaistenia odmietol akúkoľvek spoluprácu s ÚPZC (útvarom ktorý zabezpečuje vydanie nového či náhradného cestovného dokladu /ďalej len „CD, resp. NCD“/, ako aj faktický výkon vyhostenia) - odmietal vyplniť a podpísať dotazník, slúžiaci k zisteniu jeho totožnosti. Tiež uviedol, že doposiaľ mu nebola doručená odpoveď od NÚ Interpol Bratislava vo veci lustrácie navrhovateľa na území Iraku, pričom doposiaľ nedisponuje žiadnymi informáciami ohľadne totožnosti osoby navrhovateľa. Podobne ako neeviduje žiadnu odpoveď od príslušných maďarských orgánov, týkajúcu sa vyhostenia navrhovateľa na územie Maďarska. V ďalšom uviedol, že pre realizáciu vyhosťovacieho rozhodnutia (č. PPZ-HCP-BB5-24-012/2015-AV zo dňa 18.9.2015) je nevyhnutnou identifikácia - stotožnenie osoby navrhovateľa a následné vydanie CD, resp. NCD, osobitne tiež s poukazom na nepravdivosť údajov navrhovateľa, týkajúcich sa jeho štátnej príslušnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 31.3.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v podstate aj nesprávne právne posúdenie veci, ako aj existenciu vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Konkrétne namietal, že: - odporca neskúmal účel samotného predĺženia lehoty zaistenia, nakoľko jeho vyhostenie do Maďarska nie je možné, - odporca neskúmal a neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí riziko úteku navrhovateľa, - odporca i napriek tomu, že sa mu nepodarilo navrátiť navrhovateľa na maďarské územie v rámci uzatvorenej readmisnej dohody sa snaží vyhostiť ho do Iraku a to i napriek tomu, že vyhosťovacím rozhodnutím bola ako krajiny vyhostenia určená Maďarská republika, - odporca v priebehu doterajšieho zaistenia nevybavil vydanie CD ani NCD a teda vydanie dočasnej priepustky (laisser - passer) nie je možné, - nespoluprácu navrhovateľa pri vyplnení dotazníka (ako podkladu pre vydanie CD, NCD) nie je možné považovať ako dôvod, pre ktorý sa nerealizovalo vyhostenie, - úkony smerujúce k realizácii vyhostenia nezodpovedajú výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, - odporca neskúmal prekážky vyhostenia navrhovateľa do domovskej krajiny. Navrhovateľ súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 8.4.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho dôvodnosti a zákonnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že dôvody zaistenia navrhovateľa trvajú i naďalej, že navrhovateľ nemá na Slovensku udelený žiaden druh pobytu, je bez finančných prostriedkov v dôsledku čoho je alternatíva zaistenia vylúčená. Poukázal na zrealizované úkony, smerujúce k zabezpečeniu vydania CD, resp. NCD, ako aj na nespolupácu navrhovateľa s odporcom, resp. s útvarom, zabezpečujúcim vydanie dokladov (ÚPZC). Tiež poukázal na skutočnosť, že doposiaľ neobdržal z Maďarska relevantnú odpoveď, týkajúcu sa vyhostenia navrhovateľa do tohto štátu. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.. PPZ-HCP- BB5-7/2016-AV, ako so spisom č.: PPZ-HCP-BB5-24/2015-AV. Zo spisu č.: PPZ-HCP-BB5-24/2015-AV súd zistil, že odporca (právoplatným) rozhodnutím č.: PPZ-HCP- BB5-24-013/2015-AV z 18.9.2015 dňom 18.9.2015 zaistil navrhovateľa z dôvodu § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom dobu zaistenia stanovil do 17.3.2016. O podanom opravnom prostriedku proti nemu rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.. 