Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6SaZ/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201588 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201588.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: S. V. A., N.. XX.X.XXXX P. S. V. A., N.. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Konžskej demokratickej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu Kinšasa, V. Č. K., L. A. XX, C..Č.. na dlhodobom pobyte mimo Pobytového tábora Rohovce na adrese Šafárikova, 103, Senec, zastúpeného: Mgr.Toni Khuri, advokát, so sídlom Dlhé diely II/13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 25.8.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-98-24/2016-Ž zo dňa 1.8.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-98-24/2016-Ž zo dňa 1.8.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o štvrtú žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcich správnych konaniach bolo už o žiadostiach žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu v tomto prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Žalobca nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť o udelenie azylu v tomto prípade je účelová s cieľom vyhnutiu sa administratívnemu vyhosteniu z územia Slovenskej republiky. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 25.8.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nesprávne nedostatočne zistený skutkový stav v prípade bezpečnostnej situácie v jeho krajine pôvodu, a namietal, že napriek tomu, že predložil tri informácie o jeho krajine pôvodu, ktoré sa týkali situácie po jeho odchodu z krajiny pôvodu a situácie ohľadom volieb v roku 2015, ktoré poukazujú na skutočný stav v krajine pôvodu, pričom tieto správy vyvolávali u neho strach a obavu pred návratom domov, žalovaný tieto skutočnosti nezohľadnil. Uviedol, že síce neuviedol do svojej štvrtej žiadosti o udelenie azylu nové skutočnosti o svojej osobe, avšak predložil žalovanému správy, resp. dôkazy ktoré by mali byť verejne známe. Poukázal aj na to, že nakoľko tieto správy boli zverejnené po jeho odchode z domovskej krajiny, a preto si nevie predstaviť, čo ho môže čakať pri návrate domov a domnieval sa, že mu pre to, sa považuje za prívrženca opozičnej strany mu môže hroziť prenasledovanie a smrť. Na základe zistených informácií sa žalobca domnieva, že v jeho prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie azylu. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade žalobcu ide o jeho štvrtú žiadosť o udelenie azylu. Zdôraznil, že nakoľko v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 6.5.2016 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, a preto žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene napadnutého rozhodnutia. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu pri výsluchu v súdnom konaní uviedol, že žalobca bol už medzičasom vyhostený z územia Slovenskej republiky. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-98/2016-Ž, ČAS: MU-PO-79/2015-Ž, ČAS: MU-63/PO-Ž-2014 a ČAS: MU-508/PO-Ž-2012. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: MU-508/PO-Ž-2012 súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o azyl vyhlásením dňa 5.8.2012 z dôvodu obavy o život z dôvodu politického prenasledovania. Konanie bolo podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle právoplatne zastavené dňa 4.3.2014. 7. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-63/PO-Ž-2014 súd zistil, že žalobca druhýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 7.3.2014. Počas vstupného pohovoru žalobca uviedol, že sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko bol prenasledovaný vládnou mocou pre politického názory jeho otca a taktiež mu malo byť vyhrážané zabitím. Ďalej uviedol, že začiatkom júla 2011 po návrate zo školy videl, ako jeho otec, mama a strýko ležia na zemi, prítomní vojaci na nich mierili zbraňami a následne zastrelili jeho strýka, pretože vzdoroval vojakom. Žalobca následne omdlel a ako uvádza zobudil sa až v kláštore, v ktorom bol správca rodinný známy kňaz Ekofo. Potom počas pobytu v kláštore brigádoval na trhovisku, kde predával košele. Jedného dňa k nemu pristúpili ozbrojení vojaci, ktorí mu povedali, že ho zabijú. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/22/2014-36 zo dňa 22.10.2014 rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 10Sža/8/2015-46 zo dňa 25.3.2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2015. 8. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-PO-79/2015-Ž súd zistil, že žalobca tretíkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 13.5.2015 z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich konaniach a to z dôvodu obavy o život, pretože v krajine pôvodu bol prenasledovaný pre politické názory jeho otca a taktiež mu malo byť vyhrážané zabitím. Žalobca v priebehu vstupného pohovoru dňa 26.5.2015 sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní a doslovne opísal incident z roku 2011, ktorého mal byť svedkom. Žiaden iný dôvod o udelenie azylu žalobca neuviedol. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/19/2015-30 zo dňa 11.11.2015 rozhodnutie žalovaného potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 10Sža/5/2016-46 zo dňa 30.3.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2015. 9. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-98/2016-Ž súd zistil, že navrhovateľ štvrtýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 6.5.2016 z dôvodu z obavy o svoj život, nakoľko v domovskej krajine bol prenasledovaný vládnou mocou pre politické názory jeho otca a taktiež mu bolo vyhrážané zabitím. Pri spisovaní vstupného pohovoru dňa 19.5.2016 žalobca uviedol, že o dôvodoch, prečo požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, vypovedal už v jeho predchádzajúcich pohovoroch, pričom sa plne pridržiaval svojich predchádzajúcich výpovedí. Uviedol, že nemá nič nové, čo by chcel povedať alebo pozmeniť. Zároveň doložil tri informácie o krajine jeho pôvodu vo francúzskom jazyku, ktoré sa týkajú situácie v KDR. Žalovaný opätovne vyhľadal informácie o bezpečnostnej situácii, preskúmal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu vo vzájomných súvislostiach so zistenými informáciami a prípadnými rizikami, ktoré by žalobcovi hrozili v prípade jeho návratu do domovskej krajiny a po preložení doložených troch informácií zo strany žalobcu o krajine jeho pôvodu do slovenského jazyka vyhodnotil údaje v nich uvedených. V spise sa nachádzajú informácie ohľadom krajiny pôvodu žalobcu a regióne jeho pôvodu v provincii Kinšasa, z ktorých je zrejmé, že v domovskej krajine žalobcu nedošlo k podstatnej zmene situácie, v súčasnosti v krajine pôvodu žalobcu neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu obyvateľstva. Na základe tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-98-24/2016-Ž zo dňa 1.8.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 10. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Taktiež je nesporné, že žalovaný sa podrobne zaoberal aj troma správami, ktoré boli žalobcom doložené, pričom z týchto správ nevyplýva priame ohrozenie žalobcu pri prípadnom návrate do krajiny pôvodu. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa bezpečnostnej situácie KDR jednoznačne z ich obsahu vyplýva, že situácia v domovskej krajine žalobcu je bezpečná a neprebieha v nej žiaden konflikt. Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného ČAS: rozhodnutím ČAS: MU-PO-63-21/PO-Ž-2014 zo dňa 5.6.2014, ktorým žalobcovi nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana, rozhodnutím ČAS: MU-PO-79-21/2015-Ž zo dňa 6.8.2015, ktorým žalovaný podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú. Žalobca svoju v poradí už štvrtú žiadosť o azyl zdôvodnil rovnakými dôvodmi ako predchádzajúce žiadosti a od vydania predchádzajúcich rozhodnutí nedošlo k podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu žalobcu. 11. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 12. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).