Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/194/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201661 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201661.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PRIVAT INVEST - investovanie do nehnuteľností, a.s., IČO: 35 871 032, Seberiniho 1, Bratislava, právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO: 35 872 900, Mostová 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, 2. Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave určuje, že postup žalovaného 1. Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava a žalovaného 2. Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava v období od 11.11.2010 do 15.07.2015 v konaní o trestnej veci na základe trestného oznámenia žalobcu pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa mal dopustiť Z.. D. U. ako štatutárny zástupca žalobcu, ktoré boli vedené pod číslami: ČVS: KRP - 159/OEK-Ba-2010, ČVS ORP-271/OEK- B1-2011, ČVS: ORP-794/OEK-B1-2012 a ČVS: ORP-768/4-VYS-B1-2014 bol nezákonný. Žalovaný 2. je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.09.2016 domáhal určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ktoré sa malo uskutočniť od 11.11.2010 do 15.07.2015. 2. Uviedol, že vystupoval v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní vedenom voči Z. D. U. pre trestný čin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, vedenom Okresným riaditeľstvom policajného zboru Bratislava I. 3. Úvodom, k otázke včasnosti podania žaloby, žalobca uviedol, že o nezákonnom postupe sa dozvedel dňa 15.07.2015 z listu Generálnej prokuratúry č.k. IV/6 GPt 170/13/1000-35. Keďže však právny predpis, na základe ktorého bola podaná žaloba, v čase, keď sa žalobca o nezákonnom postupe dozvedel, nebol účinný, nemôže subjektívna dvojmesačná lehota obsiahnutá v predmetnom zákonnom ustanovení (§ 256 SSP) spôsobiť zánik práva žalobcu na podanie žaloby v dôsledku preklúzie hneď v momente nadobudnutia účinnosti právneho predpisu. Takýto striktný a formalistický výklad by pre žalobcu znamenal odmietnutie spravodlivosti. Žalobca poznamenal, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 4. Žalobca citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007 podľa ktorého orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva, nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami, vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Žalobca zdôraznil, že povinnosťou súdu je v každom jednotlivom prípade urobiť všetko pre jeho spravodlivé riešenie, aj keď okolnosti každého jednotlivého prípadu môžu byť komplikované a atypické. Primárnym hodnotovým činiteľom v procese aplikácie práva súdom musí byť spravodlivosť. Ide o princíp, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Výsledkom takejto aplikácie práva súdom musí byť rozhodnutie, ktoré nie je len zákonné ale aj spravodlivé. Žalobca v tomto kontexte zhrnul, že svoju žalobu považuje za podanú v zákonnej lehote. Opačný záver by pre žalobcu znamenal porušenie zákazu denegatio iustitiae, ktorý je obsahom ústavného práva každého sa domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. 5. Žalobca ďalej v žalobe opísal priebeh napadnutého konania, ktoré považoval za nezákonné. Uviedol, že dňa 27.07.2010 bolo na Generálnu prokuratúru SR splnomocneným zástupcom žalobcu podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa mal dopustil Z.. D. U. ako štatutárny zástupca žalobcu. Vec bola cestou Krajskej prokuratúry Bratislava postúpená Úradu justičnej a kriminálnej polície KRPZ v Bratislave, kde vyšetrovateľ uvedeného úradu trestné oznámenie v konaní pod ČVS:KRP-159/OEK-Ba-2010 doplnil a následne vec odmietol uznesením zo dňa 11.11.2010, nakoľko mal zato, že nie je daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postúpenie veci. Na základe sťažnosti žalobcu zo dňa 29.11.2010, ktorá bola Krajskou prokuratúrou Bratislava zamietnutá, bola následne pokynom nadriadenej Generálnej prokuratúry SR zo dňa 19.01.2011 pod č.k. IV/1 Gn 989/10-19 a na neho nadväzujúcim pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 07.02.2011 pod č.k. 1 Pn 86/11-2 nariadené vyšetrovateľovi začať trestné stíhanie a vo veci konať. Dňa 01.03.2011 bola z Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vec z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpená odboru kriminálnej polície ORPZ v Bratislave 1, vyšetrovateľ ktorého uznesením zo dňa 11.03.2011 v predmetnej veci začal trestné stíhanie pre zločin zneužívania informácii v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v konaní pod ČVS:ORP-271/OEK-B1-2011. Následne vyšetrovateľ uznesením zo dňa 29.02.2012 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyššie uvedené uznesenie vyšetrovateľa napadol žalobca sťažnosťou, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením zo dňa 26.03.2012 zamietol ako nedôvodnú. Dňa 21.05.2012 vydal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod sp.zn. 1 Kpt 36/12-7 prípis adresovaný Okresnej prokuratúre Bratislava 1, ktorým vybavil podnet žalobcu zo dňa 16.04.2012 ako dôvodný. Na základe vyššie uvedeného prípisu a na neho nadväzujúceho pokynu na začatie trestného stíhania vydaného prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 06.06.2012 pod č.k. 3Pv 151/11-41 bolo dňa 11.06.2012 vyšetrovateľom ORPZ Bratislava 1 pod ČVS:ORP-794/ OEK-B1-2012 vydané uznesenie, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe vyjadrenom v písomnosti Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. 