Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/531/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899513 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1102899513.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: X. S., O. Q. T.. Č.. X, O., zast. advokátskou kanceláriou alianciaadvokátov, s.r.o., Vlčkova ul. č. 8/A, Bratislava proti žalovaným: 1/K. Q., O. Š. T.. Č.. XX, O., zast. advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou, Žilinská ul. č. 20, Bratislava, 2/ Q.. U.. G. O., O. S. T.. Č.. XXX/XX, I. I., zast. advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., nám. M. Benku č. 15, Bratislava, o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. mája 2015, č. k. 7C/89/2002-429, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že byt č. X K. W. na X. V. O. P. na R. T.. Č.. XXB B. O. zapísaný na LV pre kat. úz. W. Q. Č.. XXXX, príslušný podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel na pozemku patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. X.. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 02.12.1999 uzavrel Y. X. (otec žalobkyne a žalovanej 1/) ako predávajúci so žalovanou 1/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu. Ňou Y. X. predal žalovanej 1/ vyššie označený byt za cenu 25.000,- Sk. V čl. VII. kúpnej zmluvy bolo zriadené v prospech predávajúceho vecné bremeno oprávňujúce predávajúceho predmetný byt doživotne užívať. Žalovaná 1/ predmetný byt predala kúpnou zmluvou zo 07.09.2005 žalovanej 2/, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako jeho vlastníčka. Y. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa tvrdila, že celkový zdravotný stav jej otca a najmä jeho senilná demencia ju vedie k presvedčeniu, že Y. X. v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol schopný posúdiť obsah ani následky svojho konania a preto je podľa žalobkyne uvedená kúpna zmluva neplatná podľa § 38 ods. 2 Obč. zák.. Žalovaná 1/ uvádzala, že zdravotný stav jej otca bol v čase podpisu kúpnej zmluvy dobrý, otec na ňu naliehal, aby túto kúpnu zmluvu uzavreli. Notár, ktorý overil otcov podpis, sa ho pýtal, či vie, čo sa bude diať, otec na to odpovedal, že vie, byt predáva dcére preto, lebo sa o neho dobre stará a bude sa o neho starať až do smrti. Z výpovede Y.P. X. (pôvodný žalovaný 1/) vyplynulo, že je silno nedoslýchavý, nie je schopný prečítať žiadne listiny a svoje dve dcéry rozpoznal až po dlhom váhaní. K predmetnému bytu sa vyjadril tak, že si nespomína, že by ho niekedy predal. Svedok X.. Q. S. (notár) vypovedal, že si podľa predloženej kúpnej zmluvy na daný prípad spomína, i keď s odstupom 4 rokov nevie uviesť konkrétne okolnosti k danej zmluve. Ďalej uviedol, že vždy ak má pochybnosti o spôsobilosti účastníka zmluvy o jeho schopnosti vnímať obsah právneho úkonu, tak žiada účastníkov aby predložili potvrdenie lekára. Tiež nadväzuje verbálny kontaktu s osobou, ktorej podpis sa overuje za účelom posúdenia, či osoba je spôsobilá, alebo sú to nejaké pochybnosti. K nesprávnosti v čl. VII zmluvy uviedol, že ide o zrejmú chybu v písaní. Tiež uviedol, že vždy a každú listinu, ktorú vyhotovuje, účastníkom prečíta. Svedok Q.. Q. Z. D.. vypovedal, že Y. X. pozná ako pacienta, pretože bol hospitalizovaný na pracovisku svedka s obojstranným ochorením sietnice. Diagnóza je vekom podmienená makulárna degenerácia sietnice, ide o ochorenie osôb vyššieho veku a má za následok výrazný pokles zrakovej ostrosti. Jeho zraková ostrosť bola 1/10 normy, čo znemožňuje čítanie a písanie. Toto ochorenie je nevyliečiteľné. V tom čase (rok 1992) nebol X. schopný rozlíšiť písaný alebo tlačený text, osoby a predmety rozlišoval. Svedok B. Q. - G. Y. X. vypovedal, že bol prítomný u notára, keď sa zmluva podpisovala. Notár ju nahlas prečítal a spýtal sa X., či jej rozumie, on odpovedal, že áno. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne Q.. U. Z. vyplynulo, že v čase podpisu kúpnej zmluvy trpel Y. X. závažnou psychickou poruchou - vaskulárnou demenciou. Dôležitým symptómom vaskulárnej demencie je aj emočná labilita, ktorá je v prípade Y. X.S. popisovaná ambulantným a ošetrujúcim lekárom už v čase pred podpisom kúpnej zmluvy. Podľa znalkyne je najvýznamnejšou pri tomto ochorení porucha súdnosti, kritickosti a zvýšená sugestibilita. Znalkyňa Q.. U. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že Y. X. v čase podpisu kúpnej zmluvy nemohol posúdiť svoje konanie. Ďalej uviedla, že ak by jeho dcéry ešte v marci roku 1999 podali návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, s vysokou pravdepodobnosťou by takémuto návrhu bolo vyhovené. Zo znaleckého psychiatrického posudku vypracovaného V. K. V. V. vyplynulo, že Y. X. v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy trpel minimálne ľahkým stupňom cievnej demencie. Toto ochorenie mozgu spôsobilo, že sa stal emočne labilným, zvýšene sugestívnym a citovo ovplyvniteľným. Podľa záveru posudku je vysoko pravdepodobné, že Y. X. skutočne nepochopil obsah predmetného právneho úkonu (uzavretie kúpnej zmluvy), ktorý následne vyvrátil a zasa potvrdil - pričom v tom čase už preukázateľne trpel pokročilejším stupňom demencie. Jeho duševné ochorenie spôsobilo, že nedostatočne vnímal obsah, zmysel a následky svojho konania. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že žalobkyni nechýba vo vzťahu k žalovanej 1/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tejto súvislosti súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „K naliehavému právnemu záujmu na podanom návrhu voči odporkyni v 1/ rade súd uvádza, že aj keď prípadné určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po otcovi navrhovateľky, nemôže vyvolať zmenu v zápise vlastníkov v katastri nehnuteľností, uvedené nemôže viesť striktne k záveru, že sa tým žiadnym spôsobom nezmení právne postavenie navrhovateľky. Naopak, práve určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva môže zmeniť právne postavenie navrhovateľky, keďže jedine úspech navrhovateľky v konaní o jej návrhu jej umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov v dedičskom konaní po X. (a teda výsledok konania má vplyv na majetkovú sféru navrhovateľky).“ Vo vzťahu k obom žalovaným súd prvého stupňa poukázal na ustálenú súdnu prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 26/2007), podľa ktorej, kto je dedičom poručiteľa (aj do úvahy prichádzajúcim dedičom), má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom. Súd prvého stupňa teda zaujal stanovisko, že žalobkyni nechýba naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania - najmä na základe výsledkov znaleckého dokazovania dospel k záveru, že Y. X. pri uzavieraní predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou dotknutý byt predal žalovanej 1/, konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. To spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák.. Napriek tomu žalobe podľa súdu prvého stupňa nebolo možné vyhovieť. Y. X. G. P. XX.XX.XXXX, pričom k prevodu predmetného bytu došlo v roku 2005, teda pred jeho smrťou. Vzhľadom na to podľa súdu prvého stupňa predmetný byt do dedičstva po Y. X. nepatrí. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd prvého stupňa poukázal na to, že pri kúpe predmetného bytu bola dobromyseľná v tom, že vec kupuje od vlastníka tohto bytu. Jej vedomosť o vecnom bremene zaťažujúcom predmetný byt je podľa súdu prvého stupňa vo vzťahu k jej dobromyseľnosti právne bezvýznamná. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na záver uviedol: „Pretože súd považoval za dôvodné a nevyhnutné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva odporkyne 2/, nebolo možné návrhu vyhovieť ani vo vzťahu k odporkyni 1/ vzhľadom na znenie petitu, na rozdiel od situácie, kedy bolo predmetom konania určenie neplatnosti kúpnej zmluvy alebo pri určení, že pôvodný odporca 1/ bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti.“ S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že závery súdu prvého stupňa popierajú ochranu jej ústavných práv na spravodlivý súdny proces. Napadnutý rozsudok je podľa nej tiež arbitrárny. Jeho arbitrárnosť je daná tým, že súd prvého stupňa žalobkyni nepriznal ochranu jej dedičských práv. Aj keď bolo v konaní preukázané, že kúpna zmluva z roku 1999 je absolútne neplatná a jediným skutočným vlastníkom sporného bytu bol Y. X., súd prvého stupňa priznal ochranu konaniu žalovanej 1/, ktorým sa žalovaná 1/ obohatila o trhovú cenu sporného bytu prostredníctvom jeho predaja žalovanej 2/. Súd prvého stupňa tiež priznal ochranu vlastníckeho práva žalovanej 2/, a to napriek tomu, že jej dobromyseľnosť nebola preukázaná mimo akúkoľvek pochybnosť. Súd