Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/66/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106211750 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106211750.7 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Gabana a.s. v likvidácii, Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 36 457 132, proti žalovanému: TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zastúpený: JUDr. Oliver Korec, Advokátska kancelária, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, IČO: 31 769 969, a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného: Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 686 832, zastúpený: Krivak & Co, s.r.o., Gajova 13, 811 09 Bratislava, P.O.BOX 162, 810 00 Bratislava, o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/38/2006-596 zo dňa 11.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/38/2006-596 zo dňa 11.11.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v sume 175,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného vo výške 167,78 eur a náhradu trov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v sume 702,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.04.2006, doručenou na súd 05.04.2006, domáhal voči žalovanému neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a nariadenia predbežného opatrenia. Súd uznesením č. k. 32Cb/38/2006 zo dňa 05.06.2006 návrh na nariadenia predbežného opatrenia zamietol. Žalobca v žalobe uviedol, že od 09.10.1998 je majiteľom 125 kusov akcií žalovaného - spoločnosti TRANSPETROL, a.s. v menovitej hodnote 1 akcie 1 000 000 Sk. Tieto akcie boli od 09.10.1998 do 09.12.1998 registrované na účte majiteľa cenných papierov (žalobcu) v zaknihovanej podobe. Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s. (ďalej len „SCP“) zaslalo žalobcovi list zo dňa 10.12.1998 označený ako „Oznámenie o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenie na nápravu zistených nedostatkov“, v ktorom mu oznámilo, že na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 09.12.1998 pod č. j. 043/1998/SAN „odpísalo“ z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu všetkých 125 kusov akcií žalovaného dňa 09.12.1998 a zároveň SCP zaslalo žalobcovi stavový výpis z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, ktorý už neobsahoval údaj o vlastníctve akcií žalovaného. Zároveň SCP vykonalo „výmaz“ žalobcu aj z evidencie registra emitenta, v ktorom sú evidovaní všetci akcionári emitenta TRANSPETROL, a.s. Bratislava. Následne dňa 10.12.1998 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalobcu, ktoré rozhodlo o zmene podoby akcií zo zaknihovaných na listinné. Keďže v registri emitenta, ktorý SCP odovzdalo žalovanému so stavom ku dňu 10.12.1998 už žalobca nebol uvedený ako akcionár, lebo SCP vykonalo dňa 09.12.1998 výmaz z evidencie registra emitenta (zo zoznamu akcionárov), žalovaný neodovzdal už listinné akcie na meno žalobcovi. Z uvedeného vyplýva že jediným dôvodom, prečo žalovaný neodovzdal žalobcovi 125 ks listinných akcií, bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, zo dňa 09.12.1998 č. j. 043/1998/SAN, na základe ktorého SCP vykonalo výmaz žalobcu z evidencie registra emitenta (zo zoznamu akcionárov), nakoľko žalovaný odovzdal listinné akcie len tým akcionárom, ktorí ku dňu 10.12.1998 boli evidovaní v registri emitenta (žalovaného). Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.05.2002 č. k. 4Sž/143/01 zo dňa 09.12.1998, zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, a to prostredníctvom generálneho prokurátora, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.09.2003 sp. zn. M- Sždov/11/03 odmietol. Na základe vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zrušili nezákonné rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. j. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a ktoré bolo jediným podkladom pre postup SCP aby „odpísalo“ akcie z majetkového účtu žalobcu, a aj „vymazalo“ žalobcu zo zoznamu akcionárov, je možné konštatovať, že rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. j. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 neexistuje, hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. Žalobca poukázal pritom najmä na ustanovenia § 159 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktorá znie: „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány“. Žalobca poukázal na list podpredsedu vlády a ministra financií - Ivana Mikloša zo dňa 09.05.2005 číslo: MF/14694/2005-2C, v ktorom uvádza, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky do dnešného dňa nevydalo nové rozhodnutie po zrušení rozhodnutia č. j. 043/1998/SAN z dôvodu, že akékoľvek nové rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky vo veci by nemalo žiadny právny význam, nakoľko by sa nedotýkalo práv a povinností kontrolovaného