Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/333/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105243806 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105243806.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, Drevená 766/1, 924 01 Galanta, IČO: 14 064 022, zast. JUDr. Eduard Šmelko, advokát, Polianky 5, 841 01 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o zaplatenie 240.430,19 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/4/2006-427 zo dňa 19.2.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/4/2006-427 zo dňa 19.2.2014 v znení opravného uznesenia č.k. 29Cb/4/2006-480 zo dňa 29.9.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky - povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 240.430,19 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 15 % ročne od 1.12.2004 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 8.372,96 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Opravným uznesením zo dňa 29.9.2015 súd prvého stupňa opravil zrejmú nesprávnosť v označení odporcu v záhlaví rozsudku tak, že správne označenie znie: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 21.12.2005 domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 240.430,19 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 15 % ročne od 1.12.2004 do zaplatenia spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len "ÚKSÚP") a Ministerstva pôdohospodárstva SR podľa zákona č. 58/1969 Zb. v roku 2003 a podľa zákona č. 514/2003. Svoj návrh odôvodnil tým, že ÚKSÚP koncom februára 2004 doručil prihlášky v zmysle § 15 ods. 2 zák. č. 291/1996 Z. z. o odrodách a osivách v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 291/1996 Z. z.), ktorým ho písomne požiadal o uznávanie množiteľských porastov pšenice letnej - ozimnej, ktoré boli osiate množiteľským materiálom odrôd Balada, Boka, Brea a Bruta. Kontrolný ústav na základe uvedených prihlášok vykonal poľné prehliadky všetkých množiteľských plôch a uznal ich podľa § 15 ods. 2 zák. č. 291/1996 Z. z. a podľa § 5 ods. 2 a 3 nariadenia vlády č. 287/2004 Z. z.. Po uznaní predmetných množiteľských porastov navrhovateľ vykonal zber množiteľského materiálu, po zbere ho upravil tak, aby zodpovedal požiadavkám na vlastnosti, kvalitu a zdravotný stav podľa § 6 nariadenia vlády č. 287/2004 Z. z. a požiadal Kontrolný ústav o uznanie množiteľského materiálu vo vzorke. Kontrolný ústav odmietol vykonať odber vzoriek podľa čl. 3 a 4 STN 46 0609 Odber vzoriek osiva a sadiva. Listom zo dňa 19.07.2004 oznámil, že nemôže pokračovať v ďalšom uznávacom konaní až do predloženia súhlasu na obchodné využívanie daných odrôd. Navrhovateľ listom zo dňa 28.07.2004 zaslal vyjadrenie o skutočnosti, že má súhlas na vykonávanie úkonov podľa § 8 ods. 5 zák. č. 132/1989 Zb., pričom túto povinnosť mu už preukázal listami zo dňa 10.05.2002 a 13.05.2002, ktorým zároveň zaslal fotokópiu Zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd MORSTAR na území Slovenskej republiky, ktorú dňa 02.01.1994 uzavrel s obchodnou spoločnosťou MORSTAR Moravský šlechtitelský ústav, a.s. Kroměříž (ďalej len licenčná zmluva). Ďalej uviedol, že táto licenčná zmluva v čl. V ods. 5 mu priznáva právo na dokončenie množiteľského cyklu u zastupovaných odrôd aj po ukončení platnosti licenčnej zmluvy. Vysvetlil, že množiteľský cyklus znamená postupný sled úrod osiva šľachtiteľského materiálu až po poslednú generáciu a je zadefinovaný v čl. 2.11 STN 46 0311. Na dokončenie uznávacieho konania vyzval Kontrolný ústav listom zo dňa 23.08.2004. Napriek týmto skutočnostiam Kontrolný ústav listom zo dňa 26.08.2004 požiadal o predloženie súhlasu, inak nebude v konaní pokračovať. Navrhovateľ sa obrátil na ministerstvo listom zo dňa 30.07.2004, aby podľa § 36 zák. č. 291/1996 Z. z. prijalo opatrenia za účelom uznávania navrhovateľovho množiteľského materiálu. Ministerstvo však nekonalo napriek tomu, že bolo navrhovateľom upozornené na vznik nároku na náhradu škody nezrealizovaním predaja 4445 ton osív z úrody v roku 2004. Dňa 30.07.2004 navrhovateľ požiadal o prijatie opatrenia v uznávacom konaní sekciu poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Na uvedený list ministerstvo neodpovedalo, vo veci nekonalo. Dňa 27.08.2004 navrhovateľ zaslal list Odboru kontroly Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorým podal sťažnosť na porušenie právnych predpisov upravujúcich uznávanie množiteľským materiálov. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil listom zo dňa 10.12.2004, a to voči Ministerstvu pôdohospodárstva SR, a to za rok 2004 vo výške 7.243.200,00 Sk a to nedosiahnuteľný zisk vo výške 5.078.700,00 Sk a nedosiahnuté licenčné poplatky vo výške 2.164.500,00 Sk. Uplatnený nárok navrhovateľa Ministerstvo pôdohospodárstva neuznalo listom zo dňa 15.03.2005, pričom pristúpilo k neuznaniu uplatneného nároku bez jeho prerokovania. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ nepredložil súhlas majiteľa šľachtiteľských osvedčení z dôvodu, že podľa jeho vyjadrenia má súhlas na vykonávanie úkonov podľa § 8 ods. 5 zák. č. 132/1989 Zb. na základe Zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie uzatvorenej dňa 02.01.1994 medzi AGRISEM a MORSTAR a.s. Kroměříž. Bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia nemožno odrodu a plemeno po dobu ochrany obchodne využívať. Tento súhlas formou mandátnej zmluvy daný nebol. Preto ani ÚKSÚP nemohol v uznávacom konaní pokračovať. Podľa názoru odporcu tým pádom nevzniklo na vyberanie licenčných poplatkov navrhovateľovi právo. Taktiež namietol, že výška náhrady škody je uplatnená len hypotetickým výpočtom, nakoľko k správnemu vyčísleniu škody by mohlo dôjsť len v tom prípade, keby bolo všetko osivo uznané a predané. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 1.7.2004, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považoval za rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku vyriešenie zásadnej právnej otázky, a to či uznávacie konanie podľa ust. § 15 zákona č. 291/1996 Z. z. o odrodách a osivách, je správnym konaním, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok), tak ako to vyplýva z ust. § 38 zákona. Súd sa stotožnil s tým, že pri posúdení tejto právnej otázky je potrebné predovšetkým vychádzať zo zmyslu a účelu uznávacieho konania, z úmyslu zákonodarcu /ratio legis/, ktorý sledoval pri komplexnej relevantnej právnej úprave. Podľa legálnej definície (ust. § 2 ods. 17) je uznávacie konanie odborné hodnotenie množiteľských porastov a skúšanie množiteľského materiálu kontrolným ústavom /ÚKSÚP- om/ vrátane osvedčovania vlastností množiteľského materiálu na účely vývozu. Osobitne je upravené v ust. § 15 zákona ako konanie, predmetom ktorého sú množiteľské porasty určené na výrobu množiteľského materiálu predstupňov, základného množiteľského materiálu alebo certifikovaného množiteľského materiálu, ako aj množiteľský materiál predstupňov, základný množiteľský materiál a certifikovaný množiteľský materiál v predpísaných generáciách, ktorý pochádza z uznaných množiteľských porastov. Aktívne legitimovaným na podanie žiadosti o uznávanie množiteľských porastov a materiálu je dodávateľ, ktorým je fyzická/právnická osoba, ktorá na účely podnikania množiteľský materiál vyrába alebo dováža alebo vyváža, spracúva alebo nakupuje na účely uvádzania do obehu a musí byť držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti (ust. § 13 ods. 1). Kontrolný ústav na základe výsledkov uznávacieho konania následne rozhodne o uznaní množiteľských porastov alebo materiálu. Kompetencia ÚKSÚP-u ako kontrolného orgánu na úseku skúšania a kontroly odrôd a množiteľského materiálu vyplýva z ust. § 30 zákona, kde pod písm. g/ je samostatná právomoc vykonávať uznávanie množiteľského materiálu poľnohospodárskych plodín a s účinnosťou od 1.1.2003 novelou č. 470/2002 Z. z. bolo z právomoci rozhodovania pod písm. d/ vypustené ustanovenie § 15 ods. 3 - uznávanie množiteľských porastov a materiálov. Z ust. § 22 vyplýva, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR je splnomocnené na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov na ustanovenie podmienok uznávania množiteľského porastu, ukazovatele a kritériá na uznávanie množiteľského materiálu, označovanie kategórií a generácií množenia a predpísané počty generácií pre jednotlivé druhy, na ustanovenie náležitostí prihlášky do uznávacieho konania a dokladov o uznaní množiteľského materiálu, termínov na podávanie prihlášok množiteľských porastov do uznávacieho konania. Na základe uvedeného ustanovenia vydalo výnos č. 70/2001 Z. z., ktorý upravuje okrem iného hodnotenie a uznávanie množiteľských porastov (§ 3), uznávanie generácií osiva z úradne odobratej vzorky, ktoré predpokladá osvedčenie o uznaní porastu (§ 4). Príloha č. 2 výnosu ustanovuje v časti 2. kategórie osiva a počet generácií ako aj čas prvej a druhej prehliadky. STN 46 0311 stanovila množiteľský cyklus obilnín v generáciách množenia SE 1, SE 2, SE 3, E, C 1, C 2 (bod 2.11), ako doklady o kvalite osiva vydávané ÚKSÚP-om, osvedčenie o uznaní osiva: doklad o uznaní osiva, posudok úradnej vzorky osiva (bod 2.20), termíny prihlasovania množiteľských porastov (bod 5.1.) a osiva (bod 6.1.). Metodickým pokynom č. 1/2003 vydaným ÚKSÚP-om bolo stanovené ako náležitosť prihlášky do uznávacieho konania v roku 2003 aj jej opatrenie odtlačkom pečiatky a podpisom prihlasovateľa odrody na právnu ochranu alebo majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, alebo jeho právneho nástupcu, a v prípade zahraničných odrôd potvrdenie prihlášky slovenským zástupcom, ako aj termíny podávania prihlášok množiteľských porastov (konkrétne do 28.II. u