Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200919 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200919.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: A+L Profinanc s.r.o., so sídlom Rybárska brána 8, 811 01 Bratislava, IČO: 36681806, zastúpený: JUDr. Tomášom Vaňom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 23, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomašíkova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK2-2016/021361/ VME zo dňa 29.03.2016, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OCDPK2-2016/021361/VME zo dňa 29.03.2016 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č.j. 8871/51805/2015/DŽV/Cie zo dňa 10.12.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1/ Dňa 23.01.2015 žalobca požiadal Mestskú časť Bratislava-Staré Mesto o zriadenie exteriérového sedenia za účelom voľného exteriérového sedenia v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pri prevádzke reštaurácie Prasiatko s navrhnutou rozlohou 129 m2 exteriérového sedenia. 2/ Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 841/32910/2015/DŽV/Mrv zo dňa 04.08.2015 bolo povolené žalobcovi zvláštne užívanie miestnej komunikácie/verejného priestranstva za účelom voľného exteriérového sedenia v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pre prevádzku reštaurácie Prasiatko o rozlohe 54 m2. 3/ Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, na základe ktorého Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2-2016/014778/VME zo dňa 04.02.2016 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil, vytýkajúc prvostupňovému orgánu viacero chýb v konaní, najmä nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie zásady úzkej súčinnosti konania orgánu verejnej správy s účastníkom konania, nekonanie vo veciach poplatkovej povinnosti a ďalšie. 4/ Ďalším rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 8871/51805/2015/DŽV/Cie zo dňa 10.12.2015, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.250 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 22 písm. a/ ods. 1 cestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tým, že žalobca bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu, ktorým je v danom prípade mestská časť, užíval miestnu komunikáciu III triedy na Hviezdoslavovom námestí 26 v Bratislave na iné účely než je určená, a to za účelom exteriérového sedenia v dňoch 23.03.2015 - 15.06.2015 v rozsahu 80 m2 a v dňoch 16.06.2015 až 17.08.2015 v rozsahu 130 m2, čo vyplynulo orgánu verejnej správy z vykonanej kontroly. 5/ Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie s tým, že okresný úrad napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK2-2016/021361/VME zo dňa 29.03.2016 za uvedený delikt znížil pokutu zo sumy 8 250 eur na sumu 4 800 eur. K vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 22 písm. a/ ods. 1 cestného zákona došlo počas odvolacieho konania proti rozhodnutiu vo veci povolenia zvláštneho užívania miestnej komunikácie/verejného priestranstva za účelom voľného exteriérového sedenia pri prevádzke reštaurácie Prasiatko. II. Žaloba 6/ Žalobou doručenou pôvodne na Okresný súd Bratislava III v Bratislave dňa 12.04.2016 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.05.2016 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 22 písm. a/ ods. 1 cestného zákona s návrhom na jej zrušenie. 7/ Žalobca v žalobe napadá nezákonnosť už samotného prvotného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto zo dňa 04.08.2015 vo veci povolenia exteriérového sedenia, ktorú nezákonnosť potvrdzuje rozhodnutie odvolacieho orgánu Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OCDPK2-2016/014778/VME zo dňa 04.02.2016, ktorým bolo toto prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.08.2015 vo veci povolenia exteriérového sedenia zrušené. 8/ Žalobca tvrdí, že už toto primárne základné rozhodnutie bolo nezákonné na ktorom sa zakladá potom nasledujúce a vo veci preskúmavané rozhodnutie a toto má byť nezákonné pre nezachovanie 30- dňovej lehoty na rozhodnutie, príp. 60-dňovej lehoty so súhlasom odvolacieho orgánu a navyše, že toto rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď znížil orgán verejnej správy výmeru exteriérového sedenia z požadovaných 129 m2 na 54 m2 s odôvodnením, že uvedenou rozlohou by došlo k zabratiu chodníka a vozovky a tým by bol značne obmedzený prechod chodcov a iné. 9/ Za nepochopiteľné potom považoval žalobca doručenie ďalšieho rozhodnutia mestskej časti č. 4941/25818/2015/FIN/Bez zo dňa 11.06.2015, ktorým kedy ten istý orgán verejnej správy vyrubil žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstva vo výmere 129 m2, teda tak, ako výmeru žiadal žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 23.01.2015 a to vo výške 21 976 euro, ktorú daň žalobca aj odviedol a orgán verejnej správy takto uhradenú daň prijal. 