1Kpt 36/12-7 zo dňa 21.05.2012. Uznesením zo dňa 30.04.2014 vyšetrovateľ ORPZ Bratislava 1 trestné stíhanie vo veci vedenej pod ČVS:ORP-794/OEK- B1-2012 zastavil, nakoľko podľa jeho názoru stíhaný skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Vyššie uvedené uznesenie vyšetrovateľa napadol žalobca sťažnosťou zo dňa 17.06.2013, ktorú dozor vykonávajúci prokurátor okresnej prokuratúry uznesením zo dňa 23.09.2013 zamietol ako nedôvodnú. Podnetom zo dňa 31.10.2013 požiadal žalobca Krajskú prokuratúru Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry Bratislava 1 v predmetnej trestnej veci. Krajská prokuratúra stanoviskom sp.zn. 1 Kpt 1026/12 zo dňa 27. 11. 2013 vybavila podnet ako nedôvodný. Na základe opakovaného podnetu žalobcu zo dňa 02.04.2014 preskúmala Generálna prokuratúra SR postup Krajskej prokuratúry Bratislava pri vybavovaní podnetu žalobcu zo dňa 31.10.2013 a zistila, že stanovisko Krajskej prokuratúry sp.zn. 1Kpt 1026/12 zo dňa 27.11.2013 nie je v súlade so zákonom a námietky uvedené v opakovanom podnete boli vyhodnotené ako dôvodné, taktiež bol konštatovaný nesprávny postup Okresnej prokuratúry Bratislava 1 a vyšetrovateľa ORPZ Bratislava 1. Generálna prokuratúra SR následne dala pokyn na ďalší postup v konaní Krajskej prokuratúry v Bratislave, tá dala pokyn Okresnej prokuratúre Bratislava 1 a tá pokyn vyšetrovateľovi ORPZ Bratislava 1. Vyšetrovateľ v zmysle záväzného pokynu dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry uznesením ČVS: ORP-768/4/VYS-B1-2014 zo dňa 30.06.2014 začal trestné stíhanie a zároveň vzniesol Z.. D.G. U. obvinenie pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Nakoľko však bolo zistené, že Z.. D. U. dňa 25.06.2014 zomrel prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 uznesením zo dňa 22.07.2014 sp.zn. 3 Pv 294/14/1101-6 predmetné uznesenie vyšetrovateľa zrušil. 6. Listom zo dňa 15.07.2015 č.k. IV/6 GPt 170/13/1000-35 oznámila Generálna prokuratúra SR žalobcovi, že na základe opakovaného podnetu žalobcu zo dňa 02.04.2014 preskúmala postup prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava vo veci vedenej pod sp.zn. 1KPt 1026/12, pričom zistila, že stanovisko Krajskej prokuratúry zo dňa 27.11.2013 nie je v súlade so zákonom a námietky uvedené v opakovanom podnete boli vyhodnotené ako dôvodné. Okrem iného Generálna prokuratúra skonštatovala prieťahy v konaní vyšetrovateľa ako i nezákonnosť jeho postupu. Bolo zistené, že vyšetrovateľ postupoval nesprávne, keď uznesením pod ČVS: ORP-794/OEK-B1-2012-Mu zo dňa 30.04.2013 zastavil trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to s poukazom na predchádzajúce stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré v predmetnej veci zaujala v liste sp.zn. IV/3 GPt 174/11-20 zo dňa 25.04.2012, ktorým bolo vytknuté dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava I a vyšetrovateľovi konanie v časti uznesenia sp.zn. 3Pv 151/11-13 zo dňa 26.03.2012, v rámci ktorej sa zaoberal nemožnosťou právnej kvalifikácie skutku v predmetnej veci ako trestného činu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 Trestného zákona. 7. Poukazujúc na list Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.07.2015 žalobca namietal nesprávny úradný postup vyšetrovateľa PZ, Okresnej prokuratúry Bratislava 1 (žalovaný 1.) ako aj Krajskej prokuratúry Bratislava (žalovaný 2.) pri výkone dozoru, ktorý spočíval predovšetkým v zbytočných prieťahoch v konaní. Prieťahy v konaní vznikli predovšetkým v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci a nerešpektovaním právneho názoru vyjadreným Generálnou prokuratúrou SR, v dôsledku čoho vyšetrovateľ PZ postupoval nesprávne, keď trestné oznámenie najprv odmietol, potom trestné stíhanie dvakrát zastavil. Nesprávny úradný postup Okresnej prokuratúry Bratislava 1 spočíval v tom, že pri výkone dozoru v predmetnej trestnej veci príslušný prokurátor najprv zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci, následne dvakrát zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Nesprávny úradný postup Krajskej prokuratúry Bratislava spočíval vo vybavovaní podnetov žalobcu v rozpore so zákonom, a to v dvoch prípadoch. 8. V dôsledku nesprávneho úradného postupu nemohlo byť ani po dobu takmer 4 rokov riadne ukončené trestné konanie voči osobe dôvodne podozrivej zo spáchania trestného činu. Žalobca tvrdil, že v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu došlo k mareniu možnosti žalobcu domôcť sa náhrady škody spôsobenej trestným činom vo výške 1 955 680 €. 9. Žalobca poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy SR a § 46 ods. 1, § 46 ods. 3, § 209 ods. 2, ods. 3 a § 287 ods. 1 Trestného poriadku. Trestný poriadok upravuje lehotu, v rámci ktorej by spravidla malo dôjsť k skončeniu vyšetrovania a podaniu návrhu na podanie obžaloby alebo iné rozhodnutie. Za riadneho behu veci by v danom prípade malo prípravné konanie trvať najviac 4 mesiace. Zo štatistických údajov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR vyplýva, že v roku 2010 bola priemerná dĺžka súdneho konania v SR v trestných veciach 6,69 mesiaca v roku 2011 5,06 mesiaca, v roku 2012 4,53 mesiaca, v roku 2013 4,63 mesiaca a v roku 2014 4,53 mesiaca. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v prípade zákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní vo vyššie uvedenej trestnej veci je dôvodný predpoklad, že v konaní by došlo k meritórnemu rozhodnutiu v lehote zhruba 1 roka. V lehote 4 rokov by došlo nepochybne k vydaniu meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by bol Z.. D. U. zaviazaný na náhradu škody poškodenému alebo by súd poškodeného odkázal na občianske súdne konanie. K tomuto však nedošlo výlučne z dôvodu nesprávneho úradného postupu zo strany žalovaných, či došlo k zmareniu možnosti žalobcu domáhať sa náhrady škody. Postup žalovaných tak predstavoval nezákonný postup do práv žalobcu. II. Vyjadrenie žalovaného 10. Súd vyzval žalovaného 2. na vyjadrenie k žalobe, keďže tento je v súlade s § 46 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. príslušný na konanie pred Krajským súdom. 