Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/425/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105227122 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105227122.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X. X. I. W. J. J. G. N. Á. E. N. , bytom I., O. Č.. X, 2. A. I. W. J. J. G. N. Á. E. N. F. K. Á. , bytom I., I. Č.. XX, obaja zastúpení Mgr. Pavlom Landsmanom, Bratislava, Rezedová č. 27, proti žalovanému: L. D. F. Y. F. Ň. , bytom J., I. E. J. Č.. XX, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom v Bratislave, Prievozská č. 14/A, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. júna 2013, č.k. 18 C 189/2005-302, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. júna 2013, č.k. 18 C 189/2005-302, p o t v r d z u j e . II. Žalobcom v l., 2. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 14.6.2013, č.k. 18 C 189/2005-302, určil, že výpoveď žalovaného z nájmu Š. bytu v I. na O. ulici č. X, X. poschodie, doručená žalobcovi v l. rade dňa 28.4.2005 a žalobkyni v 2. rade dňa 29.4.2005, je neplatná; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 33,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobcovia v l., 2. rade domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu vyššie označeného bytu, ako aj náhrady trov konania. Žalobcovia dôvodili, že sú nájomcami X-izbového bytu v I. na O. č. X v dome postavenom na parcele č. XXXX (žalobca v l. rade titulom prechodu nájmu bytu po svojej babke C. M., zomrelej dňa XX.X.XXXX, a žalobkyňa v 2. rade uzatvorením manželstva so žalobcom v 1. rade dňa X.XX.XXXX). Žalovaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností vedených v LV č. XXXX pre okres I. U.., Obec I.- m.č. S. A., katastrálne územie S. A., im doteraz nepredložil nájomnú zmluvu. Žalobcovi v l. rade dňa 28.4.2005 a žalovanej v 2. rade dňa 29.4.2005 žalovaný doručil výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. c/, d/ Občianskeho zákonníka. Dôvodom výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka malo byť hrubé poškodzovanie bytu a ohrozovanie bezpečnosti v dome tým, že bez jeho upozornenia a súhlasu mali vykonávať nepovolené stavebné práce (prestavbu kúpeľne, zamurovanie dverí vedúcich zo spoločných priestorov - schodišťa do bytu a neoprávnenú manipuláciu s plynovým zariadením). Žalobcovia tieto tvrdenia považujú za nepravdivé, pretože nevykonávali žiadnu z uvedených stavebných prác. Dôvodom výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka malo byť hrubé porušovanie povinností vyplývajúcich z nájmu tým, že neplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace (v čase od 1.1.2005 do 30.4.2005) v čiastke 39.372,-- Sk, nájomné za obdobie od januára 2002 do 31.12.2004 v sume 172.628,-- Sk a neuhradenie faktúr č. XX/XXXX za vodné a stočné za obdobie od 1.5.2002 do 31.8.2004 v sume 6.944,60 Sk, č. XX/XXXX za odvoz smetí v čase od 1.9.2003 do 31.8.2004 v sume 1.438,-- Sk. Rovnako aj tieto tvrdenia považujú za nepravdivé. Riadne platia mesačné nájomné, ako aj poplatky za služby spojené s užívaním bytu v sume 1.470,-- Sk mesačne. Túto sumu si dali vypočítať spoločnosťou W.-Z. s.r.o., Bratislava, keďže žalovaný od nich žiadal neprimerane vysoké nájomné v rozpore s platnými predpismi; naposledy v sume 14.549,-- Sk mesačne. Na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 15 C 101/2003 na základe ich žaloby sa viedlo konanie o určenie výšky nájomného. Sumy 32.372,-- Sk a 172.628,-- Sk žalovanému nedlžia, ten si ich účtuje neoprávnene. Vo veci faktúr č. XX/XXXX a č. XX/ XXXX žalovaný neodpočítal zálohové platby, preto ho vyzvali k oprave faktúr, na čo však nereagoval. Napriek tomu mu po tom, ako si započítali už uhradené zálohové platby, dňa 11.4.2005 uhradili sumu 838,-- Sk za faktúru XX/XXXX a sumu 4.144,60 Sk za faktúru č. XX/XXXX. Žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých súčasťou je aj predmetná bytová jednotka, nadobudol vydražením vo verejnej dražbe dňa 9.3.1993 od pôvodného vlastníka Zdroj A. - X., š.p. v likvidácii. Proti právnej predchodkyni žalobcov C. M. L. D. viedol na Okresnom súde Bratislava I. súdne konania pod sp.zn. 8 C 56/1994, 16 C 61/1995; v oboch veciach bolo zhodne ustálené, že medzi ním a C. M.