10/ Vychádzajúc z tohto žalobca mal za to a predpokladal, že aj orgán verejnej správy vydaním tohto rozhodnutia o vyrubení dane za užívanie verejného priestranstva na požadovanú výmeru 129 m2 týmto jasne a jednoznačne deklaroval svoju vôľu a súhlas s výmerou požadovaného exteriérového sedenia v žalobcom požadovanej rozlohe, keďže takto vyrubenú daň, ktorú žalobca uhradil tento aj riadne prijal, nenamietal a ku dňu podania žaloby ani nevrátil. 11/ Naopak, vychádzajúc z tohto žalobca po úhrade dane vyhotovil a umiestnil terasu a sedenie v dobrej viere so záujmom podnikať a poskytovať služby verejného stravovania. 12/ Potom v rozpore s uvedeným vyrubovacím konaním a z tohto pre žalobcu vyvodzujúcou predpokladanou súhlasnou vôľou konajúceho orgánu k žiadosti zo dňa 23.01.2015 je pre žalobcu nepochopiteľné uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 22 písm. a/ ods. 1 cestného zákona rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 8871/51805/2015/DŽV/Cie zo dňa 10.12.2015, t.j. pokuty 8 250 eur rozhodnutím vydaným v čase pred právoplatnosťou rozhodnutia zo dňa 04.08.2015 a počas prebiehajúceho odvolacieho konania, v ktorom sa riešila práve otázka povolenia zvláštneho užívania miestnej komunikácie verejného priestranstva za účelom voľného exteriérového sedenia. V tom čase podľa jeho názoru žalovaný ani nemohol posúdiť, či k správnemu deliktu mohlo dôjsť a v akom rozsahu, prihliadajúc pritom na skutočnosť úhrady dane za užívanie celkom požadovanej rozlohy exteriérového sedenia na základe rozhodnutia konajúceho orgánu. Takýto postoj považuje žalobca za nelogický, odporujúci akejkoľvek správnej úvahe správneho orgánu a nie je mu z neho jasné, aká vôbec správna úvaha orgánu verejnej správy bola. 13/ Preto žalobca tvrdí, že zo strany miestneho úradu došlo k porušeniu Správneho poriadku už nezachovaním lehoty na rozhodnutie vo veci, ale tiež, že obidve rozhodnutia správnych orgánov o uložení pokút za sankciu sú nezákonné z dôvodu, že konajúci orgán rozhodoval a uložil pokutu bez právneho dôvodu na základe nezákonného a zrušeného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto zo dňa 04.08.2015, čo sa stalo rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 04.02.2016 č. OU- BA-OCDPK2-2016/014778/VME. Toto zrušujúce rozhodnutie predchádzalo vydaniu pozmeňujúceho rozhodnutia o znížení pokuty zo sumy 8 250 eur na pokutu 4 800 eur (rozhodnutie zo dňa 29.03.2016) a teda na uloženie pokuty neexistoval právny dôvod. 14/ Považujúc takéto konanie a postup orgánu verejnej správy za nezákonný, zmätočný a odporujúci logike správnej úvahy potom žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie tak žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií OU-BA- OCDPK2-2016/021361/VME zo dňa 29.03.2016 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 8871/51805/2015/DŽV/Cie zo dňa 10.12.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň priznajúc žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania. 15/ S podaním žaloby žalobca požiadal aj o odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej z dôvodu hrozby reálnej vážnej ujmy na majetkových právach žalobcu a s dopadom na jeho podnikateľskú aktivitu tak, ako to bolo v žalobe bližšie zdôvodnené. III. Vyjadrenie žalovaného 16/ Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.07.2016, v ktorom vyslovil nesúhlas s podanou žalobou a túto ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. 17/ Žalovaný zastáva názor, že obsahom žaloby žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčuje, že došlo k porušeniu zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a že na obdobie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný, disponoval povolením v zmysle § 8 ods. 1 citovaného zákona a vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon. V súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ tejto vyhlášky zvláštnym užívaním diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je aj umiestňovanie zariadení, alebo predmetov predajných, reklamných alebo zábavných, na ktoré je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. 18/ Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že exteriérové sedenie umiestnil v požadovanej rozlohe uvedenej v žiadosti podanej na prvostupňový úrad v januári v dobrej viere so záujmom podnikať a poskytovať služby verejného stravovania s tým, že poznal stanovisko a činnosť mestskej časti pri povoľovaní zvláštneho užívania komunikácie spred minulých rokov, pretože v Starom Meste podniká dlhodobo. To, že žalobca užíval miestnu komunikáciu na uvedený účel niekoľko rokov po sebe ešte nezakladá automatický dôvod, že môže v jej užívaní pokračovať bez povolenia. 