Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200989 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200989.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Andrei Kriškovej, v právnej veci žalobcu: BILLA, s.r.o., Bajkalská 19/ A, 821 02 Bratislava, zastúpená AK Soukeník - Štrpka, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. k. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovanej č.k. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č.k. 2016/00014-3 zo dňa 21.03.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : O d ô v o d n e n i e I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2016 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovanej č. k. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016, ktorá zmenila výrokovú časť rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava zo dňa 21.03.2016 avšak výšku pokuty uloženou zo strany RVPS RV sa stotožnila a žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. II. Priebeh administratívneho konania. Žalovaná - Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Bratislava dňa 24.01.2016 vykonala úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu Supermarket BILLA č. 517 na adrese Aleja Jána Pavla II, Rožňava. Kontrolu vykonali zamestnanci žalovanej a to Y.. H. L., K.. L. Y., Y.. X. Y. vedúca odd. HP a PD C. F. F. a prizvaná ku kontrole bola MVDr. N. F. za Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Rožňava. O výkone kontroly bol dňa 24.01.2016 spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/ So,Mi, Má/03. S obsahom záznamu o úradnej kontrole potravín bola oboznámená zástupkyňa vedúcej filiálky Y. T., ktorá bola prítomná ku kontrole a ktorá záznam podpísala. Pri uvedenej kontrole boli zistené nedostatky, čo sa týka hygieny, skladovania a predaja potravín, označovanie potravín, dodržiavanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, u nebalených pekárskych výrobkov predávaných samoobslužným spôsobom ani u rozbalených mäsových výrobkov predávaných na hmotnosť neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o prítomnosti alergénov. Dňa 26.01.2016 bola vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín Regionálnou, veterinárnou a potravinovou správou Rožňava vo vyššie uvedenej prevádzke, ktorú vykonala zamestnankyňa MVDr. N. F.. O výkone dodatočnej kontroly bolo dňa 26.01.2016 spísaný záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So, Mi, Má/03/Dúkp/Be/7. Dňa 26.02.2016 bol žalobcovi doručený list s názvom upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého RVPS RV upovedomila žalobcu, že voči nemu začína správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov, ktorých sa má žalobca dopustiť v čase výkonu úradnej kontroly potravín zo dňa 24.01.2016. Dňa 21.03.2016 si dala RVPS RV rozhodnutie č.k. 2016/00014-3 v zmysle ktorého bola žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovenie všeobecnými záväznými právnymi predpismi v oblasti potravinárstva podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 1.000.000,- eur. V uvedenom rozhodnutí sa uvádzajú nasledovné porušenia: - porušil zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh tým, že dvere z vonkajšieho prostredia do priestoru skladu neboli dostatočne zabezpečené proti vnikaniu škodcov - dvere v spodnej ľavej časti po celej dĺžke nepriliehali k podlahe, boli tam medzery cca 0,5 cm, taktiež v spodnej časti v spojení krídiel dverí bola medzera cca 2 cm, čo je v rozpore s prílohou II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. c/ Nariadenia (ES) č. 852/2004, - porušil zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh tým, že v chladiacej vitríne boli police, kde bola uschovávaná kvasená kapusta a nápoje znečistené zaschnutými zvyškami vytečenej šťavy z kapusty, zvyškami potravín, nečistotami a mastnou špinou. Police v regáloch, kde boli uložené chipsy (Slovakia, Moravské bramburky, Chio, Lays, Lorenz Crunchips....) boli znečistené starou mastnou špinou. Uvedené konania je v rozpore s § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách a Prílohou II Kapitola V ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) č. 852/2004. Uvedenými konaniami naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 28 ods. 2 písm. o/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. - porušil povinnosť uvádzať na trh správne označené potraviny, pretože v čase kontroly boli zistené nedostatky v označovaní potravín: Segafredo mletá pražená káv 250g, výrobca: Segafredo Zanetti Austria GmbH, dovozca Segafredo Zanetti SR spol. s r.o., Trnavská cesta 50, Bratislava, Na obale je uvedené: „minimálna trvanlivosť do: uvedená na spodnej strane obalu“, pričom u 1 kusu v cene 5,49 eur/kus nebol na obale uvedený žiadny dátum min. trvanlivosť, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 1 písm. f/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. - porušil povinnosť uvádzať na trh správne označené potraviny, pretože v čase kontroly boli zistené nedostatky v označovaní potravín: u výrobkov Iglo Platesa 300g filety hlbokozmrazené, L5075AB190, DMT: 03/2016 v množstve 7 ks v cene 6,99 eur/ks a Iglo Sivoň naturfilet 200g hlbokozmrazené, filety so sivoňa potočného, L4295AON84, DMT: 04-2016 v množstve 9 ks v cene 6,99 eur/ks nebol uvedený dátum zmrazenia v súlade s Prílohou III. ods. 6.1. v nadväznosti na Prílohu X. ods. 3 písm. a/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Distribútorom uvedených výrobkov je Alfa-R, s.r.o., T. Vansovej 