11. Žalovaný 2. sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016. Žalobu považoval za nedôvodnú, pričom žiadal konanie zastaviť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), § 4 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 písm. a), e), § 32 ods. 2 a § 35 ods. 1 SSP, ďalej na § 17 ods. 1 ods. 2 písm. a) až písm. g), ods. 3 zákona č. 153/2001 a § 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 287 ods. 1, ods. 2, § 288 ods. 1 Trestného poriadku a článok 149 až 151 Ústavy SR. Uviedol, že Ústava SR nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány výkonnej moci, ani medzi orgány súdnej či zákonodarnej moci, ale vyčleňuje ju do osobitnej ôsmej hlavy Ústavy SR. Prokuratúra tvorí samostatnú sústavu orgánov, je štátnym mocenským orgánom, ktorý funguje v rámci trojdelenia štátnej moci, ktorý však nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov štátnej moci. Nemá zákonodarnú ani súdnu ani výkonnú právomoc. Zákon č. 153/2001 a ani iné právne predpisy s výnimkou prokurátora v trestnom konaní, nedávajú prokurátorovi právomoc vydávať akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností fyzických a právnických osôb. Zákonom určené prostriedky prokurátorského dozoru v trestnom konaní prokurátor realizuje vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní výlučne prostredníctvom trestného poriadku. Prokurátor je oprávnený vydávať rozhodnutia upravujúce priebeh trestného konania a rozhodnutia meritórnej povahy v súdnom konaní. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup by mohol byť preskúmaný podľa príslušných ustanovení SSP v správnom súdnictve, a to s poukazom na ústavné postavenie prokuratúry, ako aj s poukazom na absenciu zákonom zvereného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokuratúra pri výkone pôsobnosti v trestnom konaní nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy v zmysle § 4 Správneho súdneho poriadku. Preto proklamovanú nečinnosť v rámci trestného konania nemožnosť s poukazom na § 245 ods. 1 SSP považovať za nečinnosť orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Preto Krajská prokuratúra Bratislava nie Okresná prokuratúra Bratislava 1 nemajú pasívnu legitimáciu byť účastníkom súdneho konania na základe predmetnej žaloby. 12. Ďalej žalovaný 2. v reakcii na vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.07.2015, na ktoré poukázal žalobca vo svojej žalobe, uviedol, že úvahy o tom, že ak by bol Z.. D. U. zo zločinu porušovania zákazu konkurencie obvinený skôr, nedošlo by k zmareniu možnosti domôcť sa náhrady škody spôsobené trestným činom, sú čisto iba hypotetické. V prípade, ak by došlo k vzneseniu obvinenia po podaní trestného oznámenia, ani to by žalobcovi nedávalo istotu, že prípadné konanie sa skončí podaním obžaloby a že súd Z.. D. U. uzná za vinného a že následne súd v rozsudku uloží, aby žalobcovi ako poškodenému v trestnom konaní nahradil škodu, ktorú si v trestnom konaní uplatňoval. Sumu 1 955 680 € si žalobca pôvodne uplatňoval ako poškodený v trestnom konaní. Vzhľadom k tomu, že trestné konanie sa až do 30.06.2014 viedlo iba vo veci, nie proti konkrétnej osobe, v trestnom konaní nebola potreba, aby táto škoda bola nejakým spôsobom objektivizovaná, t.j. výška škody nebola určená v trestnom konaní, napríklad nariadením znaleckého dokazovania. Vyšetrovateľ v jednotlivých uzneseniach uvádza škodu, ako si ju vyčíslil žalobca ako poškodený. Žalovaný 2. poukázal na skutočnosť, že za škodu spôsobenú trestným činom možno považovať škodu až po tom, keď súd právoplatným rozsudkom rozhodne, že k spáchaniu trestného činu došlo a obžalovaný je z trestného činu uznaný za vinného. Predpoklad žalobcu, že počas 4 rokov od podania trestného oznámenia v prípade zákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní došlo k meritórnemu rozhodnutiu, ktorým by buď bol Z.. D. U. zaviazaný na náhradu škody žalobcovi, alebo by bol žalobca ako poškodený odkázaný na občianske súdne konanie, k čomu však podľa žalobcu nedošlo výlučne z dôvodu nezákonného postupu žalovaných, je iba hypoteticky. Medzi vznikom škody a žalobcom namietaným nezákonným postupom nie je žiadna priama príčinná súvislosť. 13. Žalovaný 2. poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 20C 266/2015 sa vedie súdne konanie žalobcu proti Slovenskej republike v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, pričom sa žalobcovi nepodarilo preukázať nesprávny úradný postup, a preto sa podaním tejto žaloby snaží dosiahnuť rozhodnutie požadované v petite. III. Konanie pred správnymi orgánmi 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, skutočnosti ako boli opísané žalobcom v jeho žalobe (str. 3 až 5 odôvodnenia tohto uznesenia). 15. Z listín relevantných pre posúdenie predmetnej veci súd vybral nasledované: 16. V pokyne Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Gn 898/10-19 zo dňa 19.01.2011 bolo uložené Krajskej prokuratúre Bratislava zabezpečiť začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre trestný čin zneužívanie informácii v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona voči Z.. D. U. bývalému štatutárnemu orgánu žalobcu. V pokyne sa konštatuje, že vyšetrovateľ v danom prípade nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z trestného oznámenia a jeho doplnenia, ktoré inak plne odôvodňujú vyššie uvedený postup. Pokiaľ ide o vytýkaný postup vyšetrovateľa, Generálna prokuratúra SR konštatovala, že nezákonný postup si osvojila aj dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava 1. 