Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/745/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899424 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1103899424.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobníčky: C.. D. M., V. X. V., V. X, zast. JUDr. Blankou Janeček, advokátkou v Bratislave, Brečtanová 15, proti žalovanej: Obec Smolenice, zast. JUDr. Gabrielom Stanislavským, advokátom v Trnave, Hlavná 29, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobníčky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12. mája 2011, č. k. 18Ct/8/2003-218, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobníčka domáhala ospravedlnenia za to, že žalovaná klamlivo informovala verejnosť a vyjadrovala sa prostredníctvom novín Slovenská republika hanlivo, uvádzala polopravdy o žalobkyni, kde žalobkyňu po týchto uverejnených invektívach považovali za podvodníčku a ktoré žalobkyni spôsobili značné majetkové a nemajetkové škody, spoločenskú, podnikateľskú, rodinnú ujmu, spôsobené zdravotné problémy a na deťoch žalovaná spôsobila psychické traumy s vážnymi následkami. Žalobkyňa je odkázaná na finančnú pomoc svojich detí, lebo v tomto stave v akom sa žalobkyňa ocitla nemôže systematicky zarábať a hradiť si základné potreby nutné na prežitie. Okrem ospravedlnenia sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 12.000.000,- Sk v prepočte 398.327,- eur z dôvodu, že starostka obce na tlačovej konferencii poskytla nepravdivé informácie, ktoré boli uverejnené v denníku Slovenská republika a to 1. .....Až teraz sa mi dostala do rúk nájomná zmluva ohľadom kaštieľa z 1. júna 1992, ukazuje P. B.. Žalovaná opisuje, že jej dohodli investora, s ktorým uzavrela nájomnú zmluvu a žalovaný podal žalobu na súd, že nájomná zmluva je neoprávnená. Vec sa viedla pod sp. zn. 13C/100/1999 pred Okresným súdom v Trnave. 2. Začiatkom júna tohto roka bolo pojednávanie, ktoré malo zmluvu zrušiť. Museli ho odročiť, pretože pani M. .....sa na pojednávaní nezúčastnili. Informácia nie je pravdivá, nakoľko konania 13C/100/99 sa zúčastňovala, odvolala sa, krajský súd vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 3. .....aj Obecný úrad v Trnave, referát kultúrnych pamiatok.....Upozornili aj Obecný úrad Smolenice, že park nemôže predať ďalším užívateľom, pretože obec ho chcela rozparcelovať. Park bol pôvodne súčasťou kaštieľa ako celok. Majiteľke teda nič nebránilo v tom, aby dala spracovať projekt.....To sa však nestalo. Taktiež táto informácia nie je pravdivá, pretože park bol rozparcelovaný Obcou Smolenice ešte pred tým, ako ho žalobkyňa kúpila v dražbe, čo nevedela a keď to zistila domáhala sa dať park do pôvodného stavu. Obec Smolenice a vlastníci jej odkázali, že môže si parcely odkúpiť za 1.500,- Kčs. Mala za to, že kaštieľ kupuje s celým parkom. 4. .....nie je to jediná vec, čo by malo C.. D. M. trápiť .....že pohľadávka istej sporiteľne voči C.. D. M. je 40.469,- Sk. Táto informácia najviac poškodila žalobkyňu, nakoľko žalovaný zabudol informovať novinárov, že súd konanie na základe späťvzatia žaloby "istej sporiteľni" zastavil. Aj v konaní 24Cb/630/94 ako aj v exekučnom konaní bola Slovenská sporiteľňa neúspešná. To žalovaný nikde neuviedol. Neoverené informácie, publikované v Slovenskej republike mal novinár od žalovanej a na základe nich informoval čitateľov tak, aby žalobkyňu zámerne poškodil a vykreslil ju ako podvodníka. Článok žalobkyňu poškodil a zastavil v ďalších podnikateľských aktivitách, ubralo to na vážnosti žalobkyne, celej jej rodiny a zamedzilo ju to v spoločenskom živote zúčastňovať charitatívnych akcii, v klube, ktorý zakladala ešte v Československu - Lyons club Internacional. Deti žalobkyne boli touto mediálnou kampaňou frustrované a trvá to do dnes. Otec ju vyčlenil aj s deťmi zo svojho života, lebo sa za dcéru hanbil. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalobníčke povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.486,20,- eur na účet L.. T. F., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2/ Podľa žalobníčky žalovaná (prostredníctvom starostky) na tlačovej konferencii, ktorú organizovala, zrejme dala takého informácie novinárom, nakoľko informácie sa objavili v rôznych novinách. Kaštieľ prevzala schátralý, v zlom stave, neobývaný, bol zdevastovaný. Do dražby ho dala trochu v horšom stave. Mala na kaštieľ búracie povolenie. 3/ Žalovaná poprela, že by bola organizovala tlačovú konferenciu. Nedávala nič do médií, nevie odkiaľ to médiá majú. Keď žalobníčka udáva, že jej nebolo umožnené brániť sa, poukázala na zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači. Žalobníčka mala právo v lehote 2 mesiacov od uverejnenia nepravdivých údajov žiadať opravu údajov. 4/ Súd prvej inštancie konštatoval, že Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade závažného porušenia občianskej cti, ktoré porušenie predstavuje zásah do osobnosti občana. Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite, znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Objektívna spôsobilosť zásahu spočíva v objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď porušenie alebo čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. Tento znak je daný vtedy, ako so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne, teda nezávisle na subjektívnych pocitoch, či náhľadoch toho do práv, ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť osobnosť fyzickej osoby alebo aspoň vyvolať hrozbu, že bude narušená. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená ust. § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, nie je teda významná subjektívna stránka, ale len objektívna stránka. Informácie uverejnené denníku Slovenská republika, ktoré sú predmetom žaloby, nemohli spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobníčky. Ide o faktické informácie, ktoré majú informatívny charakter. V prípade, že by boli nepravdivé, nie sú takého významu, aby mohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. 5/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. 6/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobníčka, namietajúc neúplné zistenie skutkového stavu veci, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvej inštancie vytýkala chybné citovanie zverejnených údajov v novinách Slovenská republika, konkrétne nesprávne uvedenú suma pohľadávky banky voči žalobníčke vo výške 40.469,- Sk (správna výška mala byť 40.469.000,- Sk). Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobníčka disponovala rozhodnutím o odstránení stavby, o čom žalovaná musela vedieť, údaje o devastácii sú teda klamstvá a informácie od žalovanej boli nepravdivé, nemali mať ani informačný charakter. Rozsudku súdu prvej inštancie vytýkala tiež, že nie je uvedený celý názov článku v denníku Slovenská republika zo dňa 30. 7. 1999, ktorý znie "Miesto rekonštrukcie devastácia. Majiteľke cestovnej kancelárie Bjornson Tour hrozí za zničenie kaštieľa v Smoleniciach trestné stíhanie“. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže uvedenými oznámeniami (danými k dispozícii médiám) žalovaná hrubo zasiahla do osobnostných práv žalobníčky, do cti a dôstojnosti jej osoby, rodiny, detí, podnikateľského a spoločenského života. Pritom na vznik občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka postačuje, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva už aj v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Žalovaná v konaní ničím nepreukázala, že dôkazy médiám neposkytovala. Napriek tomu, že žalobníčka na výzvu súdu prvej inštancie označila viacero svedkov, súd rozhodol bez ich vypočutia. Na základe vyššie uvedeného navrhla žalobníčka, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 7/ Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na názore, že žalobníčka v danom spore mala postupovať v zmysle zák. č. 81/1966 Zb., ktorý upravuje postup občana poškodeného nepravdivými údajmi uvedenými v tlači. Odvolanie považovala za účelové, nemajúce oporu v zákone, navrhla preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 8/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalobníčky v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 12/ Právnym prostriedkom ochrany základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do dôstojnosti, osobnej cti, či dobrej povesti sú prostriedky všeobecnej a zvláštnej ochrany v občianskoprávnom konaní vo veciach ochrany osobnosti pred všeobecnými súdmi. 13/ Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 14/ Výpočet chránených osobnostných práv, uvedený v § 11 O. z. nie je vyčerpávajúci, občiansky zákonník chráni aj iné zložky a prejavy späté s osobnosťou občana, napr. dôstojnosť a vážnosť občana v spoločnosti. 15/ Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie občana, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. O. z. a bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo či šlo len o nedbalé preberanie poznatkov a ich šírenie. Neoprávneným zásahom však môže byť aj pravdivé tvrdenie, dotýkajúce sa intímnej sféry života občana, rovnako chránenej ust. § 11 O. z. Neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré svojím obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ust. § 11 a nasl. O. z. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť. Môže byť urobené ústne, písomne, alebo inak, pokiaľ z tohto iného spôsobu je možné vyvodiť jeho zmysel a význam. 16/ Ústne a písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní nepravdivých správ dotýkajúcich sa osobnosti fyzickej osoby, vo zverejňovaní i pravdivých správ z intímneho a rodinného života proti jej vôli, ďalej v nepravdivom obvinení z nečestného resp. nemorálneho konania, v kritike presahujúcej obsahom, formou i cieľom rámec pravdivej a objektívnej kritiky a pod. 17/ Vzhľadom na ciele právnej úpravy ochrany osobnosti, ktorej prvoradou požiadavkou je chrániť osobnosť fyzickej osoby pred zásahmi, pokiaľ k nim nebol pôvodca oprávnený, nevyžaduje občiansky zákonník pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti zavinenie. Kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zodpovednosti zbaviť ani dôkazom, že bol v omyle. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. 18/ Všade tam, kde sa jedná o stret dvoch rovnocenných záujmov, v danom prípade konkrétne práva na informácie a ich šírenie na strane jednej, a cti, dôstojnosti, dobrého mena, povesti i súkromia fyzickej osoby na strane druhej, jej potrebné, aby hodnotenie pôsobenia týchto dvoch práv bolo vždy podľa všetkých okolností jednotlivého prípadu vyvážené, teda aby jedno z nich nebolo neopodstatnene uprednostnené pred druhým. V týchto kolíznych prípadoch, v ktorých záujem jednotlivej fyzickej osoby ustupuje inému záujmu, platí, že s ohľadom na možnosť zneužitia tohto iného záujmu, musí vždy byť zaručená základná ochrana dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby ako základnej hodnoty súkromného práva a práva vôbec. 19/ Právo verejnosti na informácie je jedným z významných práv v demokratickej spoločnosti, ktoré sa za určitých okolností môže vzťahovať i na určité aspekty súkromného života verejne činných osôb. Pokiaľ sa však zverejnené informácie týkajú výlučne podrobností zo súkromného života a ich zverejnenie slúži výlučne k uspokojeniu zvedavosti určitej časti čitateľov po intímnostiach zo súkromia verejne činnej osoby, nejde o príspevok v diskusii o otázke všeobecného záujmu. Za týchto okolností je potrebné slobodu prejavu vykladať zužujúcim spôsobom. 20/ Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o ochranu osobnosti má žalobca bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný zasiahol do jeho osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach; pokiaľ sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení uviesť, aká ujma mu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Len ak sú tieto skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdené dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 21/ Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú a na žalovanom je, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Pokiaľ teda ide o nároky v oblasti ochrany osobnosti, povinnosť preukázať existenciu zásahu, teda že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do osobnosti, došlo, zaťažuje v konaní žalobcu. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či zásah do osobnosti bol oprávnený alebo nie, zaťažuje dôkazné bremeno v tejto časti žalovaného. 22/ Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). 23/ Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). 24/ Pre právnické osoby (obec ako základná jednotka územnej samosprávy je v zmysle § 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka právnickou osobou) je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku. 25/ Analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou (pozn.: pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti). Rovnaký právny názor je zastávaný aj v publikácii Československé občianske právo, I. zväzok, Obzor Bratislava 1973, str. 167 a 168 a tiež v Zborníku III. Najvyššieho súdu, SEVT 1980, str. 182. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 23. augusta 2007 sp. zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že „podľa všeobecných ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka zodpovednosti za škodu (vrátane zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu, resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade škody, resp. ujmy spôsobenej právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420, ako aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)“. 26/ Ak je však na základe zhodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu z hľadiska miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činností na mieste záver, že sa činnosť použitej osoby už nerobila v rámci poverení vymedzenej činnosti, ale išlo o vybočenie (exces) z tohto rámca, postihujú občianskoprávne sankcie podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka priamo túto použitú osobu. 27/ Ak by aj bolo v súdenej veci preukázané (napr. výsluchom navrhnutých svedkov), že nepravdivé údaje o žalobníčke poskytla médiám starostka žalovanej obce, zodpovedala by za zásah do osobnostných práv sama starostka, nie žalovaná obec, keď poskytovanie nepravdivých údajov, resp. difamačných tvrdení o iných fyzických osobách nespadá do rámca vymedzených činností obce. 28/ Z tohto dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než konštatovať v predmetnom spore nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej obce a potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku. 29/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 30/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).