Í. nájomný vzťah týkajúci sa predmetného bytu vznikol a existuje. Ako vlastník a prenajímateľ predmetného bytu oznámil žalobcom listom zo dňa 28.1.2005 úpravu výšky nájomného, ktoré určil v sume 14.549,-- Sk mesačne od 1.1.2005. Keďže žalobcovia odmietli uhrádzať takto zvýšené nájomné, žalovaný listom zo dňa 25.4.2005 dal výpoveď z nájmu bytu, ktorá bola doručená žalobcovi v 1. rade dňa 28.4.2005 a žalobkyni v 2. rade dňa 29.4.2005. Podľa jeho názoru tvrdenia žalobcov v tom, že nemajú nedoplatky na nájomnom, keď toto uhrádzajú v sume 1.470,-- Sk mesačne, neobstoja, pretože na daný byt sa nevzťahuje regulované nájomné. Ním určenú výšku nájomného za čas od 1.1.2005 nemožno považovať za neprimerane vysokú a v rozpore s právnymi predpismi, pretože táto je v zmysle trhových cien vzhľadom na rozlohu bytu a jeho polohu plne opodstatnená. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Vlastnícke právo domu (v ktorom sa nachádza aj predmetný byt) na ulici O. Č.. X postavený na parcele č. XXXX, nehnuteľnosti vedené pre okres I. U.., Obec I.-m.č. I. S. A., katastrálne územie S. A., v LV č. XXXX, žalovaný nadobudol vo verejnej dražbe od predchádzajúceho vlastníka Zdroj A. - X. š.p. v likvidácii. Dňa 8.10.1993 vydal právnej predchodkyni žalobcu v l. rade C. M. výmer na úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené v sume 883,-- Sk mesačne, z čoho za užívanie bytu bola určená suma 725,-- Sk mesačne. Následne dňa 27.12.1995 vydal výmer za úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené v sume 2.010,-- Sk mesačne, z čoho za užívanie bytu bola určená suma 1.800,-- Sk mesačne; dňa 1.1.2001 vydal výmer v sume 6.200,-- Sk mesačne, z čoho za užívanie bytu bola určená suma 5.000,-- Sk mesačne. C. M. zomrela dňa XX.X.XXXX; na žalobcu v l. rade (vnuka C. M.) prešiel nájom bytu, žalobkyňa v 2. rade je manželka žalobcu v 1. rade. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 15 C 101/2003 C. M. nesúhlasila s výmerom na platenie nájomného a za služby spojené s nájmom bytu v sume 2.010,-- Sk mesačne; listom zo dňa 10.2.1997 žalovanému oznámila, že bude naďalej uhrádzať sumu 883,-- Sk mesačne. Po prechode nájmu bytu do 6.10.2003 uhrádzali žalobcovia nájomné a preddavky za služby spojené s nájom bytu v sume 883,-- Sk mesačne, od 7.10.2003 uhrádzajú nájomné v sume 1.470,-- Sk mesačne. Faktúrou zo dňa 31.8.2004, č. XX/XXXX, splatnej do 15.9.2004, žalobcom žalovaný fakturoval nedoplatok za vodné a stočné za obdobie od 1.5.2002 do 31.8.2004 v celkovej sume 6.944,60 Sk. Faktúrou zo dňa 31.8.2004, č. XX/XXXX, so splatnosťou do 15.9.2004, žalobcom žalovaný fakturoval nedoplatok za odvoz smetí za obdobie od 1.9.2003 do 31.8.2004 v sume 1.438,-- Sk. Listom zo dňa 8.9.2004 (opätovne zo dňa 5.10.2004, 15.10.2004, 27.3.2005, 11.5.2005) žalobcovia vyzvali žalovaného na opravu predmetných faktúr tak, aby zohľadnil uhradené zálohové platby, a síce za vodné a stočné v sume 100,-- Sk mesačne, za odvoz smetia v sume 50,-- Sk mesačne. Žalovanému dňa 11.4.2005 uhradili sumu 838,-- Sk za faktúru č. XX/XXXX a sumu 4.144,60 Sk za faktúru č. XX/ XXXX. Listom zo dňa 28.1.2005 žalovaný oznámil žalobcom úpravu výšky nájomného na obdobie od 1.1.2005 v sume 13.099,-- Sk mesačne, spolu s preddavkami za služby spolu