Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/348/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211891 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315211891.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobkyne: Q.. V. S., A. E. X., Q. K. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, Bratislava, Björnsonova 8, proti žalovanému: Q. S., A. E. X., Q. K.P. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Námestie SNP 14, o vyporiadanie BSM a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. 10. 2016 č.k. 16C/384/2015 - 268, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že ukladá žalobkyni, aby strpela vstup žalovaného na nehnuteľnosti - stavba so súp.č. XXX6 postavená na parcele č. XXXX/XXX, druh stavby rodinný dom, pozemok parcelné č. XXXX/XXX, o výmere 122 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 542 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre okres B., Y. E. X., K. Ú. E. X., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol alternatívny návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalovaný domáhal uloženia zákazu žalobkyni brániť vstupu žalovaného na nehnuteľnosti - stavba súpisné číslo XXXX postavená na parcele č. XXXX/XXX, druh stavby rodinný dom, pozemok parcelné č. XXXX/XXX, o výmere 122 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 542 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálny odbor pre okres B., Y. E. X., katastrálne územie E. X., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, alebo alternatívne prikázať žalobkyni strpieť vstup žalovaného na nehnuteľnosti - stavba so súp.č. 2656 postavená na parcele č. XXXX/XXX, druh stavby rodinný dom, pozemok parcelné č. XXXX/XXX, o výmere 122 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 542 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálny odbor pre okres B., Y. E. X., katastrálne územie E. X., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 16C/215/2016 zistil, že žalobkyňa podala dňa 26. 8. 2016 samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodov podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému dočasne nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, až do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 16C/384/2015 o vyporiadanie BSM po zániku manželstva. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením zo dňa 30. 8. 2016 č.k. 16C/215/2016 - 12 a žalovanému uložil, aby nevstupoval dočasne do označenej nehnuteľnosti ( rodinného domu ), a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Na odvolanie žalovaného predložil súd prvej inštancie vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu na rozhodnutie, o rozhodnutí ktorého v čase rozhodovania o tomto návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia nemal vedomosť. 2/ Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu žalovaného na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia odôvodnil po právnej stránke ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal naliehavú a neodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov bývalých manželov v súvislosti s výkonom jeho práva so zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, konkrétne zakázaním žalobkyni brániť vstupu žalovaného na označené nehnuteľnosti alternatívne prikázaním jej strpieť vstup žalovaného na predmetné nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia veci samej. Bez ohľadu na osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorým je existujúce právo žalovaného na vyporiadanie zaniknutého BSM po rozvode manželstva, toto právo nie je ohrozené do tej miery, aby bol potrebný okamžitý zásah súdu. Z rovnakých dôvodov, z akých súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia a žalovanému zakázal vstup na nehnuteľnosti, súd prvej inštancie nepovažuje za účelné a nevyhnutné, aby žalovaný realizoval svoje právo ( užívať predmet vlastníctva ) neodkladne a okamžite, keď je nesporné z tvrdení oboch strán sporu, že tento stav je dôsledkom výlučne rozhodnutia žalovaného, ktorý v čase odchodu zo spoločnej domácnosti ( rodinného domu bývalých manželov ) si zabezpečil bývanie po dobu dvoch rokov uzatvorením nájomnej zmluvy a býval spoločne s novou partnerkou, s ktorou si založil rodinu. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z vyjadrenia samotného žalovaného v konaní o vyporiadanie BSM, ktorý nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia náhrady na vyrovnanie podielov žalobkyni, čím je daný predpoklad, že konečným rozhodnutím vo veci samej dôjde k zániku práva žalovaného užívať nehnuteľnosť, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením žalovaný domáha. Na samotné právo predmetnú nehnuteľnosť vyporiadať v rámci masy tvoriacej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nemá to, či žalovaný reálne toto právo aj vykonáva, žiadny vplyv. Preto nie je daný ani druhý dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia - ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení je nepodstatné, čo v skutočnosti viedlo žalovaného k odchodu zo spoločnej domácnosti, či to bol v tom čase mimomanželský pomer, z ktorého sa žalovanému narodilo dieťa, alebo konflikt ( fyzický útok ), na ktorý sa odvoláva a ktorý v ňom mal vyvolať obavy až strach zotrvať v nehnuteľnosti. Nesporné je, že manželstvo strán sporu zaniklo, žalovaný si založil novú rodinu, s ktorou žil v prenajatom byte dva roky, pričom nájomný vzťah ukončil žalovaný bez bližšieho objasnenia, keď jeho partnerka s malým dieťaťom odišla bývať k rodičom iba dočasne a nie je predpoklad, že by žalovaný mal vo vyporiadavanej nehnuteľnosti zostať bývať aj po rozhodnutí súdu, nakoľko obe strany prezentujú dohodu o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne a sporná je iba suma na vyrovnanie podielu žalovaného. Za daného stavu aj s ohľadom na prebiehajúce konanie o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým dcéram, je zrejmé, že strany sporu nebudú bývať v spoločnej domácnosti spolu s ich maloletými dcérami, preto argumentácia túžbou maloletých dcér byť so svojím otcom, s ktorým majú pekný vzťah, je v súvislosti s potrebou nariadenia žalovaným navrhovaného neodkladného opatrenia irelevantná. Žalovaný svoje rodičovské práva po zániku manželstva so žalobkyňou môže realizovať bez ohľadu na to, či býva s maloletými dcérami v spoločnej domácnosti a je zrejmé, že ani v budúcnosti nie je daný predpoklad spolužitia bývalých manželov v jednej domácnosti. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že niet dôvodu na neodkladný zásah do aktuálnych vzťahov strán sporu pri užívaní nehnuteľností patriacich do BSM, ktorých súčasný stav vytvoril práve žalovaný. Keďže žalovaný nepreukázal ani jeden zo zákonom predpokladaných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia ( potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia v danej veci ohrozený ) a s poukazom aj na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou súd prvej inštancie návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3/ V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP si súd prvej inštancie vyhradil právo rozhodnúť o trovách neodkladného opatrenia až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí vo veci samej. 4/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, a žalobkyni zakáže brániť vstupu žalovaného na označené nehnuteľnosti alebo alternatívne žalobkyni prikáže strpieť vstup žalovaného na označené nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie , že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom do masy BSM patrí aj rodinný dom v E. X., v ktorom v súčasnosti býva žalobkyňa aj s maloletými dcérami žalobkyne a žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie mal osvedčenú dôvodnosť ako aj trvanie nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, a tým je existujúce právo žalovaného na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Zároveň však súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné, aby žalovaný neodkladne realizoval svoje právo užívať predmet vlastníctva. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení nie je podstatné, čo ho viedlo k odchodu zo spoločnej domácnosti. Žalovaný v odvolaní uviedol, že spoločnú domácnosť neopustil dobrovoľne, z dôvodu, že odišiel za svojou novou partnerkou, tak ako sa jeho odchod snaží prezentovať žalobkyňa. Žalovaný opustil spoločnú domácnosť z obavy o svoje zdravie, ako aj zdravý fyzický, psychický a mravný vývoj spoločných maloletých detí, a preto dôsledky tohto jeho rozhodnutia nemôžu byť vykladané v jeho neprospech. Napriek odsťahovaniu sa žalovaného zo spoločnej domácnosti, ktoré vyústilo až do následného rozvodu manželstva strán sporu, sa žalobkyňa a žalovaný po rozvode ich manželstva pokúsili o obnovu ich manželského spolužitia, kedy sa zdržiavali, resp. trávili spoločné chvíle aj v spoločnej nehnuteľnosti; napriek tomu ale nedokázali obnoviť priaznivú rodinnú atmosféru. Bývalí manželia sa snažili o zmierenie, hoci neúspešne. Žalobkyňa aj žalovaný teda trávili čas v spoločnej nehnuteľnosti a o túto prejavovali záujem. Zmena v dovtedajšom postoji bola žalovaným prezentovaná až v súvislosti s otázkou vyporiadania BSM, keďže bolo v záujme žalovaného, aby sa čím skôr ukončilo majetkovoprávne vyporiadanie strán sporu. Následne však žalovaný opakovane žiadal žalobkyňu o odovzdanie kľúčov od spoločnej nehnuteľnosti, a to v septembri 2015, kedy ju informoval, že sa chce stretávať s maloletými deťmi P. P. W. v dome, aby mal na ne viac priestoru, keďže sa žalovanému v auguste 2015 narodil syn a značnú časť času vyhradeného pre dcéry by musel venovať zároveň novorodencovi. Žalobkyňa však žalovanému kľúče nevydala s odôvodnením, že si neželá, aby žalovaný vstupoval na predmetnú pozemok. Žalovaný je presvedčený, že žalobkyňa tým nesledovala záujem detí, ale svoje vlastné záujmy. Vo februári 2016 žalovaný informoval žalobkyňu, že mu v marci končí nájomná zmluva a keďže mu doposiaľ neumožnila užívať spoločný majetok, je odhodlaný užívať svoj majetok aj bez jej súčinnosti. Žalovanému sa však napokon podarilo nájomnú zmluvu predĺžiť a preto svoj úmysel v danom čase nerealizoval. V júni 2016 sa bývalá priateľka žalovaného, matka ich spoločného syna, rozhodla na nejaký čas odsťahovať k rodičom do Púchova. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný rozhodol, že nájomnú zmluvu na byt, v ktorom býval s bývalou priateľkou a ich synom, a v ktorom trávil tiež spoločný čas so svojimi dcérami nepredĺži, nakoľko nájom predstavoval finančné zaťaženie, ktoré si momentálne nemôže dovoliť. O svojom rozhodnutí informoval aj žalobkyňu, s tým, že nájomná zmluva mu končí v auguste 2016, preto až do konečného rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM bude užívať spoločnú nehnuteľnosť s tým, že sa tiež bude podieľať na úhrade záväzkov viaznucich na nehnuteľnosti, ako aj úhrade nákladov spojených s chodom domácnosti, na čo ale žalobkyňa reagovala tak, že mu užívanie nehnuteľností neumožní. Dňa 25. 8. 2016 sa žalovaný dostavil na adresu spoločnej nehnuteľnosti s úmyslom nasťahovať si svoje osobné veci. Po príchode žalovaného na adresu spoločnej nehnuteľnosti žalovaný skúsil, či je otvorená vstupná bránka na pozemok, a keďže bola zamknutá, požiadal žalobkyňu, aby mu otvorila, čo urobiť odmietla. Žalovaný sa preto rozhodol privolať policajnú hliadku a ďalej postupovať len za ich asistencie. Po príchode príslušníkov PZ žalovaný zistil, že žalobkyňa rovnako privolala policajnú hliadku, a to dokonca skôr, čo znamená, že tak urobila ešte predtým, než on vystúpil z auta. Napriek tomu žalobkyňa tvrdila, že žalovaný odvŕtava zámky a snaží sa násilne vniknúť do domu. Ak ale žalobkyňa tvrdí, že zavolala políciu na svoju ochranu, potom jej konanie vyzerá ako obyčajná inscenácia. Žalovaný je názoru, že ako žalobkyňa tak aj žalovaný môžu užívať spoločnú nehnuteľnosť bez toho, aby bolo nad mieru primeranú pomerom zasiahnuté do súkromného života žalobkyne a maloletých detí, ako aj do súkromného života žalovaného ( s prihliadnutím na dispozičné riešenie nehnuteľnosti ), a to do času, kým nedôjde k vyriešeniu vyporiadania BSM. Žalobkyňa sa však snaží účelovým a vopred premysleným konaním vylúčiť žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti a vykresliť ho ako vypočítavého násilníka, psychicky labilnú osobu, tyrana a nezodpovedného otca, voči čomu sa žalovaný výslovne ohradzuje. 