poľných plodín). Súd poukázal na to, že uznávacie konanie je osobitné odborné konanie sui generis, v ktorom sa vykonáva odborné hodnotenie množiteľských porastov a skúšanie množiteľských materiálov na základe odberov vzoriek v špecifických agronomických termínoch v závislosti od vývojového štádia rastlín (vyklasnenie, kvitnutie, vymetanie, dozrievanie, zber). ÚKSÚP mal podľa súdu postupovať v uznávacom konaní výlučne podľa ust. § 15 zákona č. 291/1996 Z. z., ďalších jeho súvisiacich ustanovení a všeobecne záväzných právnych predpisov na jeho vykonanie vydaných na základe jeho splnomocňovacieho ust. § 22. ÚKSÚP-u teda prináležalo na základe podanej prihlášky zisťovať jedine aktívnu legitimáciu prihlasovateľa na jej podanie v tom smere, či je dodávateľom v zmysle ust. § 13 ods. 1 tohto zákona a spôsobilosť predmetu uznávania, ktorým je množiteľský materiál resp. množiteľský porast určený na výrobu množiteľského materiálu odrôd zapísaných v štátnej odrodovej knihe (ust. § 14 ods. 1), resp. či množiteľský porast pochádza z uznaných množiteľských materiálov v predchádzajúcom stupni množenia a či množiteľský materiál pochádza z uznaných množiteľských porastov. Na základe podanej prihlášky ÚKSÚP bol povinný vykonať 1. prehliadku porastov po odkvitnutí porastu, resp. 2. prehliadku (generácie S 1, S 2, S 3, E množiteľských porastov) do dozrievania pred zberom, výsledok zaznamenať do prihlášky, ktorá sa tak mala stať posudkom/osvedčením o uznaní množiteľského porastu. Následne mal vykonať odber vzoriek osiva - množiteľského materiálu na laboratórne preskúšanie, na základe výsledkov ktorého mal vystaviť doklad o uznaní - osvedčenie o uznaní, resp. posudok o neuznaní množiteľského materiálu. ÚKSÚP podľa súdu neprináležalo v uznávacom konaní vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania - prihlášky, riešiť existenciu či platnosť licencie na množenie a uvádzanie do obehu chránených odrôd udelenej majiteľom šľachtiteľského osvedčenia a ani vyžadovať súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia či jeho zmluvného zástupcu na území SR na prihlásenie právne chránených odrôd do uznávacieho konania či na ich obchodovanie. V konečnom dôsledku takáto náležitosť prihlášky, resp. podmienka prihlášky podávanej dodávateľom do uznávacieho konania nevyplývala zo žiadneho zákona a ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie, pretože metodický pokyn č. 1/2003 ÚKSÚP-u bol vydaný na základe ust. § 30 písm. f/ zákona č. 291/1996 Z. z., a nie je všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom pôdohospodárstva SR podľa ust. § 22 písm. k/ uvedeného zákona. Práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach na základe podzákonných noriem vydaných na vykonanie zákona v podobe všeobecne záväzných právnych predpisov, a nie metodickými pokynmi, ktoré sa uplatňujú len vo vnútri právneho subjektu, ktorý ich vydal. Súd tiež uviedol, že pokiaľ by mal ÚKSÚP postupovať v uznávacom konaní podľa správneho poriadku, nebolo by mu možné vytknúť nesprávny úradný postup v tom, že vyzýval navrhovateľa na odstránenie vád podania a že riešil predbežnú otázku - platnosť a existenciu oprávnenia navrhovateľa na nakladanie s právne chránenými odrodami. S ohľadom na uvedené možno dospieť podľa súdu k právnemu záveru, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ÚKSÚP-u vznikla navrhovateľovi škoda v tom, že neuznal včas prihlásené množiteľské materiály na uznávanie, tieto nemohli byť uvádzané do obehu tak, aby mohli byť v jeseni 2004 použité na výsev v agrotechnických termínoch, a odporca, ktorý bol inak oprávnený rozhodnúť, neprijal opatrenia proti nečinnosti, hoci bol na to požiadaný viacerými listami, čím tiež zapríčinil, že Kontrolný ústav ako jediný štátny orgán v SR na uznávanie množiteľských materiálov neuznal včas prihlásené množiteľské materiály a tieto nemohli byť uvádzané do obehu, a preto nemohli byť použité na výsev v jeseni r. 2004. Súd poukázal na to, že škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný/obvyklý priebeh vecí. Ušlý zisk sa teda prejavuje stratou očakávaného prínosu, teda prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, ak by nedošlo ku škodnej udalosti v podobe nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, a predstavuje reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech, o ktorý poškodený prišiel. Poškodený tak prišiel podľa súdu o nedosiahnuteľný zisk v r. 2004 v hodnote 5.078.700,00 Sk a licenčné poplatky v hodnote 2.164.500,00 Sk, ako vyplýva z priloženej tabuľky podanej k návrhu. Súd obranu odporcu, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym relevantným dokladom, že mal uzatvorené s odberateľmi nejaké kontrakty alebo že by vedel na trhu uplatniť alebo predať všetok vyprodukovaný materiál, neprihliadal z dôvodu, že ide o druhotné obchodnoprávne vzťahy a pri rozhodovaní o opodstatnenosti nároku navrhovateľa na náhradu škody nie sú relevantné. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 240.430,19 eur vzniknutej navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu tak, ako bola navrhovateľom za rok 2004 vyčíslená v návrhu a v pripojenej tabuľke. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne konštatoval, že navrhovateľ nie je a nikdy nebol majiteľom šľachtiteľského osvedčenia v zmysle zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat. Podľa odporcu základnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti návrhu, ktorým si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody, bolo, či majiteľ sľachtiteľského osvedčenia dal navrhovateľovi súhlas (licenciu) na obchodné využívanie predmetných odrôd a či navrhovateľ mohol byť podľa zákona č. 291/1996 Z.z. dodávateľom. Súhlas (licencia) sa podľa zákona č. 132/1989 Zb. poskytuje písomnou zmluvou. Odporca uviedol, že problém identifikácie zmluvy zo dňa 2.1.1994 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou MORSTAR a.s. spočíva najmä v samotnej formulácii jej predmetu, čím sa vytvára priestor na jej gramatický výklad, eventuálne skúmanie prejavu vôle spoločnosti MORSTAR a.s. Ani gramatickým výkladom zmluvy však nie je podľa neho možné odstrániť vady majúce za následok neplatnosť právneho úkonu. Každá zmluva sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa jej označenia. Vzhľadom na túto skutočnosť, že zmluva zo dňa 2.1.1994 svojím obsahom nezodpovedá žiadnej pomenovanej zmluve v Obchodnom zákonníku, je možné ju podľa odporcu považovať za zmluvu nepomenovanú, prípadne za zmluvu zmiešanú, ktorá upravuje viacero právnych vzťahov. Udeľovanie súhlasu (licencie) majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje v zmysle zákona č. 132/1989 Zb. výlučne na základe licenčnej zmluvy. Licenčná zmluva na prevod priemyselného vlastníctva je upravená ustanoveniami § 508 až 515 Obchodného zákonníka. Odporca má za to, že zmluva zo dňa 2.1.1994, od ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoje právo na podávanie prihlášok do uznávacieho konania podľa zákona č. 291/1996 Z.z., nie je zmluvou licenčnou. Z toho vyplýva, že keď navrhovateľ nemal s majiteľom šľachtiteľského osvedčenia uzavretú licenčnú zmluvu, nemal ani právo na dokončenie množiteľského cyklu ako jedného z osobitných práv spojených s obchodným využívaním odrody, čím mu nemohla vzniknúť škoda, ktorú si uplatňuje. Teda, ak zmluva z 2.1.1994 je inominátnou zmluvou v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a touto zmluvou nebol udelený súhlas majiteľa šľachtiteľských osvedčení na vykonanie úkonov podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 132/1989 Zb., navrhovateľ nemá právo na uplatňovanie si práva v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca tiež uviedol, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé aj na úvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou, ako jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej úhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (t.j. navrhovateľa), čo v danom prípade nebolo splnené. Odporca zastáva názor, že vyčíslená škoda z nedosiahnutého poctivého obchodného styku za rok 2004, ako aj škoda z nedosiahnutia licenčných poplatkov za toto obdobie sú fiktívne, preto žiadal, aby navrhovateľ na preukázanie opodstatnenosti tvrdenej škody predložil súdu doklady, koľko z uznaného množiteľského materiálu predal, a z týchto dokladov by bolo možné preukázať výšku škody z nedosiahnutého obchodného styku, ako aj výšku marží z licenčných poplatkov, z dôvodov, že z praxe jednoznačne vyplýva, že nie všetok vyprodukovaný materiál navrhovateľ mohol aj umiestniť na trhu ako osivo, z dôvodu nedostatku dopytu ako aj z dôvodu vyšľachtenia nových odrôd. Takéto doklady súd nepovažoval za potrebné, radšej sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že existuje trhové hospodárstvo, kedy výrobca vyrába na vlastné riziko, a odôvodnil to tým, že ide o druhotné obchodnoprávne vzťahy. Odporca v reakcii na tvrdenie navrhovateľa, že nezrealizovaním 4445 ton osiva mu vznikne škoda, dal do pozornosti, že navrhovateľ v roku 2007 prihlásil pšenicu ozimnú na 100 prihláškach, porasty boli uznané, ale osivo pripravoval len z 52 prihlášok, aj to nie celé množstvo, ktoré sa urodilo. Za rok 2007, ak sa vynásobí výmera (ha) množiteľských porastov odhadmi úrod, celkom vyprodukované množstvo osiva pšenice ozimnej u firmy Agrisem (navrhovateľ) malo byť 14.209.126 kg, ale Agrisem za rok 2007 mala uznané celkom len 3.721.300 kg, teda ani nie tretinu. Za rok 2006 celkové vyprodukované množstvo osiva pšenice ozimnej z uznaných porastov malo byť 11.806.818 kg, a uznané celkom v tomto roku bolo 4.335.700 kg. Z toho podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľ nadhodnocuje kvázi „straty“, ktoré mal získať za uznané osivo. Odporca vytkol aj porušenie jeho práva ako účastníka konania na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma podľa neho možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Na základe uvedeného má odporca za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odporca v podanom odvolaní neuviedol ani jednu novú skutočnosť, ktorá by svedčila o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci, a ktorá by mohla mať za následok zmenu rozhodnutia súdu vo veci. Navrhovateľovi škoda vznikla v súvislosti s neuznávaním množiteľských materiálov ÚKSÚPom v uznávacom konaní, ktoré sa vykonáva po zbere a pozberovej úprave, teda koncom augusta a v septembri kalendárneho roka (v danom prípade v roku 2004). Nakoľko ÚKSÚP odmietol uznávať navrhovateľove množiteľské materiály v uznávacom konaní a nakoľko ani odvolateľ neprijal účinné opatrenia na základe niekoľkých písomných navrhovateľových žiadostí, škoda navrhovateľovi vznikla postupne koncom augusta a v septembri 2004, teda vznikala mu za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto zákona sa už nevyžaduje, aby nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie sa viazalo na súdne, správne alebo iné konanie - táto skutočnosť výslovne vyplýva aj z dikcie ust. § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody sa spája aj s iným, ako správnym konaním (teda napr. s uznávacím konaním vykonávaným podľa zákona č. 291/1996 Z.z.). Navrhovateľ tiež uviedol, že na účely uznávania množiteľského materiálu a množiteľských porastov pestovaných rastlín v uznávacom konaní nie je právne relevantné, kto je majiteľom šľachtiteľských osvedčení, keďže zákon č. 291/1996 Z.z. takúto podmienku pre výkon uznávacieho konania neustanovuje ani v § 2 ods. 17 a ani v inom ustanovení. Obdobne takúto podmienku neustanovuje ani žiadny iný právny predpis. Otázka majiteľa šľachtiteľských osvedčení je právne irelevantná aj s prihliadnutím na článok VII ods. 3 zmluvy zo dňa 2.1.1994. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že bol majiteľom šľachtiteľských osvedčení udelených na odrody pšenice ozimnej (odrody MORSTAR), iba tvrdil, že je nadobúdateľom licencie, teda oprávneným držiteľom priemyselných práv k odrodám MORSTAR. Na základe zmluvy z 2.1.1994 bol oprávnený obchodne využívať odrody MORSTAR, čo preukazuje nielen samotný názov tejto zmluvy, ale aj predmet zmluvy uvedený v článku I. Uvedená zmluva nemá žiadne ustanovenie o obmedzení jeho práva na obchodné využívanie odrôd MORSTAR. Pri zohľadnení zásady lex specialis derogat legi generali je podľa navrhovateľa potrebné prijať právny záver, že mal od majiteľa šľachtiteľského osvedčenia udelený právne kvalifikovaný súhlas na obchodné využívanie odrôd MORSTAR podľa § 8 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb., preto je právne irelevantné v rámci dokazovania preukazovať, či zmluva z 2.1.1994 spĺňa požiadavky ustanovené v § 508 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Na účely súdneho konania je právne relevantné v rámci dokazovania preukazovať iba tú skutočnosť, či navrhovateľ mal alebo nemal od majiteľa šľachtiteľského osvedčenia súhlas na množenie a obchodné využívanie odrôd MORSTAR podľa § 8 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. Navrhovateľ k tomu doplnil, že ak by odvolateľ a ÚKSÚP nemali vedomosť o tomto súhlase, určite by v období rokov 1994 až 2001 neboli navrhovateľovi uznávali desiatky a stovky množiteľských porastov a ani by neboli uznávali množiteľské materiály pochádzajúce z týchto množiteľských porastov. Žiadny právny predpis neustanovuje prihlasovateľovi povinnosť preukazovať v uznávacom konaní písomný súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia na obchodné využívanie prihlasovanej odrody. Navrhovateľ uviedol, že odvolateľove tvrdenie, či zmluva z 2.1.1994 je nepomenovanou zmluvou alebo je zmiešanou zmluvou, je právne bezvýznamné. Okrem toho, žiadny právny predpis neustanovuje, že prihlasovateľ v uznávacom konaní je povinný ako prílohu k prihláške pripojiť písomnú licenčnú zmluvu uzavretú s majiteľom šľachtiteľského osvedčenia podľa § 508 a nasl. Obchodného zákonníka. ÚKSÚP nebol oprávnený posudzovať platnosť navrhovateľovej licenčnej zmluvy a nezákonne ju vyžadovať. Navrhovateľ tak nemal voči ÚKSÚPu zákonnú povinnosť preukazovať v uznávacom konaní, že má uzatvorenú platnú licenčnú zmluvu s majiteľom šľachtiteľských osvedčení, nakoľko takúto povinnosť zákon neustanovuje ako podmienku na vykonanie uznávacieho konania. Preto navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby z dôvodov procesnej ekonomiky nevykonával dokazovanie k platnosti alebo neplatnosti zmluvy z 2.1.1994 v jej licenčnej časti, keďže takéto dokazovanie je na účely odborného hodnotenia množiteľských porastov a skúšania množiteľského