Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/422/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899365 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1103899365.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Š. zast. Mgr. Martinom Dohňanským, advokátom, Exnárova 13, Bratislava, proti žalovanému: PLAČEK PREMIUM, s.r.o., Šulekova 68, Bratislava, IČO: 31 403 344, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. januára 2012, č.k. 14Ct 5/2003-258 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 12. mája 2015 č.k. 14Ct 5/2003-301 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14Ct 5/2003-301 zo dňa 15.05.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Označenie žalobkyne a žalovaného v rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 14Ct 5/2003-258 zo dňa 31.01.2012 a v dopĺňacom rozsudku č.k. 14Ct 5/2003-301 zo dňa 15.05.2015 o p r a v u j e tak, že správne označenie žalobkyne je Y. J. a správne označenie žalovaného je PLAČEK PREMIUM, s.r.o. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 12.480 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. Dopĺňacím rozsudkom doplnil napadnutý rozsudok o výrok, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa po zmene žaloby od žalovaného domáhala zaplatenia 6.270.000,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť (3.390.000,- Sk) a sťaženie spoločenského uplatnenia (2.880.000,- Sk) v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 36/1965 Zb., odôvodňujúc žalobu tým, že v dôsledku nehody zo dňa 09.09.2003, kedy ju na Bajkalskej ulici pri križovatke s Trenčianskou vodič vozidla Peugeot Partner EČV: Y. XXXEI D. U.Á. pri jazde smerom do centra zrazil na prechode pre chodcov, utrpela zranenia, pri odškodnení ktorých je potrebné prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to samotný úraz, následné operácie, a jej aktuálny zdravotný stav, teda pretrvávajúce bolesti a zdravotné problémy. Tvrdila, že v dôsledku dopravnej nehody má znemožnený plnohodnotný život, že utrpené zranenia majú výrazný nepriaznivý vplyv na jej životné úkony a na uspokojovanie životných a spoločenských potrieb, pretože následky úrazu sú nenapraviteľné, nedajú sa vyliečiť, a budú ju čiastočne vylučovať z určitých životných aktivít, čím sa degraduje kvalita jej ďalšieho života ako aj prípadné možnosti uplatnenia. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, keď mal za to, že žalobkyňa svoj nárok nepreukázala, a nezdôvodnila ani požadovanú výšku náhrady škody. Intervenient poukázal na to, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa mal hodnotiť prípad ako výnimočný a hodný osobitného zreteľa. Z výsluchu žalobkyne zistil, že išla spolu s kamarátkou domov zo školy, keď na prechode, kde svietila zelená, ich zrazu zrazilo auto. Bol to silný náraz zboku, niečo strašne zaškrípalo, nevedela sa postaviť, bolela ju ruka, a pomáhali jej zrejme ľudia, ktorí nehodu videli. Po príchode záchranárov bola v nemocnici, mala vsadené kliny v ľavej nohe, zlomené ľavé predlaktie a lakeť. Asi osem mesiacov mala rehabilitáciu, a i keď sa časom rany zahojili, bolesť stále pociťuje najmä v ľavej nohe, na ktorej má hrču a jazvy na kolene. Uviedla, že na okolnosti dopravnej nehody nerada spomína, aj teraz má rešpekt a strach pred autami. Poukázala na to, že pokiaľ chce skryť jazvu na kolene, musí zvoliť oblečenie, ktoré tento nedostatok zakryje. Z výsluchu otca žalobkyne zistil, že dcéra mala v čase nehody 10 rokov, a následkom zranení bola s prestávkami hospitalizovaná od 09.09.2003 do 24.11.2003, a absolvovala operácie ľavej nohy a ľavej ruky. Po úraze bola osem mesiacov oslobodená od telocviku, ťažko zvláda námahu, noha jej stále opúcha, čo ju ovplyvnilo pri výbere povolania. Počas domáceho liečenia po nehode sa o dcéru s manželkou starali, keďže bola pri bežných činnostiach odkázaná na ich pomoc a musela podstúpiť rehabilitácie. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 09.09.2003 na Bajkalskej ulici pri križovatke s Trenčianskou vodič Peugeot Partner EČV: Y. XXXEI D. U. pri jazde smerom do centra zrazil žalobkyňu na prechode pre chodcov. Vyhodnotil za nesporné, že nehodu zavinil vodič, a že žalobkyni spôsobil škodu na zdraví, keďže to vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T 36/04 zo dňa 29.04.2004, právoplatného dňa 20.05.2004, ktorým bol D. U. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák., a bol mu uložený trest odňatia slobody na jeden rok s podmienečným odkladom a so skúšobnou dobou dva roky. Znaleckým dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa utrpela v dôsledku predmetnej dopravnej nehody kompletnú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov, liečenú operáciou a komplikovanou zhnisaním operačnej rany na predkolení, kompletnú vnútrokĺbovú zlomeninu dolného konca ľavej ramennej kosti a lakťového výbežku lakťovej kosti s posunom úlomkov, liečenú operáciou, otras mozgu II. stupňa, poúrazový šok II. stupňa, hlbokú ranu dolnej končatiny vľavo a hlbokú ranu hornej končatiny, obe chirurgicky ošetrené, a pomliaždeninu dolnej tretiny ľavého predkolenia ťažkého stupňa. Uviedol, že tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku D.. I.Š. J. zo dňa 17.11.2004, v ktorom znalec stanovil výšku bolestného na 386,25 bodov, čo zodpovedá v zmysle zásady A pre hodnotenie 7 súbeh dôvodov pre zvýšenie, pre infekciu rany na predkolení po operácii, bolestivý spôsob liečenia, skutočnosť, že v priebehu 28-dňovej hospitalizácie podstúpila žalobkyňa päť operačných zákrokov. Znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 480 bodov, pričom 300 bodov priznal za vážne duševné poruchy po iných ťažkých ochoreniach okrem poranenia hlavy, 50 bodov za obmedzenie hybnosti v ľavom lakťovom kĺbe stredne ťažkého stupňa, 50 bodov za obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa, 30 bodov za pomliaždenie na ľavom predkolení v rozsahu 11,6 x 4,4 = 53cm3. Mal tiež za preukázané, že žalobkyňa utrpela po nehode postraumatickú stresovú poruchu, pričom ťažkosti pretrvávali od roku 2003 do až do roku 2008, kedy došlo k ich úprave, nie sú trvalé, a perspektívne sa budú naďalej zmierňovať resp. odznejú, nebudú ovplyvňovať psychický vývoj žalobkyne, jej prípravu na budúce povolanie, študijné výsledky, jej vzťah k okoliu a k ľuďom, a tiež, že žalobkyňa je vo svojom živote obmedzovaná len veľmi mierne, a to pretrvávaním vyhýbavého správania, a vyhýbaním sa prechodom cez cestu. Tieto skutočnosti vyplynuli zo znaleckého posudku zo dňa 24.02.2008, vypracovaného D.. U. H., v ktorom znalkyňa stanovila výšku odškodnenia za sťažené spoločenské uplatnenie sumou 150 bodov ako vážnu duševnú poruchu po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy. Z posudku zo dňa 28.10.2009, vypracovaného D.. E. D. zistil, že znalec stanovil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne na 50 bodov za obmedzenie hybnosti v lakti ľahkého stupňa, a zhodnotil, že jej súčasný zdravotný stav je plne stabilizovaný, a že v dôsledku úrazu je len minimálne obmedzená vo svojom živote. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Pri posudzovaní nároku na odškodnenie bolestí dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Žalobkyni priznal bolestné vo výške 10-násobku, vychádzajúc pritom z posudku o bolestnom, vypracovaného D.. D. J., v ktorom bolo bolestné ohodnotené 386,25 bodmi. Uviedol, že jeden bod predstavuje podľa ust. § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. 60,- Sk, teda 386,25 bodov x 60,- Sk predstavuje 23.175,- Sk, a 10-násobok predstavuje sumu 231.750,- Sk, od ktorej odpočítal 33.975.