17. Listom sp. zn. IV/3 GPt 174/11-6 zo dňa 02.08.2011 Generálna prokuratúra SR adresovala krajskej prokuratúre list, v ktorej uvádza, že správu zo dňa 27.07.2011 zobrala na vedomie, pričom však pripomenula, že v predmetnej veci je jednoznačne dané, že dôvodne podozrivým je Z.. D. U., a to z dôvodov uvedených v tejto písomnosti. Prokurátor generálnej prokuratúry vyjadril nespokojnosť, že voči menovanému nebolo postupované podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, keď na tento postup boli dostatočné dôvody už v čase, keď vyšetrovateľ v rozpore so zákonom postupoval v intenciách § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku rozhodnutím sp.zn. KRP-159/OEK-BA-2010 zo dňa 11.11.2010. Krajská prokuratúra bola vyzvaná na iniciatívnejšie riešenie uvedenej veci, ku ktorej bolo zaujaté už podrobné stanovisko dňa 19.01.2011. 18. V ďalšom liste zo dňa 31.10.2011 pod sp.zn. IV/3 GPt 174/11-10 prokurátor Generálnej prokuratúry oznamuje Krajskej prokuratúre Bratislava, že jej správu zo dňa 25.10.2011 vzal na vedomie. Opätovne pripomenul iniciatívnejšie riešenie uvedenej veci, ku ktorej bolo zaujaté podrobné právne stanovisko už dňa 19.01.2011. Požiadal, aby v nasledujúcej správe bol predložený aktuálny záznam o previerke vyšetrovacieho spisu. Zároveň požiadal o podrobné právne stanovisko k skutkovým a právnym zisteniam vyšetrovateľa. 19. Listom sp.zn. IV/3 GPt 174/2011-17 zo dňa 02.04.2012 Generálna prokuratúra zobrala na vedomie správu Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 29.03.2012. Zároveň prokurátor generálnej prokuratúry vyjadril počudovanie, že prokurátor uznesením sp.zn. 3Pv 151/11 zo dňa 26.03.2014 skonštatoval, že nedošlo k spáchaniu trestného činu zákazu konkurencie podľa § 244 Trestného zákona, keď sa vyšetrovateľ nezaoberal možnosťou právneho posúdenia skutku podľa tohto ustanovenia a ako možno skonštatovať, že nebola naplnená skutková podstata ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona, keď je namieste aj možné podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku respektíve aj podvodu. Zároveň prokurátor generálnej prokuratúry vyzval na doplnenie správy v naznačenom smere. 20. Listom sp. zn. IV/3 GPt 174/2011-20 zo dňa 25.04.2012 Generálna prokuratúra SR oznamuje Krajskej prokuratúre, že jej správu zo dňa 23.04.2012 zobrala na vedomie s tým, že so správou Okresného prokurátora Bratislava 1 zo dňa 19.04.2012 sa nestotožnila. Dáva do pozornosti, že opakovane zaujala stanovisko k realizácii pokynu nadriadenej prokuratúry podriadenou prokuratúrou (napr. vo veci vedenej na Krajskej prokuratúre Bratislava pod sp.zn. 2KPt 763/06). Dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava 1 bol povinný zabezpečiť plnohodnotný prokurátorsky dozor v rámci vybavenia veci sa mal relevantným spôsobom zaoberať so všetkými do úvahy prichádzajúcimi alternatívami možného právneho posúdenia konkrétnej veci. Odôvodnenie uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava 1 sp. zn. 3Pv 151/11-33 zo dňa 26.03.2012 nepovažovala Generálna prokuratúra za súladné s nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 2/09 zo dňa 17.03.2009, takéto odôvodnenie považovala za svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Zároveň sa v liste uvádza, že uvedené pochybenie malo byť napravené adekvátnou intervenciou zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava. 21. Listom zo dňa 25.06.2012 vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 GPt 174/11-23 uvádza Generálna prokuratúra SR, že správu krajskej prokuratúry zo dňa 20.06.2012 zobrala na vedomie. Krajskej prokuratúre bolo vytknuté, že v jej správe nie je uvedené stanovisko k zákonnosti uznesenia o začatí trestného stíhania v intenciách príkazu generálneho prokurátora zo dňa 01.02.2010 čl. 3 ods. 1 písm. b) por. č. 2/2010 o oznamovaní mimoriadnych udalostí a podávaní správ v trestných veciach. Zároveň sa v liste konštatuje, že v uznesení o začatí trestného stíhania sp.zn. ORP-974/OEK-B1-2012-Mu zo dňa 11.06.2012 bola zistená v skutkovej vete podstatná nepresnosť, ktorá zakladá jeho nezákonnosť. V liste je opísaná uvedená nepresnosť a podriadená prokuratúra je usmernená, ako túto nepresnosť napraviť. 22. Listom sp. zn. IV/3 GPt 174/11-32 zo dňa 28.01.2013 prokurátor Generálnej prokuratúry SR zobral na vedomie správu Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 23.01.2013. Uviedol, že má vážnu pochybnosť o náležitom prokurátorskom dozore zo strany okresnej prokuratúry, ako aj o postupe vyšetrovateľa, ktorý nie je schopný okrem iného ani po viac ako 1 mesiaci od vykonania procesného úkonu zabezpečiť do spisu prepis tohto úkonu, nehovoriac o tom, že na iné pochybenia pri realizácii predmetnej veci bola Krajská prokuratúra zo strany generálnej prokuratúry opakovane upozorňovaná stanoviskami riaditeľa trestného odboru. Generálna prokuratúra uložila zabezpečiť vykonania previerky predmetného vyšetrovacieho spisu, ako aj postupu dozorujúceho prokurátora a priatia adekvátnych opatrení. 23. Listom sp. zn. IV/3 GPt 174/11-34 zo dňa 05.03.2013 prokurátor Generálnej prokuratúry SR pripomenul Krajskej prokuratúre Bratislava, že postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku v predmetnej trestnej veci proti podozrivému Z.. D. U. bol odôvodnený už v čase, keď vyšetrovateľ v rozpore so zákonom postupoval podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku rozhodnutím sp. zn. KRP-159/OEK-BA-2010 zo dňa 11.11.2010. Krajskej prokuratúre Bratislava bolo uložené zabezpečiť spracovanie podrobnej právnej analýzy dozorujúcim prokurátorom, z akého dôvodu ku dnešnému dňu nebolo voči podozrivému postupované podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku za zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. 24. Listom zo dňa 22.03.2013 reagoval prokurátor Generálnej prokuratúry na správu z 19.03.2013 zaslanej Krajskou prokuratúrou v Bratislave a vysvetlil, že existuje zákonný dôvod na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože podozrivý splnil obidve podmienky naplneniu zákonných znakov predmetného trestného činu. Zároveň uviedol, že nevidí ďalší priestor k duplicitnému vykonávaniu úkonov trestného konania, ako to bolo realizované za aktívnej pomoci dozorujúceho prokurátora spočívajúce v jeho pasívnom a formálnom prokurátorskom dozore, ktorý bol konštatovaný aj Krajskou prokuratúrou Bratislava. V prípise sp.zn. 1KPt 1026/12 zo dňa 28.02.2013. Krajskej prokuratúre Bratislava bolo uložené zabezpečiť riadny výkon prokurátorského dozoru a prijatie zákonu zodpovedajúcich rozhodnutí dozorujúcim prokurátorom. 