Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016891746 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016891746.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: J.. R. X., I. Q., V.. X.XX.XXXX, bytom J. Q.Á. XX, A. H., proti žalovanému: J. X., V.. X.X.XXXX, P. J. Q. XX, A. H., zast. Mgr. Zdenkou Nemečkovou, advokátkou v Bratislave, Ľubinská 18, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 30.augusta 2016 č.k. 16C 215/2016-12 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. H., N. A. H., N. T., zapísané na K. Č.. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu T., parcely registra „. evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/XXX, vo výmere XXX R., zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XXX, vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele číslo XXXX/XXX, do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod spisovou značkou 16C 384/2015, o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva. 2/Vychádzal z návrhu žalobkyne, ktorá svoj návrh odôvodnila tým, že od 4.6.2015 prebieha konanie vo veci vyporiadania BSM strán sporu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16C 384/2015. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III , sp. zn. 38P 165/2014, zo dňa 11. 11. 2014, právoplatným dňa 1. 12. 2014. Napriek tomu, že žalovaný v auguste 2014 opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že odišiel za svojou novou partnerkou, s ktorou má v súčasnosti maloleté dieťa, jej vo februári 2016 oznámil, že sa nasťahuje späť do domu napriek svojej novej rodine. Svoj nátlak stupňoval tým, že sa žalobkyni vyhrážal, že v dome nainštaluje kamery a zabezpečovací systém, aby monitoroval pohyb v dome. Nakoniec sa jeho predpokladaný návrat nezrealizoval bez toho, aby uviedol dôvod, myšlienky na násilný vstup do domu však prezentoval aj potom. S odstupom šiestich mesiacov v auguste 2016 opäť žalobkyni zatelefonoval a oznámil jej, že sa nasťahuje do domu a vyhrážal sa jej, že vyvŕtal zámky a príde aj násilím. Nátlak a manipuláciu používa žalovaný aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré prišli po stretnutí s ním domov s obavami, že „tatinko príde rozbiť okná na dome a zničí im hračky, ktoré majú na okennom parapete“, čo vyplynulo z toho, že boli svedkami komunikácie žalovaného s príslušníkmi polície vo veci vstupu do domu. Žalovaný maloletým deťom uviedol, že „sa musí do domčeka vrátiť, lebo súd nerozhodol, komu patrí domček.“ Žalovaný nemá záujem dohodnúť sa, nemá záujem riešiť si bytovú otázku, napriek tomu, že v konaní o vyporiadanie BSM deklaroval, že o dom nemá záujem a požiadal o jeho nové znalecké ocenenie, napriek tomu už znalecký posudok už bol v konaní vypracovaný a žalovanému doručený, k dohode nedošlo. Sám sa žalobkyni priznal, že nemá záujem vyriešiť majetkové veci, nakoľko potrebuje mať so žalobkyňou „niečo, čo ich spája“, prípadne by sa mu ako vhodné javilo zriadiť v jeho prospech v dome vecné bremeno, aby sa mal kam vrátiť. 3/Dôkazom útokov žalovaného na osobu žalobkyne je skutočnosť, že sa neustále snaží vyhrocovať napätie, napáda ju, rozhovory s ňou si nahráva, v súdnych konaniach ako dôkazy používa výseky e- mailovej komunikácie a časti esemesiek. Neustále a opakovane na ňu vyvíja fyzický a psychický nátlak, opakovane sa jej vyhráža, že ju zničí, zničí jej rodinu a všetko, na čom jej záleží a svoje slová plní. V návrhoch a vyjadreniach podávaných na súd ju vykresľuje ako zlú matku, ktorá nie je schopná riadne sa postarať o maloleté deti, čím sa snaží o zmenu styku a zverenia. Opakovane sa jej vyhrážal, že prah ich domu neprekročí iný muž, nakoľko nepripustí, aby žalobkyňa mala iného partnera. Žalobkyňa sa domnieva, že dôvodom jeho konania je predpoklad žalovaného, že ju bude cez deti a dom neustále ovládať, a to i napriek tomu, že žalovaný má novú rodinu, novú partnerku aj dieťa. Aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 51P 309/2016, ktorým pôvodne žalovaný žiadal o zníženie výživného, následne zmenil návrh na striedavú osobnú starostlivosť, sa postavil opäť do úlohy vzorného otca, ktorému matka bráni vo výkone jeho práv. Výkon práva styku však realizuje tak, že v deň realizácie styku deti preberá výlučne v bydlisku matky, ako si sám vymienil, nevyberá ich zo školy alebo škôlky a sám rozhoduje, kedy príde v rozmedzí od 16.00 - 20.00 hod, nie je zriedkavosťou, že príde okolo 17.00 hod alebo aj neskôr a nie vždy ju o tom vopred informuje. Maloleté deti túto skutočnosť riešia a pýtajú sa, či a kedy otec príde. 