225/3, 924 00 Galanta. - porušil povinnosť uvádzať na trh správne označené potraviny, pretože v čase kontroly boli zistené nedostatky v označovaní potravín: U nebalených pekárskych výrobkov (pečiva), predávaných samoobslužných spôsobom, ani u rozbalených mäsových výrobkov, predávaných na hmotnosť, neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o prítomnosti alergénov podľa čl. 9 ods. 1 písm. c/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky MPRV č. 243/2015 o požiadavkách na označovanie potravín. Na štítkoch pri jednotlivých druhoch pečiva bol uvedený ich názov, hmotnosť, inf. o spôsobe výroby, u nebalených mäsových výrobkov napr. výrobca MECOM a.s. u výrobku „pastierske párky“ na etikete originálne zabaleného výrobku uvádza v zložení sójový proteín, a môže obsahovať horčicu, mlieko a zeler, v blízkosti potraviny táto informácia uvedená nebola. Ostatné údaje o mäsových výrobkoch boli uvedené v katalógu, ktorý bol na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkov, avšak katalóg s údajmi o pekárskych výrobkoch nebol v ich blízkosti, ale bol v kancelárii. Uvedenými konaniami naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 2 písm. f/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. - porušil zákaz umiestňovania potravín na trh po uplynutí dátumu spotreby (DS) alebo dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT) v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 písm. d/ zákona, keď v čase kontroly bol zistený predaj 12 druhov tovaru po DMT a DS v rozpore s § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách: 1/ Syrový korbáčik - údený. Parený syr stredne tučný, slaný, polotvrdý. DS: 20.01.2016 (4 dni po DS). V predaji bolo 5 kusov o hmotnosti spolu 0,404 kg v cene spolu 7,25 eur. 2/ Chef menu Hamburger. Pečená karbonátka z hovädzieho mäsa v žemli posypanie sezamom, 250g. DS: 22.01.2016 (2 dni po DS). V predaji bol 1 kus v cene 1,89 eur. 3/ Chef menu Cheeseburger. Pečená karbonátka a plátok syru v žemli posypanej sezamom, 250g. DS: 22.01.2016 (2 dni po DS). V predaji bol 1 kus v cene 1,89 eur. 4/ Müller Mliečny nápoj s príchuťou arašidov v čokoláde. Vysoko pasterizovaný, 400g. DS: 23.01.2016 (1 deň po DS). V predaji bol 1 kus v cene 0,74 eur. 5/ Delikatesa Horčica francúzska, 300g. DMT: 20.01.2016 (4 dni po DMT). V predaji boli 2 kusy v cene 0,95 eur/ks. 6/ Gambrinus originál 10. Pivo výčapné svetlé, pasterizované, 1,5 l. DMT: 14.01.2016 (10 dní po DMT). V predaji boli 4 kusy v cene 1,59 eur/ks. 7/ Snico Kráľovská horčica kremžská, 200g. DMT: 13.01.16 (11 dní po DMT). V predaji boli 4 kusy v cene 0,69 eur/ks. 8/ Hamé Fazuľa s kokteilovými párkami. Termosterilizovaný hotový pokrm, konzerva, 400g. DMT: 23.11.2015 (62 dní po DS). V predaji bol 1 kus 2,29 eur. 9/ Billa Premium Kakaový piškótový koláčik muffin s čokoládovou náplňou 13%, s čokoládovými kúskami 9%, odtučneným kakaovým práškom 4% a tmavou čokoládou 2%, 300g. DMT: 12.01.2016 (12 dní po DMT). V predaji bolo 17 kusov v cene 2,69 eur/kus. 10/ Nestlé Jogurt mango - banán 90g. Jogurtový dezert s banánmi a mangom, pasterizovaný. Od ukončeného 6. Mesiaca. DMT: 12/2015 (24 dní po DMT). V predaji bolo 17 kusov v cene 1,29 eur/ks. 11/ Rio Lemonade. Nesýtený ovocný nápoj z citrónovej šťavy lisovanej za studena a citrónovej dužiny. Pasterizované, 750ml. DMT: 22.01.2016 (2 dni po DMT). V predaji boli 4 kusy v cene 1,59 eur/ks. 12/ Rio Gingerade. Nesýtený ovocný nápoj z citrónovej šťavy lisovanej za studena a citrónovej dužiny, ochutený zázvorom mletým. Pasterizované, 750 ml. DMT: 23.01.2016 (1 deň po DMT). V predaji boli 3 kusy v cene 1,59 eur/ks. Uvedeným konaním bol porušený ň 6 ods. 5 písm. d/, § 12. 1 písm. h/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Dňa 07.04.2016 podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu. Dňa 16.05.2016 vydala žalovaná rozhodnutie, ktorým zmenila výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, avšak s výškou pokuty uloženou prvostupňovým rozhodnutím sa stotožnila. V zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál, vrátane zákonnosti postupu RVPS Rožňava ako aj zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a to aj nad rámec dôvodu uvedených v odvolaní. Zhodnotila dokazovanie vykonaných správnym orgánom prvého stupňa a dôkladne sa zaoberala návrhom žalobcu na zníženie pokuty. Po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami tvoriacimi predmet prejednávanej veci žalovaná prehodnotila všetky súvisiace okolnosti a s pokutou vo výške milión eur ako aj s odôvodnením sa stotožnila. Pri tomto posúdení vzala do úvahy skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že sa žalobca dopustil viacerých správnych deliktov opakované správne delikty podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a písm. o/ a opakovane správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Tieto delikty sú v zákone o potravinách sankcionované rozličnými sankciami. Nakoľko správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis, tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Správny orgán ako najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt posúdil umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti (§ 28 ods. 4 písm. i/) a to s ohľadom na množstvo potravín 12 druhov a skutočnosť, že bola preukázaná dvojnásobná postupná opakovanosť pri skúmaní minulosti prevádzkovateľa. Žalovaná zohľadnila, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne. Zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu všetky nedostatky boli zistená v čase úradnej kontroly potravín dňa 24.01.2016. Umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby bolo zistené dňa 24.01.2016 a trvalo 1 až 4 dni po DS a 1-692 dní po DMT. Je dôvodný predpoklad, že v tomto konaní by žalobca pokračoval aj ďalej pokiaľ by zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín túto skutočnosť neodhalili. Žalovaná zohľadnila možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušenie za práva spotrebiteľa na trhu potravín. Žalovaná pri určovaní výšky pokuty prihliadla na spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania. Žalovaná sa tiež zaoberala minulosťou prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmala nedodržiavanie predpisov danej prevádzkarne, doplnila dokazovanie v tejto veci a zistila, že v predchádzajúcom období boli vydané viaceré rozhodnutia s uložením pokuty vo výške 1600,- eur; 5000,- eur. Žalovaná v rozhodnutí poukázala, že v súvislosti s opakovaním protiprávnym konaním zákon o potravinách obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré upravujú prísnejšie sadzby pokút v prípade opätovaného porušenia povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta a preto posúdenie tohto hľadiska pri ukladaní pokuty je zvlášť dôležité. Preto v súvislosti s hľadiskom opakovania protiprávneho konania správny orgán posúdil okolnosti uloženia pokuty v prípade predchádzajúceho rozhodnutia č. RVPS Rožňava č.k. 2015/0001-3 zo dňa 05.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2015 a konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k opätovnému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6, § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Z uvedených dôvodov vo svojom druhostupňovom rozhodnutí žalovaná výšku pokuty nezmenila. III. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 9 ods. 2, § 53, § 58 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že základnou zásadou správneho konania je zásada dvojinštančnosti kedy v druhom odvolacom stupni preskúmava rozhodnutie prvostupňového správneho úradu správny úrad odvolací. V odvolacom konaní potom odvolací stupeň správneho úradu k riadnemu opravnému prostriedku účastníka konania preskúmava napadnuté rozhodnutie z pohľadu zákonnosti a zruší ho, pokiaľ ho usúdi nezákonným, vecne nesprávnym a za určitých okolností i formálne vadným. Zásada dvojinštančnosti správneho konania vyjadruje všeobecné oprávnenie účastníkov podať proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie. Na prejednanie odvolania je príslušný správny orgán vyššieho stupňa ak prvostupňový orgán nevyužije možnosť zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie v rámci tzv. autoremedúry. Dôsledkom dvojinštančnosti konania je tiež skutočnosť, že proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu už nie je prípustné odvolanie. Zo záznamu o výkone úradnej kontroly potravín vyplýva, že kontrolu potravín dňa 24.01.2016 vykonali inšpektori žalovanej a to MVDr. H. L., K.. L. Y., pričom medzi kompetencie žalovanej v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti patrí najmä kontrola výkonu štátnej správy, ktorej uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy ako aj rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Žalovaná je teda nadriadeným a dozorným orgánom regionálnych veterinárnych a potravinových správ (ďalej len RVPS RV) a zabezpečuje dvojinštančnosť konania v prípade podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. O opravných prostriedkoch rozhoduje nadriadený správny orgán v tomto prípade žalovaná. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu č.r. zo dňa 29.07.2016 sp.zn. 2Afs 143/2014 ako aj na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 16.05.2007 sp.zn. IV.ÚS 493/06. Vzhľadom na to, že kontrolu potravín dňa 24.01.2016 vykonali inšpektori žalovanej bola bez akýchkoľvek pochybností narušená objektívnosť, nestrannosť, dôveryhodnosť, nezávislosť a nepredpojatosť rozhodovania RVPS RV ako aj žalovanej potlačená zásada dvojinštančnosti konania garantovaná správnym poriadkom a v konečnom dôsledku aj ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Odvolanie žalovanej teda bolo len formálnym odvolaním, ktoré mu nedávalo akúkoľvek nádej, že prvostupňové rozhodnutie nezávisle preskúma žalovaná, ktorá autoritatívne deklarovala závery o porušení zákona o potravinách už v zázname o výkone úradnej kontroly potravín. Ak žalovaná vykonala úradnú kontrolu a teda konala v prvom stupni tak mala následne aj pokračovať v konaní a vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom v zmysle ust. § 5 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti by o odvolaní voči rozhodnutiu žalovanej následne malo rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zo zákona o potravinách ani zo správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovanej po vykonaní kontroly postúpiť konanie na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by následne pokračovala v začatom správnom konaní a vydala prvostupňové rozhodnutie. Ďalej žalobca v žalobe napádal, že úradná kontrola potravín vykonaná dňa 24.01.2016 ako aj dodatočná úradná kontrola potravín zo dňa 26.01.2016 sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý bol oprávnený konať v jej mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene žalobcu a začali s výkonom kontroly ako aj dodatočnej úradnej kontroly, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu nevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín. Takto vykonané kontroly považuje žalobca za neprípustné a nezákonné. Inšpektori vykonali úradné kontroly potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Ďalej žalobca poukazuje na záznam o výkone úradnej kontroly potravín, ktorý nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovený jednostranne s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh kontroly. Záznam neobsahuje dostatočné opísanie skutočnosti o priebehu úradnej kontroly potravín. Zo záznamu o výkone kontroly potravín nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo ktorý kontrolór presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétne inšpektori žalovanej počas kontroly kontrolovali a ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na jednotlivé pochybenia, ktoré mu správne orgány v rozhodnutiach vytýkali a uviedol, že priestory filiálky počas výkonu úradnej kontroly spĺňali požiadavky stanovené zákonom o potravinách a teda zistené porušenia žalovanej opísané v rozhodnutí o odvolaní považuje za nedostatočne preukázané a jej závery tak vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca má záujem udržiavať potraviny v priestoroch, ktoré spĺňajú všetky požiadavky pre hygienu potravín, na základe čoho má stanovené vnútorné procesy, ktoré to efektívne zabezpečujú. Čo sa týka porušenia povinnosti označiť potraviny v blízkosti ich umiestnenia údajom o prítomnosti alergénov žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že sa nedopustil protiprávneho konania a teda, že nebalené výrobky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi boli riadne v blízkosti ich umiestnenia označené údajom o prítomnosti alergénov má za to, že rozhodnutie o odvolaní vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu na základe čoho žalovaná vec nesprávne právne posúdila, čo má za následok, že jej rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné a nezákonné. Čo sa týka porušenia zákazu umiestňovať na trh potraviny po dátume spotreby, dátume minimálnej trvanlivosti žalobca uviedol, že porušením ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách a teda k porušeniu zákazu uvádzať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby nedošlo, nakoľko sa všetky potraviny, ktoré boli po dátume spotreby nachádzali mimo predajnej plochy a to v sociálnych miestnostiach pre zamestnancov. Uvedené porušenie konštatované zo strany žalovanej v rozhodnutí o odvolaní nemá oporu v dôkazoch vykonávaných zo strany žalovanej. Ďalej žalobca poukázal na nesprávnu resp. zmätočnú právnu kvalifikáciu ustanovení zákona o potravinách. Žalovaná v časti rozhodnutia o odvolaní uvádza „za to sa mu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách a v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách ukladá pokuta vo výške 1 000 000 eur slovom jeden milión eur“. Žalobcovi bola rozhodnutím RVPS RV ČK 2014/00016-3 zo dňa 07.04.2014 uložená pokuta podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách vo výške 1.600 eur a rozhodnutím RVPS RV ČK 2015/00001-3 zo dňa 05.02.2015 v zmysle ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách v súlade s ust. § 28 ods. 7 úhrnná pokuta vo výške 5.000 eur. V zmysle rozhodnutia o odvolaní bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000 eur podľa ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Opakovaným porušením povinnosti sa rozumie porušenie tej istej povinnosti nielen podľa toho istého odseku, ale aj podľa toho istého písmena na to, aby boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie zvýšenej sadzby v zmysle ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách sa účastník konania musí dopustiť opakovaného porušenia tej istej povinnosti t.j. porušenia tej istej povinnosti stanovenej určitým písmenom príslušného odseku. V zmysle citovaného uznesenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách je možné uložiť sankciu iba za opakované porušenie tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa ods. 4. Vzhľadom na to, že potraviny po dátume spotreby sa nenachádzali na predajnej ploche, ale v sociálnych zariadeniach určených pre zamestnancov nedošlo k opakovanému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Na základe uvedeného neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách z dôvodu, že nedošlo k porušeniu tej istej povinnosti za ktorú bola uložená pokuta. Žalobca dával do pozornosti súdu, že žalovaná vo viacerých prípadoch sa dopustila procesných pochybení, čím porušila právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a to najmä tým, že o veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým, ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň, že žalovaná pri rozhodovaní použila nezákonné dôkazy. Žalobca ďalej poukázal na neprimeranosť výšky uloženej pokuty. Správne orgány môžu v zmysle zákona o potravinách ukladať prevádzkovateľom potravinárskych podnikov pokuty, ktoré v mnohých prípadoch nemajú reparačný účel, ale len tvrdý sankčný účel. V zmysle zákona o potravinách môžu správne orgány uložiť pokuty až do výšky 5 000 000 eur, pričom táto suma predstavuje približne trojnásobok sumy, ktorú môže súd uložiť právnickej osobe podľa zákona č. 300/2005 Z.z. trestného poriadku. V zmysle článku 55 ods. 1 nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 sa uvádza, že „členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce“. Uvedené nariadenie sleduje cieľ, aby boli prevádzkovatelia potravinárskeho podniku v prípade zistenia porušení zákona úmerne potrestaní, pričom uložením pokuty vo výške 1 000 000 eur odporuje sledovanému účelu tejto právnej normy. Vychádzajúc z princípu, že na administratívne trestanie sa primerane aplikujú zásady trestnoprávneho trestania poukazuje žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 106/2011, v ktorom Ústavný súd SR zdôraznil požiadavku proporcionality trestov v spojitosti s asperačnou zásadou. Na základe uvedeného žalobca považuje pokutu vo výške 1 000 000 eur uloženú v rozpore s medzinárodným právom, ako aj Ústavou SR za neprimeraný zásah do jeho práv a majetku a zároveň ako neprimeranú k údajným porušeniam zisteným zo strany žalovanej. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal žalobca o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. IV. Vyjadrenie žalovaného Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.07.2006 uviedla, že jej rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné, postupovala v súlade so zákonom o potravinách, správnym poriadkom a právnymi predpismi európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti. K jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré boli uvedené v žalobe žalovaná uvádza: žalobca namieta porušenie zásady dvojinštančnosti konania, keď úradná kontrola potravín bola vykonaná inšpektormi žalovanej ale prvostupňové rozhodnutie RVPS Rožňava. Správny poriadok vychádza z tzv. princípu klauzuly, ktorý znamená účastník konania sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je RVPS Rožňava a o odvolaní vecne a objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania v prvom rade v súlade so zásadou zákonnosti rozhodol druhostupňový orgán. Podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť konania tak v tomto ako aj vo všetkých ostatných prípadoch druhostupňového konania bola zabezpečená a preto v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalovaný uviedol, že nekalé praktiky v obchode a aj distribúcii sa môžu objavovať mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly ako aj cez víkendy. Preto boli zavedené cielené úradné kontroly potravín vykonávané na zvýšení účinnosti úradných kontrol z obchodný sietí mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly potravín a cez víkendy na ochranu spotrebiteľov zavádzaním a zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o predaji nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín dovážaných na Slovensko z iných členských štátov EÚ a tretích krajín. Cieľom takýchto celoslovenských kontrol potravín je zvýšenie ich efektivity odstránením lokálneho previazania inšpektorov a aj určitých stereotypov pri kontrole, získať objektívny pohľad na kontrolovanú prevádzku a zároveň aj na prácu inšpektorov v danom regióne. Na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa vydávajú pod hlavičkou žalovanej. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov žalovanej s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorý sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia. Záznam o úradnej kontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie na vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, zamestnanec regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydala štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy. V tomto prípade bola kontrola vykonaná dvomi inšpektormi žalovanej, ktorí v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni a okrem toho bola kontrola vykonaná inšpektorom vecne a miestne príslušným RVPS Rožňava a na základe príslušného poverenia žalovaného inšpektorom RVPS Banská Bystrica. Výsledky kontroly boli odstúpené bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu žalovanej na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnej RVPS Rožňava, ktorá nezávisle rozhodla o začatí správneho konania a o uložení pokuty. Odvolacím orgánom je žalovaná. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu resp. nedodržaniu povinnosti podľa zákona o potravinách alebo osobitných právnych predpisoch priamo zákon nariaďuje správnemu orgánu konať a rozhodnúť o uložení sankcie nie žalovaná. K námietke žalobcu uvedenej v bode 4 žaloby žalovaná uviedla, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných cieľom zabezpečiť poverenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Za tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programu kontroly na základe Haccp alebo v rámci programu zabezpečenia kvality ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc a aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov. Ďalej vo vyjadrení žalovaná cituje články uvedeného predpisu ES č. 882/2004. Podľa názoru žalovanej platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontroly je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade s dokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú s platnej národnej a európskej legislatívy. K námietkam uvedených v bode 5 žaloby žalovaná uviedla, že charakter nedostatkov a vyhotovená fotodokumentácia dokazujú, že znečistenia zariadení na predajnej ploche sú dlhodobé. Podľa platných právnych predpisov je prevádzkovateľ potravinárskeho podniku povinný zabezpečiť čistotu zariadení používaných pri predaji potravín a vykonávať ich čistenie účinne a dostatočnou frekvenciou. Za týmto účelom musí spracovaný hygienický režim a sanitačný program. S touto dokumentáciou musia byť oboznámený a musia ju zdržiavať všetci zamestnanci prevádzky a zároveň je prevádzkovateľ povinný vykonávať kontrolu jej dodržiavania. Je