materiálu právne irelevantné. Navrhovateľ poukázal na to, že z dikcie ani ust. § 2 ods. 17 a ani ust. § 15 ods. 2 zákona č. 291/1996 Z.z. nevyplýva, že ÚKSÚP alebo žalované ministerstvo sú povinné v uznávacom konaní podľa § 2 ods. 17 zákona č. 291/1996 Z.z. posudzovať platnosť alebo neplatnosť licenčnej zmluvy, a tiež z nich nevyplýva, že až na základe takého posúdenia môžu alebo nesmú uznávať množiteľské porasty a množiteľské materiály. Nakoľko takáto povinnosť nie je ÚKSÚPu a žalovanému ministerstvu ustanovená zákonom, tieto si ju nemôžu svojvoľne prisvojovať, pretože tým by porušovali čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, keďže povinnosti možno ukladať iba zákonom. Odporca v konaní opieral svoje zistenie o údajnej neplatnosti licenčnej zmluvy o ust. § 8 ods. 4 zákona č. 132/1989 Zb. Toto jeho tvrdenie je však podľa navrhovateľa právne nekvalifikované, nakoľko na zmluvu z 2.1.1994 sa nevzťahuje ust. § 8 ods. 4 zákona č. 132/1989 Zb., ale ust. § 8 ods. 1 uvedeného zákona. Ust. § 8 ods. 4 sa totiž vzťahuje na sublicenčné zmluvy, ktorých účastníkmi sú nadobúdateľ licencie (navrhovateľ) a sublicencor, teda tretia osoba. Ust. § 8 ods. 1 sa vzťahuje na licenčné zmluvy, ktorých účastníkmi sú poskytovateľ licencie a nadobúdateľ licencie (navrhovateľ). Zmluva z 2.1.1994 nie je sublicenčnou zmluvou, preto odkaz na ust. § 8 ods. 4 je neprimeraný. Navrhovateľ tiež uviedol, že v § 8 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. nie je ustanovené, že súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia sa udeľuje nadobúdateľovi práva na obchodné využívanie odrody iba na základe licenčnej zmluvy a ani nie je ustanovené, že tento súhlas sa udeľuje písomne. V dovetku za bodkočiarkou je iba ustanovené, že „bez jeho súhlasu nemožno odrodu a plemeno po dobu ochrany obchodne využívať“. Znamená to, že na účely obchodného využívania právne chránenej odrody je rozhodujúcou iba tá skutočnosť, či súhlas bol alebo nebol udelený, nie je rozhodujúce, či súhlas bol udelený písomne alebo ústne, a či bol udelený vo forme licenčnej zmluvy, zmiešanej (mandátnolicenčnej) zmluvy alebo inej zmluvy, alebo či dokonca tento súhlas bol udelený iba na základe jednostranného právneho úkonu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, napr. na základe jeho vyhlásenia o udelení súhlasu na obchodné využívanie odrody. Pokiaľ ide o otázku množiteľského cyklu navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby pri rozhodovaní o odvolaní posúdil predbežnú otázku práva na dokončenie množiteľského cyklu podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/18/2009-461 zo dňa 13.1.2010, ako to ustanovuje § 135 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ tiež uviedol, že ak by kontrolný ústav bol riadne vykonal 30 uznávacích konaní, teda, ak by v nich bol uznal nielen množiteľské porasty, ale aj množiteľské materiály podľa § 4 ods. 2 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2366/2001-100, podľa § 5 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 287/2004 Z.z., ako aj podľa § 15 ods. 3 zákona č. 291/1996 Z.z., navrhovateľ by bol mohol uznané osivá v generáciách množenia C2 uvádzať do obehu a nebola by mu vznikla škoda. ÚKSÚP mal osivo uznať v roku 2004 v takom čase, aby ho bolo možné použiť na výsev vo vegetačnom období bezprostredne nasledujúcom po jeho zbere, teda mal ho uznať v auguste a septembri 2004, aby ho bolo možné použiť na výsev v septembri a októbri 2004, keďže ide o osivo ozimín, ktoré sa vysievajú na jeseň. Škoda vznikla predovšetkým v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom kontrolného ústavu pri vykonávaní 30 uznávacích konaní. Kontrolný ústav podľa navrhovateľa mal hodnotiť iba tie skutočnosti, ktoré do jeho kompetencie zveruje právny predpis, teda mal hodnotiť iba požiadavky na kvalitu osiva, resp. mal hodnotiť požiadavky na vlastnosti, kvalitu a zdravotný stav osiva obilnín. Namiesto toho si podľa navrhovateľa prisvojil kompetenciu súdu a právne nesprávne hodnotil platnosť zmluvy z 2.1.1994, právo na dokončenie množiteľského cyklu a druh právneho predpisu, na základe ktorého sa má uzatvárať licenčná zmluva, čím sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Odvolateľ podľa navrhovateľa pri podávaní odvolania nezohľadňoval tú skutočnosť, že jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti, na ktorom je budovaný zákon č. 514/2003 Z.z. Do úvahy preto prichádza iba exkulpácia odporcu z objektívnej zodpovednosti na základe vis maior, keďže za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, pričom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Pokiaľ ide o výšku škody navrhovateľ uviedol, že škoda mu vznikla na ušlom zisku a licenčných poplatkoch tak, ako to vyčíslil v tabuľkách pripojených k žalobe. Podrobný rozpis škody je uvedený v bodoch 16 - 28 