v sume 14.549,-- Sk mesačne; byt kvalifikoval ako byt I. kategórie a zároveň im zaslal výpočet dlžného nájomného za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2004 v sume 18.010,60 Sk. Listom zo dňa 25.4.2005, ktorý bol doručený žalobcovi v 1. rade dňa 28.4.2005 a žalobkyni v 2. rade dňa 29.4.2005, dal žalovaný žalobcom v l., 2. rade výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. c/, d/ Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobcovia hrubo poškodzujú prenajatý byt a ohrozujú bezpečnosť v dome tým, že bez upozornenia a súhlasu vlastníka a prenajímateľa vykonávali nepovolené stavebné murárske práce, a síce prestavbu kúpeľne, zamurovanie dverí vedúcich zo spoločných priestorov - schodišťa do bytu, neoprávnene manipulovali s plynovým zariadením. Ako nájomcovia hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu aj tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace: nájomné od 1.1.2005 do 30.4.2005 dlžná suma je 39.372,-- Sk, nájomné od januára 2002 do 31.12.2004 dlžná suma je 172.628,-- Sk, neuhradenie faktúry č. XX/XXXX za vodné a stočné za obdobie od 1.5.2002 do 31.8.2004 v sume 6.944,60 Sk, neuhradenie faktúry č. XX/ XXXX za odvoz smetí za obdobie od 1.9.2003 do 31.8.2004 v sume 1.438,-- Sk (spolu 220.382,60 Sk). B.. U.. Ľ. B., stavebný dozor a stavbyvedúci správcu, na základe ohliadky predmetného bytu vykonanej za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného a nájomcov bytu, ich právneho zástupcu, dňa 11.5.2006 vypracoval správu, v ktorej konštatoval poškodenie časti stropnej konštrukcie v miestnosti v ľavej časti bytu, pričom ako primárny dôvod jeho vzniku uviedol vlhkosť a ako pravdepodobný zdroj lokálneho zrútenia uviedol aj možnosť mechanického zásahu do konštrukcie stropu s tým, že definitívne stanovenie presného dôvodu zrútenia stropu nie je možné jednoznačne určiť. Taktiež konštatoval evidentné stavebné úpravy otvoru pôvodne vstupných dverí vo vstupnom schodisku a v miestnosti bytu pôdorysne schodisku najbližšej a manipuláciu s vykurovacím plynovým spotrebičom, ktorý bol demontovaný podľa stôp na omietke a maľovke a zodpovedajúcich odvodov na prívod vzduchu a odvod spalín v miestnosti po ľavej strane od vstupu. 3. Medzi stranami sporu boli na Okresnom súde Bratislava I. vedené viaceré spory týkajúce sa nájmu predmetného bytu. V konaní vedenom pod sp.zn. 7 C 146/2002 sa žalobca L. D. proti X. I. domáhal vypratania bytu na základe výpovede zo dňa 28.5.2002. Rozsudkom zo dňa 12.2.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005, sp.zn. 9 Co 234/2004, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že výpoveď z nájmu bytu nebola doručená aj manželke nájomcu. V konaní bolo ustálené, že nájomný vzťah X. I. vznikol smrťou jeho starej mamy. V konaní vedenom pod sp.zn. 10 C 81/2007 sa L. D. domáhal proti X. I., A. I.E., zaplatenia nedoplatkov na nájomnom v čase od 1.5.2001 do 30.4.2007 na základe úpravy výšky nájomného od 1.1.2001 a od 1.1.2005. V konaní vedenom pod sp.zn. 15 C 101/2003 sa žalobcovia v l., 2. rade (X. I., A. I.) domáhali proti žalovanému L. D. určenia výšky nájomného a poplatku za služby spojené s nájmom bytu v čase od 1.1.2002 do 31.12.2004 a od 1.1.2005. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX U.. O. Ď., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že predmetný byt je byt II. kategórie, keďže v ňom nie je ústredné (diaľkové) vykurovanie. Jedna z izieb vyžaduje opravu nad rámec bežnej údržby a je neobývaná. Obývacia izba a spálňa majú zrealizovanú podhľadovú konštrukciu so sadrokartónom, vystierkované steny s maľbou a laminátovú podlahu, detská izba je v pôvodnom stave, kúpeľňa má keramickú dlažbu a obklad na stene, v kuchyni je sadrokartónový podhľad, na stenách je olejový náter a na ňom maľovka, ako podlaha je PVC materiál; v špajzi je PVC podlaha a vymaľované, vo WC je PVC podlaha a na stene keramický obklad. Súčasne vypočítal sumy regulovaného nájomného za obdobie od 1.1.2002 do 30.4.2009, určil sumy deregulovaného nájomného za predmetný byt bez poškodenej izby za roky 2002-2009. Súd danú žalobu zamietol s odôvodnením, že za spätné obdobie, pred rozhodnutím súdu, žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení, nakoľko otázka výšky nájomného sa bude ako otázka predbežná riešiť v konaniach o neplatnosť výpovede a o nedoplatku na nájomnom. Ustálil, že v danom prípade sa na uvedený byt nevťahuje regulované nájomné. Pri určovaní výšky nájmu do budúcna súd vychádzal z požiadaviek primeranosti. Keďže znalec určil výšku primeraného deregulovaného nájomného, ktorá však bola vyššia ako žalovaná suma, súd nemohol prekročiť petit a určiť viac ako sa žalobca domáhal, a teda žalobe nevyhovel ani v tejto časti. Rozsudok bol v plnom rozsahu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2012, č.k. 2 Co 49/2011-283, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2012. 4. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 696 ods. 1, § 711 ods. l písm. c/, d/, ods. 2, ods. 6 Občianskeho zákonníka. Skutkovo dôvodil tým, že zostalo nepochybné, že medzi stranami sporu existuje vo vzťahu k predmetnému bytu nájomný vzťah, ktorý u žalobcu v l. rade vznikol dňa 26.4.2002 prechodom nájmu bytu po smrti jeho starej matky C. M. a žalobkyni v 2. rade ako manželky žalobcu v 1. rade; žalobcovia v l., 2. rade sú spoločnými nájomcami bytu. Formálne znaky výpovede z nájmu bytu sú dané, žalobcovia sa domáhajú určenia jej neplatnosti súdom v trojmesačnej lehote od doručenia výpovede. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu uvedenému v ustanovení § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka (žalobcovia hrubo poškodzovali prenajatý byt a ohrozovali bezpečnosť v dome tým, že bez upozornenia a súhlasu vlastníka a prenajímateľa vykonávali nepovolené stavebné murárske práce, a síce prestavbu kúpeľne, zamurovanie dverí vedúcich zo spoločných priestorov - schodišťa do bytu a neoprávnene manipulovali s plynovým zariadením a malo sa tak stať v roku 2005) súd prvej inštancie dôvodil nasledovne. V konaní nebolo sporné, že došlo k zamurovaniu dverí, tiež k manipulovaniu s plynovým zariadením. Žalobcovia spochybnili žalovaným predložené fotografie a správu B.. U.. B. s dôvodom, že predmetné práce vykonala ešte ich právna predchodkyňa C. M.Í.. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a žiadnym priamym dôkazom, ani sledom nepriamych dôkazov, nepreukázal, že by predmetné úpravy vykonávali žalobcovia po tom, ako na nich prešiel nájom bytu. Takáto skutočnosť nevyplýva ani zo správy B.. U.. B., ani z predmetných fotografií. Naviac sám žalovaný pôvodne v konaní tvrdil, že dvere boli zamurované ešte 10.2.1998, neskôr tvrdil, že tieto boli zamurované v roku 2005 a rozpor vo svojich výpovediach nedokázal riadne vysvetliť. Ani zo znaleckého posudku vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 15 C 101/2003 nevyplýva, žeby žalobcovia po prechode nájmu bytu vykonali vo výpovedi špecifikované práce. Znalec vo svojom posudku konštatoval len vyhotovenie sadrokartónových podhľadov, položenie podláh a vystierkovanie a vymaľovanie stien, čo však nespadá pod práce konkretizované vo výpovednom dôvode, keď ani vyhotovenie sadrokartónového podhľadu v kúpeľni, ktoré žalobcovia podľa vlastného vyjadrenia vykonali, nemožno považovať za prestavbu kúpeľne. Výpovedný dôvod uvedený v ustanovení § 711 ods. l písm. c/ Občianskeho zákonníka teda nebol daný. Rovnako nebol daný ani výpovedný dôvod uvedený v ustanovení § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. V konaní zostalo nepochybné, že výšku nájomného žalovaný stanovoval sám z vlastného rozhodnutia a postupne sám z vlastného rozhodnutia zvyšoval predpismi zo dňa 8.10.1993 za obdobie od 1.4.1993, zo dňa 27.12.1995 za obdobie od 1.1.1996, zo dňa 1.1.2001 za obdobie 1.1.2001, zo dňa 28.1.2005 za obdobie od 1.1.2005; žalobcovia do 6.10.2003 uhrádzali nájomné a preddavky za služby spojené s nájmom bytu v sume 883,-- Sk mesačne v zmysle predpisu zo dňa 8.10.1993, od 7.10.2003 uhrádzajú nájomné v sume 1.470,-- Sk mesačne. Už v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 15 C 101/2003 bola vyriešená otázka, či sa na predmetný byt vzťahuje deregulované nájomné, tak, že toto sa na uvedený byt nevzťahuje; v danom konaní Krajský súd v Bratislave dôvodil, že z úpravy regulovaného nájomného bol vylúčený predmetný byt z dôvodu, že ide o byt vo vlastníctve fyzickej osoby, a to všetkými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky (R-1/2001, R-1/2003), výnosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky V-1/2003, ktoré platili v rozhodnom období. K otázke stanovovania nájomného súd uviedol, že žalovaný nemal so žalobcami dohodu, žeby mohol jednostranne zvýšiť nájomné, čo napokon aj sám žalovaný potvrdil. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ani regulačné opatrenia daných ministerstiev nie sú predpismi v zmysle § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by umožnili prenajímateľovi jednostranne zvýšiť nájomné (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2008). Zmluva o nájme bytu je zmluvou odplatnou, avšak v prípade, ak nie je spôsob výpočtu nájomného určený osobitným predpisom a tiež neexistuje predpis umožňujúci jednostranne zvyšovať nájomné v zmysle § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomné sa určuje vzájomnou dohodou účastníkov právneho vzťahu, ktorá nemôže byť jednostranne menená. Žalobcami a pred nimi aj ich právnou predchodkyňou platená suma nájomného a preddavkov za služby spojené s nájmom bytu (do 6.10.2003 v sume 883,-- Sk mesačne, od 7.10.2003 v sume 1.470,-- Sk mesačne) bola poslednou dohodnutou sumou so žalovaným; žalobcovia pravidelne tieto sumy nesporne žalovanému uhrádzali. Za nesprávne súd považoval tvrdenie žalovaného, že výšku nájmu určuje trh, a tak môže jednostranne jeho výšku zvýšiť podľa aktuálnych trhových cien. Na ďalšie jednostranné navýšenia od poslednej žalobcami akceptovanej sumy predmetných mesačných úhrad nemal žalovaný bez akceptácie žalobcov oprávnenie a ak ich žalobcovia neuhrádzali, nemohlo dôjsť k naplneniu výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. V konaní zostalo preukázané, že žalobcovia dňa 11.4.2005 (pred daním výpovede) aj predmetné vyúčtovacie faktúry 23/2004, 24/2004 po odrátaní preddavkových už uhradených platieb, uhradili. Napokon žalovaný ani nepreukázal správnosť vyúčtovania uvedených faktúr, keď žalobcovia namietali, že vo výpočte nebol zohľadnený správny počet osôb. Skutočnosť, žeby okrem predmetných dvoch faktúr za vodné, stočné a smeti vznikli nejaké nedoplatky vo vyúčtovaní za služby zo strany žalobcov žalovaný v konaní rovnako ničím nepreukázal, ani takýto dôkaz nenavrhol. 5. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné bránenie práva v sume 33,19 €; iné trovy žalobcov zo spisu nevyplývajú a ani náhradu iných trov konania si žalobcovia neuplatnili. 