4/Násilie na osobu žalobkyne zo strany žalovaného a nátlak na jej osobu sa neustále stupňujú, čo sa prejavuje aj na jej zdravotnom stave, keď vyčerpaná, psychicky unavená a nedokáže už ani reagovať na útoky zo strany žalovaného. Na základe negatívnych skúseností z komunikácie so žalovaným bola nútená zablokovať si komunikáciu s ním a presmerovala ju na jej advokáta, napriek tomu ju však žalovaný kontaktuje a vyhráža sa jej. Žalobkyňa má strach byť sama doma s deťmi, bojí sa, že žalovaný príde, bojí sa toho, čo urobí, keďže je sama a tento jej stav plne využíva žalovaný. V záujme maloletých detí ho opakovane žiadala, aby majetkové veci vyriešili, a prosila žalovaného, aby upustil od násilného správania a myslel na maloleté deti, ktorá len nedávno zasiahol rozvod a teraz znovu prežívajú neistotu spojenú s nerozvážnym konaním žalovaného. 5/Napriek jej prosbám vyriešiť vyporiadanie BSM žalovaný dňa 25. 8. 2016 prišiel do domu a za prítomnosti polície si do domu nasťahoval veci a znovu sa domáhal vstupu do domu, v ktorom býva žalobkyňa s deťmi. Žalobkyňa požiadala políciou o ochranu, keď psychické násilie nezanecháva žiadne vonkajšie viditeľné stopy, ktoré by v takomto prípade mohli byť dôvodom na okamžitý zásah polície, ale hoci dlhodobé pôsobenie žalovaného na psychiku jej a detí spôsobuje vážne ohrozenie duševného zdravia žalobkyne a zdravého vývoja maloletých detí, polícia jej nepomohla. Tieto traumy sa začínajú prejavovať na deťoch tak, že sú nadmieru citlivé, boja sa byť sami a potrebujú mať neustále pocit istoty. Pri dlhšom pobyte u žalovaného maloletá D. vždy ochorie, čo vysvetľuje tým, že „doma vždy ozdravie“, keď ju žalovaný v období, keď má byť u neho, následne beztak privezie žalobkyni. Maloleté deti sú pod neustálym tlakom, boja sa vysloviť svoj názor a chránia žalovaného, ktorý sa pred nimi postavil do pozície „muža, ktorému je ubližované a ich úlohou je ochraňovať ho.“ 6/Žalobkyňa je presvedčená, že konanie žalovaného vykazuje znaky násilia, ktoré možno definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti; násilie môže mať rôzne formy (fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexualizované, psychické alebo emocionálne), môže byť zjavné alebo skryté. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný má predispozíciu k poruchám psychického charakteru a aj počas manželstva bol v starostlivosti psychiatra a psychológa, vzhľadom k stupňujúcemu sa nátlaku z jeho strany má dôvodnú obavu z toho, že žalovaný psychicky nezvládne túto situáciu a môže fyzicky zaútočiť. Žalobkyňa je presvedčená, že konanie žalovaného je jednoznačne motivované snahou donútiť ju pod hrozbou násilia pristúpiť na akúkoľvek dohodu ohľadne vyporiadania majetku v BSM ako výmenu za to, že bude môcť slobodne a bez neho žiť a pracovať. 7/Z dôvodu, že hrozí obava, že bez nariadenia tohto opatrenia by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravia (fyzickom alebo psychickom) u žalobkyne a ich maloletých detí, žalobkyňa má dôvodný strach o svoje zdravie a zdravie maloletých detí, považuje preto právo na ochranu života a zdravia za silnejšie ako vlastnícke právo žalovaného. Konanie o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva na Okresnom súde Bratislava III prebieha od 4. 6. 2015, neodkladným opatrením sa preto nevytvorí žiadny nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a v dôsledku neho nevznikne ani neprimeraná ujma na strane žalovaného. 8/Súd prvej inštancie konajúc podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e) CSP konštatoval, že v predmetnej veci žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, výpisom z listu vlastníctva priloženom k návrhu vyplýva vlastnícke právo strán sporu k tam uvedeným nehnuteľnostiam, súčasný právny stav je taký, že nehnuteľnosti sú v BSM strán sporu v rámci prebiehajúceho súdneho konania na súde o jeho vyporiadanie. Šetrením v registri prvoinštančného súdu tento zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III , sp. zn. 38P 165/2014, zo dňa 11. 