Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201252 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201252.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. U., O.. XX.XX.XXXX, štátny občan F. E. R. I. E., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka K. U.O., E.. K., štátna občianka Slovenskej republiky, bytom X. X, XXX XX V., zastúpená NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otec L. U., štátny občan I. E., V. XX E. X., XXXXX G., I., zastúpený JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou, so sídlom Čilistovská 12, Šamorín, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o návrhu matky na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P 155/2015-461 zo dňa 13.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P 155/2015-461 zo dňa 13. júna 2016 vo výrokoch, ktorými súd nariadil predbežné opatrenie: Maloletý R. U., O.. XX.X.XXXX, sa na čas do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom Bratislava I vedeného pod sp. zn. 3P 155/2015 zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec je do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený stretávať sa s maloletým R. U., O.. XX.X.XXXX v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého, matkou riadne pripraveného, prevezme a aj odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, na adrese X. X, V.. Vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3P 155/2015-461 zo dňa 13.06.2016 nariadil predbežné (neodkladné) opatrenie v tomto znení: Maloletý R. U.É., O.. XX.XX.XXXX, sa na čas do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom Bratislava I vedeného pod sp. zn. 3P/155/2015 (ďalej len "rozhodnutie vo veci samej") zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec je do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený stretávať sa s maloletým R. U., O.. XX.XX.XXXX v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod s tým, že otec si maloletého, matkou riadne pripraveného, prevezme a aj odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, na adrese X. X, V.. Otcovi maloletého sa do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakazuje bez súhlasu súdu vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky. Maloletému sa do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej povoľuje opustiť územie Slovenskej republiky len v prítomnosti matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta. 2. V prejednávanej veci sa matka návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2015 domáhala, aby súd maloletého R. U. O. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, aby otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 3.000,- Eur mesačne a na tvorbu úspor v sume 500,- Eur mesačne a aby upravil styk otca s maloletým. 3. Matka podala s návrhom vo veci samej aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletým. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 3P 155/2015-38 zo dňa 14.12.2015 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože matka neosvedčila pravdivosť tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani potrebu dočasnej úpravy pomerov a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2016. 4. Návrhom doručeným súdu dňa 12.05.2016 matka žiadala nariadiť predbežné opatrenie a to tak, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, zároveň matka žiadala zakázať maloletému vycestovať v neprítomnosti matky bez súhlasu súdu mimo územia Slovenskej republiky a upraviť styk otca s maloletým výlučne za prítomnosti matky. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia v súlade so skutkovým stavom uvedeným v návrhu vo veci samej matka odôvodnila tým, že otec maloletého jej dňa 01.03.2016 oznámil, že ukončením jeho pracovného pôsobenia v Londýne sa zmenila jeho situácia a matke oznámil, že žiadne doterajšie dohody medzi rodičmi už neplatia, od týchto odstupuje a predloží matke nový návrh. Dňa 07.04.2016 otec predložil matke ďalšie znenie návrhu dohody vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého, manželskej a majetkovej dohody a rodičovskej dohody, ktorý sa líši od predchádzajúcich návrhov v časti upravujúcich opatrovnícke práva k dieťaťu. Otec navrhol striedavú osobnú starostlivosť tak, že dva roky bude maloletý bude v starostlivosti matky X. V. na Slovensku a ďalšie dva roky bude zabezpečovať o neho starostlivosť otec vo I. X. G., a to od septembra 2016, kedy by matka mala zabezpečovať starostlivosť o maloletého