zrejmé, že žalobca si uvedené povinnosti nesplnil, nakoľko boli zistené nedostatky v hygiene predaja, ktoré boli riadne zdokumentované. Žalovaná ďalej uviedla, že boli porušené ustanovenia vyhl. č. 243/2015 Z.z., ktorá okrem iného bližšie určuje podmienky označenie nebalených potravín počas ich predaja a to konkrétne ust. § 3 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky. Pre splnenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 uvedenej vyhlášky nepostačuje uvedenie vymedzených údajov iba formou popisnou v § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. Tieto údaje musia byť uvedené v blízkosti umiestnenia potravín, pričom okrem konkrétneho slovného vymenovania prítomných alergénov je akceptovateľnou možnosťou aj, ak prevádzkovateľ „obsahuje“ uvedie čísla a vysvetlenie k jednotlivým číslam je zoznam alergénov umiestnený na dobre viditeľnom mieste v tesnej blízkosti tejto potraviny. Je akceptovateľné, ak nie sú alergény uvedené priamo na cenovke výrobku ale musí byť dodržaná previazanosť medzi uvedenými alergénmi a výrobkami, ktoré ich obsahujú. V každom prípade musí mať konečný spotrebiteľ informácie o obsahu alergénov nebalených potravinách k dispozícii rýchlo a jednoducho. Ďalej bolo zistené, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov spotreby a trvanlivosti u potravín umiestňovaných na trh. Tento nedostatok sa v uvedených prevádzkach neopakuje. Zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby, či dátumu minimálnej trvanlivosti a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1000,- eur. V danom prípade bol preukázaný predaj 12 druhov potravín po DS a DMT. K ďalším námietkam uvedenými v žalobe žalovaná uvádza, že skutočnosť, že bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné konania iné správne delikty uvedené vo výroku rozhodnosti a neboli posudzované a sankcionované. Vo výroku rozhodnutia boli jednotlivé porušenia jednoznačne vymedzené, bola dostatočne a podrobne posúdená opakovanosť skutku a boli uvedené rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré posúdil prvostupňový orgán konania ako opakované. Žalovaná konštatuje, že úradná kontrola potravín zo dňa 24.01.2016 z danej prevádzkarne bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín. Poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávneným zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Taktiež nemohlo prísť k porušeniu práv a žalobcu na obhajobu tak ako to namieta v žalobe, pretože mu bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 24.01.2016 ako aj v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 24.02.2016. Žalobca využil svoje procesné právo a v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 27.02.2016. Na obhajovanie svojich práv a záujmov bol žalobca upozornený aj v poučení upovedomenia. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol. V. Žalobca súčasne s podaním žaloby požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovanej č. 1373/2016 zo dňa 16.05.2016 do doby právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Tejto žiadosti súd vyhovel uznesením č.k. 5S 114/2016-83 zo dňa 28.06.2016 a odložil vykonateľnosť predmetného rozhodnutia žalovanej. Žalobca podal na súd žalobu dňa 09.06.2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého § 491 ods. 1 „ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené ustanovenie súd konal vo veci v zmysle Správneho súdneho poriadku. Ak vo veci súd uznesením prizná v správnej žalobe odkladný účinok § 185 SSP (§ 250c ods. 1 O.s.p.), je podľa ust. § 187 ods. 1 SSP povinný do šiestych mesiacov o nej rozhodnúť. VI. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 31 ods. 2 zákona o potravinách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12. Podľa ust. § 9 ods. 2 Správneho poriadku, z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec právneho orgánu iného stupňa. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o potravinách) prevádzkovatelia sú povinný na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v ods. 1: neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín kontroly vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnený na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 a opatrenia podľa ods. 12 osobitných predpisov. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svoje pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. Podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín umožní právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1000,- eur do 500.000,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu po minimálnej trvanlivosti. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinnosti, za ktorú bola pokuta uložená podľa ods. 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa ods. 4. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1.000.000,- eur do 5.000.000,- eur. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a nato, či ide o opakované protiprávne konanie. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdravých zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. Podľa čl. 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a/ nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdravých zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b/ obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať; c/ sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatím alebo ich zničením; d/ povolenie použiť krmivá a potraviny na iné účely, než na ktoré boli pôvodne určené; e/ pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti na primerané obdobie. Podľa čl. 