11. 2014, právoplatným dňa 1. 12. 2014; z obsahu spisu vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že žalovaný v auguste 2014 opustil spoločnú domácnosť, t. j. predmetný rodinný dom, do ktorého sa v súčasnosti domáha vstupu. Rovnako šetrením súdu bolo preukázaná existencia konania o návrhu na vyporiadanie BSM po zániku manželstva, vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod spisovou značkou 16C 384/2015. 9/Z prehlásenia rodičov žalobkyne F. D. R. Q. zo dňa 25.8.2016 súd zistil, že títo potvrdzujú pravdivosť skutočností uvádzaných v návrhu s dôrazom na skutočnosť, že tieto okolnosti majú negatívny vplyv na ich dcéru, ktorá kvôli tomu psychicky upadá, stráca radosť zo života a bývalého manžela sa bojí, čo sa negatívne prejavuje na jej zdravotnom stave a na deťoch, ktoré cítia strach o svoju matku a nemajú reálnu oporu ani v otcovi. 10/Z e-mailovej správy zaslanej dňa 24.8.2016 žalovaným žalobkyni súd zistil, že ju žalovaný žiada o poskytnutie kľúčov od domu a vstupnej brány za účelom premiestnenia si svojich osobných vecí do priestorov domu. 11/Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, súd sa v plnom rozsahu stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu. Za podstatné súd považoval zdôrazniť, že prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželov samo osebe neoprávňuje žalovaného narušiť krehkú psychickú rovnováhu maloletých detí D., V.. XX.X.XXXX (X-I.) D. Y., V.. XX.XX.XXXX (X - I.), nesporne narušenú rozvodom rodičov, tým, že sa po 2 rokoch znovu nasťahuje do rodinného domu, kde po rozvode bývajú maloleté deti samé s matkou. Tento už dva roky trvajúci stav nastal potom, čo sa žalovaný rozhodol opustiť spoločnú domácnosť, urobil tak na základe vlastného rozhodnutia v auguste 2014 z dôvodu, že mal mimomanželský vzťah a aj v súčasnosti má okrem novej životnej partnerky aj ďalšie dieťa. Je preto neprípustné, aby žalobkyňa spolu s deťmi žili v obavách a strachu z toho, ako bude spolužitie so žalovaným v jednom rodinnom dome za týchto okolností, keď má svoju novú rodinu - ďalšiu partnerku a dieťa, vyzerať, najmä preto, že žalovaný sa žalobkyni opakovane slovne vyhrážal, že ju zničí, čím obsahovo naplnil dôvodnosť podozrenia z násilia voči jej osobe. Okrem toho sám žalovaný v konaní o vyporiadanie BSM prezentoval svoje stanovisko, že o ďalšie vlastníctvo rodinného domu nemá záujem a spornou tak ostala len otázka náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu. Maloleté deti potrebujú pre svoj duševný a psychický rozvoj v mieste svojho bydliska pokoj, pocit istoty a zázemia, ktorý bol vstupom žalovaného do rodinného domu dňa 25.8.2016, naviac v prítomnosti polície, vážne narušený. Okrem už uvedených záverov by akceptácia tohto šikanózneho konania žalovaného súdom bola právne neprijateľná, keď ochrana žalobkyne a jej dvoch maloletých detí má bez akýchkoľvek pochybností prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalovaného, ktorý jeho výkon z dôvodu odchodu k novej rodine z vlastnej vôle prestal realizovať v auguste 2014, za dva roky odvtedy neprejavil záujem v nehnuteľnosti bývať, naopak, deklaroval, že chce iba vyporiadanie v peniazoch a nemá záujem nehnuteľnosť užívať, preto jeho vlastnícke právo nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nebude narušené, keď o jeho náhrade bude rozhodnuté súdom v konaní o vyporiadanie BSM. 12/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný tvrdiac, že spoločnú domácnosť neopustil dobrovoľne, z dôvodu odchodu za svojou novou partnerkou, ale z obavy o svoje zdravie, ako aj zdravý fyzický, psychický a mravný vývoj maloletých detí. Konal na základe incidentu dňa 6. 4. 2014, keď bol fyzicky napadnutý bratom žalobkyne za jej prítomnosti. Napadnutie nahlásil na oddelení polície, ktorá vec bola ukončená odložením veci, nakoľko obaja účastníci incidentu zhodne tvrdili, že k ničomu nedošlo, išlo len o slovnú výmenu. Žalovaný vzhľadom na krivú výpoveď nadobudol pocit, že žalobkyňa nemá žiadne zábrany a pri presadzovaní vlastných ambícií neberie ohľad na maloleté deti. V spoločnej nehnuteľností sa viac necítil bezpečne a bol nútený sa z nej vysťahovať. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie, že neprejavil od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti počas dvoch rokov záujem bývať v spoločnej nehnuteľnosti. O vydanie kľúčov žalovaný požiadal už v septembri 2015, čo bolo žalovanému žalobkyňou odmietnuté z dôvodu, že si neželá, aby vstupoval na predmetný pozemok. V júni 2016 sa súčasná priateľka žalovaného a matka ich spoločného dieťaťa rozhodla na nejaký čas odsťahovať k rodičom do Y., žalovaný sa rozhodol nepredĺžiť nájomnú zmluvu k bytu, v ktorom spolu s priateľkou a synom bývali. O tomto rozhodnutí informoval žalobkyňu s tým, že nájomná zmluva končí koncom augusta 2016, a teda do vyporiadania BSM bude užívať spoločnú nehnuteľnosť s tým, že sa bude podieľať na úhrade nákladov spojených s chodom domácnosti. Žalobkyňa opätovne reagovala tak, že žalovanému užívanie nehnuteľnosti neumožnila. Dňa 25. 8. 2016 sa žalovaný dostavil na adresu nehnuteľností s úmyslom nasťahovať si svoje osobné veci, žalobkyňa ho odmietla pustiť na nehnuteľnosť, preto žalovaný privolal policajnú hliadku, ktorú ale tiež privolala žalobkyňa z dôvodu, že žalovaný odvŕtava zámky a snaží sa násilne vniknúť do domu. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniam žalobkyne, že ju napáda, neustále na ňu vyvíja psychický a fyzický nátlak a opakovane sa vyhráža, že zničí všetkon na čom jej záleží. Fyzický kontakt bývalých manželov je obmedzený podľa žalovaného na minimálnu mieru, spolu komunikujú len vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti. Okrem toho žalovaný so žalobkyňou komunikoval iba ohľadom užívania spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ je žalobkyňa vyčerpaná alebo psychicky unavená, nie je to vinou žalovaného. V tomto smere nepovažoval žalovaný za vierohodné predložené čestné vyhlásenie rodičov žalobkyne, ktorí voči žalovanému prechovávajú negatívne emócie. Rovnako sa žalovaný ohradil voči tvrdeniam žalobkyne o psychickom nátlaku na maloleté deti resp. tvrdeniam žalobkyne, ktoré ho vykresľujú ako nezodpovedného otca. Žalovaný žalobkyňu nevykresľuje v zlom svetle, naopak uznáva jej zásluhy ako matky, s dcérami má vytvorený vynikajúci vzťah, deti sa tešia na čas strávený s otcom. V pozitívnom smere sa vyjadril aj kolízny opatrovník v správe zo šetrenia, ktoré vyjadrenie neguje tvrdenia žalobkyne o údajnom psychickom nátlaku na maloleté deti. Deti sa návratu otca úprimne tešili, domnieva sa preto, že ich vyjadrenia o tom, že by mal prísť rozbiť okná sú len dôsledkom vykresľovania osoby žalovaného ako nevypočítateľného násilníka. Tomu nasvedčuje aj správanie sa žalobkyne a jej rodičov, ktorí v deň, kedy si žalovaný doviezol svoje osobné veci, okríkli deti, aby šli okamžite dnu, ktoré konanie javí známky nátlaku na deti. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností žalovaného k maloletým deťom, o ktorom súd rozhodol tak, že takýto návrh zamietol. Konanie sa viedlo na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 51P/237/2016. Odvolateľ bol toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal pri nariadení neodkladného opatrenia len z tvrdení žalobkyne bez toho, aby mal osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, teda na základe vyššie uvedeného považoval nariadené opatrenie za nesprávne a požiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 14/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16/Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 17/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18/Nariadiť neodkladné opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že reálne existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 19/Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického pohľadu najtypickejšími dôkazmi budú v týchto prípadoch lekárske správy, trestné oznámenia a podobne. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí teda vyplývať z listín súdu predložených, napr. z obsahu Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z.z., ktoré dôvodné podozrenie z násilia vo vzťahu k osobe blízkej osvedčujú. 