5/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní označila žalobkyňa za nepravdivé. Poukazovala na to, že k dobrovoľnému opusteniu spoločnej domácnosti žalovaným spolu so všetkými jeho osobnými vecami a k odovzdaniu kľúčov žalobkyni došlo v auguste 2014. Tento dobrovoľný krok žalovaného bol vyvrcholením jeho opakovaných kratších a dlhšie trvajúcich odchodov a návratov, ktoré sa začali v januári 2014. Sám žalovaný po zvážení situácie, najmä z dôvodu neschopnosti ukončiť mimomanželský pomer, zvážil, že je pre neho lepšie žiť sám a nájsť seba samého. Uvedené rozhodnutie nebolo spôsobené obavou o jeho zdravie ani obavami o zdravie maloletých detí, ale výlučne potrebou žalovaného oslobodiť sa a začať nový život na inom mieste. Žalovaný neprejavil skutočný záujem o obnovu manželského spolužitia so žalobkyňou. Napriek vedomosti, že pokračovanie mimomanželského vzťahu spôsobí zánik manželstva, v ňom žalovaný pokračoval a aj keď sa cca dva týždne po opustení spoločnej domácnosti s vtedajšou partnerkou rozišiel, o niekoľko dní na to oznámil žalobkyni, že má novú partnerku a požiadal žalobkyňu o urýchlenie rozvodu. Obdobie od 9/2014 do 12/2014 trávil žalovaný v prenajatom byte v spoločnosti novej partnerky, čoho výsledkom bolo zistenie žalovaného na Vianoce 2014, že jeho partnerka čaká dieťa. V období od 9/14 do 12/2014 už rodina netrávila spoločne čas, návštevy žalovaného v spoločnom dome boli len výnimočné, nemožno z nich vyvodiť záujem o spoločnú domácnosť, na chode ktorej sa žalovaný nepodieľal fakticky od marca 2014. Žalovaný sa už pred rozvodom manželstva vyjadroval, že sa v spoločnom dome necíti dobre a že toto miesto na neho zle vplýva. Strany už pred rozvodom riešili otázku vzájomného majetkového vyrovnania, pričom v tom čase žalovaný uvádzal, že vzhľadom na ťarchu, ktorá viazne na nehnuteľnosti a s ohľadom na spoločné maloleté deti nežiada majetkové vyrovnanie a o nehnuteľnosť nemá záujem. Tomu zodpovedá aj postoj žalovaného, keďže výlučne žalobkyňa po rozvode manželstva uhrádzala a uhrádza všetky náklady a záväzky viaznuce k spoločnej nehnuteľnosti. Svoje povinnosti vyplývajúce mu z vlastníctva spoločného majetku žalovaný so žalobkyňou nikdy neriešil. Svoj postoj žalovaný zmenil po zistení, že jeho nová partnerka je tehotná; začal odkladať riešenie majetkových vzťahov, hoci práve ich vyriešenie by bolo v prospech žalovaného a jeho novej rodiny. Keďže k dohode medzi bývalými manželmi nedošlo, žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM po zániku manželstva. Žalovaný sa k návrhu po jeho doručení nevyjadril a podávaním procesných návrhov sa snažil čo najviac oddialiť otvorenie pojednávania vo veci. Predmetné konanie je aktuálne v štádiu po vypracovaní znaleckého posudku ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM a vyjadrení strán sporu k mase BSM. Žalobkyňa aj počas konania navrhovala žalovanému mimosúdnu dohodu, napriek jej snahe k dohode nedošlo. Je pravdou, že v septembri 2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že sa chce s maloletými deťmi stretávať v spoločnom dome, aby nerušili jeho maloletého syna. Dôvodom tejto žiadosti však nebola obnova spoločnej domácnosti, ani nasťahovanie sa späť do spoločnej nehnuteľnosti a z toho vyplývajúci výkon práv a povinností vlastníka. Dôvodom tejto žiadosti bolo len „ad hoc“ využívanie spoločnej nehnuteľnosti na trávenie času s maloletými deťmi s následným návratom do spoločného bytu k partnerke a maloletému synovi. K tvrdeniu žalovaného, že sa chcel nasťahovať do spoločného domu vo februári 2016, žalobkyňa poukázala na obsah emailovej správy od žalovaného zo dňa 1. 2. 2016, v ktorej ju informoval o tom, že sa bude postupne zdržiavať v dome až do vyporiadania majetkových vzťahov, t.j. pokým bude právoplatným majiteľom. Keďže mu doposiaľ neodovzdala kľúče od domu, on zabezpečí výmenu všetkých zámkov od prístupových dverí, vrátane garáže a vstupnej brány, o termíne výmenu ju bude včas informovať, aby mohla byť prítomná. Zároveň jej oznámil, že po sprístupnení vstupu bude inštalovaný kamerový systém, ktorý bude monitorovať a zaznamenávať pohyb žalovaného v rámci objektu. Žalobkyňa na uvedené oznámenie reagovala tak, že montáž kamerového systému je nedôvodná a vyzvala žalovaného, aby svoj úmysel nasťahovať sa do spoločného domu deklaroval aj tým, že uhradí náklady spojené s užívaním domu a splátku úverov a ona mu následne umožní vstup do spoločnej nehnuteľnosti. Od doručenia uvedenej informácie však žalovaný žalobkyňu nekontaktoval, ani sa do spoločnej nehnuteľnosti nenasťahoval. Až z prebiehajúcich súdnych konaní žalobkyňa zistila, že žalovaný si predĺžil nájomnú zmluvu. V kontexte s uvádzaným tvrdením žalovaného vzniká rozpor s jeho návrhmi a vyjadreniami uvádzanými v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 51P/309/2016 ( pôvodne konanie o zníženie výživného na maloleté deti ), v ktorom žalovaný dňa 12. 