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004, členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, ak príjmu opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Za vedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Podľa ust. § 6 ods. 1, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydaním nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. VII. Konajúci súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné obe rozhodnutia zrušiť, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. K námietke žalobcu, že v administratívnom konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, súd dal za pravdu žalobcovi, že táto zásada porušená bola. Súd z administratívneho spisu zistil, že prvá kontrola bola vykonaná dňa 24.01.2016 žalobcom štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ďalej len ŠVPS). O výkone kontroly bol dňa 24.01.2016 spísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2016/So, Mi, Má/03. Tento záznam bol spísaný druhostupňovým orgánom a verejnej správy, v ktorom boli uložené opatrenia na mieste a bol postúpený na priame vybavenie príslušnej regionálnej a veterinárnej správy listom zo dňa 27.01.2016 č. 16/2016/000848-185 s pokynom na uloženie sankčných postihov za zistené nedostatky. Dňa 26.01.2016 bola vykonaná kontrola nazvaná „dodatočná úradná kontrola“ Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Rožňava, ktorej účelom bolo „overenie splnenia opatrení uložených na mieste pri kontrole vykonanej v kontrolovanom subjekte dňa 24.01.2016“. Už z účelu tejto kontroly, ktorú vykonal orgán verejnej správy prvého stupňa je zrejmé, že nebola vykonaná cielená kontrola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších zmien a doplnkov (takýto účel mala kontrola zo dňa 24.01.2016 vykonaná ŠVPS), ale na overenie splnenia uložených opatrení zistených kontrolou dňa 24.01.2016 čiže orgánu verejnej správy druhého stupňa - žalovanou. Aj rozhodnutie RVPS zo dňa 21.03.2016 č. 2016/00014-3 sa riadilo vysloveným názorom a inštrukciami ŠVPS vyslovenými v zázname zo dňa 24.01.2016. Toto prvostupňové rozhodnutie má základ v zázname spísanom ŠVPS o vykonanej kontrole zo dňa 24.01.2016 a zistené nedostatky sú uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalobca správne poukázal v žalobe na porušenie tejto zásady s odkazom na uvádzanú judikatúru. Súd súhlasí so žalobcom, že takýto postup spochybňuje nezávislosť a objektívnosť v konaní orgánu verejnej správy prvého stupňa, pretože odvolací orgán sám kontrolu vykonal spísal záznam z tejto kontroly, uložil prvostupňovému správnemu orgánu sankcionovať kontrolovaný subjekt za zistené nedostatky a potom rozhodoval o odvolaní. Základom zásady dvojinštančnosti nie je, aby o odvolaní rozhodol iba iný orgán, ale aby o ňom tiež rozhodla iná osoba, ktorá doposiaľ s konkrétnym prípadom nemala nič spoločného a nie je tak zaťažená úvahami a myšlienkovými pochodmi pracovníka, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Takýto právny názor vyslovil vo svojom rozsudku zo dňa 29. júla 2006 vo veci sp.zn. 2Afs143/2004-105 Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý ďalej poukazuje: "Z predkládací zprávy prvoinstančního správce dane nesporně plyne, že v konkrétní věci žalobkyně bylo konzultováno s pracovníkem jiného orgánu, že tento pracovník vyjádřil na věc svuj názor, správce daně prvého stupně se s ním ztotožnil a podle něj rozhodl. Z následného jednání u správce daně druhého stupně je pak zřejmé, že onen pracovník, který konzulatci poskytl, pracuje ve stejném oddělení jako pracovnice pověřené vyřízením odvolaní žalobkyně. Nebylo dokonce vyloučenou, že tím pracovníkem mohla být jedna z nich. Každopádně věděly, o kterého pracovníka se jedná, tedy minimálně s ním musely o celé záležitosti hovořit. Z uvedeného je zřejmé, že v dusledku takového postupu se zásada dvojinštačnosti řízení otřásá v jeho základech. Takový postup je dle Nejvyššího správního soudu flagrantním porušením zásady dvojinštančnosti, neboť možnosť odvolání je poskytnuta pouze formálně." Obdobne konštatoval vo svojom náleze Ústavný súd Českej republiky zo dňa 16. mája 2007, sp.zn. IV.ÚS 493/06, podľa ktorého " Zakotvil -li zákonodárce jako jednu ze zásad daňového řízení dvojinstančnosti tím, že mimo jiné vyloučil pracovníky odvolacího orgánu z činnosti orgánu prvostupňového, je legitimním očekávvaním daňových subjektu nestranné posouzení jejich věci odvolacím orgánem. Případné nerespektování zásady dvojinstančnosti stanovené v zákoně o správě daní a poplatku, spočívajíci např. v tom, že odvolací orgán dá v konkrétní věci orgánu prvního stupně pokyn, jak má být rozhodnuto, vedlo by k tomu, že by odvolání nemohlo dosáhnout zákonem sledovaného účelu dvojího posouzení věci ve správním řízení, což by ve svém dusledku podkopávalo duveřu občanu ve veřejnou správu, a tím i v demokratický právní stát samotný". Súd konštatuje analógiu a obdobnosť veci preskúmavanej a potom sa plne s citovanými názormi českých súdnych autorít sa stotožnil. Súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa dvojinštančnosti za kľúčovú, nakoľko išlo o procesné pochybenie orgánu verejnej správy a preto s ostatnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa nebude tak podrobne zaoberať. Čo sa týka námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín, tieto jeho námietky v danej veci nie sú takého charakteru, ktoré