6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac čl. 1 ods. l, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. l, čl. 46 ods. l, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. l dodatkového protokolu, § 1, § 2, § 3, § 132, § 156 ods. 4, § 170 ods. l, § 220 O.s.p., § 696 ods. l, § 711 ods. l písm. c/, d/, ods. 2, ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odvolacieho dôvody odvíjal od ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vo vzťahu k výpovednému dôvodu uvedenému v ustanovení § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka dôvodil, že uniesol dôkazné bremeno obsahom správy B.. U.. B., obsahom znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného U.. O.. Ď., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 15 C 101/2003, spolu s výpoveďou žalobcu o stave obývateľnosti bytu, keď na neho prešiel nájom bytu. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo tieto dôkazy neboli spôsobilé preukázať jeho tvrdenie. V tejto súvislosti zdôraznil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 25/2006, I. ÚS 242/2007, III. ÚS 36/2010. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. l veta prvá Dohovoru vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo riadne odôvodnené; odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Nie je nutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale len na ten argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. Takýto vyžaduje špecifickú odpoveď. Záver súdu prvej inštancie preto považuje za nelogický, založený na ľubovôli bez akejkoľvek racionálnej opory v platnej právnej úprave a v zistenom skutkovom stave veci. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka súd rovnako neodôvodnil, a teda rozsudok je nepreskúmateľný, o ktorú dohodu o určení výšky nájomného medzi stranami sporu oprel svoj vyslovený záver; žalobcovia uhrádzali nájomné v sume 1.470,-- Sk mesačne, ktoré si určili sami, bez ohľadu na jeho nesúhlas. Vykonané dokazovanie preukázalo, že nebol schopný so žalobcami uzavrieť dohodu o výške neregulovaného nájomného k predmetnému bytu, v dôsledku čoho žalobcovia podanou žalobou vyvolali na súde konanie vedené pod sp.zn. 15 C 101/2003 o určenie výšky nájomného a za služby s ním spojené od 1.1.2002 do 31.12.2004. Právny záver súdu prvej inštancie v tom, že ak nie je spôsob výpočtu nájomného určený osobitným predpisom a tiež neexistuje predpis umožňujúci jednostranne zvyšovať nájomné v zmysle § 696 ods. l Občianskeho zákonníka, nájomné sa určuje vzájomnou dohodou účastníkov právneho vzťahu, ktorá nemôže byť jednostranne menená, považuje za arbitrárny. Z ustanovenia § 696 ods. l Občianskeho zákonníka nevyplýva, ako stanoviť spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako riešiť prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ak absentuje osobitný právny predpis. Túto právnu medzeru súd v prejednávanej veci nahradil výkladom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2008. Tento výklad je ale v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 244/2009, podľa ktorého ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy vôbec, nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad. Výklad súdu prvej inštancie je v rozpore s čl. 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Súd mal konať iuxta legem, teda podľa zákona. Zdôraznil, že medzi stranami sporu sa na súde viedli a vedú viaceré spory týkajúce sa nájmu predmetnej nehnuteľnosti (7 C 146/2002, 10 C 81/2007, 15 C 101/2003). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadal náhradu trov konania. Hoci odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. 