- Sk, ktoré už odporca plnil (231.750-33.975=197.775,- Sk). Pri určení výšky 10-násobku bolestného vychádzal z toho, že u 10-ročnej žalobkyne došlo v dôsledku dopravnej nehody k zraneniam, pre ktoré v priebehu 28-dňovej hospitalizácie podstúpila päť operačných zákrokov, čo malo výrazný nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, a na jej život aj pre neprítomnosť v škole. Uviedol, že aj podľa záverov D.. H. utrpela žalobkyňa po nehode aj postraumatickú stresovú poruchu, pričom jej ťažkosti pretrvávali od roku 2003 do až do roku 2008, nie sú však trvalé, perspektívne sa budú zmieňovať a nebudú ovplyvňovať psychický vývoj žalobkyne, jej prípravu na budúce povolanie, študijné výsledky, a jej vzťah k okoliu a k ľuďom. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že aj na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., a preto žalobkyni priznal za sťaženie spoločenského uplatnenia 20-násobné zvýšenie, a to za obmedzenie hybnosti v ľavom lakťovom kĺbe, za čo znalec D.. D. stanovil 50 bodov, a za jazvy po pomliaždení na ľavom predkolení ohodnotené na 30 bodov, teda celkove 80 bodov. Uviedol, že jeden bod predstavuje v zmysle ust. § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. 60,- Sk, teda 80 bodov x 60,- Sk predstavuje 4.800,- Sk, a 20-násobok 96.000,- Sk. Dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia považoval za dané aj za vážnu duševnú poruchu po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy v počte 150 bodov, stanovených znalkyňou D.. H., čo predstavuje 150 bodov x 60,- Sk, teda 9.000,- Sk, a 10-násobok predstavuje 90.000,- Sk. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo znaleckého posudku D.. H. vyplýva, že psychické ťažkosti žalobkyne nie sú trvalé, budú odznievať a zmierňovať sa, pričom tento záver učinila takmer po piatich rokoch od dopravnej nehody. Pri posudzovaní zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo záveru, že žalobkyňa dopravnú nehodu nezavinila, bola ako 10-ročná vystavená stresu a následnej liečbe, pričom obmedzenie hybnosti v ľavom lakťovom kĺbe, ako aj jazvy po pomliaždení na ľavom predkolení majú vplyv na jej plnohodnotný život do budúcna. Zdôraznil, že k jej úrazu došlo na prechode pre chodcov dňa 09.09.2003, pričom v tom čase mala 10 rokov, bola vo vývoji, navštevovala školu. Uviedol, že z výpovede žalobkyne pred Krajským súdom v Bratislave zo dňa 15.06.2011 vyplynulo, že následkom úrazu došlo k poškodeniu jej zdravia, ktoré malo vplyv aj na jej budúci život, a obmedzuje ju tak, že nevie vystrieť ľavý lakeť tak ako pred úrazom, pričom podľa lekárov sa to nezlepší, a tiež tak, že nemôže nosiť krátke sukne kvôli jazve a zhrubnutiu ľavého predkolenia, a z toho dôvodu nechodí na kúpalisko, ľavú nohu má inú ako pravú, a pri zmene počasia pociťuje bolesti. Skonštatoval, že pri posudzovaní nároku žalobkyne vychádzal z charakteru zranenia, ktoré jej bolo spôsobené v dôsledku dopravnej nehody, z doby liečenia, počtu operácii, a následkov, ktoré ju obmedzujú v bežnom živote, ako je hybnosť ľavého lakťa, a trvalé následky v podobe jazvy a zhrubnutia na ľavom predkolení, čo ju obmedzuje pri oddychu na kúpalisku, teda v každodennom bežnom živote, a bezprostredne sa dotýka kvality jej života a jej spoločenského uplatnenia. Zhrnul, že žalobkyni celkovo priznal 197.775,- Sk + 90.000,- Sk + 96.000 -7.800 (už zaplatené), teda 375.975,- Sk, čo v prepočte na eur konverzným kurzom predstavuje 12.480 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. 5. S obranou intervenienta, ktorý tvrdil, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., sa nestotožnil. Uviedol, že intervenient svoje tvrdenia, že ujmu na zdraví u žalobkyne nemožno hodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu, že žalobkyňa už netrpí žiadnymi postraumatickými stresovými poruchami, opieral o znalecké posudky D.. H. a D.. D.. Vysvetlil, že vychádzajúc zo všetkých znaleckých posudkov a dôkladnom a starostlivom zhodnotení vykonaného dokazovania ustálil výšku priznanej náhrady, a žalobkyni priznal 10-násobok za bolesť, 20-násobok za sťaženie spoločenského uplatnenia za hybnosť lakťa, a 10- násobok za vážnu duševnú poruchu po iných ťažkých poraneniach, čo považoval za primerané. Pri posudzovaní primeranosti mimoriadneho zvýšenia náhrady škody na zdraví vychádzal najmä z okolností vzniku úrazu, ktorý žalobkyňa nezavinila, doby liečenia, počtu zásahov do jej zdravia piatimi operáciami, veku žalobkyne, postraumatického stresu a následkov, ktoré ju obmedzujú v ďalšom živote, a to najmä obmedzená hybnosť v ľavom lakťovom kĺbe a jazva a zhrubnutie ľavého predkolenia, ktoré ju natrvalo obmedzujú v bežnom každodennom živote a v súkromí. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, podľa obsahu ktorého odvolaním napadol rozsudok v jeho vyhovujúcej časti, a žiadal ho v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď poukázal na znalecké dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že žalobkyni nebolo dôvodné priznať odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšené nad rámec sumy určenej znaleckými posudkami. Zhrnul, čím súd prvej inštancie odôvodnil priznanie bolestného vo výške 10-násobku znalcom stanovenej výšky odškodnenia, ako i z čoho vychádzal pri priznaní 20-násobku znalcom stanovenej výšky odškodnenia pri sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne. Vyjadril názor, že priznané odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia je v rozpore so znaleckým posudkom D.. D., keďže súd prvej inštancie opomenul, že súčasný zdravotný stav žalobkyne je plne stabilizovaný a prognóza vývoja jej zdravotného stavu je dobrá. Zdôraznil, že zo znaleckého posudku D.. D., taktiež vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne by bol ešte lepší, keby nezanedbávala rehabilitácie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ani vo vzťahu k priznaniu 10-násobku výšky odškodnenia, stanoveného znalkyňou D.. H., keď mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so závermi znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa od roku 2008 netrpí postraumatickou stresovou poruchou. Preto považoval priznané 10-násobné zvýšenie odškodnenia za v rozpore so závermi znaleckého posudku. Poukázal tiež na výpoveď žalobkyne pred Krajským súdom v Bratislave dňa 15.06.2011, z ktorej vyplýva, že vedie riadny život, následky dopravnej nehody ju neovplyvňujú v príprave na budúce povolanie, nie je oslobodená od telocviku, a má priateľa. Žalobkyňa taktiež uviedla, že už nenavštevuje žiadneho lekára, a preto ani nemôže predložiť žiadne nové lekárske správy. Mal za to, že aj z týchto skutočností, uvedených ňou samotnou, je možné dospieť k záveru, že u nej v súčasnosti nepretrvávajú vážnejšie zdravotné komplikácie. Vyjadril ľútosť nad dopravnou nehodou, pri ktorej žalobkyňa ako 10-ročná utrpela zranenia, zastával však názor, že jej zdravotný stav sa od dopravnej nehody vyvíja priaznivo, jej psychické ťažkosti nie sú trvalé a naďalej budú odznievať, nebudú teda ovplyvňovať jej zdravý psychický vývoj, prípravu na budúce povolanie, študijné výsledky, ani jej vzťah k okoliu a ľuďom. Preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré je 10 a 20-krát vyššie ako v znaleckých posudkoch určené odškodnenie, za v rozpore s ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., nakoľko nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru, a to rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 90/2004. Stotožnil sa aj s odvolaním intervenienta. 7. Odvolanie proti tomuto rozsudku podal včas aj intervenient na strane žalovaného, ktorý podľa obsahu odvolania napadol vyhovujúcu časť rozsudku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že napriek tomu, že pôvodný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, nevykonal súd prvej inštancie žiadne nové dokazovanie, a vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý podľa jeho názoru opäť riadne neodôvodnil. Súdu prvej inštancie vytkol, že žalobkyni priznal 12.480 eur v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania. Mal za to, že z hodnotenia poškodenia zdravia žalobkyne bolo preukázané, že ujmu na jej zdraví nie je možné hodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa, a preto nie sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., v tejto súvislosti poukázal na znalecké posudky D.. H. a D.. D.. V plnom rozsahu sa pripojil tiež k argumentácii žalovaného v odôvodnení jeho odvolania. 