po dobu prvých dvoch rokov na Slovensku. Matka bola týmto návrhom zaskočená a začala sa obávať o zdravý vývoj ich dieťaťa, pretože otec konal účelovo, keď udelil svojej advokátke plnomocenstvo iba na dobu určitú do 10.12.2015 a predbežné opatrenie žiada doručiť na adresu vo I., napriek tomu, že svoj pobyt označil na adrese v F. M.. Otec znemožňuje riadny postup slovenského súdu v konaní začatom na návrh matky, keď sa domáhal vo veci prerušenia konania, vo veci sp.zn. 3P 155/2015, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva, ktoré je vedené na základe návrhu otca, ktorý je podaný dňa 27.11.2015 na Súde vyššej inštancie v G. X. I. č. registra 15/13592 a tento návrh na prerušenie konania bol uznesením č.k. 3P/155/2015-144 dňa 31.03.2016 zamietnutý. Matka po oboznámení sa s návrhom otca na rozvod manželstva je presvedčená, že otec sa chce dieťaťa zmocniť a premiestniť ho na územie I., aby v čase rozhodovania I. súdom, kde je pojednávanie nariadené na deň 18.10.2016 mohol deklarovať, že dieťa má aktuálne v starostlivosti, čím nemožno vylúčiť, že by dosiahol rozhodnutie I.K. súdu o zverení maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti bez ohľadu na okolnosť, že dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Toto jej presvedčenie potvrdzuje aj správanie sa otca maloletého, keď prestal s ňou komunikovať, a to iba prostredníctvom I. právneho zástupcu, začal vyhlasovať, že slovenský súd nemá žiadnu právomoc, že o dieťati môže rozhodnúť výlučne I. súd, že nikdy nebude rešpektovať rozhodnutie slovenského súdu a je pripravený sa svojich práv dožadovať aj na ESĽP. Otec tak matke v podstate vyhlásil boj o maloletého neustále sa vyhráža, že ho získa, pretože jeho syn nebude žiť v takej diere ako je Slovensko. V marci 2016 otec odmietol matke odovzdať I. pas, ktorý má od toho času v držbe, a tak môže s maloletým kedykoľvek vycestovať bez akýchkoľvek prekážok. 5. Otec maloletého sa k návrhu matky vyjadril dňa 03.06.2016 tak, že žiadal zamietnuť a pokiaľ ide o obavy matky, k tomu jej nedal žiaden dôvod a práve naopak, otec svojim konaním zdieľa s matkou zážitky so synom, keď sú spolu vo I. a matku pozýva do I., keďže ešte v roku 2015 bolo zvykom, že matka spolu so synom a otcom trávili spoločne čas vo I.. Otec nikdy neprišiel na Slovensko mimo dohodnutých termínov s matkou a nikdy neporušil dohodu s matkou ohľadom termínu odovzdania maloletého, a preto rešpektuje rodičovské práva matky a koná vždy v záujme maloletého. 6. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že miestom pobytu maloletého je Slovenská republika, nakoľko z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že maloletý má od mája 2014 bydlisko u svojej matky v Slovenskej republike, čo potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení aj otec maloletého, keď zo sumarizácie dní v období jún 2015 až december 2015 pricestoval za maloletým na Slovensko a je zrejmé, že maloletý sa, vyjmúc čas trávený s otcom v F. M.Ľ. R. X. I. počas dovoleniek a prázdnin, zdržiava v prevažnej miere v Slovenskej republike, kde je maloletý sociálne integrovaný, keďže podľa tvrdení oboch rodičov navštevuje v Slovenskej republike, v Bratislave aj predškolské zariadenie, a preto nie sú pochybnosti, že centrom sociálneho života maloletého je Slovenská republika. 7. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 a § 76 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 8. Okresný súd v odôvodnení poukázal na to, že rodičia maloletého majú odlišné názory a predstavy týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, pričom je potrebné zdôrazniť, že v konaní starostlivosti o maloleté deti je prvoradé zohľadňovať záujmy maloletého dieťaťa a nie požiadavky jeho rodičov. Súd dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný, keď sa stotožnil s názorom matky, že v danom prípade je v záujme stabilizácie výchovného prostredia maloletého potrebné dočasne na čas do rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery maloletého predbežným rozhodnutím, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pre nedoriešený a doposiaľ právne neukončený manželský vzťah ako aj rodičovské nezhody v základných otázkach týkajúcich sa maloletého je potrebné zabezpečiť maloletému na čas do rozhodnutia vo veci samej súdom krajiny jeho obvyklého pobytu aspoň provizórnu úpravu jeho pomerov na základe predbežného opatrenia, ktorým bude maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá má podľa