Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200775 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200775.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: X. I. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Vietnamská socialistická republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko, Letisko M. R. Štefánika, 820 16 Bratislava 216, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.03.2016 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 9.05.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 11.04.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV vydanom dňa 25.03.2016, ktorým podľa § 88a ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z. zaistil dňom 25.03.2016 navrhovateľa, bez cestovného dokladu, na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ bol podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. zaistený na čas nevyhnutne potrebný a odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do ukončenia azylového konania najdlhšie však do 10.06.2016 a v zmysle § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. umiestnil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 25.03.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 25.03.2016 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to najdlhšie do 10.06.2016. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že dňa 25.03.2016 o 14.05 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou správneho orgánu v obci Medveďov, kde na požiadanie hliadky predložil príkaz na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z ÚPZC Medveďov pod č.p.: PPZ-HCP-ME-10-011/2016-U zo dňa 24.03.2016. Nakoľko navrhovateľ nevedel preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky bol predvedený policajnou hliadkou na správny orgán. Lustráciou v informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenia na pobyt (trvalý, prechodný resp. tolerovaný). Dňa 04.03.2016 bola na správny orgán doručená písomnosť z ÚPZC Medveďov, kde Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil, že navrhovateľ dňa 04.03.2016 požiadal na ÚPZC Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V zápisnici o podaní vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že momentálne nemá žiadny doklad, ale v minulosti mal kartičku trvalého pobytu, ktorú mu zrušili na cudzineckej polícii. Od 11.03.2015, kedy mu zamietli tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky sa stále zdržiava na území Slovenskej republiky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa zdržiava na území Slovenskej republiky a schengenského priestoru neoprávnene, nakoľko od 11.03.2015, kedy mu bol zamietnutý tolerovaný pobyt neopustil územie Slovenskej republiky. Správny orgán uviedol, že zaistenie navrhovateľa je účelné z dôvodu realizácie a ukončenia azylového konania. Dňa 25.03.2016 začal odporca konanie vo veci zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011 Z.z. na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, s ktorým bol pred vydaním rozhodnutia navrhovateľ oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Na uvedenom základe odporca konštatoval, že len zaistením navrhovateľa ako žiadateľa o azyl je možné zabezpečiť účelnosť realizácie a ukončenia azylového konania, na ktoré je príslušná Slovenská republika. Odporca uviedol, že dĺžku doby zaistenia stanovil do 10.06.2016. Doba zaistenia je esenciálnou zložkou zaistenia a môže sa skrátiť, presná doba zaistenia sa nedá taxatívne určiť, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ako doba realizácie azylového konania, ako aj spolupráca navrhovateľa so štátnym orgánom Slovenskej republiky. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné a tiež namietal, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa odporca v prípade navrhovateľa zaoberal niektorou z alternatív k zaisteniu, a tým vylúčil uloženie niektorej z možnosti uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov. Odporca len konštatoval, že alternatívu k zaisteniu navrhovateľa nemožno uložiť. Navrhovateľ žije na Slovensku od roku 1981, bol ženatý až do roku 1997. Na území Slovenskej republiky sa zdržiavajú jeho dvaja dospelí synovia, ktorí majú slovenské štátne občianstvo a finančne navrhovateľa už pred zaistením podporovali. Navrhovateľ odkedy prišiel na územie Slovenskej republiky nemal v úmysle ju opustiť a vzhľadom na jeho zdravotný stav, má za to, že trvanie účelu zaistenia nie je dôvodné. Poukázal na to, že odporca mohol zaistiť navrhovateľa len vtedy, ak by u neho existovalo riziko úteku, alebo by sa vyhýbal alebo bránil procesu prípravy výkonu administratívneho vyhostenia. Ďalej namietal stanovenú dĺžku zaistenia do 10.06.2016, pričom uvedenú dĺžku doby zaistenia odporca neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a žiadnymi skutkovými okolnosťami v prejednávanej veci. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že navrhuje opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovieť. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 18.5.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88a ods. 1 písm. a), c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia. K námietke navrhovateľa, že odporca mohol byť zaistený iba vtedy, ak by existovalo riziko jeho úteku alebo ak by sa vyhýbal procesu prípravy výkonu administratívneho vyhostenia, je potrebné uviesť, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. a), c) zákona č. 404/2011 Z.z. na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, ako aj z existencie podozrenia, že navrhovateľ podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Zo Zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 25.03.2016 vyplýva, že navrhovateľ je si vedomí, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava neoprávnene, a chcel by pracovať a bývať na Slovensku. Navrhovateľ o udelenie azylu však požiadal až potom ako bol zaistený. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, posudzoval relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke ohľadom dĺžky zaistenia, a to najdlhšie do 10.06.2016 je potrebné uviesť, že odporca podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, navrhovateľa zaistil na čas nevyhnutne potrebný, dĺžku zaistenia stanovil do doby ukončenia azylového konania. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, v súčasnosti je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Navrhovateľ sa zdržiaval v Bratislave, kde býval v ubytovni pre bezdomovcov De Paul na Ivánskej ceste. Dňa 11.03.2015 mu bola zamietnutá žiadosť o tolerovaný pobyt. K námietke navrhovateľa, že z rozhodnutia nevyplýva, že by sa odporca zaoberal niektorou z alternatív zaistenia, je potrebné uviesť, že odporca sa zaoberal aj súkromným životom navrhovateľa. Odporca mal za to, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by nebolo možné získať ak existuje podozrenie, že navrhovateľ podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ by nemohol splniť podmienky podľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z.. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 25.03.2016 navrhovateľ uviedol, že je rozvedený, momentálne nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Okrem toho uviedol, že má dvoch dospelých synov, je s nimi v kontakte, 2 krát spolu telefonovali, ale za posledný polrok, ktorý strávil v ÚPZC Medveďov ho neboli ani 1 krát navštíviť. Na otázku, či má možnosť ubytovať sa u vlastných synoch v Partizánskom, navrhovateľ uviedol, že predpokladá, že u synov asi áno, ale nakoľko bývajú spoločne s bývalou manželkou, tak ona s tým určite nebude súhlasiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ by podmienky stanovené v ustanovení § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nevedel splniť a preto odporca nemohol namiesto zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Záverom súd uvádza, že počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. a skúmať, či trvá účel zaistenia a či nepominuli dôvody zaistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).