9Sp/102/2015-31 z 21.10.2015. Tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zn. 10SZa/19/2015 z 26.11.2015. Zo spisu č.: PPZ-HCP-BB5-7/2016-AV súd zistil, že rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-24-012/2015- AV z 18.9.2015 bol navrhovateľ vyhostený do Maďarskej republiky, že príslušný maďarský orgán listom z 24.9.2015 odporcovi oznámil, že nesúhlasí s readmisiu navrhovateľa, že sýrsky zastupiteľský úrad v Bratislave nie je oprávneným vydávať cestovné doklady - najbližším takýmto úradom je zastupiteľský úrad v Berlíne, že navrhovateľ počas zaistenia - pobytu v ÚPZC (odpovedajúc na otázku či spolupracoval pri zisťovaní jeho totožnosti) odpovedal, že nič nepodpisoval. Tiež, že ÚPZC po zaistení navrhovateľa vykonali osobný pohovor so zástupkyňou diplomatickej misie Iraku na Slovensku, že i napriek opakovaným pokusom o zistenie pravej totožnosti navrhovateľa tieto ostali neúspešnými z dôvodu nespolupráce navrhovateľa, že na žiadosť o lustráciu navrhovateľa prostredníctvom NÚ Interpol Bratislava do 16.3.2016 neobdržal žiadnu odpoveď, podobne ako doposiaľ neobdržali odpoveď od maďarských orgánov vo veci vyhostenia navrhovateľa do Maďarska, že v rámci konania bolo zistené, že pre prípadný vstup navrhovateľa na bulharské či turecké územie sa vyžaduje existencia CD a príslušného víza. Podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k presvedčeniu, že navrhovateľom vznesené námietky nie sú dôvodné. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil: K námietke, podľa ktorej odporca neskúmal účel samotného predĺženia lehoty zaistenia, nakoľko jeho vyhostenie do Maďarska nie je možné, resp. že odporca i napriek tomu, že sa mu nepodarilo navrátiť navrhovateľa na maďarské územie v rámci uzatvorenej readmisnej dohody sa snaží vyhostiť ho do Iraku a to i napriek tomu, že vyhosťovacím rozhodnutím bola ako krajiny vyhostenia určená Maďarská republika: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu odporcu je zjavné, že Maďarsko odmietlo listom z 24.9.2015 (!) readmisiu navrhovateľa na maďarské územie. Teda nie vyhostenie navrhovateľa. Vo veci vyhostenia navrhovateľa maďarská strana konajúcemu ÚPZC zatiaľ neodpovedala. Čiže ku dňu vydania napnutého rozhodnutia maďarská strana nevylúčila realizáciu vyhostenia na jej územie. Ako to je tiež zrejmé z obsahu spisu odporcu, nenachádza sa v ňom žiaden doklad svedčiaci o tom, že by sa odporca snažil vyhostiť navrhovateľa do Iraku, teda do krajiny ktorú navrhovateľ označil za krajinu svojej štátnej príslušnosti. K námietke, podľa ktorej odporca neskúmal a neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí riziko úteku navrhovateľa: Ani táto námietka nie je dôvodná. Predmetom napadnutého rozhodnutia nie je zaistenie navrhovateľa ako také, ale predĺženie doby už existujúceho zaistenia. Riziko úteku navrhovateľa bolo právoplatne preskúmané tunajším a aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní o odvolaní navrhovateľa voči samotnému rozhodnutiu o jeho zaistení PPZ-HCP-BB5-24-013/2015-AV z 18.9.2015. Ako to vyplýva z týchto rozsudkov označených súdov, dôvody zaistenia - včítane preukázania rizika úteku - bolo preukázané. S poukazom na uvedené už nebolo potrebné opätovne vyhodnocovať riziko úteku navrhovateľa, naviac ak na pomeroch nedošlo k žiadnej zmene, pretože po posúdení dôvodnosti navrhovateľovho zaistenia (rozhodnutím odporcu z 18.9.2015) bol navrhovateľ nepretržite zaistený. K námietke, podľa ktorej odporca v priebehu doterajšieho zaistenia nevybavil vydanie CD ani NCD a teda vydanie dočasnej priepustky (laisser - passer) nie je možné: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka nie je dôvodná. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ na strane jednej poukazuje na skutočnosť, že odporca nevybavil doposiaľ vydanie CD, resp. NCD (v dôsledku čoho vydanie dočasnej priepustky nie je možné), na strane druhej však odignoroval skutočnosť, že sa tak stalo výlučne z dôvodu, že opakovane odmietal spoluprácu, nevyhnutnú k zabezpečeniu týchto dokladov! Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, tento i napriek prezentovanej nespolupráci navrhovateľa vykonáva úkony, smerujúce k stotožneniu osoby navrhovateľa. Jednoznačne o tom svedčí napr. žiadosť odporcu (resp. ÚPZC) adresovanú NÚ Interpol Bratislava. Tento proces je však vo všeobecnosti (ako to je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti) časovo náročný - ako to už bolo uvedené, spôsobený samotným navrhovateľom. Ak by navrhovateľ pri vydaní CD, resp. NCD náležite spolupracoval, možno predpokladať bezproblémové vydanie jedného z týchto dokladov na to príslušným zastupiteľským úradom. I keď aj samotnému vydaniu takéhoto dokladu predchádza potrebné overenie totožnosti vydávajúcim zastupiteľským úradom. K námietke, podľa ktorej nespoluprácu navrhovateľa pri vyplnení dotazníka (ako podkladu pre vydanie CD, NCD) nie je možné považovať ako dôvod, pre ktorý sa nerealizovalo vyhostenie: Takto formulovaná námietka je podľa názoru súdu absolútne účelnou a naviac nelogickou. V každom štáte predchádza vydaniu cestovného dokladu preukázanie totožnosti žiadateľa o vydanie takéhoto dokladu, ktorá požiadavka je bez akýchkoľvek pochýb legálnou. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že jeho nespolupráca pri zabezpečení vydania CD, resp. NCD nemôže byť dôvodom nerealizovania jeho vyhostenia, tak takýto myšlienkový pochod navrhovateľa je podľa názoru súdu absurdným. K námietke podľa ktorej odporca neskúmal prekážky vyhostenia navrhovateľa do domovskej krajiny, resp. že úkony smerujúce k realizácii vyhostenia nezodpovedajú výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení: K týmto námietkam je potrebné poukázať na skutočnosť, že zatiaľ nebolo povinnosťou odporcu skúmať ev. prekážka vyhostenia navrhovateľa do Iraku ako prezentovanej krajiny jeho pôvodu, nakoľko odporca jeho vyhostenie do tejto krajiny nerealizuje a to jednak s poukazom na právoplatné vyhosťovacie rozhodnutie, ako aj s poukazom na vykonávané úkony. Skutočnosť, že odporca sa cestou irackého zastupiteľského úradu snaží zabezpečiť vydanie CD, resp. NCD pre navrhovateľa nie je možné vyhodnotiť ako konanie, smerujúce k vyhosteniu navrhovateľa do Iraku. Odporca prostredníctvom ÚPZC vykonáva úkony, smerujúce predovšetkým z zabezpečeniu osobných dokladov navrhovateľa (CD, NCD), ktorých existencia je zjavne predpokladom k tomu, aby k faktickému vyhostenie navrhovateľa vôbec došlo. Podľa názoru súdu odporca zistil v dostatočnej miere stav veci v dôsledku ktorého získal potrebnú masu informácií, odôvodňujúcich vydania napadnutého rozhodnutia. Záverom vyhodnotenia navrhovateľom vznesených námietok súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že výlučne zavinením navrhovateľa (spočívajúcom v odmietaní jeho spolupráce pri úkonoch stotožnenia jeho osoby - vyplnenie a podpísanie dotazníka obsahujúceho jednak jeho žiadosť o vydanie CD, NCD a jednak osobné údaje) doposiaľ nedošlo k vytvoreniu elementárnych predpokladov vydania týchto cestovných dokladov. V dôsledku toho je časovo náročný postup získania a overenia takýchto údajov cestou Interpolu ako aj (v prípade ich získania) následný postup príslušného zastupiteľského úradu. K predĺženiu lehoty zaistenia navrhovateľa teda nedošlo nečinnosťou či liknavosťou odporcu, ale zámerným konaním navrhovateľa. O dôvodoch takéhoto jeho správania sa možno iba domnievať - môže to byť napr. jeho obava, že sa jeho doterajšie tvrdenia týkajúce sa jeho osobných údajov nepotvrdia, alebo možno úmysel znemožniť (zmariť) postup slovenských orgánov realizovaný voči nemu postupom podľa zákona o pobyte cudzincov. Pretože navrhovateľom vznesené námietky neboli dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).