názoru súdu lepšie predpoklady na dočasný vývoj starostlivosti. Z doterajšieho zistenia súdu vyplýva, že dieťa sa od času rozpadu manželstva nachádza fakticky v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečovala aj jeho pravidelný rovnocenný kontakt s otcom. Súd predbežným opatrením upravil dočasne aj styk otca s maloletým na území Slovenskej republiky tak, aby bolo zachované právo maloletého na jeho pravidelný kontakt s otcom v nevyhnutnom rozsahu, nakoľko konečná úprava styku otca s maloletým si vyžaduje vykonanie dokazovania vo veci samej. Súd preto upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Súd prvého stupňa zamietol návrh matky, aby bol styk otca s maloletým výlučne v jej prítomnosti ako nedôvodný, nakoľko matka žiadnym spôsobom netvrdila a neosvedčila, že otec nie je schopný bez jej prítomnosti sa o dieťa riadne postarať a neuviedla ani žiadnu inú skutočnosť odôvodňujúcu jej prítomnosť pri styku otca s maloletým. Z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že maloletý má s otcom vybudované potrebné väzby pre úspešnú realizáciu styku nakoľko sa s otcom od času rozpadu vzťahu jeho rodičov pravidelne stretával aj bez prítomnosti matky, a to už aj útlejšom veku od roku 2014 a sama matka sa v súvislosti s konaním o rozvod manželstva pred I. súdom vyjadrila, že v nemá záujem tráviť čas s otcom počas styku s maloletým a aj vzhľadom na tvrdenie matky o konfliktnom vzťahu rodičov nie je v záujme maloletého, aby bol svedkom napätých vzťahov medzi rodičmi a aj z toho dôvodu návrhu na jej prítomnosť pri styku otca s maloletým nie je podľa názor súdu potrebné. Matka nepreukázala hrozbu takého konania otca, že by mohlo dôjsť odňatiu dieťaťa z jej starostlivosti a neosvedčila že by táto hrozba bola reálna, a podľa názoru súdu dočasný zákaz vycestovania otca s maloletým uložený otcovi predbežným opatrením je dostatočnou zárukou pre elimináciu takejto možnosti. Súd zároveň otcovi zakázal bez súhlasu súdu vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, a to v záujme ochrany maloletého a snahe o stabilizáciu jeho výchovného prostredia do času rozhodnutia vo veci samej, a tak dočasne zakázal otcovi vycestovať s maloletým bez súhlasu súdu, a to najmä z dôvodu, aby tak bolo súdu výlučne príslušnému na rozhodovanie o opatrovníckom práve k maloletému umožnené nerušene rozhodnúť vo veci samej v záujme ochrany maloletého. S cieľom zachovať jurisdikciu štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa do času rozhodnutia o opatrovníckom práve k maloletému súd povolil opustiť maloletému územie Slovenskej republiky len v prítomnosti matky. 9. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, podal odvolanie otec maloletého, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ Občianskeho súdneho poriadku a tvrdil, že nariadené predbežné opatrenie je nezákonné, nesprávne a nereflektuje na záujem maloletého. Otec v prvom rade namietal právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť v tejto veci s tým, že matka účelovo a cielene vytvára dojem potreby nariadenia predbežného opatrenia. Matka svojimi písomnými podaniami v tomto konaní systematicky a účelovo vytvára pred súdom nepravdivý obraz o sebe a o podstatných skutkových okolnostiach. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia je založený len na jej pocitoch a deklarovaný v úzkostiach o možnom únose syna otcom, ktoré neboli ničím podložené a ktoré nemajú oporu v realite. Pokiaľ matka vzniesla v tomto konaní námietku, že sa necíti dostatočne bezpečne a komfortne v prípade konania vo I., keďže otec je občan I., tak aj otec má rovnakú obavu, že jeho postavenie cudzinca v slovenskom súdnom procese mu zakladá pochybnosť o dodržaní práva na spravodlivý súdny proces. Otec v odvolaní poukázal na to, že matka vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spomína len seba, svoje pocity ale na záujem maloletého nemyslela. Maloletý sa narodil vo I., žil tam až do apríla 2014, kedy matka bez súhlasu otca premiestnila seba aj maloletého na Slovensko. Od apríla 2014 až do apríla 2016 žil maloletý striedavo na Slovensko a vo I., čím starostlivosť o maloletého otec zabezpečoval spolu s matkou. V roku 2014 maloletý bol s otcom 102 dní z roka, z toho 56 dní vo I., potom odišla matka na Slovensko v apríli 2014. V roku 2015 maloletý bol s otcom 156 dní z toho 106 bol vo I.. V roku 2016 bol maloletý bol s otcom 53 dní z toho 34 dní vo I.. Z toho vyplýva, že v roku 2015 žil maloletý tretinu