Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201182 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201182.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: U. P. P., narodeného 3.3.1981, štátneho príslušníka Indickej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu F. G. J. M., G. T., U. U., I. D., aktuálne s miestom pobytu U. A. D., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 30.6.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-37-23/2016-Ž zo dňa 20.5.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-37-23/2016-Ž zo dňa 20.5.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že žalobcovi neposkytne doplnkovú ochranu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko nebolo preukázané, že v krajine svojho pôvodu čelil prenasledovaniu a že v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 30.6.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal nedostačujúce posúdenie veci a nesprávne právne posúdenie veci, najmä v prípade bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Na základe zistených informácií sa žalobca domnieva, že v jeho prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie minimálne doplnkovej ochrany a dôvody, ktoré uviedol pred žalovaným možno subsumovať pod humanitárne dôvody v zmysle ust. § 9 zákona o azyle. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.7.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že žalobca počas vstupného pohovoru ani v priebehu doplňujúceho pohovoru neuviedol, že žiada o udelenie azylu z humanitných dôvodov. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti účastníkov konania. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s pripojenými administratívnymi spismi ČAS: MU-PO-37/2016-Ž, č.p.: MU-9181/PO-Ž/2004, č.p.: MU-7185/PO- Ž/2004 a č.p.: MU-10011/PO-Ž/2004. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: MU-7185/PO-Ž/2004 súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o azyl vyhlásením dňa 26.8.2004 z dôvodov náboženského prenasledovania v krajine pôvodu. Nakoľko žalobca svojvoľne opustil azylové zariadenie bez priepustky, konanie bolo zastavené vyznačením na spise 20.10.2004. Druhýkrát žalobca požiadal o azyl dňa 10.11.2004. Na základe svojvoľného opustenia azylového zariadenia aj toto konanie (č.p.: MU-9181/PO-Ž/2004) bolo zastavené vyznačením na spise 13.12.2004. Tretíkrát požiadal žalobca o azyl vyhlásením z 20.12.2004 Žalovaný o tejto žiadosti rozhodol právoplatným rozhodnutím č.p.: MU-10055/PO-Ž/2004 z 26.1.2005 tak, že žalobcovi azyl neudelil a vyslovil, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu (Ako to vyplýva zo spisu žalovaného označeného ako č.p.. MU-10011/PO-Ž/2004). 7. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-37/2016-Ž súd zistil, že žalobca požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 21.2.2016. Počas vstupného pohovoru žalobca uviedol, že krajinu pôvodu opustil legálne v roku 2003 na vlastný platný cestovný pas za účelom štúdia slovenského jazyka. Po dvoch rokoch štúdium zanechal a oženil sa so slovenskou občiankou, P. U., s ktorou sa im narodila v roku 2006 dcéra Vanessa. V roku 2011 bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin prevádzačstva a od februára 2013 do 20.2.2016 bol vo výkone trestu. Po prepustení požiadal žalobca o udelenie azylu. Uviedol, že v prípade návratu sa obáva, že mu hrozí prenasledovanie z politických dôvodov, nakoľko sa jeho otec politicky angažoval v strane Indický národný Kongres a niekoľko krát sa otcovi vyhrážali a útočili naňho. Vyhrážky začali v roku 1994, po ktorých sa žalobcov otec začal ukrývať a odcestoval do Rakúska. V krajine pôvodu okolo roku 2000 začali žalobcove problémy, vybuchla mu motorka a neskôr motorové vozidlo, v noci ho zbili neznámi ľudia s odkazom, že to má za otca. Na základe týchto skutočností sa žalobca začal obávať o svoj život, a preto sa rozhodol opustiť krajinu pôvodu. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu mu nehrozí žiadne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. Žalobca odôvodnil svoju žiadosť o azyl aj tým, že chce zlegalizovať svoj pobyt na území SR, nakoľko tu má svoju manželku a dcéru, s ktorými chce žiť. V spise sa nachádzajú informácie o krajine pôvodu žalobcu, obsahovo zamerané na žalobcove dôvody jeho žiadosti o azyl. Osobitne informácie týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v regióne pôvodu žalobcu, ako aj informácie týkajúce sa mobilizácie v krajine a ktorých občanov sa týkala. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím: 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 8. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný zákonným spôsobom vykonal so žalobcom pohovor v priebehu ktorého sa žalobca podrobne vyjadril k dôvodom svojej aktuálnej žiadosti o azyl. Vyhľadal a do spisu založil aktuálne správy o krajine pôvodu žalobcu, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v Indii, ako aj na obsah žalobcovej výpovede - osobitne aj na existenciu a postavenie otca žalobcu (J. B. P.). So žalobcom vykonal aj doplňujúci pohovor, zameraný na odstránenie rozporov vo výpovedi žalobcu (aj s poukazom na jeho výpovede v predchádzajúcich azylových konaniach). Podľa názoru súdu žalovaný takýmto postupom v konaní získal dostatočnú sumu informácií, na základe ktorým mohol kvalifikovane posúdiť a rozhodnúť o žalobcovej žiadosti o azyl. 9. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa názoru žalobcu žalovaný nezvážil aplikáciu § 9 zákona o azyle: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to vyplýva tak z obsahu vyhlásenia žalobcu, ktorým požiadal o azyl, ako aj z obsahu dotazníka (vstupného či doplňujúceho pohovoru), žalobca nikdy v tomto konaní nepožiadal o azyl z humanitných dôvodov. Na udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle (tzv. humanitný azyl) niet právneho nároku a teda jeho udelenie závisí výlučne od správnej úvahy žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný nie je povinný odôvodňovať jeho neudelenie. Iba v prípade, ak by žiadateľ o azyl požiadal o jeho udelenie práve z humanitných dôvodov, bolo by povinnosťou žalovaného odôvodniť jeho prípadné neudelenie. Avšak i v tomto prípade by prípadné neudelenie humanitného azylu nepodliehalo súdnemu prieskumu. V prejednávanej veci však žalobca o udelenie azylu z humanitných dôvodov nepožiadal. Preto jeho námietka, že sa žalovaný nezaoberal ani len vo všeobecnej rovine možnosťou udelenia tohto druhu azylu neobstojí a je teda nedôvodná. 10. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Podobne ako predchádzajúce námietky ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný tak s poukazom na obsah vykonaných pohovorov, ako aj vyhľadaných a do spisu založených informácií o krajine pôvodu žalobcu dospel k správnemu záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu mu nehrozím žiadna z foriem vážneho bezprávia, ako ich má na mysli § 2 písm. f) zákona o azyle 11. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 12. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).