Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6NcC/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016892089 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016892089.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W.. T. T., D. S. S. X, S., zast. splnomocnenou zástupkyňou W.. H. T., D. S. S. X, S. proti odporcovi: B.. W. T., D. S. S.J. X, S., zast. JUDr. Jozefom Tuhovčákom, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľkou vo veci Okresného súdu Bratislava I vedenej pod sp. zn. 1P/225/2007, takto r o z h o d o l : Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Mgr. Katarína Škultétyová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1P/225/2007. o d ô v o d n e n i e : Matka navrhovateľky, ktorá je zároveň jej zástupkyňou v konaní, sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 30.11.2007 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej navrhovateľke. V priebehu konania navrhovateľka nadobudla plnoletosť a stala sa tak sama účastníčkou konania. Zástupkyňa navrhovateľky podaniami zo dňa 17.03.2015 a dňa 13.04.2015 žiadala, aby vec bola odňatá Okresnému súdu Bratislava I a prikázaná inému súdu. V týchto podaniach okrem iného uviedla, že konaním a celkovým postupom, postojom Okresného súdu Bratislava I v konaní vzniká odôvodnené podozrenie a obavy, že tento súd nie je nestranný, skôr zaujatý a nespravodlivý, neobjektívny. Vnímala ho ako šikanózny a diskriminujúci práva dieťaťa. Uviedla, že tomuto súdu neverí a mala za to, že je voči nej zjavne zaujatý, jej dcére (navrhovateľke) spôsobuje škody veľkého rozsahu a chráni záujmy výlučne násilného otca dieťaťa (odporcu). V tejto súvislosti poukázala aj na niekoľko konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I, ktoré iniciovala a v ktorých postup súdu vnímala ako napomáhanie domácemu násiliu a jeho neprekazenie. Postup Okresného súdu Bratislava I preto u zástupkyne navrhovateľky evokoval odôvodnené podozrenie na ovplyvňovanie konaní. Poukázala tiež na skutočnosť, že predseda a podpredseda Okresného súdu Bratislava I boli donedávna jej kolegami a ich postoje voči svojej osobe vnímala ako záporné a zaujaté. Vylúčenie Okresného súdu Bratislava I z prejednania tejto veci považovala za nevyhnutné aj preto, že zjavne a preukázateľne poškodil základné ľudské práva navrhovateľky, o čom svedčí nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 20/2014-39, zo dňa 24.04.2014. Okresný súd Bratislava I predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky na prikázanie veci inému súdu. Krajský súd v Bratislave uvedené podania navrhovateľky podľa ich obsahu posúdil ako námietku zaujatosti vznesenú voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I (§ 14 v spojení s § 15a O.s.p.) a žiadosť o prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Preto prípisom zo dňa 30.06.2015, č. k. 6NcC/38/2015-1355, spis vrátil Okresnému súdu Bratislava I bez rozhodnutia o námietke zaujatosti a návrhu na prikázanie veci inému súdu za účelom zabezpečenia vyjadrenia jednotlivých sudcov Okresnému súdu Bratislava I k vznesenej námietke zaujatosti. Po odstránení tohto nedostatku Okresný súd Bratislava I spis opätovne predložil krajskému súdu. Sudcovia Okresného súdu Bratislava I, Mgr. Angela Balázsová, JUDr. Marta Barková, JUDr. Katarína Bartalská, JUDr. Otília Belavá, JUDr. Stanislava Bezáková, JUDr. Beáta Bizoňová, JUDr. Milena Daubnerová, JUDr. Stanislav Dutko, JUDr. Radovan Groman, JUDr. Viera Hadrbulcová, JUDr. Janette Hajdinová, JUDr. Mariana Harvancová, JUDr. Ivona Hrčeková, JUDr. Andrea Hrneková, JUDr. Denisa Cviková, JUDr. Ján Jamrich, Mgr. Jana Janics Bajánková, Mgr. Michal Kačáni, JUDr. Dana Káčerová, JUDr. Anna Kašajová, JUDr. Roland Kemény, Mgr. Nina Kollárová, JUDr. Zuzana Kučerová, JUDr. Viera Marková, JUDr. Juraj Mihál, JUDr. René Milták, JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová, JUDr. Mária Ondriášová, JUDr. Edita Sahánková, JUDr. Vladimír Sklenka, JUDr. Emília Szullová, Mgr. Pavol Tomík, Mgr. Adela Unčovská, JUDr. Richard Molnár, JUDr. Zuzana Hlistová, JUDr. Ján Golian, PhD. a JUDr. Martina Líšková, vo vyjadrení k námietke zaujatosti (č. l. 1363-1364) uviedli, že sa necítia byť zaujatí, resp. že nemajú pomer k veci, účastníkom konania a ich zástupcom. Sudkyňa JUDr. Gabriela Buľubašová sa cítila byť zaujatá z dôvodu, že p. T. osobne pozná. Zaujaté sa cítili byť aj sudkyne JUDr. Otília Doláková a Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková, avšak bez ďalšieho zdôvodnenia. Sudkyňa JUDr. Zuzana Doricová uviedla, že možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, nakoľko matka navrhovateľky (W.. T.) podala voči nej žalobu na ochranu osobnosti. Sudkyňa JUDr. Eva Fulcová svoju zaujatosť zdôvodnila tým, že matka navrhovateľky je jej dlhoročná bývalá kolegyňa. Rovnako sudca JUDr. Michal Valent uviedol, že sa cíti byť zaujatý z dôvodu, že je bývalý kolega matky navrhovateľky. Sudkyňa JUDr. Eva Tulejová taktiež uviedla, že je zaujatá a poukázala na č. l. 170a spisu, na ktorom je založený jej návrh na rozhodnutie podľa § 15 O.s.p. zo dňa 28.05.2008 (po tom ako jej dňa 26.05.2008 bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie), kde uviedla, že matku navrhovateľky osobne pozná a je jej kolegyňou z Okresného súdu Bratislava III, z ktorého dôvodu jej vec bola aj následne odňatá. Sudkyne JUDr. Daniela Drnáková a Mgr. Patrícia Skotnická boli v čase podávania vyjadrenia k námietke zaujatosti na materskej dovolenke. Zákonná sudkyňa Mgr. Katarína Škultétyová vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že sa necíti byť zaujatá a že o tom, že nie je vylúčená už bolo rozhodnuté. Krajský súd, ktorý o námietke zaujatosti rozhodoval podľa § 16 ods. 1 tretia veta O.s.p., dospel k záveru, že námietka zaujatosti nie je dôvodná. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom cit. ust. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným určitý kvalifikovaný pomer sudcu buď k prejednávanej veci, o ktorý ide v prípade konkrétneho priameho či nepriameho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci alebo k účastníkom konania, príp. ich zástupcom, o ktorý ide v prípade príbuzenského alebo rýdzo osobného (pozitívneho či negatívneho) vzťahu sudcu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka konania ako aj v prípade, ak medzi sudcom a účastníkom konania alebo jeho zástupcom je vzťah určitej závislosti. Len také skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť vyššie uvedený pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, môžu tvoriť zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je pri riešení otázky nestrannosti sudcu potrebné brať zreteľ na subjektívnu i objektívnu stránku nestrannosti. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, pričom sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Rozhodujúce pritom nie je subjektívne stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna stránka nestrannosti sudcu je založená na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu z objektívnej stránky spočíva v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca mohol byť zaujatý. Objektívnu nestrannosť pritom nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu môže nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Právo na prejednanie veci nestranným súdom však neznamená, že súd je povinný vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre jeho zaujatosť. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba vo výnimočných prípadoch a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Rozhodujúcim prvkom pri rozhodovaní o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená a či povaha a stupeň vzťahu sú také, že môžu spôsobiť nedostatok nestrannosti súdu. V prípade sudkyne Okresného súdu Bratislava I Mgr. Kataríny Škultétyovej krajský súd nezistil žiadne relevantné okolnosti vyžadované § 14 ods. 1 a ani z vyjadrenia tejto sudkyne nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci. V danej veci nebol preukázaný pomer zákonnej sudkyne k veci, k účastníkom konania ani k ich zástupcom. Rovnako zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali pravdivosť vyjadrenia zákonnej sudkyne, že sa vo veci necíti byť zaujatá. Krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že subjektívne stanovisko sudcu, či sa cíti byť zaujatý alebo nie, nie je samo osebe rozhodujúce pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Podstatná je existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. V predmetnej právnej veci však podľa názoru krajského súdu nebola preukázaná existencia takýchto objektívnych skutočností. Zo znenia námietky zaujatosti vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v nej skôr namietala postup Okresného súdu Bratislava I v konaní o prejednávanej veci ako aj v iných konania vedených na Okresnom súde Bratislava I, ktoré iniciovala. Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že postup sudcu v konaní v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu, pretože ide o okolnosti spočívajúce v postupe súdu v konaní o prejednávanej veci, resp. v rozhodovaní v iných veciach. Zároveň krajský súd dodáva, že na odstránenie prípadnej procesnej nesprávnosti, ktorej by sa sudca v konaní dopostil a na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov, slúži systém opravných prostriedkov, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je úplne odlišný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má krajský súd za to, že nebola preukázaná existencia takých objektívnych skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver, že napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť zákonná sudkyňa Mgr. Katarína Škultétyová rozhodovať v danej veci nezávisle a nestranne pre jej pomer k účastníkom konania, resp. ich zástupcom či k prejednávanej veci. Krajský súd preto vznesenej námietke zaujatosti voči nej nevyhovel a rozhodol podľa § 16 ods. 1 O.s.p. tak, že ju nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Záverom krajský súd poznamenáva, že vzhľadom na nevylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania danej veci, nebolo potrebné rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení ostatných sudcov Okresného súdu Bratislava I a zároveň ani neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti podľa § 12 ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Bratislave prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.