roka s otcom vo I.. Ako môže byť v záujme maloletého aby videl otca raz za dva týždne a nemohol ísť s ním na prázdniny na miesta, ktoré maloletý dôverne pozná vo I.. Veď doteraz bol maloletý na takýto model starostlivosti otca o neho zvyknutý a práve nariadené predbežné opatrenie negatívne zastihne do psychiky maloletého, pretože ako má otec synovi vysvetliť, že ho nevezme na prázdniny, hoci si to dohodli a syn sa tešil. Čo keď si to syn vysvetlí tak, že otec ho nemá rád, a preto za ním nechodí tak často ako predtým. Matka od apríla 2016 systematicky porušuje rodičovské práva otca, ruší bez uvedenia dôvodu vopred dohodnuté termíny návštev, blokuje si telefónne hovory od otca, neodpovedá na e-maily, skrýva seba a dieťa pred otcom. Matka tak umelo vyvoláva stav potreby nariadenia predbežného opatrenia a tvrdí, že chráni syna pred nebezpečenstvom, ktoré mu hrozí od otca, ale práve správanie matky je pre maloletého nebezpečné a je spôsobilé privodiť mu vážne psychické problémy. Otec nerozumie názoru súdu, že predbežné opatrenie je nariadené súdnym príkazom, keď je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, aby bolo súdu umožnené nerušené rozhodnutie vo veci samej. Otec tvrdí, že dieťa predsa nie je dôkaz, ktorý treba zabezpečiť a nedá sa zmraziť stav, ktorý je súčasne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na dieťa. Súd si chce tak v úradnej moci vynútiť prítomnosť dieťaťa na svojom území, a tak možno hovoriť práve o záujme súdu o nariadení predbežného opatrenia, než záujem maloletého. V danom prípade by stabilizácia výchovných pomerov nebola potrebná, pokiaľ by matka umelo nevyvolávala toto konanie o nariadení predbežného opatrenia a pokiaľ by sama výchovné pomery nedestabilizovala. Otec tvrdil, že vždy rešpektoval dohody s matkou o tom, kedy preberie starostlivosť o syna on a kedy sa opäť ujme starostlivosti matka. Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Namietal postup súdu kedy bez toho, aby bolo vykonané akékoľvek dokazovanie vyslovil súd v napadnutom predbežnom opatrení hodnotiaci úsudok k tvrdeniu otca, že matka v apríli 2014 premiestnila maloletého na Slovensko bez jeho súhlasu, ktoré súd vyhodnotil ako v súčasnosti za irelevantné a účelové, nakoľko pokiaľ otec s premiestnením maloletého nesúhlasil, mohol a mal využiť dostupné právne prostriedky a požiadať súd o nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu v zmysle Haagskeho dohovoru v 1-ročnej lehote od neoprávneného premiestnenia. Tento hodnotiaci úsudok vyslovil súd bez toho, aby vykonal vo veci dokazovanie bez toho, aby sa otec podrobnejšie vyjadril a bez toho, aby súdu boli známe okolnosti odchodu maloletého z I. a bez toho, aby súdu bolo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu priznané, že má právomoc vo veci konať. Súd tak vyslovil svoj právny názor bez toho, aby poznal skutkové okolnosti odchodu maloletého z krajiny jeho obvyklého pobytu I. v apríli 2014. Maloletý žil od apríla 2014 striedavo na Slovensku a vo I. a súd tak prejudikoval aj svoj ďalší postup v konaní, kedy bez vykonania dokazovania vyslovil hodnotiaci úsudok k podstatnej skutočnosti odchodu maloletého na Slovensko s čím nemožno súhlasiť, lebo tento postup súdu je nesprávny a porušuje základné práva účastníka konania. Ďalej otec namietal, že súdu bola doručená dňa 17.06.2016 žiadosť o udelenie súhlasu s vycestovaním maloletého, o ktorej prvostupňový súd nerozhodol, ale postúpil ju odvolaciemu súdu na rozhodnutie, čo považuje otec za odňatie možnosti konať pred súdom, pretože vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie je daná naliehavá potreba vyjadriť sa k otázke vycestovania maloletého a proti prípadnému zamietavému rozhodnutiu je daná možnosť podať odvolanie. Prvostupňový súd však o žiadosti otca nerozhodol a žiadosť otca reflektuje predovšetkým záujem a potreby maloletého. Z uvedených dôvodov otec žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Pokiaľ súd vyhodnotí danú situáciu tak, že je potreba nariadiť predbežné opatrenie, otec žiada predbežným opatrením zveriť maloletého do starostlivosti otca z dôvodu, že domov maloletého je vo Francúzsku a maloletý potrebuje stabilitu vo výchove v dennom režime vo vyrovnanom kontakte s oboma rodičmi. Matka nerešpektuje rodičovské práva otca, otec stratil kontakt so synom. Maloletý bezdôvodne absentuje v škole a matka koná v rozpore so záujmom maloletého, keď maloletý nedostáva potrebné vzdelanie predškolského veku a matka nedokáže maloletému zabezpečiť podmienky na jeho zdravý vývoj. Izoláciou trpí najmä maloletý, ktorý sa pýta domov do I. za otcom. Ďalej otec žiadal upraviť styk matky s maloletým každý párny týždeň od štvrtka 19.