2. 2016 podal návrh na zmenu zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, pričom v návrhu tvrdí, že má vytvorené všetky vhodné podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti a je jeho záujmom včleniť jeho deti do novej rodiny, aby si s jeho maloletým synom vytvárali súrodenecké väzby. Pripravenosť realizovať striedavú starostlivosť prezentoval žalovaný aj na návšteve kolízneho opatrovníka v prenajatom byte v apríli 2016 ako aj na pojednávaní v právnej veci dňa 11. 5. 2016. Partnerka žalovaného sa aj s dieťaťom odsťahovala do bytu v Púchove, nie k jej rodičom, ako tvrdí žalovaný. Tiež nemožno hovoriť o bývalej partnerke, nakoľko ku skončeniu vzťahu medzi nimi nedošlo a partnerka žalovaného aj so synom ho pravidelne navštevujú v prenajatom byte. Skutočným dôvodom odsťahovania sa partnerky žalovaného so synom z prenajatého bytu do Púchova bolo preukázanie dôvodnosti žaloby žalovaného na zníženie výživného, ato plnenie si vyživovacej povinnosti aj voči mal. synovi, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Ešte aj v podaní zo dňa 16. 9. 2016 žalovaný trval na návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti, čím nepriamo prezentoval, že má vytvorené všetky podmienky na jej realizáciu. Rovnako je pravdou, že sa dňa 25. 8. 2016 žalovaný dostavil na adresu spoločnej nehnuteľnosti a domáhal sa vstupu do nej. Nie je ale pravdou, že situácia bola zinscenovaná žalobkyňou. Žalovaný mal po príchode na opasku nainštalovanú kameru, pohyboval sa na základe telefonických inštrukcií právneho zástupcu len na spoločnom pozemku, on sám zavolal policajnú hliadku, pričom celý priebeh si nahrával a sporadicky komunikoval so svojím právnym zástupcom telefonicky. Žalobkyňa zavolala policajnú hliadku až po príchode žalovaného, po tom ako sa domáhal vstupu do domu. Napriek snahe žalobkyne situáciu riešiť zmierlivo, žalovaný preskočil plot, otvoril si garáž a vniesol do nej veci - posteľ, športové náčinie a niekoľko osobných vecí nie bežnej potreby, keďže sú uložené v garáži od 8/2016 doteraz. Následne žalobkyňa zistila, že žalovaný, hoci tvrdil, že ukončenie nájomnej zmluvy je dôvodom jeho nevyhnutného nasťahovania sa späť do spoločnej nehnuteľnosti, v prenajatom byte naďalej býval. Vyhrotenie situácie za asistencie polície a prítomnosti maloletých detí tak bolo zbytočné a len zhoršilo vzájomné už aj tak napäté vzťahy. Žalovaný však hneď nasledujúci deň podal na žalobkyňu rozsiahle trestné oznámenie, ktoré s odstupom niekoľkých dní doplnil o ďalšie skutočnosti aj vo vzťahu k blízkym osobám žalobkyne. Od uvedeného času tak strany prestali normálne komunikovať. Žalobkyňa je preto názoru, že žalovaný nedostatočne preukázal základnú podmienku vyžadovanú na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobkyňa nikdy nespochybňovala existenciu vlastníckych práv žalovaného k nehnuteľnosti a má skutočný záujem na vysporiadaní majetkových vzťahov so žalovaným. Aj vtedy, ak by boli splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, musí súd zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti ( prípadne tvrdených skutočností ) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom neodkladného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúcich z týchto vzťahov, by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti ( bol zrejme nespravodlivý ). V danom prípade nie je naplnená ani podmienka potreby dočasnej úpravy pomerov, nakoľko konanie o vyporiadanie BSM prebieha, masa BSM je ustálená a vzhľadom na stav dokazovania možno očakávať v krátkom čase meritórne rozhodnutie. Na strane žalovaného sú zabezpečené potreby bývania a nemožno prehliadať fakt, že v prenajatom byte so žalovaným nepravidelne žije aj jeho partnerka s maloletým synom. Existencia samostatného bývania žalovaného tak pozitívne vplýva aj