Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10SaZ/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200790 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200790.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: D. L. E., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom H. O. N., O. T., D., aktuálne s miestom pobytu D. F. A., zastúpeného Ligou sa ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.5.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 26.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 26.3.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 26.3.2016 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Poukázal na predchádzajúcich 10 navrhovateľových žiadostí o azyl, na nie nezanedbateľné rozpory v prednesoch navrhovateľa a z toho vyvodzujúcu nedôveryhodnosť navrhovateľa. Odôvodnil neudelenie azylu z humanitárnych dôvodov, tiež vyhodnotil aktuálny zdravotný stav navrhovateľa - osobitne s poukazom na v konaní vykonané znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.5.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (pokiaľ mal odporca pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa, mal v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie), existenciu vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (podľa názoru navrhovateľa v konaní vykonaný znalecký posudok obsahuje rozpory, súčasne navrhovateľ navrhol predvolať na pojednávanie znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok za účelom odstránenia rozporov ním vypracovaného posudku) a nesprávne právne posúdenie veci (podľa názoru navrhovateľ splnil podmienky udelenia tzv. humanitárneho azylu, tiež namietal že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu hrozí závažná ujma súvisiaca s jeho zdravotným stavom). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 6.6.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na účelovosť poslednej navrhovateľovej žiadosti o azyl. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil a to ani výsluchom znalca z odboru psychiatria p. MUDr. Ivana Andrého, PhD., MHA, nakoľko nepokladal vykonanie tohto dôkazu za dôvodné. Menovaný znalec totižto jasne a bez akýchkoľvek pochybností zodpovedal na základe vykonaného vyšetrenia navrhovateľa na otázky, položené mu v rozhodnutí o nariadení znaleckého dokazovania (zo 4.2.2016). Navrhovateľove námietky smerujúce k tomu, že znalec sa nezaoberal niektorými skutkovými okolnosťami správania sa navrhovateľa podľa názoru súdu nie sú dôvodné, nakoľko úlohou znalca bolo výlučne posúdiť aktuálny zdravotný stav navrhovateľa a odpovedať na položené otázky. Predmetný posudok bol vypracovaný v intenciách zák. č. 382/2004 Z.z. a neobsahuje žiadne vady či nedostatky, v dôsledku ktorých by bolo potrebné znalca vypočuť na pojednávaní. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-129/PO-Ž-2014, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa. Zo spisu Č.p.: MU-4801/PO-Ž/2002 súd zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o priznanie statusu utečenca dňa 20.3.2001 z dôvodu prenasledovania z náboženských a politických dôvodov, tento mu rozhodnutím Č.p. MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 6.6.2001 nebol priznaný. Druhýkrát požiadal o azyl 2.1.2002 z totožných dôvodov . Rozhodnutím Č.p.: 33/PO-Ž/220 z 22.3.2002 mu azyl udelený nebol. Tretíkrát požiadal o azyl 6.9.2002 tak isto z totožných dôvodov. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že po absolvovaní 12 tried strednej školy a 2 rokov nadstavbového štúdia (teda v roku 1980) absolvoval 9-mesačný policajný kurz. Následne pracoval ako policajt do roku 1992, kedy s prácou policajta skončil, nakoľko sa obával o svoj život, pretože veľa policajtov prišlo pri výkone práce o život. Uviedol, že v roku 2000 vycestoval z Indie, že nebol členom žiadnej politickej strany. Rozhodnutím č.p.: MU-4801/PO-Ž/2002 z 23.10.2002 mu azyl udelený nebol. Zo spisu Č.p.: 673/PO-Ž/2003 súd zistil, že navrhovateľ po štvrtýkrát požiadal o azyl 24.2.2003 z dôvodu obavy o život. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany a že o azyl žiada z totožných dôvodov ako v predchádzajúcich azylových konaniach. S prácou v polícii skončil v roku 1992, z Indie vycestoval v septembri roku 2000. Rozhodnutím z 11.3.2003 bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Zo spisu Č.p.. 6871/PO-Ž/2004 súd zistil, že navrhovateľ 22.7.2004 piatykrát navrhoval požiadal o azyl 24.2.2003 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zotrval na svojich predchádzajúcich dôvodoch svojich žiadostí o azyl. Právoplatným rozhodnutím z 8.10.2004 mu nebol azyl udelený, bolo tiež rozhodnuté o tom, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. V podanom odvolaní voči tomuto rozhodnutiu potvrdil, že v rokoch 1985-1992 pracoval ako zástupca policajného inšpektora. Zo spisu ČAS: MU-428/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ po šiestykrát požiadal o azyl 9.7.2008 z dôvodu obavy o život, tiež z dôvodu, že ovláda slovenský jazyk. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol trestne stíhaný, zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach. Právoplatným rozhodnutím z 21.102009 odporca navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Zo spisu ČAS: MU-513/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ po siedmykrát 16.9.201 požiadal o azyl z politických dôvodov. Zotrval na predtým udávaných dôvodoch a svojich vyjadreniach. Právoplatným rozhodnutím z 24.9.2010 bolo toto konanie zastavené. Zo spisu ČAS: MU-610/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ 19.12.2011 po ôsmykrát požiadal o azyl z obavy o svoj život. V spísanom dotazníku o. i. uviedol, že ako policajt nepracoval 7 rokov, ako to uvádzal, ale iba občasne - 7 mesiacov, že opakovane kontaktoval indické veľvyslanectvo vo veci vybavenia svojho cestovného dokladu. Potvrdil, že nebol členom žiadnej politickej strany, že voči nemu nebolo vedené žiadne trestné stíhanie. Ako novú skutočnosť uviedol, že v roku 1988 alebo 1989 bol bezdôvodne zaistený policajtmi, následne bitý a po troch dňoch prepustený. Tiež uviedol, že Indiu opustil už v roku 1989. Na otázky, týkajúce sa rozporov v jeho výpovediach uviedol, že o skutočnostiach o ktorých hovoril v tomto pohovore predtým nerozprával zo strachu, aby nebol vrátený do Indie. Tiež uviedol, že pred príchodom na Slovensko mal úraz hlavy. Právoplatným rozhodnutím z 1.6.2012 bolo toto konanie zastavené. Zo spisu ČAS: MU-883/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 14.12.20012 po deviatykrát požiadal o azyl z dôvodu obavy o život. V spísanom dotazníku o. i. uviedol, že po ukončení štúdií a policajného kurzu (t. j. cca v roku 1981) pracoval pre políciu iba príležitostne asi 7 mesiacov a nie sedem rokov, ako to uvádzal predtým. Potom pracoval ako farmár. Indiu opustil v roku 1991 alebo v roku 1992. Nakoľko si chcel vybaviť nový cestovný doklad, opakovane kontaktoval indické veľvyslanectvo. Uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, bol zadržaný na polícii a bitý a že bol členom politickej strany Khalistan od roku 1984. Novo udávanú skutočnosť - že bol členom strany Khalistan odôvodnil tým, že doposiaľ túto skutočnosť neuvádzal z dôvodu že sa bál, že by bol vrátený do Indie, resp. že by z tohto dôvodu mohol mať problémy. Právoplatným rozhodnutím z 19.2.2013 bolo toto konanie zastavené. Zo spisu ČAS: MU-346/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ po desiatykrát požiadal o azyl 18.7.2013 z dôvodu obavy o život a z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. V priebehu spísania dotazníka o. i. uviedol, že po absolvovaní štúdia a absolvovaní policajného kurzu pracoval príležitostne ako policajt a že Indiu opustil niekedy v rokoch 1991 - 1992. Uviedol, že od roku 1984 bol členom politickej strany Khalistan. Právoplatným rozhodnutím z 9.12.2013 bolo toto konanie zastavené. Zo spisu ČAS: MU-129/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ 11.4.2014 po jedenástykrát požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, nakoľko mu doma zabili brata, bol mučený a tiež zo zdravotných dôvodov. Počas spísania dotazníka o. i. uviedol, že po ukončení 9-ročnej základnej školy (1975) pokračoval v 2-ročnom nadstavbovom štúdiu a následne 4 roky študoval na inej škole (t.j. do roku 1981) a následne absolvoval 9-mesačný policajný kurz (ktorý teda ukončil v roku 1982). Uviedol, že po jeho ukončení pracoval 7 mesiacov ako policajt (teda do cca. konca roku 1982). Potom pracoval ako farmár. Následne uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach a že všetko čo v predchádzajúcich konaniach vypovedal je pravda. Rozpor, týkajúci sa jeho osobných kontaktov s indickým zastupiteľským úradom nevysvetlil. Uviedol, že voči nemu nebolo nikdy vedené trestné stíhanie, že členom strany Khalistan bol od roku 1984 do roku 1991, kedy z Indie odišiel. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, pridržal sa svojich predchádzajúcich výpovedí. Odporca rozhodnutím z 29.4.2015 navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd rozsudkom zo 16.9.2015 rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Dňa 12.10.2015 bol navrhovateľ vrátený z Belgicka na Slovensko. Počas svojho výsluchu na Oddelení hraničnej kontroly PZ Košice - letisko (12.10.2015) o. i. uviedol, že v Indii mu bol uložený trest smrti a že nie je členom žiadnej politickej strany. V priebehu doplňujúceho pohovoru pred odporcom (20.1.2016) rozpor, týkajúci sa uloženia trestu smrti nevysvetlil. Odporca následne zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odvetvia psychiatria. Z jeho záverov je zrejmé, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou v zmysle organicky podmienenej poruchy osobnosti s obrazom stredne ťažkého poúrazového organického psychosyndrómu, tiež že je závislý od analgetík opiátového typu. Z terapeutického hľadiska je súčasný stav navrhovateľa ustálený, doriešený a nevyžaduje si a v blízkej budúcnosti nebude vyžadovať špeciálnu lekársku starostlivosť, či terapeutické opatrenia. Navrhovateľ je pesimistického nastavenia, samovražedné sklony však