Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201196 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201196.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: T. M. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iracká republika, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-138-022/2016-AV zo dňa 17.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-138-022/2016-AV zo dňa 17.06.2016 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 6.07.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 29.06.2016 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-138-022/2016-AV vydanému dňa 17.06.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 17.06.2016 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.11.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 11.05.2016 v čase o 18.35 hod. vykonávala hliadkovú činnosť hliadka z Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Meder, v blízkosti vodného diela Gabčíkovo, kde spozorovali osobné motorové vozidlo Mazda 3, EČV: VE54NSK s podozrivou posádkou, ktoré následne začalo unikať po ceste 3/1421 smerom na obec Bodíky. Po prenasledovaní vozidla a jeho následnom zastavení sa vo vozidle nachádzal navrhovateľ spolu s ďalšími osobami. Išlo o 6 osôb, ktoré boli vyzvané, aby v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 171/1991 o policajnom zbore predložili doklady totožnosti, ako aj doklady oprávňujúce na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Osoby nevedeli preukázať svoju totožnosť ani oprávnenie na pobyt na území Slovenskej republiky, avšak uviedli, že sú zo Sýrie a Iraku. Na uvedenom základe boli dňa 11.05.2016 v čase o 21.45 hod. v zmysle § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedení na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava. Uviedol, že lustráciou v dostupných informačných systémoch bolo zistené, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu a lustráciou IS Policajného zboru SR bolo zistené, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl na území Maďarska. Navrhovateľ bol zadržaný počas nelegálnej migrácie z územia Maďarska cez územie Slovenskej republiky. Navrhovateľ neoprávnene opustil Maďarsko. V jeho prípade existuje riziko úteku, nakoľko navrhovateľ nezotrval ani na území Maďarska, kde žiadal o medzinárodnú ochranu. V zápisnici uviedol, že chce pokračovať vo svojej ceste do Nemecka. Samotný základ pre začiatok konania o zaistení na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska je skutočnosť, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarska, čo bolo potvrdené lustráciou v IS Eurodac ako aj vyjadrením navrhovateľa v zápisnici o podaní vyjadrenia. K výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru, odporca v napadnutom rozhodnutí sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril, ale ho odôvodnil nedostatočne, teda nebola reálne preskúmaná. Taktiež odporca nezvážil aplikáciu Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ktorá tiež stanovuje povinnosť skúmať riziko úteku. Mal za to, že odporca nezvážil uplatnenie menej prísnych donucovacích opatrení. Namietal, že odporca stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa do 12.11.2016, ktorá je neprimerane dlhá. Uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Odporca nezvážil možnosť aplikácie menej prísnych donucovacích prostriedkov ako je zaistenie navrhovateľa, ale dokonca stanovil maximálnu dĺžku doby zaistenia navrhovateľa. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom, pričom uviedol, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Maďarsku. K riziku úteku uviedol, že navrhovateľ v prípade prepustenia by pokračoval vo svojej ceste do Nemecka. Poukázal na to, že žiadny správny orgán nevie presne stanoviť čas potrebný na vykonanie úkonov a to z dôvodov, že nikto nevie v dobe kedy sa rozhoduje o zaistení cudzinca presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov. Každý prípad je individuálny a z toho dôvodu zákonodarca upravil legislatívne povinnosť správneho orgánu skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 8.7.2016, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne právne posúdil, a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd uvádza, že odporca riadne zistil skutkový stav veci, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene. Zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 11.05.2016 navrhovateľ uviedol, že v Maďarsku požiadal o udelenie azylu a bol umiestnený v pobytovom tábore. Taktiež uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o azyl. Navrhovateľ na otázku, či má finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky uviedol, že nemá. Na otázku, či má zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky uviedol, že nie. Pobyt navrhovateľa v Maďarsku je na základe podanej žiadosti o azyl, a preto bolo povinnosťou navrhovateľa zdržiavať sa v Maďarsku až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o azyl. Navrhovateľ počas konania o udelení azylu nie je oprávnený pohybovať sa v iných krajinách Únie. K námietke, že odporca nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku navrhovateľa, je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z jeho vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Maďarska, jeho nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná v jeho konaní, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie, bude sa vyhýbať azylovému konaniu. Z uvedeného vyplýva riziko úteku navrhovateľa a preto bolo potrebné navrhovateľa zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť jeho návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie navrhovateľa a nie návrat do Maďarska vykonať po prepustení zo zaistenia. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke navrhovateľa ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca stanovil od 17.06.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.11.2016 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Únie, čo trvá určitú dobu ( t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na pobyt, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. V prípade navrhovateľa ide o zaistenie najdlhšie na 5 mesiacov, a nie o maximálnu dĺžku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd poznamenáva, že predmetná vec bola podľa platného Rozvrhu práce na rok 2016 zapísaná do súdneho registra 4Sp, v ktorom je zákonným sudcom JUDr. Ľubomír Šramko. Nakoľko zákonný sudca v období od 27.6.2016 do 29.7.2016 čerpá dovolenku, vec prejednala a rozhodla podľa Rozvrhu práce na rok 2016 zastupujúca sudkyňa JUDr. Beáta Jurgošová. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).