19/ Pokiaľ žalobca nedisponoval právoplatným rozhodnutím o povolení zvláštneho užívania miestnej komunikácie za účelom umiestnenia exteriérového sedenia, bez rozdielu dôvodu jeho nevydania, resp. bol povinný protiprávny stav uviesť do súladu so zákonom. Ako vyplynulo zo zistenia žalovaného, žalobca nespochybniteľne užíval miestnu komunikáciu v rozpore so zákonom, teda bez platného povolenia, čo nespochybňuje ani sám žalobca, naopak za vzniknutý protiprávny stav označuje ako zodpovedného prvostupňový správny orgán, ktorý podľa jeho názoru nevydal očakávané rozhodnutie o povolení zvláštneho užívania komunikácie za účelom umiestnenia exteriérového sedenia vo výmere a na dobu tak, ako žalobca žiadal. 20/ Žalovaný dôvody žalobcu uvedené v žalobe považuje za neopodstatnené a v celom rozsahu trvá svojom rozhodnutí a jeho dôvodoch, má za to, že i celkom dostatočne zníženie uloženej pokuty zdôvodnil. Preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. IV. Právne posúdenie veci 21/ Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22/ Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 23/ Podľa § 191 ods. 2 SSP, vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy. 24/ Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b/ zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 25/ Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, príp. orgánu verejnej správy podľa ods. 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 26/ Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 27/ Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 28/ Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29/ Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 30/ Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 31/ V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia postupom podľa všeobecnej žaloby dospel k záveru, že tejto ako dôvodnej je treba priznať úspech a učinil tak verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok predpokladaných ust. § 137 ods. 4 SSP dňa 11.10.2016 o 12,30 hod. 32/ Na tomto mieste súd považuje pripomenúť, že priestupkové konanie a konanie o správnych deliktoch vôbec, je špecifickým druhom správneho konania, v ktorom správne orgány rozhodujú o vine a sankcii za priestupok, ktorú ustanovujú normy priestupkového práva. Vzhľadom na to, že v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno rovnako ako trestanie za trestné činy i trestanie za priestupky podradiť pod pojem „rozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia“ od „rozhodovania po obvinenia vrátane“ uvedený v čl. 6 ods. 2 tohto Dohovoru, viaceré zásady správneho trestania sa opierajú priamo o uvedený dohovor bez toho, aby sa vyžadovalo ešte ich normatívne vyjadrovanie v zákone členského štátu Rady Európy. 33/ Popri zásade legality znamenajúcej povinnosť správneho orgánu konať o každom priestupku, o ktorom sa dozvie, ak zákon alebo medzinárodná zmluva , ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, a to len v súlade so zákonom a na základe zákona, osobitný vplyv na priestupkové konanie má tiež zásada prezumpcie neviny, z ktorej vyplýva ďalšia zásada „v pochybnostiach v prospech obvineného z priestupku“ (in dubio pro reo“) a ďalej zásada, podľa ktorej dôkazné bremeno nesie štát, pričom na postih sa vyžaduje dokázanie viny obvineného z priestupku alebo iného správneho deliktu nad akúkoľvek pochybnosť. Zároveň platí zásada stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá znamená, že nikto nesmie byť stíhaný za priestupok inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, tiež v legitímnom procese. 34/ Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok žaloby musí konštatovať, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa týmito zásadami priestupkového konania, ale ani zásadami správneho konania ako vyplývajú z ust. § 3 Správneho poriadku riadne a dostatočne neriadili. 35/ Predovšetkým súd musí konštatovať, že uloženie pokuty je výsledkom nelogického, zmätočného a pritom práva žalobcu poškodzujúceho vedeného konania, rozhodnutie vychádza zároveň podľa názoru súdu z nepostačujúco zisteného skutkového stavu veci a vo vzťahu k zníženiu pokuty a jej uloženiu vôbec, vzhľadom na námietku odvolania ohľadne bezzákladnosti uloženia pokuty, je rozhodnutie ani nie celkom postačujúco čo do dostatku dôvodov a preskúmateľnosti zdôvodnené. 