na upevnenie jeho väzieb s novou partnerkou a jeho maloletým synom. Pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je nutné vziať do úvahy aj to, či by vydaním neodkladného opatrenia nedošlo k neprimeranému zásahu do práv žalobkyne ako aj maloletých detí. Žalovaný svojím konaním - nahrávaním rozhovorov so žalobkyňou, obsahom podaní voči žalobkyni, podaným trestným oznámením na žalobkyňu - vyhrotil vzájomné vzťahy do neúnosnej miery. Spolužitie žalobkyne so žalovaným v spoločnej nehnuteľnosti preto nie je možné a bolo by neprimeraným zásahom do práv žalobkyne spoločný dom vzhľadom na dispozičné riešenie neumožňuje zachovanie súkromia žalobkyne, ani maloletých detí a spolužitiu by neprispela ani prípadná montáž kamerového systému na monitorovanie pohybu v dome, ktorú navrhoval žalovaný. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, aký dosah by malo prípadné neodkladné nariadenie na maloleté deti, ktoré sú aktuálne konfrontované s tým, že majú byť vypočuté v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 51P/309/2015 a vnímajú, že rodičia spolu nekomunikujú, tiež boli prítomné pri príchode polície dňa 25. 8. 2016, čo v nich vzbudzuje obavy. Je v záujme maloletých detí zabezpečiť im pokoj a pocit istoty. Žalovaný sa od rozvodu nepodieľa na nákladoch spojených s úhradou spoločného záväzku k spoločnej nehnuteľnosti, preto uplatňovanie výlučne vlastníckych práv k celej nehnuteľnosti bez adekvátneho plnenia povinností vlastníka nemožno považovať za primerané a dôvodné na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa je preto názoru, že nie sú naplnené predpoklady uvedené v ust. § 325 ods. 1 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, platného a účinného od 1. 7. 2016 ( ďalej len CSP ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10/ Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11/ Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalovaný navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu ( tj. že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou navrhujúcej strany, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 13/ Odvolací súd v rámci posudzovania dôvodnosti odvolania žalovaného zistil, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré podala dňa 26. 8. 2016 žalobkyňa, rozhodol Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 30. 8. 2016 č.k. 16C/215/2016 - 12 tak, že žalovanému uložil, aby nevstupoval dočasne do označenej nehnuteľnosti ( rodinného domu ), a to do právoplatného skončenia konania vo veci vyporiadania BSM. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. 10. 2016 č.k. 1Co/2/2016 - 63 ). V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že nariadenie neodkladného opatrenia na základe ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP si vyžaduje preukázanie odôvodneného podozrenia z násilia. Keďže neodkladné opatrenie tohto obsahu možno nariadiť len na návrh, dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia ( lekárskymi správami, trestnými oznámeniami a pod. ). V spisovom materiáli sa však nachádza mailová žiadosť žalovaného zo dňa 24. 8. 2016 o sprístupnenie domu za účelom zloženia vecí, komunikácia medzi stranami sporu prostredníctvom SMS, v ktorých žalobkyňa označuje žalovaného ako starostlivého otca, na ktorého sa deti tešia. Ani z obsahu zápisníc o žalovaného trestných oznámeniach zo dňa 26. 8. resp. 31. 8. 2016 nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by svedčili o psychickom či fyzickom vyhrážaní či nátlaku žalovaného. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 28. 4. 2016 v rámci šetrenia pomerov maloletých detí vyplynulo, že tieto ľúbia oboch svojich rodičov, matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že deti sa na otca vždy tešia, majú pekný vzťah. Odvolací súd preto uzavrel, že z doposiaľ predložených listinných dôvodov nebolo osvedčené reálne a ani aktuálne hroziace domáce násilie, a teda neboli ani splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu voči žalovanému, z ktorého dôvodu návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 18/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené. Odvolací súd považuje za nesporné, že žalovaný osvedčil existenciu