7. Žalobcovia v l., 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodili (len) tým, že rozsudok je procesne aj vecne správny, súd sa riadne odborne a so zodpovednosťou vyrovnal s dôvodmi žalovaného vo výpovedi z nájmu, podrobne opísal a ustálil všetky skutočnosti priamo sa týkajúce uvedenej výpovede, zreteľne vyhodnotil priame a nepriame dôkazy, najmä zásadné rozpory verbálnej výpovede žalovaného o „. Z. Z. I., kde súd jednoznačne poukázal na jeho zavádzajúce vyjadrenia. Odvolanie považujú za účelové, žalovaný jednostranne aplikuje práva a zákony Slovenskej republiky a Európskej únie. V odvolaní uvádza len skutočnosti poukazujúce len na ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti, samozrejmosťou je ale posudzovanie aj práv nájomcu, napr. právo na bývanie. Žalovaný zabudol na fakt, že dobrovoľne vydražil nehnuteľnosť, ktorá bola obsadená. Dokonca sa štátu zaviazal pokračovať v zmluvných vzťahoch tak, ako to bolo pred dražbou. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vystupoval ako živnostník a nie ako fyzická osoba. 8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie už nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podmienky, za ktorých rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, okolnosti, ktoré tomu predchádzali, náležitosti napadnutého rozsudku, odvolania, ale posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. novembra 2016 (§ 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ale odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 11. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu odvolateľ vôbec nenamietal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 12. V konaní zostalo nesporným vlastnícke právo žalovaného k danému bytu, čas, spôsob nadobudnutia vlastníctva; je notorietou, že žalovaný vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu. Tiež nie je sporné ani právo žalobcov užívať daný byt na dobu neurčitú; rovnako vstúpili do práv a povinností svojej právnej predchodkyne ako nájomníčky daného bytu (C. M.). Medzi stranami sporu nebola uzavretá nová nájomná zmluva, neboli dohodnuté žiadne zmeny nájomnej zmluvy uzavretej ich právnymi predchodcami. Nájomná zmluva neobsahovala a neobsahuje osobitné ustanovenie, podľa ktorého prenajímateľ mal a má právo jednostranne meniť výšku nájomného a poplatky spojené s nájmom bytu; Občiansky zákonník túto otázku neupravoval a neupravuje, v rozhodnom období túto neupravoval ani iný právny predpis. Odvolateľ ani len netvrdil právny dôvod, podľa ktorého by bolo možné spochybniť nájomnú zmluvu v otázke výšky nájomného a preddavkov na služby spojeného s užívaním bytu v rozhodnom období (január 2002 až 30.4.2005). V čase, kedy sa stal žalovaný výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti, teda aj bytu v nej sa nachádzajúci, C. M. bola nájomcom bytu v súlade so zákonom, zákonné dôvody užívania daného bytu na dobu neurčitú svedčia aj žalobcom v l., 2. rade po smrti C.P. M.. Žalovaný ani len netvrdil, že ochrana jeho vlastníckeho práva by mala mať prednosť pred ochranou oprávnených užívateľov (žalobcov v l., 2. rade); táto nevyplýva ani z obsahu spisu. Výpovedné dôvody z nájmu bytu (§ 711 ods. l písm. c/, d/ Občianskeho zákonníka) preukázané neboli. Zmluvou uzavretou medzi právnymi predchodcami strán sporu stanovené nájomné žalobcovia v rozhodnom období riadne platili, nebolo preukázané, žeby hrubo poškodzovali byt, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome, vôbec, a teda ani spôsobom vo výpovedi uvedeným. Skutočnosť, že žalobcovia platili vyššie nájomné v časti rozhodného obdobia (v sume 1.470,-- Sk mesačne) na veci nič nemení, pretože žalovaný jednostranným rozhodnutím zvýšil nájomné na niekoľkonásobne vyššiu sumu (14.549,-- Sk mesačne). 13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe vyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V konaní sa nevyskytla žiadna vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 14. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. Žalobcom úspešným aj v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 17. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).