25. V liste zo dňa 05.06.2013 Generálna prokuratúra SR k správe Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 24.05.2013 uvádza, že z meritórneho rozhodnutia ORPZ Bratislava 1 sp.zn. ORP-794/Oek-B1-2012 zo dňa 30.04.2013 v odôvodnení absentuje akékoľvek stanovisko k podstate veci a meritórne rozhodnutie je založené len na hodnotení jednej skupiny dôkazov. Zároveň bolo Krajskej prokuratúre vytknuté, že neplní správovú povinnosť riadne a včas, keďže meritórne rozhodnutie predložila s odstupom viac ako 1 mesiaca a v 4. mesiaci roku 2013 Generálnej prokuratúre nepredložila žiadnu správu napriek nariadenej správovej povinnosti v mesačných intervaloch. 26. Listom sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-18 zo dňa 30.05.2014 Generálna prokuratúra Krajskej prokuratúre Bratislava vytkla podstatné pochybenie v činnosti krajskej prokuratúry v predmetnej trestnej veci a taktiež vytkla pochybenia dozorujúceho prokurátora a vyšetrovateľa, ktorí svojim nenáležitým postupom spôsobili okrem nezákonného vydania meritórneho rozhodnutia aj zbytočné prieťahy v konaní, ktoré môžu mať iné právne dôsledky s tým spojené. Krajskej prokuratúre bolo uložené zabezpečiť odňatie veci dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava a vec realizujúcemu vyšetrovateľovi. Zároveň bolo uložené krajskej prokuratúre zvážiť, či zistené pochybenia postupe dozorujúceho prokurátora nie je možné vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie podľa § 188 zákona č. 154/2001 Z.z. a či v tejto súvislosti nebude dôvod na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Prokurátor Generálnej prokuratúry v písomnosti konštatoval vážnu pochybnosť o náležitom prokurátorskom dozore ako aj postupe vyšetrovateľa, ktorý nebol schopný ani po viac ako jednom mesiaci od vykonania procesného úkonu zabezpečiť do spisu prepis tohto úkonu, nehovoriac o tom, že aj na iné pochybenia pri realizácii predmetnej veci bola krajská prokuratúra opakovane upozornená. Z obsahu listu krajskej prokuratúry sp.zn. 1KPt 1026/12-12 zo dňa 28.02.2013 vyplývajú závažné pochybenia v postupe ako na strane vyšetrovateľa tak aj dozorujúceho prokurátora spočívajúce v pasívnom a formálnom prokurátorskom dozore. Napriek usmerneniu Generálnej prokuratúry sp.zn. IV/3 GPt 174/11-36 zo dňa 22.03.2013 o možnosti postupu podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku predmetnej veci, vyšetrovateľ uznesením sp.zn. ORP-794/OEK-B1-2012-Mu zo dňa 30.04.2013 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Na nedostatky citovaného uznesenia vyšetrovateľa, ale aj na skutočnosť, že meritórne rozhodnutie Krajská prokuratúra Bratislava predložila s odstupom viac ako jeden mesiac, bola zmarená možnosť na vydanie pokynu na postup podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por. a v 4. mesiaci 2013 krajská prokuratúra Generálnej prokuratúre nepredložila žiadnu správu napriek nariadenej správovej povinnosti v mesačných intervaloch, načo bola krajská prokuratúra upozornená prípisom zo dňa 05.06.2013. Generálna prokuratúra SR v predmetnej veci opakovane zaujala svoje stanovisko, hlavne v súvislosti s nenáležitým prokurátorským dozorom, pričom tento bol v konečnom dôsledku zistený aj Krajskou prokuratúrou Bratislava. Ďalej v texte uvedenej listiny Generálna prokuratúra vysvetľuje, že došlo k naplneniu zákonných znakov trestného činu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keďže boli splnené dve zákonné podmienky a to porušenie zákazu konkurencie osobou povinnou ho dodržiavať skutočným výkonom obchodnej činnosti v konkurenčných spoločnostiach a spôsobenie škody týmto porušením. Napriek tomu však zistené skutočnosti boli vyšetrovateľom nezákonne vyhodnotené, dozorujúcim prokurátorom, aj prokurátorom krajskej prokuratúry ako skutočnosť, ktorá odôvodňuje beztrestnosť konania Z.. D. U.. Uvedené pochybenia považovala Generálna prokuratúra za závažné. 27. Listom sp. zn. VI/4 Gc 63/15/1000-7 zo dňa 17.09.2015 Generálna prokuratúra SR právnemu zástupcovi žalobcu v reakcii na výzvu k predbežnému prerokovania nároku na náhradu škody uviedla, že ju považuje za nedôvodnú, keďže právny titul žalobcom tvrdenej škody spôsobenej trestným činom, nemôže predstavovať škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi činnými v trestnom konaní. Samotná skutočnosť, že podozrivá osoba po začatí trestného stíhania zomrela a nemohla byť preto trestne stíhaná, nie je ešte dôvodom na náhradu škody, resp. na uznanie dôvodnosti uplatneného nároku. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Škoda ani porušenie právnej povinnosti (nesprávny úradný postup alebo prieťahy v konaní) ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu konajúce právo na jeho náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná. - 28. Krajský súd v Bratislave sa tiež oboznámil so spisom Okresného súdu Bratislava I, vedeného pod sp. zn. 20C/266/2015, z ktorého zistil, že žalobca podal proti Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR žalobu o náhradu škody vo výške 1 955 680,- € s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý opisuje totožne ako v podanej žalobe, proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej moci. 29. Žalovaný (Generálna prokuratúra SR) vo svojom vyjadrení k žalobe o náhradu škody potvrdil prieťahy v konaní a nezákonnosť postupu spočívajúcom v tom, že proti Z.. D. U. nebolo vznesené obvinenie pre zločin porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona už dňa 11.06.2012, ale až