8. Žalobkyňa odvolanie nepodala a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na osobitosť posudzovaného prípadu, ktorú videla hlavne vo svojom veku v čase jej úrazu. Mala za to, že ako 10-ročné dieťa znášala bolesti pri úraze alebo samotnom liečení a následnej rehabilitácii horšie a viac ich preciťovala, a keďže jej zdravie bolo poškodené v detskom veku, bude znášať dlhšie negatívne následky spojené s utrpenými zraneniami. Zdôraznila, že absolvovala v celkovom znecitlivení päť operácii, pričom D.. D. v zdravotnom posudku uviedol, že jej zdravotný stav je stabilizovaný, teda nie že sa vyliečila, ale že u nej pretrváva obmedzenie hybnosti v ľavom lakťovom kĺbe v extenzii a zhrubnutie predkolenia vľavo + 7 cm. Vo svojej argumentácii poukázala na závery všetkých znaleckých posudkov. Vyjadrila názor, že trvalé obmedzenie hybnosti akejkoľvek končatiny zákonite obmedzí človeka v rôznych životných situáciách, tým viac vo fáze rastu, vývoja či výberu povolania. Jej naviac po nevyhnutných lekárskych zákrokoch zostali na ľavom predkolení trvale viditeľné jazvy. Dôvodila, že v danom prípade postupoval súd prvej inštancie pri posudzovaní poškodenia jej zdravia a následkov s tým spojených podľa vlastnej úvahy, pričom mala za to, že jeho rozhodnutie neprekračuje hranice racionálneho uvažovania, bolo postavené na výsledkoch, zistených riadnym procesným postupom, a vychádzalo tiež z primeranosti významu a hodnoty zdravia dieťaťa vo vývoji. Súhlasila s jeho záverom, že popri zohľadnení jej zdravotných problémov ako neplnoletej, bolo potrebné v rámci dodržania komplexnosti náhľadu na danú vec posudzovať okrem zdravotnej stránky aj vizuálny vzhľad poranení. Mala za to, že v posudzovanej problematike je judikatúra polarizovaná, a v názore na definíciu prípadov osobitného zreteľa nejednoznačná, pričom taktiež poukázala na rozhodnutie NS SR, a to sp. zn. 3Cdo 23/1996. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolania žalovaného a intervenienta nie sú dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel. 12. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, keď vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie následkov nehody na zdraví žalobkyne, a vykonané dôkazy správne vyhodnotil, vec aj správne právne posúdil, a svoje závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobkyne za čiastočne dôvodnú. V tejto súvislosti sa zaoberal zisteným skutkovým stavom a závermi v konaní produkovaných znaleckých posudkov, a vyvodil správny záver, že v posudzovanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci primerané zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktorú následne aj zvýšil v primeranom a veci zodpovedajúcom rozsahu. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnil. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a na odvolacie námietky odvolací súd najskôr uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela pri nehode dňa 09.09.2003, zranenia, za odškodnenie ktorých zodpovedá žalovaný, sporný nebol ani rozsah zranení žalobkyne a bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia znalcami, uvedené nebolo ani predmetom odvolaní, v ktorých ako žalovaný tak intervenient namietali len hodnotenie dôkazov a záver, že v posudzovanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Z ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.08.2004 vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto predpisom je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá sa vzťahuje na posudzovaný prípad, keďže k úrazu žalobkyne došlo dňa 09.09.2003, a ktorú správne aplikoval aj súd prvej inštancie, pričom podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť, čo správne zohľadnil aj súd prvej inštancie. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa teda môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom, a to v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci i de o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje primerané zvýšenie odškodnenia žalobkyne stotožnil. Súd prvej inštancie aj dostatočne vysvetlil svoje závery, z ktorých mal za to, že základné bodové ohodnotenie vykonané lekárom nepostačuje na zmiernenie následkov poškodenia zdravia žalobkyne, a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne zaoberal dôvodmi, pre ktoré dospel k záveru, že sú splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne. 14. Odškodnenie za bolesť súd prvej inštancie zvýšil na desaťnásobok bodového ohodnotenia, keď mal za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože žalobkyňa utrpela ako 10-ročné dieťa bolestivý úraz, na základe ktorého bola dlhodobo hospitalizovaná, nechodila do školy, podstúpila päť operačných zákrokov s následnými komplikáciami, a utrpela aj postraumatickú stresovú poruchu. Navýšenie odškodnenia za bolesť desaťnásobne považoval za daných okolností prípadu aj odvolací súd za primerané, a s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnil, keďže má tiež za to, že odškodnenie bolesti žalobkyne zvýšením znalcom určenej základnej sadzby bodového ohodnotenia je v súlade so zásadou plnej a spravodlivej ochrany. Bolesť síce právo nedefinuje a je to pojem, ktorý možno posúdiť z lekárskeho hľadiska, súd má však nepochybne oprávnenie skúmať, či je lekárom určený počet bodov adekvátny bolesti, za ktorú, okrem bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, sa považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa ako 10-ročné dieťa utrpela pri predmetnej dopravnej nehode vážne a bolestivé zranenia (ktoré si vyžiadali mimoriadne dlhý čas liečby), v dôsledku ktorých bola jednak dlhodobo hospitalizovaná (28 dní), pričom už táto samotná skutočnosť spôsobuje u maloletého dieťaťa (inak ako u dospelého) stav úzkosti, precitlivelosti, bezmocnosti a psychických zmien, a bolo preukázané, že utrpela aj postraumatickú stresovú poruchu, ktorá trvala počas celej liečby a rehabilitácie. Bolo tiež preukázané, že sa po stredne ťažkom otrase mozgu a poúrazovom šoku podrobila až piatim operáciám v celkovej anestéze, z toho dvom v trvaní viac ako 60 minút. Operačne jej boli naprávané zlomeniny ľavej dolnej končatiny a ľavého lakťa, do tela jej bol zavedený kovový materiál, ktorý bol následne aj operačne odstraňovaný. U žalobkyne sa vyskytli následné komplikácie zhnisaním operačnej rany na predkolení. Je potom namieste záver, že žalobkyňa preukázala, že priebeh jej liečby vykazoval závažné komplikácie, ktoré nie sú bežné pri liečbe obdobných zranení u iných osôb, pričom aj znalec ich ohodnotil ako komplikácie, a liečbu ako veľmi bolestivú, a tejto sa žalobkyňa podrobila vo veku 10 rokov, keď niet pochýb o tom, že ako dieťa vnímala bolesť oveľa intenzívnejšie ako dospelý, na čo bolo potrebné osobitne prihliadnuť. Žalobkyňa teda, pokiaľ ide o vytrpené bolesti, preukázala okolnosti, pre ktoré je možné považovať jej prípad pri odškodňovaní za bolesť za hodný osobitného zreteľa, pričom základné a ani znalcom zvýšené bodové ohodnotenie z titulu bolestného ani podľa názoru odvolacieho súdu nezohľadňuje ňou ako maloletou vytrpenú bolesť spôsobenú v dôsledku poškodenia na zdraví a súvisiacu s liečbou a odstraňovaním následkov. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalovaný a intervenient ohľadom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť v odvolaní ani ničím neargumentovali. 15. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných, osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. V predmetnej veci bolo preukázané, že u žalobkyne sa objavili psychické ťažkosti. Bezprostredne po úraze išlo o akútnu reakciu na stres, pričom dlhodobé liečenie a značné zdravotné komplikácie viedli k rozvoju postraumatickej stresovej poruchy. Súd prvej inštancie preto správne prihliadol pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia aj na tieto psychické problémy žalobkyne, ktoré dlhodobo sťažovali popri bolesti jej liečbu, a zvýšenie náhrady na desaťnásobok považuje aj odvolací súd za primerané. Opätovne je totiž potrebné prihliadnuť hlavne na vek žalobkyne, ktorá ako maloletá utrpela postraumatickú stresovú poruchu, pričom jej ťažkosti aj podľa znalkyne až do roku 2008 spočívali v zmene afektivity, depresiách, strate záujmov, strate pôvodných aktivít a sociálneho stiahnutia sa, pričom má doposiaľ flešbeky a stále trpí miernymi príznakmi postraumatickej stresovej poruchy, a i keď je prognóza dobrá a žalobkyňa v živote v súčasnosti obmedzovaná mierne, pretrváva klaustrofóbia a sporadická anxieta. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť pri posudzovaní odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni na ťarchu, že o jej nároku bolo rozhodované až po deviatich rokoch od zásahu, kedy plynutím času určitá trauma odznela. Ako už bolo uvedené vyššie, predpoklady žalobkyne pre jej uplatnenie v živote nemožno skúmať bez ohľadu na jej vek. Žalobkyňa je mladý človek vo veku 23 rokov, a trvalými následkami dopravného úrazu, ktorý utrpela ako 10-ročná, trpela doposiaľ a bude trpieť celý život, pričom zo znaleckých posudkov vyplýva záver, že jej zdravotný stav i keď je stabilizovaný, sa už nezlepší. Prognóza vyliečenia do budúcnosti je málo pravdepodobná, stav jej pohybového aparátu je trvalý, a taktiež typ obmedzenia pohybu je nezmenený. Konštatovanie znalca D.. D., že zdravotný stav žalobkyne je v súčasnosti plne stabilizovaný, na ktoré poukazujú odvolatelia, nie je možné zamieňať s vyliečením. Žalobkyňa má trvalo obmedzenú hybnosť ľavého lakťového kĺbu v extenzii mínus 20 stupňov, čo ju od útleho veku bude celý život obmedzovať pri akejkoľvek činnosti. Žalobkyňa má tiež trvalo zhrubnuté ľavé predkolenie v obvode + 7 cm, a trvalé jazvy na ľavom predkolení v rozsahu 37 x 11 mm, 24 x 6 mm a 116 x 46 mm, ktoré aj podľa znalca D.. J. vzbudzujú súcit a nedajú sa zakryť bežným ošatením. Zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na dvadsaťnásobok považuje aj odvolací súd za primerané. V konaní bolo totiž preukázané, že vyššie uvedené následky poškodenia zdravia žalobkyňu v bežnom živote výrazne obmedzujú. Nemožno opomenúť, že žalobkyňa v detskom, mládežníckom a v súčasnom veku ako mladá žena, nemôže prejaviť svoju ženskosť v spôsobe obliekania pre zohyzdenie ľavého predkolenia (musí voliť oblečenie, ktoré ho zakryje), ktoré ju determinuje aj v trávení voľného času, keď ako bolo v konaní preukázané, z tohto dôvodu napríklad nechodí medzi ľudí na kúpalisko. Toto obmedzenie v bežnom a každodennom živote žalobkyne súd prvej inštancie správne a v primeranej miere zohľadnil a vyjadril vo zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré v rámci súdnej úvahy, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ustálil na dvadsaťnásobok zvýšenia základného bodového hodnotenia. 16. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18. Odvolací súd zistil v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako i v dopĺňacom rozsudku chybu v písaní a tiež zrejmú nesprávnosť, spočívajúcu v tom, že pri vyhotovovaní rozsudku ako i dopĺňacieho rozsudku došlo k uvedeniu nesprávneho označenia žalovaného „Premium Plus, a.s.“, keď správne mal byť po zmene obchodného mena označený „PLAČEK PREMIUM, s.r.o.“, a tiež k pisárskej chybe v označení žalobkyne „Y. J.“, hoci jej meno a priezvisko znejú „Y. J.“. Odvolací súd s poukazom na ust. § 224 a § 378 ods. 1 C.s.p. tieto chyby odstránil vo výroku svojho rozhodnutia, pričom uvedené pochybenie nepredstavuje takú vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).