listu sp. zn. 49/2004-38 z 3.2.2014. Poukázal tiež na to, že v znaleckom posudku súdny znalec potvrdil v celom rozsahu dôvodnosť žaloby, keďže uznal správnosť výpočtov uvedených v žalobe a v jej doplneniach z 11.12.2006 a 7.12.2007, pričom potvrdil správnosť výpočtov aj v súvislosti s rozsahom výroby osív v jednotlivých ročníkoch podľa generácií množenia a aj ušlý zisk v závislosti od nedosiahnutej výroby osív. Spochybňovanie výšky žalovanej sumy je preto podľa neho právne irelevantné. K námietke odvolateľa o nepreukázaní odbytu osív navrhovateľ uviedol, že žiadny podnikateľský subjekt nie je povinný hmotne bilancovať zdroje a potreby, tieto prerokúvať, ani v plánovanom procese a ani v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, a tiež nie je povinný svoj odbyt zabezpečovať zmluvami o budúcich zmluvách. Žiadny podnikateľ, a teda ani navrhovateľ, nevyrába výrobky na sklad, pretože by nezabezpečil návratnosť vloženého kapitálu. Navrhovateľ vo svojej vyše dvadsaťročnej podnikateľskej činnosti zatiaľ osivá zbytočne nevyrábal a nikdy nemusel pristúpiť k tomu, aby vyrobené osivá fyzicky likvidoval z dôvodu nezáujmu o ich kúpu. Tiež uviedol, že reálnosť výroby osív v žalovanom rozsahu potvrdil aj súdny znalec v znaleckom posudku č. 19/2010, preto odporca nedôvodne spochybňuje rozsah výroby osív. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, navrhovateľ uviedol, že je určité, výstižné, vyčerpávajúce a ústavne konformné, nakoľko súd prvého stupňa riadne odôvodnil všetky právne významné skutočnosti, ktorými sa riadil pri rozhodovaní o merite veci. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 2.2.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. uvádza nasledovné: Podľa § 2 ods. 17 zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, uznávacie konanie je odborné hodnotenie množiteľských porastov a skúšanie množiteľského materiálu Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ďalej len „kontrolný ústav") vrátane osvedčovania vlastností množiteľského materiálu na účely vývozu. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na účely podnikania množiteľský materiál vyrába alebo dováža, alebo vyváža, alebo spracúva, alebo nakupuje na účely uvádzania do obehu (ďalej len „dodávateľ"), musí byť držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa (ďalej len „osvedčenie"), ktoré vydáva kontrolný ústav. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, dodávateľ je povinný písomne požiadať o uznávanie množiteľských porastov a množiteľského materiálu podľa odseku 1 v lehotách určených kontrolným ústavom. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, kontrolný ústav na základe výsledkov uznávacieho konania rozhodne o uznaní množiteľských porastov alebo množiteľského materiálu. Podľa § 30 písm. g) zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, kontrolný ústav na úseku skúšania a kontroly odrôd a množiteľského materiálu vykonáva uznávanie množiteľského materiálu poľnohospodárskych plodín. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno; bez jeho súhlasu nemožno odrodu a plemeno po dobu ochrany obchodne využívať. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na ich obchodné využívanie iným osobám. Súhlas (licencia) sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných poplatkoch. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje súhlas (licenciu) na vykonávanie týchto úkonov: a) výrobu alebo rozmnožovanie množiteľského materiálu odrody alebo plemena, b) úpravu na účely množenia, c) ponuku na predaj, d) predaj alebo inú formu obchodovania, e) vývoz, f) dovoz, g) skladovanie na účely uvedené v písmenách a) až f). Odvolací súd má za preukázané, že zmluvou zo dňa 2.1.1994 spoločnosť MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav, a.s. ako majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udelil navrhovateľovi súhlas na obchodné využívanie odrôd MORSTAR. Nie je správne tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že súhlas (licenciu) majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje v zmysle zákona č. 132/1989 Zb. výlučne na základe licenčnej zmluvy. Ustanovenie § 8 zákona č. 132/1989 Zb. uvádza, že súhlas (licencia) sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných poplatkoch. Uvedené kritériá zmluva zo dňa 2.1.1994 spĺňa a z jej obsahu udelenie predmetného súhlasu jasne vyplýva. Zákon hovorí o poskytovaní súhlasu (licencie) písomnou zmluvou, ale neuvádza, že musí ísť o licenčnú zmluvu podľa § 508 až 515 Obchodného zákonníka. Argumenty odporcu v tomto smere neobstoja. Navrhovateľ na základe zmluvy z 2.1.1994 bol oprávnený obchodne využívať odrody MORSTAR, čo vyplýva tak z označenia zmluvy, ako aj z predmetu zmluvy podľa čl. I. Je teda nesporné, že navrhovateľ mal udelený súhlas na obchodné využívanie odrôd MORSTAR, teda aj na rozmnožovanie množiteľských materiálov podľa § 8 ods. 5 zák. č. 132/1989 Zb. na základe zmluvy z 2.1.1994, ako aj s tým spojené prihlasovanie a na uznávanie podľa § 15 ods. 3 zák. č. 291/1996 Z.z. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, tá bola v konaní preukázaná a odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili či vyvrátili splnenie tohto predpokladu zodpovednosti za škodu. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že navrhovateľovi by nevznikla škoda, ak by ÚKSÚP bol riadne vykonal 30 uznávacích konaní v roku 2004, teda aj v časti uznávania množiteľských materiálov v zmysle § 15 ods. 3 zák. č. 291/1996 Z.z. Škoda vznikla teda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ÚKSÚP. Ak by ÚKSÚP neporušil svoju právnu povinnosť, a teda osivá by uznal, na čo je povinný ex offo, navrhovateľovi by nevznikla škoda, keďže osivá by bol obchodne realizoval v cenách a licenčných poplatkoch zodpovedajúcich generáciám množenia C2. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že vyčíslenie spôsobenej škody je správne. Uvedené vyčíslenie vyplýva z tabuľky priloženej k návrhu na začatie konania. Navrhovateľ uviedol aj podrobný rozpis škody v bodoch 16 - 28 svojho podania sp. zn. 49/2004-38 z 3.2.2014 (č.l. 317 - 320 súdneho spisu) opierajúc sa aj o znalecký posudok č. 2/2002 súdneho znalca Ing. Vladimíra Gubiša zo dňa 11.10.2002 a znalecký posudok č. 19/2010 súdneho znalca Ing. Dušana Vaneka zo dňa 4.4.2010, tvoriaca listinné dôkazy. Odvolací súd poukazuje na to, že výška škody bola navrhovateľom špecifikovaná a súdom priznaná ako nedosiahnuteľný zisk v roku 2004 v sume 5.078.700,- Sk (t.j. 168.581,95 eur) a nedosiahnuté licenčné poplatky v r. 2004 v sume 2.164.500,- Sk (t.j. 71.848,24 eur), a to podľa nasledujúcej tabuľky, na ktorú v odôvodnení odkazoval súd prvého stupňa, a ktorú odvolací súd dopĺňa: Odroda č. prihlášky ha vyrobené tony PC v Sk škoda 12% náhrada LP v Sk škoda spolu v Sk BRUTA 0315-00630 50 150 1425000 171000 67500 238.500 BRUTA 0315-00631 50 150 1425000 171000 67500 238 500 BRUTA 0315-00632 40 120 1140000 136800 54000 190 800 BRUTA 0315-00633 50 150 1425000 171000 67500 238 500 BRUTA 0315-00634 55 165 1567500 188100 74250 262 350 BRUTA 0315-00635 45 135 1282500 153900 60750 241 650 BALADA 0315-00636 70 210 1995000 239400 105000 344 400 BALADA 0315-00637 50 150 1425000 171000 75000 246 000 BALADA 0315-00638 55 165 1567500 188100 82500 270 600 BALADA 0315-00639 65 195 1852500 222300 97500 319 800 BALADA 0315-00640 60 180 1710000 205200 90000 295 200 BALADA 0315-00641 50 150 1425000 171000 75000 246 000 BALADA 0315-00642 55 165 1567500 188100 82500 270 600 BALADA 0315-00643 45 135 1282500 153900 67500 221 400 BALADA 0315-00644 35 105 997500 119700 52500 172 200 BALADA 0315-00645 60 180 1710000 205200 90000 295 200 BALADA 0315-00646 50 150 1425000 171000 75000 246 000 BREA 0315-00647 65 195 1852500 222300 97500 319 800 BREA 0315-00648 25 75 712500 85500 37500 123 000 BREA 0315-00649 40 120 1140000 136800 60000 196 800 BREA 0315-00650 35 105 997500 119700 52500 172 200 BREA 0315-00651 40 120 1140000 136800 60000 196 800 BREA 0315-00652 30 90 855000 102600 45000 147 600 BREA 0315-00653 55 165 1567500 188100 82500 270 600 BREA 0315-00654 50 150 1425000 171000 75000 246 000 BREA 0315-00655 50 150 1425000 171000 75000 246 000 BREA 0315-00656 80 240 2280000 273600 120000 393 600 BOKA 0315-00657 45 135 1282500 153900 60750 214 650 BOKA 0315-00658 35 105 997500 119700 47250 166 900 BOKA 0315-00659 50 150 1425000 171000 67500 238 500 Spolu 5.078.700 2.164.500 7.243.200 Pod tabuľkou je zároveň uvedená legenda, v ktorej je uvedená u všetkých odrôd priemerná cena (PC) osiva 9.500,- Sk/tona, licenčný poplatok (LP) za odrody Bruta a Boka 450,- Sk/tona, za odrody Balada a Brea 500,- Sk/tona, množstvo vyrobeného osiva z hektára 3t/ha a 12% náhrada škody (zisk, ktorý predstavoval rozdiel medzi realizačnou cenou a nákladmi na výrobu množiteľského materiálu. Právo navrhovateľa inkasovať licenčné poplatky vyplýva z čl. II. bod 4 zmluvy z 2.1.1994, pričom navrhovateľovi vznikla škoda tým, že nemohol inkasovať licenčné poplatky za osivá generácie množenia C2. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že prvostupňový súd sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými právne relevantnými skutočnosťami a že na základe nedostatočného odôvodnenia mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok prvostupňového súdu nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., a keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, avšak navrhovateľ si v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy nevyčíslil, pričom okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy zo spisu nevyplývajú, a z tohto dôvodu mu odvolací súd v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.