právneho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sú on aj žalobkyňa bezpodieloví spoluvlastníci; sporové strany v súčasnosti v prebiehajúcom konaní sp. zn. 16C/384/2015 ( v rámci ktorého bol podaný aj tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ) riešia otázku majetkového vyporiadania po zániku ich manželstva. V označených nehnuteľnostiach žije žalobkyňa spolu s maloletými deťmi pochádzajúcimi zo zaniknutého manželstva so žalovaným; žalovaný sa z predmetných nehnuteľností odsťahoval cca pred dvomi rokmi. Zo zisteného skutkového stavu tiež vyplýva, že hoci žalovaný stále spoluvlastnícky participuje na predmetných nehnuteľnostiach ( k vyporiadaniu BSM doposiaľ nedošlo ), dlhodobo k nim nemá umožnený prístup, keďže žalobkyni odovzdal kľúče od nehnuteľnosti a žije v prenajatom byte. Z doposiaľ produkovaných dôkazov tiež plynie, že žalobkyňa žalovanému - hoci je bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností - neumožňuje vstup na nehnuteľnosti ( odmietla mu vydať kľúče od vstupnej brány resp. iných častí domu ). 19/ Žalovanému je tak upieraný výkon jeho vlastníckych práv. Na vylúčenie žalovaného z jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam pritom nateraz neexistuje žiadny relevantný dôvod. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. 10. 2016 č.k. 1Co/2/2016 - 63, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného v konaní o neodkladnom opatrení, ktoré bolo nariadené súdom prvej inštancie ( uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 8. 2016 č.k. 16C/215/2016 - 12 ) na návrh žalobkyne, nebola osvedčená existencia odôvodneného podozrenia z násilia žalovaného voči žalobkyni ( maloletým deťom ). Odopieranie vstupu žalovanému na nehnuteľnosť, ktorej je tiež vlastníkom, znamená hrubý zásah do jeho vlastníckych práv, na ktorý v súčasnosti neexistuje relevantný dôvod. Keďže v súčasnom štádiu konania relevantný dôvod na obmedzenie žalovaného, ktorý je tiež vlastníkom označených nehnuteľností, v jeho vstupe na predmetné nehnuteľnosti chýba, pričom žalovanému je upierané právo vstúpiť na nehnuteľnosť, ktorú ( tiež ) vlastní, odvolací súd dospel k záveru, že je nutné jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a teda, že sú splnené podmienky pre dočasnú úprava pomerov strán sporu. Odvolací súd poznamenáva, že hoci žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval tým, že sa hodlá do nehnuteľnosti nasťahovať, v zmysle ním zvoleného petitu sa domáha strpenia jeho vstupu na nehnuteľnosť ( teda nie jej užívania ). 20/ Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto odvolací súd zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť strpieť vstup žalovaného na nehnuteľnosti ( § 388 CSP ). Žalovaný sa síce alternatívne domáhal neodkladným opatrením uloženia povinnosti žalobkyni nebrániť mu vo vstupe na nehnuteľnosti, v konečnom dôsledku ale oba navrhované petity smerovali k rovnakému výsledku - umožniť mu vstup na predmetné nehnuteľnosti. 21/ Odvolací súd dodáva, že mu je zrejmé, že vzhľadom na súčasný napätý vzťah medzi sporovými stranami by osobný kontakt bývalých manželov pod jednou strechou mohol vzájomné vzťahy ešte viac vyhrotiť a že aj doterajšie oddelené bývanie strán sporu prispieva k tomu, aby sa aktuálny konfliktný vzťah medzi nimi ďalej nevyhrocoval. To však nemôže byť dôvod na odopretie ( a fakticky vylúčenie ) žalovaného z akejkoľvek účasti na výkone jeho práv ( ako aj povinností ) ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Existujúci napätý vzťah medzi stranami sporu si vyžaduje od oboch značnú dávku tolerancie a veľkorysosti pri riešení otázky vlastníckych práv, osobitne s ohľadom na záujmy a potreby ich spoločných maloletých detí. Ako žalobkyňa tak aj žalovaný by mali mať pri zvolení ďalšieho postupu v danej veci na pamäti, že konfrontačný a necitlivý prístup k presadzovaniu vlastných práv ( a to na oboch stranách sporu ) môže uzavretie otázky vzájomného majetkového vyrovnania len zbytočne skomplikovať a zároveň negatívne ovplyvniť doposiaľ zjavne fungujúce rodičovské vzťahy. 22/ O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí ( § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 23/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).