Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/347/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119225 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104119225.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Ján Jurík, Vígľašská 17, 851 06 Bratislava, IČO: 32 216 491 zast. Dr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6.086,40 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/190/2004-300 zo dňa 19.6.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/190/2004-300 zo dňa 19.6.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatil žalovanému trovy konania vo výške 669,00 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 23.4.2004 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil istinu vo výške 6.086,40 EUR z titulu nevyplatených nárokov na náhradu škody. 3. V predmetnej veci Okresný súd Bratislava l vydal dňa 19.4.2006 Platobný rozkaz. Odporca podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor. 4. Návrhom zo dňa 5.10.2009 požiadal navrhovateľ o pripustenie rozšírenia petitu o sumu 8.424,88 EUR na základe znaleckého posudku Ing. Čipáka zo dňa 10.6.2009. Súd rozšírenie petitu pripustil uznesením zo dňa 16.10.2009. 5. Návrhom zo dňa 8.3.2011 zobral navrhovateľ petit v rozšírenej časti 8.424,88 EUR späť z dôvodu odporcom vznesenej námietky premlčania v tejto časti. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom súhlasil. Súd v navrhovanej časti konanie zastavil uznesením zo dňa 8.3.2011. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že z poistnej zmluvy č. 746-1003358 zo dňa 19.4.2001 navrhovateľ ako poistený uzatvoril s odporcom ako poisťovňou poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie súboru zásob nachádzajúcich sa na Drotárskej ceste, Pekáreň - prízemie, garáže, stojisko s 9 v celkovej poistnej sume 1.500.000,-Sk. 7. Z potvrdenia Okresného úradu vyšetrovania PZ ČVS: 0ÚV-1067/2001 zo dňa 7.9.2001 súd zistil, že došlo ku krádeži vlámaním do skladových priestorov neznámym páchateľom zo dňa 4.9.2001 - 5.9.2001 a následnému odcudzeniu tovaru v hodnote 1.520.264,30 Sk. 8. Na základe tvrdenia navrhovateľa súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti prišlo dňa 5.12.2001. 9. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 31.12.2001 súd zistil, že odporca v uvedený deň uhradil navrhovateľovi časť poistného plnenia vo výške 197.000,-Sk. 10. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 6.8.2003 súd zistil, že v uvedený deň odporca uhradil navrhovateľovi sumu 1.300.000,-Sk. 11. Z oznámenia odporcu zo dňa 19.12.2003 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi poukázanie úrokov z omeškania v celkovej výške 351.020,-Sk. 12. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 22.12.2003 súd zistil, že v uvedený deň uhradil odporca navrhovateľovi sumu 351.020,-Sk. 13. Z platobného výmeru Daňového úradu Bratislava V zo dňa 31.7.2003 súd zistil, že daňový úrad vyrúbil navrhovateľovi penále za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2001 v celkovej sume 185.228,-Sk. 14. Z platobného výmeru Daňového úradu Bratislava V zo dňa 15.10.2003 súd zistil, že daňový úrad vyrúbil navrhovateľovi penále za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2001 v celkovej sume 5.908,-Sk. 15. Zo znaleckého posudku č. 06/2009 zo dňa 10.6.2009 JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka, znalca v odbore Ekonómia a manažment súd zistil, že znalec na objednávku navrhovateľa vyčíslil škodu na ušlom zisku navrhovateľa spôsobenú omeškaním odporcu s vyplatením poistného plnenia za roky 2001, 2002 a 2003 na čiastku 604.828,-Sk/20.076,61 EUR za predpokladu úhrady poistného plnenia vo výške 1.300.000,- Sk do 31.12.2001. 16. Na základe omeškania odporcu príslušný daňový úrad vyrúbil navrhovateľovi platobnými výmermi penále vo výške 191.196,-Sk znížené o 56 dní omeškania navrhovateľa, ktoré nespôsobil odporca, ktoré vyčíslil na sumu 7.837,-Sk a preto žiadal o určenie povinnosti odporcu uhradiť sumu 183.359 Sk s príslušenstvom. 17. Tým mal navrhovateľ svoj nárok za jednoznačne preukázaný a konanie odporcu vo veci nevyplatenia náhrady škody považoval za nezákonné a žiadal súd o určenie povinnosti odporcu vyplatiť náhradu škody s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne od 21.12.2001 do zaplatenia a priznať trovy konania. 18. Z odporu odporcu zo dňa 29.5.2006 súd zistil, že odporca nevyplatil poistné plnenie z dôvodu, že podľa jeho názoru v zmysle ust. § 519 OZ navrhovateľom vyčíslená škoda vo výške 183.359,-Sk je v plnom rozsahu krytá odporcom poskytnutými úrokmi z omeškania vo výške 351.020,-Sk. