Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sa/28/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201486 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pospechom v právnej veci žalobcu: T. H. T., B.. XX.X.XXXX, Š. L. N. G., bez cestovného dokladu, zastúpený Mgr. Monikou Chalupkovou, Liga za ľudské práva, Štúrova 3, 811 02 Bratislava na základe poverenia proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, zast. mjr. T.. U. I., na základe poverenia o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP- BB5-7-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Krajskému súdu v Bratislave bola právnym zástupcom žalobcu podaná správna žaloba zo dňa 28.7.2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-7-006/2016-AV zo dňa 17.3.2016, ktorým žalovaný predĺžil lehotu zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o 6 mesiacov t.j. od 17.3.2016 do 17.9.2016 na čas nevyhnutne potrebný, teda na dobu realizácie výkonu administratívneho vyhostenia účastníkovi konania - žalobcovi T. H. T., nar. XX.X.XXXX v K., N. republika, štátnemu príslušníkovi N. republiky, ktorá je uložené vykonateľným rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, evidovaným pod číslom PPZ-HCP-BB5-24-012/2015-AV. Lehota zaistenia začala plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení s tým, že rozhodnutie je vykonateľné doručením. 2. V zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar účastníka konania dňom 17.3.2016 umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením správnej žaloby žalovaný predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 3. Predmetom súdneho konania na základe správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým tento rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu o 6 mesiacov od 17.3.2016 do 17.9.2016 na čas potrebný na dobu realizácie výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo uložené vykonateľným rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, ktoré je evidované pod číslom PPZ-HCP-BB5-24-012/2015- AV s tým, že lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení. Rozhodnutie je vykonateľné zaistením. V súlade s ust. § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar účastníka konania dňom 17.3.2016 umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že účastník konania T. H. T. bol dňa 17.3.2016 bol príslušníkmi ÚPZC Medveďov odovzdaný v priestoroch zariadenia pred správny orgán za účelom vykonania ďalších úkonov v konaní o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v ktorom bolo potrebné rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia a to na účel zrealizovania administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Účastník konania bol dňom 18.9.2015 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica pod č. PPZ-HCP-BB5-24-013/2015-AV zaistený a umiestnený do ÚPZC Medveďov na dobu do 17.3.2016. Rozhodnutie o zaistení účastníka konania bolo po preskúmaní Krajským súdom v Bratislave č.k. 9Sp/102-2015-31 a Najvyšším súdom SR Bratislava rozsudkom 10SZa/19/2015 potvrdené a rozsudky súdov nadobudli právoplatnosť dňa 26.11.2015. 5. Dňa 16.3.2016 bol správnemu orgánu zo strany ÚPZC Medveďov pod č. PPZ-HCP-ME-8-005/2016-U doručený registratúrny záznam, podľa ktorého zariadenie žiada o predĺženie lehoty zaistenia účastníka konania podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Pracovníci ÚPZC Medveďov po zaistení menovaného dňa 18.9.2015 vykonali osobný pohovor so zástupkyňou vedúceho diplomatickej misie Veľvyslanectva Irackej republiky so sídlom v Bratislave vo veci vystavovania dokladov. Zastupiteľský úrad uviedol, že môžu vystaviť tzv. Laisser - Passer, ktorý je platný 1 mesiac a slúži na návrat do krajiny pôvodu vo veci vyhostenia štátnych príslušníkov Irackej republiky. Zastupiteľský úrad uviedol, že v súčasnosti neexistuje žiadna prekážka kvôli ktorej by nebolo možné realizovať prípadne vyhostenie do krajiny pôvodu. Správny orgán bol upovedomený o skutočnosti, že pracovníci UPZC Medveďov vykonali viackrát pohovor so žalobcom a pri pohovore bol mu predložený osobný dotazník s otázkami smerujúcimi k zisteniu totožnosti žalobcu. Žalobca počas pohovoru odmietol akúkoľvek spoluprácu a predmetné dotazníky nevyplnil. ÚPZC ohľadne zistenia totožnosti zaslal žiadosť o vykonanie lustrácie na území Iraku a to prostredníctvom NU Interpol Bratislava. UPZC sa zaoberal otázkou vyhostenia účastníka konania na územie Maďarska, no neeviduje žiadnu odpoveď, či príslušné orgány Maďarskej republiky s vyhostením žalobcu na územie Maďarska súhlasia. V prípade účastníka konania sa skúmala zaradením možnosť jeho vyhostenia na územie Bulharska alebo Turecka. V oboch prípadoch boli informovaní, že Iracká republika má vízovú povinnosť voči obom štátom a prípadný súhlas na vyhostenie je podmienený cestovným dokladom a vízom. 