prvého stupňa podľa žalobkyne nesprávne aplikoval právny názor Najvyššieho súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011, podľa ktorého predpokladom uplatnenia princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere je, že nadobúdateľ (žalovaná 2/) byt nadobudol od skutočného vlastníka (od Y. X.) a nie od nevlastníka (žalovaná 1/). V prejednávanej veci však žalovaná 2/ byt nadobudla od žalovanej 1/, ktorá bola nevlastníkom vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z roku 1999. Ďalej žalobkyňa v odvolaní vytkla súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil dobromyseľnosť žalovanej 2/ pri nadobúdaní sporného bytu. súd prvého stupňa tiež podľa žalobkyne pochybil pri výklade zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám). Túto zásadu by bolo možné prelomiť iba v prípade, ak by žalovaná 2/ nadobudla byt od skutočného vlastníka, t. j. od Y. X. a nie od nevlastníka - žalovanej 1/. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a v tomto ohľade odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku. Predpokladom vyhovenia žalobe v prejednávanej veci je prejudiciálne posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z 02.12.1999, ktorou Y. X. predmetný byt predal žalovanej 1/ a kúpnej zmluvy z roku 2005, ktorou žalovaná 1/ sporný byt predala žalovanej 2/. Sporný byt totiž môže patriť do dedičstva po neb. Y. X. iba za predpokladu, že obe tieto zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, takže na ich základe nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k spornému bytu ani jedna zo žalovaných a vlastníkom tohto bytu teda zostal až do svojej smrti Y. X.. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva z 02.12.1999 je absolútne neplatná v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák., pretože Y. X. konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku. Žalovaná 1/ sa na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohla stať vlastníčkou sporného bytu a preto ho ani nemohla platne predať žalovanej 2/. Odvolací súd je toho názoru, že prípadná dobromyseľnosť žalovanej 2/ pri nadobudnutí predmetného bytu nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Z ust. § 130 Obč. zák. totiž vyplýva, že ten, kto získal držbu veci v dobrej viere (založenej i na stave zápisov v katastri nehnuteľností) je povinný vrátiť ju skutočnému vlastníkovi. Nie je možné, aby v rozpore s touto právnou úpravou bol súdnym rozhodnutím - mimo zákonom predvídané spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k veciam - založený paralelný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci od nevlastníka oprávneným držiteľom. Na nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka je potrebná zákonná úprava a nie je možné vyvodzovať tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva iba púhym súdnym výkladom. Tým, že zákonodarca upravil inštitút držby, právne dôsledky vyplývajúce z plynutia času, časovo vymedzil podmienku pre vydržanie nehnuteľnej veci 10 - ročnou lehotou, celkom jasne nastavil pravidlá pre nadobudnutie veci dobromyseľným nadobúdateľom, ktorým nemôže byť nikto iný než oprávnený držiteľ v zmysle § 130 Obč. zák. (viď rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR z 12.11.2014, sp. zn. 31Cdo/1168/2013, ktorého právna veta znie: „Okrem zákonom stanovených spôsobov nemôže dôjsť k tomu, že by oprávnený držiteľ mohol pri púhej dobrej viere v zápis do katastra nehnuteľností nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností od nevlastníka.“). Žalovaná 2/ predmetný byt kúpila od žalovanej 1/ v roku 2005. Mohla sa síce stať jeho oprávnenou držiteľkou, ale vlastnícke právo k tomuto bytu mohla nadobudnúť až po uplynutí 10 - ročnej vydržacej doby, k čomu nedošlo. Inými slovami, žalovaná 2/ sa nemohla stať vlastníčkou sporného bytu výlučne na tom základe, že bola pri jeho nadobúdaní od žalovanej 1/ v dobrej viere, že žalovaná 1/ je ako predávajúca vlastníčkou tohto bytu a že teda sama bola v dobrej viere, že sa stala vlastníčkou sporného bytu. Jej dobrá viera a z nej vyplývajúca oprávnená držba sporného bytu by mohla viesť k vydržaniu vlastníckeho práva iba za predpokladu, že by boli splnené podmienky vydržania uvedené v § 134 ods. 1 Obč. zák., teda ak by mala predmetný byt v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.