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. 19. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 8.3.2011 po vznesení námietky premlčania odporcom voči rozšírenej časti žalobného petitu požiadal súd o vyhovenie pôvodnému návrhu v sume 183.359,- Sk/6.086,40 EUR a požiadal súd o prekvalifikovanie predloženého znaleckého posudku na listinný dôkaz preukazujúci, že škoda navrhovateľa podstatným spôsobom prevýšila odporcom vyplatený úrok z omeškania. 20. Dňa 08.03. 2011 Okresný súd Bratislava I. vydal rozhodnutie, kde súd konanie v časti 8.424,88 EUR s príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti zaviazal odporcu k zaplateniu navrhovateľovi sumu 6.086,40 EUR s úrokom z omeškania ročne vo výške 17,6% od 21.12.2001 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporcu je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania. 21. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), na odvolanie odporcu, rozsudkom z 05.06. 2012 sp.zn. 2Cob/260/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. 22. Navrhovateľ si vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 18.359,- Sk (6.086,40 EUR), pričom odporca titulom úrokov z omeškania zaplatil navrhovateľovi sumu 351.020,- Sk (11.651,72 EUR), teda odvolací súd dospel k záveru, navrhovateľom požadovaná a súdom prvého stupňa priznaná náhrada škody vo výške 6.086,40 EUR s prísl. je v plnom rozsahu krytá poskytnutými úrokmi z omeškania. S poukazom na § 369 ods. 3 Obch. zák. 23. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Na jeho základe Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. septembra 2013 sp. zn. 2Obdo 64/2012 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu absentuje právna argumentácia, týkajúca sa aplikácie hmotného práva takto potom, odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá má pre konanie rozhodujúci význam, a preto odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritéria v zmysle § 157 ods.2 OSP. 24. Odvolací súd, ktorému bola vec vrátená dovolacím súdom na ďalšie konanie, uznesením z 18. marca 2014 sp.zn. 2Cob/304/2013 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 25. Pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Nižší súd je teda viazaný (len) takým právnym názorom, ktorý bol základom pre rozhodnutie dovolacieho súdu. 26. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov. 27. Podľa ust. § 261. ods. 6 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 147/2001 Z.z., účinný do 31.12.2001 sa zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 28. Podľa § 763a Obchodného zákonníka v zmysle prechodných ust. sa právo zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov. 29. Podľa ust. § 519 Občianskeho zákonníka právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. 30. Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 31. Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. 32. Súd s poukazom na vyššie uvedené a vysloveným názorom ako dovolacieho tak odvolacieho súdu vo svojom odôvodnení, súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave (odvolacieho súdu) považuje v prvom rade ustáliť (vyriešiť otázku), aké hmotnoprávne ustanovenia sa na predmetný nárok majú aplikovať, či hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo hmotnoprávne ustanovenia Obchodného zákonníka. 33. Obchodný zákonník v ustanoveniach § 373 až 386 upravuje náhradu škody. 34. V tejto súvislosti treba upozorniť na zmenu, resp. spresnenie, ktoré nastalo po novele Obchodného zákonníka (zákonom č. 530/2003 Z. z.), ktorá má vplyv aj na posudzovanie porušenia povinností zo zmlúv, ktoré sú ako zmluvné typy upravené len v Občianskom zákonníku. V zmysle novelizovaného znenia § 261 ods. 6 (ktorý odsek bol zák. č. 9/2013 Z. z., prečíslený na odsek 9) a za podmienok v ňom ustanovených sa na zodpovednosť za škodu v týchto prípadoch bude aplikovať právna úprava Obchodného zákonníka (avšak len na vzťahy, ktoré vznikli už za účinnosti tohto znenia Obchodného zákonníka). 35. Na zodpovednosť za porušenie záväzku z predmetnej poistnej zmluvy sa však v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikujú len ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z ust. § 763a Obchodného zákonníka upravujúcim prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004 (novela z. č. 530/2003 Z. z.), podľa ktorého práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov (t. j. treba použiť aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy). 