dňa 30.06.2014, pričom dňa 26.05.2014 Z.. D. U. zomrel a uznesenie o vznesení obvinenia z 30.06.2014 muselo byť následne zrušené. Potvrdil nesprávnosť úradného postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I v konaní pod ČVS:ORP-0794/OEK-B1-2012, Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3Pv 224/12/1101 a Krajskej prokuratúry Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 1KPt 1026/12/1100. Spochybnil však, že za prieťahy v konaní je primárne zodpovedný prokurátor, keďže orgánom príslušným na vznesenie obvinenia je v prvom rade vyšetrovateľ. Poukázal na to, že v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je možné uplatňovať iba takú škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom a ktorej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom. Za škodu spôsobenú žalobcovi IQ.. D. U., Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR nezodpovedná, táto škoda nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom, vznik škody nesprávnym úradným postupom v žalovanej výške nebol preukázaný a nie je možné tvrdiť, že škoda v takejto výške spôsobená trestným činom vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Škoda ani porušenie v právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinnou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, ktorou žalobca podporuje svoje tvrdenia k žalobe. Žalobcom tvrdená škoda vo výške uvádzanej v žalobe nebola a ani nemohla byť spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného. Túto škodu spôsobil Z.. D. U. a z toho dôvodu žalobca podal na neho trestné oznámenie, o ktorom sa následne viedlo trestné konanie. Prvotnou a bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo konanie Z.. D. U. a trestné oznámenie bolo až následkom tohto konania. V spise Okresného súdu Bratislava I sa nachádza písomnosť Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-35 zo dňa 15.07.2015 v ktorom Generálna prokuratúra SR opísala vybavenia podaním uvedenej spisovej značky zo dňa 30.05.2014, 17.09.2014 a 10.10.2014. Konštatuje, že stanovisko Krajskej prokuratúry Bratislava vo veci pod sp. zn. 1KPt 1026/12 zo dňa 27.11.2013 pri vybavovaní podnetu žalobcu zo dňa 31.10.2013 nebola v súlade so zákonom, a preto námietky uvedené v opakovanom podnete žalobcu boli vyhodnotené ako dôvodné. Generálna prokuratúra v liste zo dňa 30.05.2014 v predmetnej veci pri vybavovaní opakovaného podnetu žalobcu okrem iného skonštatovala prieťahy v konaní vyšetrovateľa ako aj nezákonnosť postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I. Listom zo dňa 25.04.2012 bolo generálnou prokuratúrou vytknuté dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava I a vyšetrovateľovi konanie v časti uznesenia sp. zn. 3Pv 151/11-13 zo dňa 26.03.2012, ktorou sa zaoberá nemožnosťou právnej kvalifikácie skutku v predmetnej veci ako trestného činu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 Trestného zákona. Až na základe usmernenia generálnej prokuratúry došlo následným služobným postupom prostredníctvom Krajskej prokuratúry Bratislava k vydaniu záväzného pokynu dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I vyšetrovateľovi, ktorý uznesením zo dňa 11.06.2012 začal trestného stíhanie pre uvedený trestný čin. Vzhľadom na zistenie prieťahu v konaní a neakceptovanie právneho názoru generálnej prokuratúry prezentovaného vo vyššie uvedených stanoviskách bol pod sp.zn. IV/6 GPt 170/13/1000-18 zo dňa 30.05.2014 vydaný Krajskej prokuratúre Bratislava v zmysle § 6 os. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. pokyn na ďalší zákonu zodpovedajúci postup. IV. Právne posúdenie 30. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 31. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 32. Predtým, ako sa súd začal zaoberať obsahom žaloby preskúmal najprv právomoc súdu rozhodovať vo veci. 33. Prvou podmienkou právomoci súdu rozhodovať o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je procesná spôsobilosť účastníkov konania. Žalovaný 2. namietal, že Ústava SR nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány výkonnej, medzi orgány súdnej, či zákonodarnej moci a nepovažovala sa za orgán verejnej správy, ktorého postup by mohol byť preskúmaný podľa príslušných ustanovení SSP v správnom súdnictve. S takýmto zužujúcim výkladom žalovaného súd nemohol súhlasiť. 34. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP). Na účely SSP sa orgány verejnej správy rozumejú aj štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 35. Súd poukazuje aj na zásadu zákazu denegatio iustitiae - odopretie spravodlivého súdu, ktorú zohľadňuje aj Ústava SR v článku 46. V správnom súdnictve je právo na prístup k spravodlivosti vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia a postupy správnych orgánov. Súd je povinný poskytnúť ochranu každému, kto tvrdí, že jeho právo je ohrozené alebo porušené, a vec patrí do právomoci súdu a sú splnené všetky zákonom stanovené procesné podmienky (uznesenie NS SR, sp. zn. 1Cdo 145/2009). Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. 36. Podľa § 3 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 37. Je nepochybné, že prokuratúra je štátnym orgánom (§ 2 zákona č. 153/2001 Z.z.) a ako orgán chrániaci práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu plní úlohy v oblasti verejnej správy. Pri svojom postupe a rozhodovaní sa nepochybne dotýka práv a právom chránených záujmov (právnej sféry) fyzických osôb a právnických osôb. Súd zastáva názor, že na účely SSP nie je možné prokuratúru vyňať spod právomoci správneho súdu a v danom prípade v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP je daná jej pasívna legitimácia. 38. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/56/2008, podľa ktorého nie je vadou konania, ak v prípade pochybností súd poskytne účastníkovi súdnu ochranu v súlade s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1, 2 Ústavy SR. 39. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý už skončil je novým inštitútom správneho súdneho konania, ktorý bol zavedený s účinnosťou od 01.07.2016 zákonom č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok). Cieľom nového inštitútu bolo umožniť osobe dotknutej iným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, pokiaľ počas trvania tohto zásahu nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP, teda zásahu, ktorý trvá alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa dôvodovej správy k SSP súdny prieskum už skončeného iného zásahu predstavuje nóvum oproti stavu de lege lata (§ 250v ods. 3 O.s.p.) a bude podmienený tým, že správnu žalobu nebolo možné podať počas trvania tohto iného zásahu a rozhodnutie správneho súdu bude dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod nemožnosťou podania žaloby počas trvania iného zásahu možno rozumieť i objektívnu príčinu, ktorou je napr. aj neexistencia uvedeného inštitútu v rámci súdneho prieskumu postupu (iného zásahu) orgánu verejnej správy. Doterajšia právna úprava súdneho procesu v rámci správneho súdnictva nepoznala možnosť napadnúť žalobou iný nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý už skončil. 40. Znamená to, že posúdenie nie len možnosti podať predmetnú žalobu posúdil súd podľa právneho predpisu účinného v čase jej podania, teda podľa SSP. 41. Zároveň včasnosť podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 256 SSP) možno počítať až odo dňa účinnosti novej procesnej úpravy teda, od 01.07.2016. Skutočnosť rozhodná pre posúdenie objektívnej dvojročnej lehoty podľa § 256 SSP je list Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/6 GPt 170/13/1000-35 zo dňa 15.07.2015, kedy v liste adresovanom žalobcovi bol konštatovaný nezákonný postup Okresnej prokuratúry Bratislava I a Krajskej prokuratúry Bratislava. Žaloba bola podaná v rámci objektívnej lehoty. Pokiaľ ide o posúdenie subjektívnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa § 256, táto začala plynúť dňa 01.07.2016 nadobudnutím účinnosti SSP a uplynula v súlade s § 69 ods. 4, 5, 6 SSP dňom 02.09.2016 (posledný deň lehoty počítanej na mesiace s rovnakým číselným označením pripadol na deň pracovného pokoja). Keďže žalobu žalobca podal elektronicky dňa 02.09.2016, súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas. 42. Ako už súd vyššie konštatoval žaloba proti inému už skončenému zásahu orgánu verejnej správy je novým inštitútom zavedeným do súdneho konania novým zákonom o správnom súdnom konaní, pričom rozhodnutie správneho súdu môže byť dôležité pre žalobcu v konaní o náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Niet preto dôvodu, aby súd nepreskúmal na základe predmetnej žaloby postup žalovaného opísaný v jeho žalobe. Neskúma pritom, či žalobcovi vznikla škoda, a či medzi konaním orgánu verejnej správy a vzniknutou škodou existuje príčinná súvislosť. Obmedzuje sa len na prieskum, či správny orgán konal v súlade s právnymi predpismi, alebo či sa pri svojom konaní dopustil porušenia právnych predpisov, ktoré znamenajú iný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, v konaní sa posudzuje, či bol žalobca takto ukrátený zásahom priamo zameraným alebo vykonaným proti nemu, prípadne či bol žalobca priamo dotknutý následkami takéhoto zásahu. Otázka vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nezákonným postupom je pre posúdenie iného zásahu podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP právne irelevantná. Súd v takomto prípade v súlade s § 252 ods. 2 a § 263 SSP iba určuje, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Nezaoberá sa škodou, jej výškou ani príčinnou súvislosťou medzi nezákonným postupom a vzniknutou škodou. 43. Súd sa preto v danom konaní nijako nezaoberal hypotetickým výpočtom (predpokladom) žalobcu, že počas štyroch rokov od podania trestného oznámenia by v prípade zákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní došlo k meritórnemu rozhodnutiu, ktorým by bol Z.. D. U. zaviazaný na náhradnú škodu žalobcovi ako poškodenému v trestnom konaní alebo by bol žalobca ako poškodený odkázaný na samostatné občianske súdne konanie. Rovnako sa súd nezaoberal ani otázkou žalobcom uvádzanej výšky škody a ani otázkou, či postup žalovaného 1. a 2. takúto škodu vôbec mohli spôsobiť. 44. Žalobca si uplatnil náhradu škody voči Z.. D. U. v trestnom konaní, rovnako o náhradu škody žiadal žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I od štátu zastúpeného Generálnou prokuratúrou SR. Uvedené možnosti mu priznáva právny poriadok SR. Súd dodáva, že právny predpis tiež umožňuje žalobcovi domáhať sa určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP, pričom použitie uvedených troch postupov uplatnenia práva sa vzájomne nevylučujú. Súd preto nemal dôvod neposkytnúť žalobcovi súdnu ochranu v predmetnom konaní a nerozhodnúť o žalobe. 45. Súd s ohľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že príslušné ustanovenia SSP sa v danom kontexte majú vykladať extenzívnejšie, ako to tvrdil žalovaný 2. vo svojom vyjadrení k žalobe. Prokuratúra sa pre potreby konania o predmetnej žalobe považuje za pasívne legitimovaný orgán verejnej správy, žalovaní nie sú mimo sféry právomoci správneho súdu, nad zákonom, pričom ako štátny orgán nie sú vyňatí ani spod zodpovednosti za prípadný svoj nezákonný postup (ako to vo svojom vyjadrení tvrdí žalovaný 2.). Zaradenie prokuratúry do samostatnej časti Ústavy SR mimo zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc je podľa názoru súdu z pohľadu posúdenia jej pasívnej legitimácie právne irelevantné. Súd k tomu dodáva, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 20C/266/2015 žalovaný (Generálna prokuratúra SR zastupujúca štát) uvedený argument neuviedol a na rozdiel žalovaného v predmetnej veci na nedostatok pasívnej legitimácie, presnejšie povedané nemožnosť posudzovať zákonnosť postupu žalovaného, nepoukázal. 46. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 47. Primárnym hodnotovým činiteľom v procese aplikácie práva súdom musí byť spravodlivosť a výsledkom aplikácie práva súdom musí byť rozhodnutie, ktoré je nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Ústavou garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa právo účastníka konania, aby o jeho veci bolo rozhodnuté v čo najkratšom možnom čase, bez zbytočných prieťahov a aby obsahom konania súdov alebo iných orgánov Slovenskej republiky nebolo irelevantné konanie, porušujúce ústavno-právne princípy (Nález Ústavného súdu II. ÚS 85/06-78 zo dňa 22.11.2006). 48. Ani právne, či skutkovo náročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva končeného rozhodnutia vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom uvedené platí nielen pre súdne ale aj pre administratívne konanie. Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 688/2014 zo dňa 04.02.2015). 49. Z administratívneho spisu vyplýva, že trestné konanie, nad ktorým dohľad viedla Okresná prokuratúra Bratislava I a následne Krajská prokuratúra Bratislava, trvalo nielen neprimerane dlho ako objektívne meraný časový úsek, ale je zrejmé, že uvedená neprimeraná dĺžka konania bola spôsobená neodbornými postupmi a nedostatočne zodpovedným prístupom zo strany dozorujúcich prokuratúr, chybným posúdením procesných a hmotnoprávnych ustanovení trestnoprávnych kódexov, čo niekoľkokrát konštatovala a žalovaným vytýkala Generálna prokuratúra SR v rámci interných pokynov a stanovísk k správam o stave konania. 50. Súd poukazuje na opis listín relevantných pre posúdenie predmetnej veci, ktoré sú opísané na stranách 7-12 odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorých celkom jednoznačne vyplynuli výhrady Generálnej prokuratúry SR voči postupu a spôsobu plnenia povinností Okresnou prokuratúrou I a Krajskou prokuratúrou Bratislava pri výkone prokurátorského dozoru v predmetnej trestnej veci. Súd nepovažuje za potrebné opätovne opisovať reakcie Generálnej prokuratúry SR na nezákonný postup, je z nich však zrejmé, že postup žalovaných nemožno hodnotiť inak ako totožne so závermi generálnej prokuratúry. 51. Súdu nedá len zhrnúť, že zo strany Generálnej prokuratúry SR bolo viackrát žalovaným vytknuté, že nedostatočne iniciatívne a odborne riešili predmetnú vec a opakovane sa neriadili stanoviskom generálnej prokuratúry napriek tomu, že z týchto stanovísk potreba začatia trestného stíhania vo veci. Generálna prokuratúra skonštatovala, že zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava I nebol zabezpečený plnohodnotný prokurátorský dozor a dozorujúci prokurátor sa nezaoberal relevantným spôsobom všetkými do úvahy prichádzajúcimi alternatívami možného právneho posúdenia konkrétnej veci, kedy toto pochybenie malo byť napravené adekvátnou intervenciou zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava, čo sa však neudialo. Pritom pri nepriatí adekvátnych opatrení bolo zo strany generálnej prokuratúry vytýkané hneď niekoľkokrát počas priebehu celého trestného konania. Bolo vytýkané i duplicitné vykonávanie úkonov trestného konania, pričom nenáležitým postupom žalovaných došlo okrem vydania nezákonného meritórneho rozhodnutia aj k zbytočným prieťahom v konaní. V dôsledku opísanej nečinnosti resp. irelevantných úkonov, dospeli prieťahy v konaní až do takého rozsahu, kedy až po uplynutí takmer 4 rokoch bolo vznesené obvinenie vtedy už proti nebohému Z.. D. U., ktoré bolo nutné následne z tohto dôvodu zrušiť. Z dôvodu pretrvávajúcich i opakovaných pochybení bolo uloženie pokynu Krajskej prokuratúre zabezpečiť odňatie veci dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava a vec realizujúcemu vyšetrovateľovi a zvážiť, či zistené pochybenia postupe dozorujúceho prokurátora nie je možné vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie podľa § 188 zákona č. 154/2001 Z.z.. 52. Súd nemal pochybnosti o tom, že predmetné počínanie si oboch žalovaných nespĺňalo kritéria riadneho procesného postupu a spôsobovalo prieťahy v konaní poškodzujúce žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní. Súd v zhode s názorom žalobcu konštatuje, že prieťahy v konaní vznikli predovšetkým v priamej príčine súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci a nerešpektovaním právneho názoru vyjadreného Generálnou prokuratúrou SR v jej písomnostiach adresovaných žalovaným, v dôsledku čoho vyšetrovateľ PZ postupoval nesprávne, keď trestné oznámenie najskôr odmietol, potom trestné stíhanie dvakrát zastavil. Nesprávny úradný postup žalovaného 1. spočíval v tom, že pri výkone dozoru v predmetnej trestnej veci príslušný prokurátor najprv zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci, následne dvakrát zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Nesprávny úradný postup žalovaného 2. spočíval vo vybavovaní podnetov žalobcu v rozpore so zákonom v dvoch prípadoch, ako to konštatovala Generálna prokuratúra SR. 53. Súd poukazuje na ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého vyšetrovanie obzvlášť závažných trestných činov je potrebné skončiť do 6 mesiacov vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do 4 mesiacov. Ide síce o poriadkovú lehotu, v rámci ktorej by spravidla malo dôjsť ku skončeniu vyšetrovania, avšak zákonom ustanovená približná lehota bola prekonaná niekoľkonásobne, a to práve z dôvodov na strane vyšetrovateľa PZ a žalovaným. 54. S ohľadom na uvedené súd považoval žalobu z hľadiska jej žalobných námietok za dôvodnú a určil, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný, ako je v súlade s § 263 SSP uvedené vo výroku tohto uznesenia. 55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).