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. s tým, že náklady na ubytovanie a cestovanie matky za účelom styku matky s maloletým hradí otec. Pokiaľ by odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné nariadiť predbežné opatrenie a zveriť maloletého do starostlivosti matky, otec žiadal, aby súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny od 19.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. s tým, že otec v tomto čase bude bývať počas stretávania sa s maloletým v byte na X. X X. V., ktorého je spoluvlastníkom. Tiež žiadal, aby súd uložil matke povinnosť zabezpečiť otcovi kontakt s maloletým prostredníctvom telefonátov a Face time hovorov, a to každý druhý deň vždy o 19.00 hod., okrem dní kedy bude maloletý v starostlivosti otca. Tiež žiadal, aby mu bolo umožnené realizovať priamy styk s maloletým počas školských prázdnin podľa plánu prázdnin školy, ktorú maloletý navštevuje okrem jedného týždňa počas Vianoc a počas dvoch týždňov počas letných prázdnin. Otec v podanom odvolaní žiadal zrušiť obmedzenie otca vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky, len so súhlasom súdu, pretože toto súdne obmedzenie nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže obava z nevrátenia dieťaťa na Slovensko nebola preukázaná a je v rozpore záujmom maloletého, aby bola narušená doterajšia prax a zvyk, kedy sa maloletý na svoj domov vo I. tešil a pravidelne ho navštevoval. Zároveň otec namietal, že matka mu odmieta oznámiť, kde sa syn nachádza a otec má právo byť informovaný o pohybe svojho syna po Slovensku príp. v zahraničí a má právo rozhodnúť a vysloviť súhlas s jeho vycestovaním. Otec považuje za absurdné, aby on na strane jednej nemohol zabezpečiť bezpečné prázdniny pre maloletého v prostredí, ktoré maloletý pozná a na strane druhej matka, aby mohla bez súhlasu otca cestovať kdekoľvek po svete. Nevyváženosť vo výkone rodičovských práv je v tomto prípade zjavná. Otec tiež žiadal, aby súd uložil matke povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého o jeho absenciách v škole, o dôvode týchto absencií a v prípade čo i len dočasného nezdržiavania sa maloletého na adrese jeho súčasného bydliska X. X X. V., bude matka zaviazaná písomne informovať otca o adrese pobytu maloletého a o dobe trvania tohto pobytu. 10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 8.7.2016 tak, že žiadala uznesenie súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že nariadenie neodkladného opatrenia splnilo svoj účel, vnieslo do života rodiny režim, väčšiu mieru istoty a bezpečnosti dieťaťa. Otec sa s maloletým stretáva v zmysle rozsahu nariadeného súdom a aj nad rámec súdom určeného styku. Podľa názoru matky, je jediným cieľom otca premiestniť maloletého na územie I. a získať ho do svojej starostlivosti, čo potvrdil otec vo svojom odvolaní. 11. Matka uviedla, že nikdy neprijala právomoc I. súdu na konanie v akejkoľvek právnej veci a s otcom rokovala iba o dohode, ktorá by bola predložená slovenskému súdu. Na územie Slovenskej republiky sa presťahovala výlučne so súhlasom otca, ktorý neskôr začal účelovo brať syna častejšie do I., napriek jej protestom a plánoval si ho nechať zveriť do starostlivosti napriek tomu, že sa sám o dieťa nedokázal a nikdy nedokáže postarať. Môže preukázať svoje finančné zabezpečenie a schopnosť zabezpečiť výchovu a výživu maloletého, ak to bude potrebné. Otec celý čas očierňuje nielen matku, ale neustále spochybňuje aj schopnosť slovenských súdov správne konať, pretože to nie je v súlade s jeho želaním a predstavou. Matka má obavy, že otec má záujem dieťa premiestniť do I. a odňať jej syna zo starostlivosti na Slovensku. Podľa názoru matky, potreba ochrany dieťaťa súdom je zjavne podložená, čo umocňuje práve odvolanie otca, ktoré je plné kontroverzných a protichodných tvrdení a príloh. Jediným záujmom otca je jeho egoistický plán získať syna do výlučnej starostlivosti X. I. tak, ako to žiada vo svojom návrhu na rozvod v konaní pred I. súdom a tiež v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Tvrdenie otca matka označuje za nelogické, klamlivé, zavádzajúce a protichodné. 12. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je čiastočne dôvodné. 13. Predbežné (neodkladné) opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. 14. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložil účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. 15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodk15.ladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, 16. Výrokom predbežného (neodkladného) opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Z dočasného charakteru predbežných (neodkladných ) opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného (neodkladného) opatrenia. 17. Matka maloletého v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na základe návrhu, doručeného súdu dňa 12.05.2016 a to tak, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, zároveň matka žiadala zakázať maloletému vycestovať v neprítomnosti matky bez súhlasu súdu mimo územia Slovenskej republiky a upraviť styk otca s maloletým výlučne za prítomnosti matky. 18. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného ( neodkladného ) opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. 19. Otec maloletého namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ Občianskeho súdneho poriadku a tvrdil, že nariadené predbežné opatrenie je nezákonné, nesprávne a nereflektuje na záujem maloletého. Otec v prvom rade namietal právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť v tejto veci s tým, že matka účelovo a cielene vytvára dojem potreby nariadenia predbežného opatrenia. Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Namietal postup súdu kedy bez toho, aby bolo vykonané akékoľvek dokazovanie vyslovil súd v napadnutom predbežnom opatrení hodnotiaci úsudok k tvrdeniu otca, že matka v apríli 2014 premiestnila maloletého na Slovensko bez jeho súhlasu, ktoré súd vyhodnotil ako v súčasnosti za irelevantné a účelové, nakoľko pokiaľ otec s premiestnením maloletého nesúhlasil, mohol a mal využiť dostupné právne prostriedky a požiadať súd o nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu v zmysle Haagskeho dohovoru v 1-ročnej lehote od neoprávneného premiestnenia. Tento hodnotiaci úsudok vyslovil súd bez toho, aby vykonal vo veci dokazovanie bez toho, aby sa otec podrobnejšie vyjadril a bez toho, aby súdu boli známe okolnosti odchodu maloletého z I. a bez toho, aby súdu bolo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu priznané, že má právomoc vo veci konať. Súd tak vyslovil svoj právny názor bez toho, aby poznal skutkové okolnosti odchodu maloletého z krajiny jeho obvyklého pobytu I. v apríli 2014. 20. Odvolací súd v súvislosti s námietkou otca, ktorá sa týka nedostatku právomoci slovenského súdu konať a rozhodnúť v tejto veci, v tomto rozhodnutí vychádzal z článku 20 NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 z 27.novembra 2003, podľa ktorého v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané. 21. Odvolací súd v súvislosti s námietkou otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal okresnému súdu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na rozhodnutie o neodkladnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. 22. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 23. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť. 24. Zo zákonného ustanovenia (§ 329 ods. 1 CSP) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v článku 6 CSP. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. 25. V danom prípade preto námietka otca maloletého v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení, nebola dôvodná. 26. V súvislosti s námietkou otca maloletého, ktorá sa týka nedostatočne vykonaného dokazovania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 27. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. 28. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 29. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 a § 76 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 30. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 31. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 32. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 33. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 34. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 35. Matka maloletého v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov. 36. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom a so záujmom maloletého, keď upravil práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému, ktorého zveril na čas do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom Bratislava I, vedeného pod sp. zn. 3P 155/2015 do osobnej starostlivosti matky a tiež rozhodol, že otec je do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej oprávnený stretávať sa s maloletým R. U., O.. XX.X.XXXX v každom nepárnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého, matkou riadne pripraveného, prevezme a aj odovzdá v mieste bydliska matky maloletého, na adrese X. X, V.. 37. Odvolací súd vychádzal tiež z toho, že otec navrhoval zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa a návrh matky zamietnuť a žiadal, aby súd rozhodol o striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a preto vzhľadom na predložené návrhy rodičov maloletého možno zastávať názor a tvrdenie matky v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, že rodičia sa nevedia dohodnúť v otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého a preto bolo potrebné upraviť dočasne práva a povinnosti rodičov ohľadne starostlivosti o maloletého. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil vo výroku, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým. 38. Vo zvyšnej časti odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd zastáva názor, že nie je v súlade so záujmom maloletého, uložiť mu povinnosť, resp. povolenie opustiť územie Slovenskej republiky len v prítomnosti matky. V danom prípade je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec má upravený styk s maloletým v rozsahu, ktorý vyplýva z rozhodnutia súdu. V tej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal byť otec obmedzovaný pri výkone svojich rodičovských práv a tiež nezistil dôvod, pre ktorý by maloletý mal mať povolené opustiť územie Slovenskej republiky len v prítomnosti matky. Vôbec nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že maloletý musí byť prítomný na území Slovenskej republiky z dôvodu, aby súd mohol nerušenie rozhodnúť vo veci samej. V danom prípade súd môže nerušenie rozhodnúť vo veci aj bez tohto zabezpečenia prítomnosti maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že za danej situácie, ktorá vyplýva z výroku uznesenia, by otec musel požiadať súd o povolenie k vycestovaniu s maloletým mimo územia Slovenskej republiky a v prípade vyhovujúceho rozhodnutia súdu, by potom matka ( keď súd vo výroku maloletému povoľuje opustiť územie Slovenskej republiky len v prítomnosti matky ) musela (z dôvodu rozhodnutia súdu o povolení otcovi vycestovať s maloletým ) opustiť územie SR s maloletým, pretože jej to ukladá rozhodnutie súdu. Takýto zásah súdu by bol vzhľadom na spôsob rozhodnutia súdu v napadnutej časti výroku neprimeraný, pretože matka by musela vycestovať s maloletým vždy, keby súd otcovi dal súhlas k jeho žiadosti. 39. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 40. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. 41. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. 42. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. 43. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. 44. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania, dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav aký doteraz trvá medzi rodičmi maloletého, je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, teda rodičov maloletého, v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami a najmä v súlade so záujmom maloletého. Matka maloletého je pritom povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a zo strany otca je potrebné, aby rešpektoval nariadené neodkladné opatrenie a vykonával svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletého. Nedorozumenia a hádky medzi rodičmi, majú nepriaznivý vplyv na vývoj maloletého. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti ustanovenie článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého základným zmyslom starostlivosti rodičov, musí byť záujem dieťaťa. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča a rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, ale ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa súd styk maloletého dieťaťa s rodičom môže obmedziť, alebo ho aj zakázať a môže obmedziť styk a určiť kratší čas pre styk dieťaťa s rodičom, než ako bolo určené skorším rozhodnutím súdu. 45. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie v prvých dvoch výrokoch ako vecne správne potvrdil a podľa § 388 CSP rozhodnutie vo zvyšnej časti zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. 46. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).