pozorované znalcom neboli. Aj podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára navrhovateľa je jeho zdravotný stav stabilizovaný, pričom na požadované dávky liekov na bolesti hlavy je vysoko pravdepodobné, že u navrhovateľa dochádza k užívaniu lieku Tramal ako náhrady jeho drogovej závislosti. V spise sa nachádzajú relevantné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, o. i. zamerané tiež na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočného zistenia stavu veci (pokiaľ mal odporca pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa, mal v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí poukázal na nehodnovernosť navrhovateľa. Súd konštatuje (ako to vyplýva z obsahu azylových spisov navrhovateľa), že navrhovateľ vo svojich predchádzajúcich konaniach prezentoval až do roku 2011 (konanie ČAS: MU-610/PO-Ž-2011) zhodné dôvody žiadosti o azyl, resp. udával totožné údaje o svojej osobe. Od svojej výpovede v konaní ČAS: MU-610/PO-Ž-2011 však zmenil svoje výpovede, napr. najmä vo vzťahu k výkonu svojej práce policajta (7 rokov - 7 mesiacov), členstva v politickej strane (bez politickej príslušnosti - strana Khalistan), odchodu z Indie (2000 - 1989), tiež čo do dôvodu odchodu z Indie (nemal problémy s políciou - bol políciou niekoľko dní zaistený a bitý - bol mu uložený trest smrti). Odporca sa tak v aktuálnom, ako aj v predchádzajúcich azylových konaniach snažil tieto rozpory objasniť, avšak navrhovateľ iba uviedol, že o týchto skutočnostiach skôr nehovoril preto, lebo sa obával, že bude (zo Slovenska) vrátený do Indie, resp. že by mohol mať (zo svojho členstva v politickej strane problémy, resp. na položené otázky (týkajúce sa objasnenia rozporov) neodpovedal. Podľa názoru súdu teda odporcovo vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je dôvodné, pričom odporca dospel k takémuto záveru na základe vykonaného dokazovania a to nielen v aktuálnom konaní. Aj podľa názoru súdu k zmene vo výpovediach navrhovateľa došlo výlučne z dôvodu, aby si vylepšil svoju pozíciu v konaní (konaniach) o udelenie azylu, nakoľko v rade predchádzajúcich konaní bol neúspešný. Tieto rozpory nie sú nezanedbateľnými, pričom je nelogickým, aby sa ako žiadateľ o azyl obával štátu v ktorom o azyl žiada nepredostrieť od počiatku všetky existujúce dôvody svojej žiadosti. Konštatovaniu nedôveryhodnosti navrhovateľa svedčia aj zmeny ním uvádzaných skutočností, napr. týkajúcich sa dĺžky jeho pôsobenia ako policajta, roku odchodu z krajiny jeho pôvodu, členstva v politickej strane K námietke existencie vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (podľa názoru navrhovateľa v konaní vykonaný znalecký posudok obsahuje rozpory): Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Závery znalca, obsiahnuté v jeho odpovediach na položené otázky sú jednoznačné a bezrozporové. Znalec konštatoval na základe vykonaného vyšetrenia že navrhovateľ trpí duševnou poruchou v zmysle organicky podmienenej poruchy osobnosti s obrazom stredne ťažkého poúrazového organického psychosyndrómu, tiež že je závislý od analgetík opiátového typu. Z terapeutického hľadiska však súčasný stav navrhovateľa vyhodnotil ako ustálený a, doriešený, nevyžadujúci si a to ani v blízkej budúcnosti špeciálnu lekársku starostlivosť, či terapeutické opatrenia. K námietke nesprávneho právneho posúdenie veci (podľa názoru navrhovateľ splnil podmienky udelenia tzv. humanitárneho azylu, tiež namietal že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu hrozí závažná ujma): Podobne ako predchádzajúce námietky, ani túto súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Na udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle niet právneho nároku. Odporca (s poukazom na zdravotný stav navrhovateľa, ktorým navrhovateľ tiež odôvodnil svoju žiadosť o azyl) osobitne na základe vykonaného znaleckého dokazovania odôvodnil, prečo navrhovateľovi tzv. humanitárny azyl neudelil. Odporca teda reagoval na tento dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl, odôvodnil prečo sa rozhodol azyl postupom podľa § 9 zákona o azyle neudeliť. V súvislosti s neexistenciou právneho nároku na udelenie tzv. humanitárneho azylu súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ o tzv. humanitárny azyl požiadal a odporca odôvodnil jeho neposkytnutie, tak takéto jeho rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. Súd tiež považuje za nedôvodnú námietku, smerujúcu voči nesprávnemu právnemu posúdeniu neposkytnutia doplnkovej ochrany. Ako to vyplýva zo správy o zdravotnom stave navrhovateľa, osobitne však tiež zo záverov podaného znaleckého posudku, navrhovateľov zdravotný stav je stabilizovaný, nevyžadujúci (a to ani v blízkej budúcnosti) realizáciu špeciálnej lekárskej starostlivosti. Teda námietka hrozby vážneho bezprávia, ktoré by malo spočívať v naznačenom neposkytnutí zdravotnej starostlivosti, súvisiacej s jeho aktuálnym zdravotným stavom, nie je dôvodná. Pretože navrhovateľom vznesené námietky súd po ich vyhodnotení neuznal ako dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).