6. Účastník konania s príslušníkmi ÚPZC Medveďov nespolupracuje a nedisponuje žiadnym cestovným dokladom a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti existuje reálny predpoklad, že v zákonom stanovenej lehote zaistenia t.j. do 17.3.2016 rozhodnutie o administratívnom vyhostení nebude možné vydať. Podľa dôkazov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o zaistení pod č.k. PPZ-HCP-BB5-24-013/2015-AV bolo preukázané, že účastník konania bol dňa 18.9.2015 kontrolovaný na ČS Agip vo Zvolene hliadkou Mýtnej polície. Nakoľko nemohol hodnoverne preukázať svoju totožnosť, bol uvedeného dňa o 9.30 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica. Z dôvodu neoprávneného pobytu bolo vykonaním prvého úkonu začaté konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia z územia SR. Účastník konania podľa zápisnice o vyjadrení účastníka konania č. PPZ-HCP-BB5-24-007/2015-AV sa pred správnym orgánom vyjadril, že na územie SR pricestoval v nákladnom priestore kamióna cez územie Maďarskej republiky a z Iraku vycestoval zhruba pred mesiacom a to spolu s kamarátom do Tureckej republiky. Tam neskôr nastúpil do dojednaného kamióna, pričom sprostredkovateľovi zaplatil s kamarátom 9.000 USD. Malo sa jednať o sprostredkovateľa zo Sýrie. Podľa zápisnice cestovali asi 5 dní a vycestovaní im bolo povedané, že sú v cieľovej krajine v Anglicku. Lustráciou bolo zistené, e na území SR účastník konania nemá udelený žiadny druh trvalého alebo prechodného pobytu. Na základe skutočností uvedených v zápisnici, ktorá tvorí súčasť spisového materiálu vo veci administratívneho vyhostenia a na základe listinných dokladov správny orgán považoval za dostatočne preukázanú skutočnosť, že účastník konania sa zdržiava na území Slovenskej republiky nelegálne a neoprávnene. II. Žaloba 7. Žalobca považoval rozhodnutie za nezákonne z dôvodu, že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by na územie Slovenskej republiky žalobca vstúpil z územia Maďarskej republiky. Dňa 16.3.2016 zaslalo ÚPZC Medveďov žalovanému žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia s tým, že sa zaoberali otázkou vyhostenia žalobcu na územie Maďarska, no do dnešného dňa neevidujú žiadnu odpoveď v konkrétnej veci. Podľa názoru žalobcu administratívneho vyhostenia žalobcu do Maďarska, ako krajiny tranzitu v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nie je preukázateľne možné. Maďarsko svojou odpoveďou zo dňa 16.10.2015 odmietlo prevzatie žalobcu na základe medzinárodnej zmluvy o readmisii osôb na spoločnej hranici. Podľa žalobcu je vysoko nepravdepodobné, že by sa viac ako 10 mesiacov nepodarilo žalovanému získať odpoveď od maďarských orgánov vo veci prevzatia žalobcu na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe uvedených skutočností v správnej žalobe je jednoznačne preukázané, že vyhostenie žalobcu v súlade s ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov ako krajiny tranzitu nie je možné. 8. Ak nemožno realizovať rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nemožno zaistenie považovať za účelné. Logickým predpokladom zaistenie je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Existencia samotného právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie je postačujúcim dôvodom na ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení za situácie ak neexistuje reálny predpoklad jeho zaistenia/ nález ústavného súdu II. US 264/09-81 zo dňa 19.10.2010. S poukazom na vyššie uvedené podľa žalobcu nie je možné považovať úkony žalovaného ktoré smerujú k vyhosteniu žalobcu do Maďarska naďalej za efektívne a účelné. Návrat žalobcu do Maďarskej republiky je preto podľa žalobcu nereálny, bez ohľadu na spôsob vykonania tohto návratu. Pozbavenie osobne slobody žalobcu je preto neprimerané a za súčasnej situácie aj svojvoľné a nezákonné, keďže sleduje účel ktorý zanikol. Žalobca požiadal o nariadenie pojednávania svoje vybavenie k veci doplnil písomným vyjadrením, ktoré bolo krátkou cestou predložené súdu. 