20/V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný na ňu opakovane vyvíja fyzický a psychický nátlak, opakovane sa jej vyhráža, že ju zničí, zničí jej rodinu a všetko, na čom jej záleží. Žalobkyňa žiadala o ochranu políciu, nakoľko však psychické násilie nezanecháva žiadne vonkajšie viditeľné stopy, ktoré by mohli byť dôvodom na okamžitý zásah polície, pomoc jej poskytnutá nebola, hoci dlhodobé pôsobenie žalovaného spôsobuje vážne ohrozenie duševného zdravia a zdravého vývoja tak žalobkyne, ako aj maloletých detí, ktoré sú nadmieru citlivé. 21/Týmto tvrdeniam však nezodpovedá obsah v spise sa nachádzajúcich listín - mailová žiadosť žalovaného o sprístupnenie domu z 24.8.2016 za účelom zloženia vecí, komunikácia prostredníctvom SMS medzi stranami (kde žalobníčka označuje žalovaného ako starostlivého otca, na ktorého sa deti tešia). Rovnako z obsahu zápisníc o žalovaným podaných trestných oznámeniach zo dňa 26. resp. 31. augusta 2016 nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by svedčili o psychickom či fyzickom vyhrážaní sa či nátlaku žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, resp. maloletým deťom. Pokiaľ ide o obsah prehlásenia rodičov žalobkyne z 25.8.2016, toto je možné vyhodnotiť ako subjektívne stanovisko rodičov žalobkyne vedené pochopiteľnou snahou pomôcť dcére za situácie, kedy psychicky upadá, pričom konštatovanie „neustáleho psychického nátlaku, ktorý sa má prejavovať na jej zdravotnom stave, pociťovanie strachu deťmi o svoju matku, nemajúc reálne oporu v otcovi“ sú konštatovania, ktorých reálny základ podložený nie je. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. zo dňa 28. 4. 2016 ohľadne prešetrenia pomerov maloletých detí vyplýva, že tieto veľmi ľúbia oboch rodičov, želajúc si, aby boli rodičia opäť spolu, nevedia si predstaviť, že by sa mali striedať a bývať niekde mimo domova, zázemie pre nich predstavuje ich domov. S otcom by boli rady kedykoľvek to bude možné. Podľa správy matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že deti sa na otca veľmi tešia, majú veľmi pekný vzťah. V e-maile zo dňa 1. 2. 2016 žalovaný prejavil záujem zdržiavať sa v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mu doposiaľ neodovzdala kľúče od domu, zabezpečí výmenu zámkov všetkých prístupových dverí, o termíne činnosti bude žalobkyňu informovať. Inštaláciu kamerového systému žalovaný odôvodnil snahou o zamedzenie možným zbytočným komplikáciám, pričom kamerový systém bude zaznamenávať práve jeho pobyt v rámci objektu. 22/Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosti procesnej prevencie, keď žalobkyňa ohrozenie nároku osvedčila len listinnými dôkazmi, ktoré sú všetky založené ne jej tvrdeniach, teda listinnými dôkazmi neosvedčila bez akejkoľvek pochybnosti reálne ani aktuálne hroziace domáce násilie. V danom prípade si rovnako nemožno nevšimnúť stanovisko maloletých detí resp. ignorovať ich záujmy. Je v rozpore so zásadami logiky, aby maloleté deti (X D. X I.) mali snahu o čo najčastejšie stretávanie sa s otcom, pokiaľ by tento vyvolával domáce násilie. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). V tomto čase však objektívne neprichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu žalobkyne, pretože táto súdu žiaden postačujúci dôkaz útoku/násilí voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý zásah súdu voči žalovanému, nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčila existujúci nárok žalobkyne. Preto odvolací súd dospel k záveru, že ani v čase vydania rozhodnutia prvoinštančného súdu neexistovala naliehavá potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi a uznesenie súdu prvej inštancie už len z toho dôvodu nebolo možné ako vecne správne potvrdiť. Podľa názoru odvolacieho súdu teda žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, t.j. že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni či maloletým deťom dôvodne podozrivý z násilia, v dôsledku čoho právny i skutkový záver prvoinštančného súdu nie je možné považovať za vecne správny, čo viedlo odvolací súd k zmene napadnutého uznesenia v zmysle § 388 CSP a zamietnutiu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. 23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).