36. Súd ustálil v zmysle vyššie uvedeného, že na dôsledok porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z poistného vzťahu, ktorý vznikol na základe poistnej zmluvy zo dňa 19.04.2001, a na ktorý je treba v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikovať výlučne Občiansky zákonník, sa musia použiť tiež len ustanovenia Občianskeho zákonníka. 37. Súd považoval za ustálené a za preukázané, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody vo výške 6.086,40 EUR (183.359,- SKK) a odporca vyplatil sumu vo výške 11.651,72 EUR (351.020,- SKK) titulom úrokov z omeškania. Podľa súdu v zhode s názorom krajského súdu a odporcom uvedená náhrada škody bola krytá vyplatenými úrokmi z omeškania. Zvyšnú časť náhrady škody, na ktorú poukazuje navrhovateľ, považuje súd za premlčaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. 38. Taktiež má súd za ustálené, že pôvodne uplatnený nárok vo výške 6.086,40 EUR titulom skutočnej škody, ktorý bol rozšírený o náhradu škody titulom ušlého zisku za r. 2001, 2002, 2003 vo výške 8.424,88 EUR na základe znaleckého posudku, nemožno opätovne požadovať a zahŕňať do nároku uplatneného titulom skutočnej škody, keďže v časti ušlého zisku bolo konanie právoplatne zastavené. Škoda vo výške 6.086,40 EUR je plne krytá úrokmi z omeškania zaplatenými odporcom dňa 22.12.2003. 39. Z vyššie uvedeného v zhode s vyjadreným názorom krajského súdu a vyjadrením odporcu, súd považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný, nakoľko v zmysle ust. § 519 Občianskeho zákonníka právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP. 42. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP, ako aj z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) OSP. 43. Poukázal na skutočnosť, že súd správne zistil, že medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným, ako poisťovateľom došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. 746-1003358 dňa 19.4.2001, ktorej predmetom bolo poistenie súboru zásob nachádzajúcich sa na Drotárskej ceste, Pekáreň - prízemie, garáže, stojisko s 9 v celkovej poistnej sume 1.500.000,- Sk. Súd správne ustálil, že na túto zmluvu a záväzkový vzťah na základe nej založený medzi žalobcom a žalovaným sa vzťahujú ustanovenie Obč. zák. a to v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy Obch. zák., konkrétne § 261 ods. 6 Obch. zák. 44. Súd nesprávne postupoval keď na vyššie uvedený skutkový stav a nárok na náhradu škody, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil vo výške 6.086,40 eur začal aplikovať ustanovenia Obč. zák. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku a je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu t.j. toho ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že záväzok na náhradu škody, ktorý vzniká porušením povinnosti založenej zmluvou medzi zmluvnými stranami je novovzniknutý záväzok, ktorý po vzniknutí ostáva nezávislý od pôvodného záväzkového vzťahu v danom prípade založeného poistnou zmluvou. Tento novovzniknutý záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu a tento záväzkový vzťah ako nový a nezávislý na pôvodnom záväzkovom vzťahu možno posúdiť zvlášť podľa odlišnej právnej úpravy iného odvetvia práva v danom prípade aplikovať naň ustanovenia Obch. zák. a to preto, že tento novovzniknutý záväzok na náhradu škody nevzniká priamo z pôvodného záväzkového vzťahu ale zo zákona, pričom jeho vznik je viazaný na porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy zmluvnou stranou. 45. Tento novovzniknutý záväzkový vzťah mal byť súdom prvej inštancie posúdený podľa § 367 v spojení s § 373 a nasl. OBZ. 46. V prípade ust. § 373 Obch. zák. priamo zákon ukladá povinnosť tomu, kto poruší svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahom, pričom tento záväzkový vzťah môže byť založený medzi podnikateľmi i zmluvou, ktorú upravuje výlučne Obč. zák., nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. 47. Súd na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval i prechodne ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004 uvedené v § 763a Obz., ktoré v čase vzniku škody ešte neplatilo. Napriek tomu, aj keby žalobcovi vznikla škoda po 1.2.2004 ustanovenie by nemalo žiaden zásadný vplyv na posúdenie vzniknutého záväzku na náhradu škody podľa ustanovení OBZ. 48. Podľa ust. § 763a OBZ práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov. 49. Teda novo vzniknutý záväzok na náhradu škody zo zmluvy uzavretej pred 1.2.2004 by bolo možné stále posúdiť na základe ustanovení OBZ, nakoľko táto špeciálna právna norma i v čase uzatvorenia poistnej zmluvy upravovala právo na náhradu škody. 