36/ Súd tiež pripomína, že konanie, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, nemožno chápať celkom oddelene od konaní súvisiacich, a to konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 23.01.2015 a vyrubovaciemu konaniu za užívanie verejného priestranstva v rozsahu podanej žiadosti (vyrubená daň za celú žiadanú rozlohu 129m2). I na sankčné konanie sa bezosporu vzťahuje zásada materiálnej pravdy, znamenajúca úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré môžu mať na danú vec rozhodujúci význam. Presnosť znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného dokazovania zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome a sú komplexné. 37/ Prenesené na daný prípad, k uloženiu sankcie za užívanie verejného priestranstva nachádzajúceho sa v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pri prevádzke reštaurácie Prasiatko (exteriérové sedenie o rozlohe 129 m2) došlo v čase prebiehajúceho odvolacieho konania proti primárnemu rozhodnutiu o žiadosti žalobcu zo dňa 23.01.2015 o zriadenie exteriérového sedenia s navrhnutou rozlohou 129 m2, ktorej žiadosti bolo vyhovené rozhodnutím zo dňa 04.08.2015 len v časti o rozlohe 54 m2 v prospech žalobcu, avšak ktoré rozhodnutie bolo v zákonnej lehote napadnuté odvolaním, na základe ktorého pre procesné pochybenia a okrem iného aj pre nedostatočne zistený skutkový stav, bolo rozhodnutím odvolacieho orgánu toto prvostupňové rozhodnutie o povolení voľného exteriérového sedenia o výmere z požadovaných 129 m2 na 54 m2 zo dňa 04.02.2016 (č. OU-BA-OCDPK2-2016/014778/VME) zrušené. Teda v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty 8 250 eur dňa 10.12.2015 konajúci orgán verejnej správy nemal ani ustálenú otázku zabratia verejného priestranstva. Pokuta vo výške 8 250 eur bola uložená za spáchanie správneho deliktu podľa § 22 písm. a/ ods. 1 cestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tým, že bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu Bratislava- Staré Mesto žalobca užíval miestnu komunikáciu tretej triedy na Hviezdoslavovom námestí 26 v Bratislave v časti pred prevádzkarňou „reštaurácia Prasiatko“ na mieste označená ako „Originál slovak restaurant“, adresa prevádzkarne Rybárska brána 8 v Bratislave na iné účely, než na ktoré je určená a to za účelom umiestnenia exteriérového sedenia v dňoch 23.03.2015 až 15.06.2015 v rozsahu 80 m2 a v dňoch 16.06.2015 až 17.08.2015 v rozsahu 130 m2, čo vyplynulo z miestnych ohliadok konaných dňa 23.03.2015, 26.03.2015, 16.06.2015, 20.07.2015 a 17.08.2015. Nie je zrejmé ale aká bola správna úvaha konajúceho orgánu verejnej správy, keď tento nemal rozhodnuté a síce právoplatne o zabratí verejného priestranstva na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.01.2015 pre nečinnosť orgánu verejnej správy a nezachovanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a zároveň, keď konajúci orgán verejnej správy pritom dňa 11.06.2015 vyrubil za požadovanú výmeru 129 m2 daň za užívanie verejného priestranstva vo výmere 129 m2 vo výške 21.976 eur, žalobca túto odviedol a správny orgán daň prijal. Potom nie je súdu zrejmé, aká bola správna úvaha a logika konania orgánu verejnej správy, pretože takýto postup súd bezosporu považuje za zmätočný, nelogický a odporujúci vecne správnemu a spravodlivému postupu konajúceho orgánu. Keďže v danom prípade sa jedná o vydanie predchádzajúcich rozhodnutí, od ktorých sa odvíja aj vecná správnosť rozhodnutia o sankcii za správny delikt, nebolo možné, aby súd neprihliadal aj na tieto skoršie individuálne právne akty, ktoré boli orgánom verejnej správy vo veci vydané a následne nezostávalo iné ako skonštatovať, že zo strany orgánu verejnej správy došlo k porušeniu zásady legitimity aká vyplýva z článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj k porušeniu zásad obsiahnutých vo všeobecnom predpise správneho práva procesného t.j. v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a to konkrétne zásady obsiahnutej v § 3 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. A tiež zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 38/ Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a v spojení s ním podľa § 191 ods. 3 písm. a/ zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vzhľadom na vágnosť postupu orgánu verejnej správy v kontexte neexistencie materiálneho podkladu pre rozhodnutie ako to bolo vyššie konštatované. 39/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a súd vo veci úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. 40/Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia Krajskému súdu v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.