Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201496 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201496.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: V. F. V., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-DS-248-8/2016-DŽ zo dňa 25.07.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS.: MU-DS-248-8/2016-DŽ zo dňa 25.07.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 46a ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že žalobca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt bude odovzdaný na územie Bulharskej republiky. V súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „dublinské nariadenie“), sa odovzdanie cudzinca do Bulharskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 dublinského nariadenia sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa článku 28 ods. 3 dublinského nariadenia Bulharská republika neodpovedala na dožiadanie odoslané dňa 27.06.2016 a cudzinec sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia, bude odovzdaný z územia Slovenskej republiky do Bulharskej republiky v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) a článkom 29 ods. 1 dublinského nariadenia, podľa § 46a zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 11.08.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci potrebný na posúdenie veci, najmä s poukazom na skutočný vek žalobcu, a vo vzťahu k zárukám pre osoby vrátené do Bulharska na základe nariadenia Dublin III a k možnému zaobchádzaniu so žalobcom v rozpore s čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd po jeho návrate do Bulharska. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.09.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že žalobca je v Bulharsku, kde požiadal o udelenie azylu, vedený s dátumom narodenia 01.01.1998, teda bol aj tam považovaný za plnoletú osobu. To, že na Slovensku uvádzal iný dátum narodenia, považuje za účelové konanie s cieľom dosiahnuť stav, aby bol žalobca považovaný za mladistvého, a s tým spojené výhody. Dal do pozornosti, že svoje tvrdenia o dátume narodenia neskôr odvolal a uviedol, že skutočný dátum jeho narodenia je 01.01.1998. Dôvodil, že žalobcu treba posudzovať ako plnoletú osobu. Uviedol, že Bulharsko je plnohodnotný partner, a vyslovil súhlas s odovzdaním žalobcu na svoje územie. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť oznámil, súhlasil s pre jednaním veci v jeho neprítomnosti, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 27.9.2016. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného č.p.: MU-DS-248/2016-DŽ. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 3 ods. 4 zákona o azyle, policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 alebo po vstupe cudzinca na územie Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 (ďalej len „podanie vyhlásenia“) zadrží žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o udelenie azylu policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu; ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, doklady totožnosti sa nezadržia a policajný útvar zašle ministerstvu len kópiu týchto dokladov. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi. Po ukončení konania o udelenie azylu policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci ku skutočnosti, že žalobca je maloletou osobou bez sprievodu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Podľa § 3 ods. 4 zákona o azyle boli preverené daktyloskopické odtlačky prstov žalobcu podľa nariadenia Rady (ES) č. 2725/2000 zo dňa 11. decembra 2000 týkajúceho sa zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 604/2013 z o dňa 26.06.2013 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „dublinské nariadenie“) sa zistilo, že žalobca už v minulosti sa pokúsil získať medzinárodnú ochranu vo forme azylu na území iného členského štátu, a to v Maďarsku a Bulharsku. V súvislosti s touto námietkou súd poznamenáva, že žalobca je v Bulharsku, kde požiadal o udelenie azylu, vedený s dátumom narodenia 01.01.1998, a aj v Bulharsku bol považovaný za plnoletú osobu. Sám žalobca svoje tvrdenie o dátume narodenia neskôr odvolal a uviedol dátum svojho narodenia 01.01.1998. V súvislosti s touto námietkou správny súd poznamenáva, že vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti, nie je dôvod pochybovať o veku žalobcu. 7. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k zárukám pre osoby vrátené do Bulharska : Žalobca namietal, že i napriek tomu, že mu neboli poskytnuté žiadne individuálne ani všeobecné záruky, že by po návrate do Bulharska nebol vystavený zaobchádzaniu v rozpore s čl. 3 EDĽP (čl. 4 Charty základných práv EÚ) a v rozpore s čl. 18 a 19 Charty základných práv EÚ, žalovaný nevyvinul žiadnu snahu oboznámiť sa so súčasnou situáciou osôb vrátených do Bulharska podľa Nariadenia Dublin III. Súd tieto námietky žalobcu nevyhodnotil ako taký rozpor (zisteného stavu veci s obsahom spisu), ktorý by vo svojom dôsledku mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým preto, lebo Bulharsko je považované za bezpečnú krajinu pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Bulharsko je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť, vyslovil súhlas s odovzdaním žalobcu na svoje územie. Bulharsko teda akceptovalo prijatie žalobcu späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia. Podľa § 53b ods. 1 zákona o azyle, pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie. 8. Súd k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 8.11.2016, ktorá poukazovala na prebiehajúce nové konanie na Ministerstve vnútra SR, migračný úrad, uvádza, že sa jedná o iné konanie, t.j. nové azylové konanie, a preto nejde o spojené konanie. Súd musí vychádzať zo skutočností, ktoré boli známe v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).