50. Pokiaľ by sa aj mala posudzovať otázka náhrady škody podľa ust. Obč. zák. nemohol súd prvej inštancie žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nepreukázal výšku vzniknutej škody, ktorú by nepokrývali úroky z omeškania, ktoré žalobcovi vyplatil žalovaný resp., že nemožno do celkovej výšky škody zahŕňať i nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku nakoľko v časti tohto uplatneného nároku bolo konanie zastavené a tento nárok je premlčaný. 51. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 519 Obč. zák. V konaní preukázal, že mu vznikla škoda spôsobená omeškaním žalovaného s poskytnutím poistného plnenia, pretože vzhľadom na toto omeškanie nemal dostatočné finančné prostriedky na úhradu vyrubenej dane za III. štvrťrok 2001 vo výške 350.913,- Sk v lehote splatnosti do 25.10.2001 resp. oneskorenému zaplateniu dane do dňa 20.12.2001. Za nesplnenie si tejto daňovej povinnosti mu daňový úrad vyrubil penále v celkovej výške 191.136,- Sk, ktoré uhradil. Z tohto zaplateného penále si uplatnil v predmetnom konaní sumu 6.086,40 eur, ktorá predstavuje penále 191.136,- Sk, znížené o 7.837,- Sk za 56 dní omeškania, ktoré nespôsobil žalovaný. 52. Poukázal na znalecký posudok JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka podľa ktorého v dôsledku omeškania žalovaného s poistným plnením vznikla i škoda na ušlom zisku za obdobie rokov 2001, 2002 a 2003, kedy bol žalovaný v omeškaní s plnením poistného a to vo výške 20.076,61 eur. Teda celkovú škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania žalovaného s poistným plnením preukázal súdu vo výške 26.163,01 eur, ktorá je o 14.511,28 eur viac, ako mu boli zo strany žalovaného vyplatené úroky z omeškania 11.651,73 eur titulom poistného plnenia v omeškaní. V tomto smere je posúdenie vzniknutej výšky škody súdom prvej inštancie nesprávne, keď bral ohľad len na škodu v konaní titulom zaplatenia penále daňovému úradu a škodu titulom ušlého zisku nebral v úvahu ako keby nikdy nebola vznikla, ako by nikdy neexistovala len preto, že došlo k jej premlčaniu. 53. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a rozhodol aj o trovách odvolacieho a prvostupňového konania a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 54. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že v otázke aplikácie hmotného práva žalovaný trvá na doterajšej argumentácii prednesenej v priebehu konania, že na predmetný spor je potrebné aplikovať ustanovenia Obč. zák. tak, ako to v napadnutom rozhodnutí konštatuje aj prvostupňový súd, nakoľko nárok žalobcu titulom náhrady škody vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ako občianskoprávneho vzťahu. 55. Nie je rozhodujúce, či poistná zmluva bola uzavretá v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko poistný vzťah sa riadi ustanoveniami Obč. zák. v súlade s § 261 ods. 6 Obch. zák. Ak dôjde k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo vzťahu upraveného Obč. zák., bude sa zodpovednosť z porušenia tohto vzťahu spravovať ustanoveniami Obč. zák. V tomto prípade poistná zmluva predstavuje občianskoprávny základ, bez ktorého by nemohlo dôjsť k omeškaniu. Poukázal na § 261 ods. 6 Obch. zák. účinného do 31.12.2001 ako aj na § 763a Obch. zák. Novelou č. 530/2003 Z.z. účinnou od 1.2.2004 došlo k zmene v ustanovení § 261 ods. 6 Obch. zák. 56. Na posúdenie zmluvného typu sa teda použije ako do účinnosti novely úprava Obč. zák. a na posúdenie otázok premlčania či náhrady škody sa použije po vyššie uvedenej novele úprava Obch. zák. 57. Záväzok na náhradu škody prejednávaný v tomto konaní vznikov roku 2001, t.j. pred účinnosťou novely zákona č. 530/2003 Z.z., ktorým sa menil Obch. zák., a preto nie je možné aplikovať tento novelizovaný právny predpis na posedenie uvedeného prípadu. 58. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 59. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že trvá na podanom odvolaní ako aj na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznil, že preukázal súdu, že škoda nebola krytá úrokmi z omeškania a že škoda bola vyššia, aj v tomto smere trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Upozornil odvolací súd na to, že v podstate žalovaný sa k obsahu odvolania, ktoré podal žalobca nevyjadril opakuje len svoje právne názory, ktoré prednášal na súde prvej inštancie. 60. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodol v intenciách podaného odvolania a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 61. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 62. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 2Cob/304/2013-279 z 18. marca 2014 bol zrušený rozsudok OS BA I č.k. 26Cb/190/2004 potom ako došlo k zrušeniu rozhodnutia KS BA rozhodnutím NS SR uznesením č.k. 2Obdo 64/2012 z 30. septembra 2013 keď NS SR zrušil rozhodnutie KS v BA z 05.06. 2012 sp.zn. 2Cob/260/2011 a vrátil mu ho na ďalšie konanie. V rozhodnutí vydanom odvolacím súdom sp.zn. 2Cob/304/2013-279 odvolací súd na základe stanoviska NSSR prezentovanom v uznesením č.k. 2Obdo 64/2012 uviedol, že na dôsledok porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z poistného vzťahu, ktorý vznikol na základe poistnej zmluvy zo dňa 19.04.2001, a na ktorý je treba v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikovať výlučne Občiansky zákonník, sa musia použiť tiež len ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti upozornil na zmenu, resp. spresnenie, ktoré nastalo po novele Obchodného zákonníka (zákonom č. 530/2003 Z.z.), ktoré má vplyv aj na posudzovanie porušenia povinností zo zmlúv, ktoré sú ako zmluvné typy upravené len v Občianskom zákonníku. Na zodpovednosť za porušenie záväzku z predmetnej poistnej zmluvy sa však v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikujú len ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z ust. § 763a Obchodného zákonníka upravujúcim prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004 (novela z.č. 530/2003 Z.z.), podľa ktorého práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov (t.j. treba použiť aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy). Podľa Občianskeho zákonníka je preto potrebné posúdiť aj premlčanie časti nároku na náhradu škody, v ktorej časti bolo konanie síce zastavené pre späťvzatie žaloby, ale ktorú výšku škody súd prvého stupňa zohľadnil pri posudzovaní, či náhrada škody spôsobená omeškaním žalovaného s plnením peňažného dlhu nebola krytá úrokmi z omeškania (pri aplikácii § 519 Občianskeho zákonníka na základe námietky žalovaného, na ktorej zotrval aj v podanom odvolaní). Odvolací súd má za to, že zohľadniť túto výšku škody pri posudzovaní otázky krytia škody úrokmi z omeškania podľa § 519 Občianskeho zákonníka, je možné len vtedy, ak je možné takýto nárok na náhradu škody aj súdom priznať (teda ak by napr. nebol premlčaný, po úspešne vznesenej námietke premlčania alebo ak by bol preukázaný a pod.). 63. Súd prvej inštancie pri opätovnom prejednaní veci bol viazaný stanoviskom odvolacieho súdu ako aj právnym posúdením, ktoré prezentoval odvolací súd v s poukazom na ust. § 226 OSP. Súd vec opätovne prejednal, zaoberal sa otázkou aký hmotnoprávny predpis treba použiť na posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s oneskorenou úhradou poistného zo strany žalovaného a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné na daný poistný vzťah aplikovať príslušné ust. Obč. zák. s poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obch. zák. podľa ktorého sa zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave 2 tejto časti zákona sú upravené len ako zmluvný typ v občianskom zákonníku spravujú iba ustanoveniami občianskeho zákonníka. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd, vzhľadom k tomu, že poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 19.4.2001. Je nesporné, že žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť vyplatenia poistného v prospech žalobcu a že žalobca si z tohto titulu uplatnil náhradu škody vo výške 6.068,40 eur. Predmet náhrady škody síce rozšíril návrhom zo dňa 5.10.2009 keď požiadal o rozšírenie petitu o sumu časti 8.424,88 eur na základe znaleckého posudku Ing. Čipáka zo dňa 10.6.2009. Návrhom zo dňa 8.3.2011 zobral žalobca petit v rozšírenej časti 8.424,88 EUR späť z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania v tejto časti. 64. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý bol viazaný právnym posúdením veci zo strany odvolacieho súdu, že v danom prípade nemožno aplikovať ani na otázku náhrady škody ust. Obch. zák. s poukazom na ust. § 763a Obch. zák., ktorý upravoval prechodné ustanovenia účinným od 1. februára 2004 (novela z. č. 530/2003 Z. z.), podľa ktorého práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov (t. j. treba použiť aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy), t.j. aj otázka náhrady škody musí byť posudzovaná podľa príslušných ustanovení Obč. zák., keďže príslušné ust. § 261 ods. 6 Obch. zák. nepredpokladalo použitie obchodného zákonníka. Odvolací súd mal za to a stotožňuje sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že podľa Občianskeho zákonníka je preto potrebné posúdiť aj premlčanie časti nároku na náhradu škody, v ktorej časti bolo konanie síce zastavené pre späťvzatie žaloby, ale ktorú výšku škody súd prvého stupňa zohľadnil pri posudzovaní, či náhrada škody spôsobená omeškaním žalovaného s plnením peňažného dlhu nebola krytá úrokmi z omeškania ako aj otázku náhrady škody, keďže bez uzatvorenia poistnej zmluvy by nemohlo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti. 65. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom porušenia právnej povinnosti je existencia základného vzťahu medzi účastníkmi konania bez existencie základného vzťahu t.j. bez uzatvorenia poistnej zmluvy by nemohlo dôjsť ani k porušeniu povinnosti z tejto zmluvy a nemohlo by dôjsť ani k vzniku škody. 66. Je nesporné, že žalobca si uplatnil náhradu škody práve v dôsledku porušenia záväzku z predmetnej poistnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že na predmetnú zmluvu sa v zmysle platnej právnej úpravy aplikujú len ust. Obč. zák. tak, ako to vyplýva z ust. § 763a Obch. zák. upravujúceho prechodné ustanovenia účinným od 1. februára 2004 (novela z. č. 530/2003 Z. z.), podľa ktorého práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov (t. j. treba použiť aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy) odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k výške škody je potrebné posúdiť či táto škoda nebola krytá úrokmi z omeškania podľa § 519 Obč. zák. a nárok na náhradu škody je možné priznať iba v takom prípade ak tento nárok nebol premlčaný po úspešne zistenej námietke premlčania a ak nebol krytý z úrokmi z omeškania. 67. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v časti týkajúcej sa 8.424,88 eur až návrhom zo dňa 8.3.2011. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zobral žalobca v tejto časti návrh späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Pokiaľ ide o náhradu škody uplatnenej vo výške 8.086,40 eur, táto bola krytá vyplatenými úrokmi z omeškania, keďže je nesporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi úroky z omeškania 11.651,72 eur. 68. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má odvolací súd za to, že námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní, že otázku nároku škody je potrebné posudzovať ako samotný záväzkový vzťah nie sú dôvodné, keďže nemožno takto postupovať vzhľadom na ust. § 763a Obch. zák. upravujúceho prechodné ustanovenia účinným od 1. februára 2004 z ktorého jednoznačne vyplýva, že práva za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov (t. j. treba použiť aj § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka) a navyše náhradu škody nemožno posúdiť ako samostatný záväzkový vzťah, keďže tento záväzkový vzťah je odvodený od základného vzťahu, ktorým bolo uzatvorenie poistnej zmluvy a porušenie povinnosti z tohto základného záväzkového vzťahu. Novelou č. 530/2003 Z.z. účinnou od 1.2.2004 došlo k zmene v ustanovení § 261 ods. 6 Obch. zák. podľa ktorého sa zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave 2 tejto časti zákona sú upravené len ako zmluvný typ v občianskom zákonníku spravujú iba ustanoveniami tohto predpisu o type zmluvy a týmto zákonom čiže až po novele od 1.2.2004 bolo možné aplikovať na určité zmluvy na ktoré sa vzťahuje Obč. zák. aj príslušné ustanovenia Obch. zák. a to v otázkach premlčania či náhrady škody. 69. Odvolací súd v súvislosti s názorom žalobcu, že v danom prípade je potrebné posudzovať otázku náhrady škody ako samostatný záväzkový vzťah poukazuje na tú skutočnosť, že takto je to možno posudzovať iba v prípadoch, ktoré sú upravené len Obch. zák., ktorý v ust. § 373 a 386 upravuje náhradu škody len na porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených obch. zák. Náhrada škody je tu viazaná na existenciu záväzku a je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu t. j. toho ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Preto aj keď dôjde k odstúpeniu od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy záväzok na náhradu škody ako dôsledok porušenia zmluvy trvá naďalej. Na zodpovednosť za porušenie záväzku z predmetnej poistnej zmluvy sa však v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzavretia poistnej zmluvy aplikujú len ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť právny záver tak, ako to predpokladá ust. § 373 a 386 Obch. zák., ktorý nebolo možné na daný právny vzťah aplikovať. 70. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 71. O trovách odvolacieho súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. 72. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).