by mohli privodiť nezákonnosť rozhodnutia. Súd dal za pravdu žalovanej s poukazom na ust. § 18, 20 ods. 8, 21 ods. 1 písm. b/ až d/ zákona o potravinách ako aj na osobitný predpis, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdravých zvierat a starostlivosti o zvieratá v plnom znení. Zo záznamu o úradnej kontrole zo dňa 24.01.2016 vyplýva, že kontroly sa zúčastnila zástupkyňa vedúcej filiálky p. Prekopová. V zázname o kontrole boli podrobne opísané nedostatky zistené kontrolovaným orgánom. Námietka žalobcu týkajúca sa protiprávneho stavu táto námietka neobstojí vzhľadom na priloženú fotodokumentáciu v administratívnom spise. Z uvedenej fotodokumentácie vyplýva znečistenie zariadení na predajnej ploche, neboli splnené podmienky označenie nebalených potravín počas ich predaja, porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti tieto nedostatky boli uvedené v zázname o kontrole. Okrem vyššie uvedeného súd poznamenáva, že právna úprava ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách môže byť v rozpore s právom európskej únie, a to konkrétne s ust. článku 17 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práv, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „nariadenie (ES) č. 178/2002“). Predmetné ustanovenie nariadenia ES č. 178/2002 stanovuje záväzok pre členské štáty ustanoviť (prijať pravidlá) o opatreniach a pokutách uplatniteľných za porušenia potravinového práva (ako aj práva týkajúceho sa krmív), pričom v poslednej vete uvádza, že tieto opatrenia a pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Súd má zato, že ustanovenie spodnej hranice pokuty v sume 1.000.000,- eur nespĺňa požiadavku primeranosti a to ani s prihliadnutím na to, že sa jedná o sankciu ustanovenú pre viac krát opakované porušenie zákona o potravinách. Hoci ustanovenie ň 28 ods. 8 zákona o potravinách viaže uloženie pokuty v sume 1.000.000,- eur na opakované porušenie najzávažnejších iných správnych deliktov, ktorých výpočet je uvedený v ust. § 28 ods. 4 zákona o potravinách, je súd toho názoru, že ustanovením spodnej sadzby pokuty v sume 1.000.000,- eur sa správnemu orgánu odníma akákoľvek možnosť správnej úvahy pri ukladaní sankcie. Opakovanie protiprávneho je samozrejme potrebné považovať za priťažujúcu okolnosť, ktorá si zasluhuje prísnejší postih, no z hľadiska správneho trestania je potrebné prihliadať aj na závažnosť spáchaného skutku (jeho nebezpečnosť) a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Pri ukladaní sankcie (aj keď ide o opakované porušenie zákona) nemožno prihliadať k závažnosti minulých skutkov, za ktoré už bola uložená pokuta a súčasne k závažnosti skutku, za ktorý má byť sankcia uložená pri jeho treťom alebo ďalšom opakovaní. V prípade opakovania relatívne bagateľných porušení zákona spočívajúcich, napr. v opakovanom umiestňovaní výrobkov na trh po dátume minimálnej trvanlivosti v relatívne malom množstve výrobkov v porovnaní k celkovému množstvu predávaného sortimentu, nemožno podľa názoru považovať sankciu v sume 1.000.000,- eur za primeranú, najmä ak za obdobné porušenia zákona o potravinách sú pri prvom porušení, či opakovanom druhom porušení, ukladané sankcie omnoho nižšie (rádovo v tisíckach eur). Správne trestanie má plniť predovšetkým preventívnu funkciu a až následne funkciu represívnu. Ani z hľadiska represívnych funkcií by však pokuta nemala byť likvidačná a vždy by mala byť primeraná povahe (nebezpečnosti) skutku, ktorého sa páchateľ správneho deliktu dopustil. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným dáva do pozornosti, že sankcie uložené žalobcovi za obdobné skutky v právne relevantnej minulosti, ako na to pri svojom rozhodnutí poukázal prvostupňový správny orgán, vôbec nekorešpondujú s výškou súčasen uloženej žalobcovi za obdobné skutky v právne relevantnej minulosti, ako na to pri svojom rozhodnutí poukázal prvostupňový správny orgán, vôbec nekorešpondujú s výškou súčasne uloženej sankcie, čo samo o sebe indikuje nesúlad ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách so zásadou proporcionality, ktorá je jednou zo základných zásad správneho trestania. Súd má teda vážne pochybnosti o tom, či zákonné ustanovenie stanovujúce minimálnu sadzbu pokuty vo výške 1.000.000,- eur možno vo vzťahu k nebezpečnosti protiprávneho konania, hoci aj opakovaného, v podobných prípadoch považovať za primeranú a spravodlivú. Ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách môže byť v rozpore s normami komunitárneho práva, ktoré majú pred vnútroštátnymi právnymi predpismi prednosť a sú priamo uplatniteľné. Keďže však súd zrušuje napadnuté rozhodnutie z iných dôvodov, nebude v tejto veci predkladať Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku ohľadom rozporu ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách s ust. čl. 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 a nebude sa viac zaoberať úvahami o rozpore ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách s komunitárnym právom. Súd však považoval za dôležité z hľadiska budúceho uplatňovania zákona o potravinách poukázať na vyššie uvedené skutočnosti. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že zo strany orgánu verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia v konaní pred týmto orgánom, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd zrušujúcim rozsudkom je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže mal žalobca vo veci celkom úspech súd mu priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.