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje žalobca, aby súd v súlade s ust. § 230 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku vydal rozsudok, ktorým nariaďuje bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím písomným podaním, došlým súdu dňa 10.8.2016 s tým, že rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo po preskúmaní Krajským súdom 4Sp/34/2016-45 zo dňa 22.4.2016 ako aj následné Najvyšším súdom SR rozsudkom 10SZa/11/2016-86 zo dňa 3. júna 2016 potvrdené. Rozsudky súdov nadobudli právoplatnosť dňa 3.6.2016. Žalovaný k označeniu druhu žaloby uvedenej v správnej žalobe upresňuje, že sa nejedná o správnu žalobu proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia ako uvádza žalobca ale ide o novú vec - preskúmanie dôvodnosti na prepustenie zo zaistenia. Podľa žalobcu dôvody zaistenia sa nezmenili a naďalej trvajú. Konanie o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť vycestovanie navrhovateľa z územia SR stále prebieha a nebolo ukončené. Riziko úteku navrhovateľa existovalo a naďalej existuje. Žalovaný má za to, že správna žaloba nie je dôvodná a vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalovaný navrhuje, aby ju správny súd zamietol. Súčasne žalovaný nežiadal svoju osobnú účasť na predmetnom pojednávaní, avšak pojednávania sa jeho právny zástupca zúčastnil. IV. Posúdenie právnej argumentácie 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov, ktoré sú uvedené v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 18.8.2016, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chronickým záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených zákonom. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značne riziko jeho úteku. 15. Podľa § 88 ods. 4, veta prvá zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť 6 mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť a to aj opakovane o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 16. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku. 17. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 18. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v podanej žalobe. Konajúci súd zistil, že rozhodnutie o predlžení lehoty zaistenia bolo po preskúmaní Krajským súdom v Bratislave rozsudkom 4Sp/34/2016 zo dňa 22. apríla 2016 ako aj následne Najvyšším súdom SR rozsudkom 10SZa/11/2016-86 zo dňa 3.6.2016 potvrdené a rozsudky súdov nadobudli právoplatnosť dňa 3.6.2016. Ako žalobne body v 3 časti žaloby žalobca uvádza v podstate len dôvod, že administratívne vyhostenie žalobcu do Maďarska ako krajiny tranzitu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nie je preukázateľné možné. Navrhovateľ bol zaistený z dôvodov podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, nakoľko je to potrebné v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť vycestovanie navrhovateľa do krajiny podľa § 77 ods. 1 o pobyte cudzincov, teda krajiny pôvodu, krajiny tranzitu Maďarskej republiky alebo ktorejkoľvek krajiny do ktorej sa príslušník tretej krajiny hodlá vrátiť a ktorá ho prijme. 20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne rozhodnutie je rozhodnutím policajného orgánu o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a preto je povinný opustiť územie SR. 21. Podľa § 84 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí neurčil lehotu na vycestovanie, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Podľa názoru súdu zákonom stanovené dôvody na zaistenie i naďalej existujú a konanie o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť vycestovanie navrhovateľa z územia SR stále prebieha. Žalobca vo svojej žalobe namieta, že žalovaný sa dôsledne nezaoberal otázkou vyhostenia. Táto námietka však podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko z prebiehajúceho konania je zrejmé, že žalovaný do dnešného dňa neeviduje odpoveď maďarskej strany o možnosti vyhostenia žalobcu do Maďarska. V prípade účastníka konania žalovaný skúmal taktiež možnosť vyhostenia žalobcu do Bulharska alebo Turecka avšak bol informovaný, že Iracká republika má vízovú povinnosť voči obom štátom a prípadný je podmienený cestovným dokladom a vízom, ktorými žalobca nedisponuje. 22. Podľa názoru súdu ďalším dôvodom na predĺženie doby zaistenia bol spôsobený samotným žalobcom, ktorý nepreukázal snahu o súčinnosť so žalovaným. Súčasne bolo zistené, že na území Slovenskej republiky účastník konania nemá udelený žiadny druh trvalého alebo prechodného pobytu. Bolo potvrdené, že žalobca sa zdržiaval na území SR bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt alebo dočasného povolenia k pobytu, ktoré by bolo vydané jednou zo zmluvných strán, čím porušil čl. 19 ods. 1 a čl., 21 ods. 1. a) a 2 Schengenského dohovoru a nesplnil tým podmienky na vstup na územie členských štátov. 23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd musí skonštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov - § 88 ods. 4 a 5 citovaného zákona ako aj so správnym poriadkom. 24. Podľa názoru súdu žalovaný riadne zistil skutkový stav v súlade s ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku a je z neho zrejmé akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 26. Od poplatku je oslobodený žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu a administratívneho vyhostenia /§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).