subjektu. Z rovnakých dôvodov ani Úrad pre finančný trh, na ktorého prešla právomoc vo veci konať nevydal nové rozhodnutie. Je teda zrejmé, že konanie č. j. 043/1998/SAN z 09.12.1998 je skončené. Žalobca ďalej uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2002 sp. zn. 4Sž/143/01, bolo rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 09.12.1998 zrušené a vec bola vrátená Ministerstvu financií Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Platí teda stav pred 09.12.1998, t. j., že žalobca je vlastníkom akcií žalovaného, a preto má v danej veci aktívnu legitimáciu. Na základe výpisu z obchodného registra žalovaného, sa žalobca dozvedel dňa 21.02.2006, že dňa 22.12.2005, sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom okrem iného došlo k zmene v orgánoch spoločnosti. Žalobca zdôraznil, že sa nemal ako dozvedieť o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia v zákonnej lehote, a preto sa ho výlučne z tohto dôvodu nezúčastnil. Preto je žalobca toho názoru, že mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 22.12.2005, bolo zvolané v rozpore so stanovami žalovaného - článkom 8 bodom 8.7. a v rozpore s ust. § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto sú všetky uznesenia prijaté na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení neplatné. Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 28.07.2006, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je majiteľom 125 ks akcií žalovaného v menovitej hodnote 1 akcie 1 000 000 Sk, nakoľko SCP dňa 10.12.1998 vykonalo v zmysle rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/ SAN zo dňa 09.12.1998, opravy v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01 a v registri emitenta, a to ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal, t. j. do stavu pred 09.10.1998, čím bolo obnovené vlastníctvo štátu k týmto akciám, ktoré boli spätne pripísané na účet Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že aj keď NS SR rozsudkom č.k. 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia, ktoré ukladá SCP uviesť do pôvodného stavu platného pred 09.10.1998, predmetné rozhodnutie nemalo bez ďalšieho za následok obnovu pôvodného stavu v evidencii cenných papierov vedenej SCP, nakoľko rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 bol vykonaný štátny dozor voči SCP v súlade so zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, ktorý nemal vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré boli v právnom vzťahu so Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s. K oprave na účte majiteľa štátu došlo až úkonom SCP a nie rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím NS SR pre jeho nepreskúmateľnosť (nepredloženie administratívneho spisu) a samotnými dôvodmi sa súd nezaoberal. Preto uvedené rozhodnutie NS SR nemalo vplyv na právne postavenie žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že tento názor potvrdil aj v rozhodnutí NS SR č.k. Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999, v zmysle ktorého sa stav evidencie zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu, t. j. SCP ktorý konštatuje, že „zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa totiž nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov ani povahu rozhodnutia o spore z týchto vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto právomoc kontrolným ani dozorným orgánom nie je zverovaná a nebola na dotknutom úseku zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, zverená ani Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Opatrenie kontrolného orgánu je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty.“ Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 18.09.2006 v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 o odvolaní voči rozsudku č.k. 27Cb/70/2002 - 206 vo veci TRADEUNION, spol. s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s., o neplatnosť uznesení na valnom zhromaždení, ktorý potvrdil zamietavé rozhodnutie prvostupňového súdu, a konštatoval, že žalobca nemohol nadobudnúť akcie žalovaného - spoločnosti TRANSPETROL, a.s., nakoľko zrušenie rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, rozsudkom NS SR č.k. 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, NS SR, nemalo vplyv na postavenie žalobcu, ktoré sa ani po tomto rozhodnutí nezmenilo oproti jeho postaveniu pred jeho vydaním. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 v predmetnej veci kde NSSR konštatuje, že spoločnosť TRADEUNION, spol. s r.o., nemohla platne nadobudnúť akcie žalovaného, a preto nebola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, aby ho súd poveril zvolaním valného zhromaždenia žalovaného. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa vyjadril k vyjadreniam žalobcu vyjadrením zo dňa 11.08.2008 a uviedol, že Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, ktorým zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a vec vrátil v rozsahu zrušenia NS SR, z dôvodu namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č. k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že bolo porušené základné právo sťažovateľa - spoločnosti TRADEUNION, spoločnosť s ručením obmedzeným, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 ktorý zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, nepredstavuje za žiadnych okolností rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. ktorýmkoľvek zo subjektov domáhajúcich sa nadobudnutia akcií na základe spornej exekúcie č.k. Er 3143/97, Ex 4575/97, nakoľko predmetom konania Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo výlučne rozhodovanie o porušení práva na súdnu ochranu spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným a nie rozhodovanie o otázke vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Uvedeným nálezom nedošlo k rozhodnutiu o tom, že spoločnosť TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným je vlastníkom sporných akcií a ani o tom, že má právo byť zapísaná v zozname akcionárov. Ústavný súd Slovenskej republiky nemohol relevantne preskúmavať vec, ktorá nebola predmetom ústavnej sťažnosti a suplovať tak právomoc všeobecného súdu, ktorá mu neprináleží. Poukázal v tejto súvislosti na trestné konanie č.k. 4T/7/2002, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Žiline, ďalej na konanie č.k. 2Cb/1272/2002 o určenie vlastníctva predmetných akcií na Krajskom súde v Košiciach ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 27Cb/77/2002, predmetom ktorého bola žaloba spoločnosti Gajus, a.s. v likvidácii (ďalší zo subjektov spornej exekúcie) o zrušenie uznesení prijatých valným zhromaždením spoločnosti TRANSPETROL, a.s., pričom súd rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že v čase podania žaloby bol akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi a zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, zo dňa 09.10.1998, vydaného Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s., zistil, že účet bol zriadený 25.09.1998 a majiteľom cenných papierov v počte 125, identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, bola od 09.10.1998 obchodná spoločnosť CD a.s., Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 457 132 (predtým TRANSPETROL, a.s.). Súd zistil z rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia, ktoré ukladá Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného stavu platného pred 09.10.1998, evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť TRANSPETROL, a.s., a to do 3 dní od jeho doručenia. A ďalej, že opravu v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa a registra emitenta, vykoná Stredisko cenných papierov SR, Bratislava, a.s., ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 3 Sžnč/11/2007 zo dňa 29.05.2008 vo veci navrhovateľa TRADEUNION spol. s r.o. c/a odporcovi Národnej banke Slovenska o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, že súd zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcu konať a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona o cenných papieroch Strediskom cenných papierov SR Bratislava a.s. Súd konštatoval, že povinnosť konať a rozhodnúť nemohla prejsť na v poradí ďalší orgán, do pôsobnosti ktorého patrí výkon dohľadu nad kapitálovým trhom, t. j. na Národnú banku Slovenska. Súd zistil z oznámenia Strediska cenných papierov SR, Bratislava, a.s., zo dňa 10.12.1998, že v zmysle rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia, ním boli zrealizované opravy v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, a v registri emitenta, a to ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Súd zistil zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov č. 700200545364, zo dňa 10.12.1998, vydaného Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s., že na základe rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, o uložení opatrenia, vykonalo Stredisko cenných papierov SR, Bratislava, a.s., opravu v zápisoch týkajúcich sa evidencie účtu majiteľa a registra emitenta, a to ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal, t. j. do stavu pred 09.10.1998. Súd zistil zo zmeny na účte majiteľa cenných papierov Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a s., zo dňa 08.04.2005, že od 01.01.1998 do 07.04.2005, spoločnosť TRANSPETROL, a.s. je emitentom 125 kusov akcií. Súd zistil zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s., zo dňa 22.12.2005, že v tento deň sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili všetci akcionári spoločnosti vlastniaci spolu 100 % akcií spoločnosti, a teda mimoriadne valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 4 Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002, že súd zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia, ktoré ukladá Stredisku cenných papierov SR, Bratislava, a.s., uviesť do pôvodného stavu platného pred 09.10.1998, evidenciu účtu majiteľa - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s., identifikačné č. emisie: 880970000480, séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť TRANSPETROL, a.s., a to pre jeho nepreskúmateľnosť (nepredloženie administratívneho spisu) a že vec vrátil na ďalšie konanie. Súd zistil z uznesenia NS SR č.k. M-Sždov 11/03 zo dňa 25.09.2003, že súd odmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora z 22.05.2003 č. VI./2 Pz 382/02-46, a to vo veci zrušenia rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN. Súd zistil, z rozsudku NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že súd konal na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, vo veci TRADEUNION spol. s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s. č.k. 34 Exre 89/04 - 73 o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie a rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že „V predmetnom konaní nebolo tvrdené ani dokazované, že žalobca je akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a poukázal na to, že žalobca odvodzoval nadobudnutie vlastníctva akcií žalovaného v rámci exekučného konania.“ Súd zistil z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, vo veci sťažnosti spoločnosti TRADEUNION, spoločnosť s ručením obmedzeným, z dôvodu namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že bolo porušené základné právo sťažovateľa - spoločnosti TRADEUNION, spol. s r.o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a ktorý zrušil rozsudok NS SR č.k. 1 M Obdo/5/2005 zo dňa 28.06.2006 a vec vrátil v rozsahu zrušenia NS SR na ďalšie konanie a to z dôvodu „porušenia princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.“ Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 5 Obo/180/2006 zo dňa 27.02.2008, že súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2004 č.k. 27Cb/70/2002 - 206 vo veci TRADEUNION, spol. s r.o. c/a TRANSPETROL, a.s., o neplatnosť uznesenia na valnom zhromaždení a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že „je vo veci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37. Súd zistil z Uznesenia NS SR č.k. 5Obo/20/2006 - 295 zo dňa 27.02.2008, že súd potvrdil napadnuté uznesenie č.k. 27Cb/70/2002 - 225 Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.12.2005, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh Slovenskej republiky - Ministerstva Hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 686 832, na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to z dôvodu, že je vo veci podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, a preto súd už v konaní nebude posudzovať otázku vlastníctva akcií žalovaného žalobcom, takže dôvod, pre ktorý chcel odvolateľ vstúpiť do konania nie je daný. Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008, že súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 18.11.2004 č.k. 34 Exre 89/04 -73 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení poukazuje na ústavný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 197/07 zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv. Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B, a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku nálezu. Súd zistil z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 4T/7/2002 - 2009, vo veci že Mgr. Ing. Mgr. Ignác Ilčišin a spol. bol uznaný za vinného pre pokračujúci trestný čin podvodu v súvislosti s nadobudnutím akcii spoločnosti TRANSPETROL, a.s. podľa ust. § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Súd zistil z rozsudku NS SR č.k. 5 M Obdo/1/2011 zo dňa 30.06.2011 vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a TRANSPETROL, a.s., že súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008 - 224 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobca nepreukázal, že vo veci bol aktívne legitimovaný. Súd zistil zo stanov spoločnosti TRANSPETROL, a.s., zo dňa 29.04.2002, že akcie spoločnosti sú listinnými akciami na meno a nie sú verejne obchodovateľné a na ich prevod je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Súd zistil z informatívneho výpisu z obchodného registra zo dňa 11.11.2014, že spoločnosť TRANSPETROL, a.s., vlastní 3 942 kmeňových akcií na meno v listinnej podobe, ktorých menovitá hodnota jednej akcie je 33 194 € a na ich prevod je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Súd vo veci nariadil dňa 11.11.2014 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho zástupcu a súdu predložil faxovým podaním zo dňa 10.11.2014 kópiu dokladu o práceneschopnosti. Žalobca však súdu nepredložil doklad podľa § 119 ods. 3 O.s.p., a to vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd preto pojednával a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu. Súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch žalobcu dožiadaním na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, nakoľko predmetom sporu je posúdenie právnej otázky. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Podľa § 114 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Podľa § 131 zákona o cenných papieroch č. 600/1992 Zb. č. v znení zmien a doplnkov, cenné papiere na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré možno previesť rubopisom), možno zexekvovať tak, že exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a odníme ich. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“). Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, rozhodnutie o privatizácii priamym predajom mimo verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „verejná súťaž“) alebo verejnej dražby a rozhodnutie o privatizácii verejnou ponukou akcií vydáva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministerstva. Rozhodnutie o privatizácii v ďalších veciach si vláda môže vyhradiť. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, predmetom privatizácie nemôžu byť akcie TRANSPETROLU, akciovej spoločnosti Bratislava a Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond; ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti. Povinnosťou súdu je skúmať, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote podľa ust. § 131 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 183 Obchodného zákonníka. Súd mal preukázané z výpisu v obchodnom registri, že zmeny na základe uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 22.12.2005 boli zapísané v obchodnom registri od 21.02.2006 a preto súd tento deň považoval za rozhodný pre plynutie lehoty na uplatnenie práva žalobcu. Súd konštatuje, že žalobca podal na súd žalobu v zákonnej trojmesačnej lehote a to dňa 05.04.2006. V konaní bolo sporné, či je žalobca akcionárom žalovaného - zapísaným v zozname akcionárov, t. j. oprávnenou osobou, ktorá má práva spojené s akciami tejto spoločnosti najmä právo podieľať sa podľa zákona a stanov tejto spoločnosti na jej riadení a na zisku. Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu vo veci. Súd mal preukázané z výpisu zo zoznamu akcionárov ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného - t. j. ku dňu 22.12.2005, že jediným akcionárom žalovaného - spoločnosti TRANSPETROL, a.s., v tom čase bol vedľajší účastník na strane žalovaného, t. j. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. sú emitované ako listinné cenné papiere na meno a listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca nebol v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia zapísaný v zozname akcionárov žalovaného spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Bratislava, a preto sa vo veci nemôže domáhať práv spojených s akciami tejto spoločnosti. Tohto práva sa môže domáhať iba osoba, ktorá je akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. V prípade akcií na meno však uvedené právo spojené s akciami je v zmysle § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka voči spoločnosti oprávnená vykonávať iba osoba, ktorá je zapísaná v zozname akcionárov. Z konania pred súdom nesporne vyplynulo, že žalobca nebol zapísaný v zozname akcionárov žalovaného v čase konania mimoriadneho valného zhromaždenia a tiež ani ku dňu podania žaloby. Súd zdôraznil, že na základe rozhodnutí viacerých súdov bolo konštatované a v tom zmysle aj rozhodnuté, že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré boli v roku 1998 prevedené zo Slovenskej republiky na žalobcu prostredníctvom ich predaja v exekúcii, neboli účinne prevedené, pretože tak bolo vykonané v rozpore s ust. § 114 Exekučného poriadku ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a ust. § 2 ods. 3 Exekučného poriadku ako aj ust. § 2 ods. 3 ods. zákona č. 192/1995 Z.z., teda nemohli byť predmetom exekúcie, keďže na základe platnej právnej úpravy v roku 1998, akcie emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. vo vlastníctve štátu, nebolo možné prevádzať na inú osobu žiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov. Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby presne vymedzil podmienky a spôsob možného prevodu majetkovej účasti štátu, čím bol vylúčený prevod prostredníctvom exekučného prevodu cenných papierov. Uvedené vylúčil aj zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. teda nebolo možné ani privatizovať a ani žiadnym iným spôsobom previesť na inú osobu, a to bez ohľadu na titul ich nadobudnutia. Exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že v rozsudku NS SR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 (č.l. 283 - 288 s.sp.) vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení sa uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku nálezu, avšak pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 36Cbr/14/2008 - 224, tento nález záväzný nie je a môže tak urobiť iba podporne z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou. NS SR ďalej konštatoval, že právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom prípade považovať za judikatúru, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom, pretože v danej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok bol z exekúcie vylúčený a takýto predaj nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.“ Súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008, ktorý sa odvoláva v svojom odôvodnení na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 197/07 zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv. Súd poukazuje zároveň nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 60/2010 - 66 zo dňa 20.01.2011, ktorý rozhodoval o sťažnosti Ministerstva hospodárstva SR vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením NS SR č. k. 3Obo/2/2007 zo dňa 21.05.2008. Súd z predložených dôkazov žalobcom dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom konaní ide, a preto nemá aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Zdôraznil, že mu bolo dňa 25.9.2014 doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 11.11.2014. Žalobca faxovým podaním dňa 10.11.2014 písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 a požiadal o odročenie pojednávania na neskorší termín z dôvodu dočasnej práceneschopnosti likvidátora spoločnosti Z.. J. Š., ako jediného štatutárneho zástupcu žalobcu. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že dočasná pracovná neschopnosť je zapríčinená vysokými teplotami a začínajúcou chrípkou. Svoje podanie žalobca doručil aj poštou a súdu bolo doručené dňa 11.11.2014. Súd prvého stupňa ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pojednávanie neodročil a rozsudkom rozhodol o žalobe tak, že žalobu zamietol. Žalobca nesúhlasil s postupom súdu spočívajúcom v tom, že pojednával v jeho neprítomnosti a neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Podľa názoru žalobcu, to, že nepredložil súdu aj doklad od ošetrujúceho lekára neznamená, že sa automaticky môže zúčastniť pojednávania. Je všeobecne známe, že vysoké telesné teploty a chrípka nie sú ochorenia, ktoré ohrozujú život pacienta. Sú to však také príznaky, ktoré pacientovi výrazne sťažujú pohyb mimo domácnosti, nakoľko takýto druh ochorenia si vyžaduje kľud na lôžku, pobyt v domácnosti v teple. Ošetrujúci lekár nevydá pacientovi potvrdenie, že zvýšená teplota a nastupujúca chrípka ohrozuje jeho život. Navyše žalobcov ošetrujúci lekár takéto potvrdenia nevydáva, žiadny zákon mu to neukladá a pacient nemôže prinútiť ošetrujúceho lekára, aby mu vydal potvrdenie pre súd, lebo tak to vyžaduje občiansky súdny poriadok. Podľa názoru žalobcu súd vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodnutí o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu skutočnosť, že miesto trvalého bydliska štatutárneho zástupcu žalobcu je od sídla súdu vzdialená takmer 500 km a takáto cesta sa nedá absolvovať v jeden deň. Súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že ak by žalobca aj mohol a chcel vycestovať na súdne pojednávanie, automaticky by porušil liečebný režim a kontrolné orgány Sociálnej poisťovne by mu v prípade neprítomnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese trvalého bydliska odňali nemocenské dávky pre porušenie liečebného režimu. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že z predložených dôkazov žalobcom dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom konaní ide a preto nemá aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci. Súd sa z tohto dôvodu nezaoberal ďalšími dôvodmi vo veci samej. Žalobca je toho názoru, že otázku vlastníctva 125 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. súd nesprávne posúdil. Súd nesprávne uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vlastníctve akcií. Žalobca predložil súdu dôkaz o vlastníctve akcií a to výpis z majetkového účtu z 9.10.1998 zo Strediska cenných papierov SR, kde je vlastníctvo 125 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. zapísané na jeho majetkovom účte. Mal za to, že sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s dôkazom založeným v spise a to s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. ll. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.12.2007. Nebolo sporné, že Ministerstvo financií SR, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa pokúšali o zrušenie exekučného konania v širšom slova zmysle, neboli však úspešní, o čom svedčia rozhodnutia NSSR sp. zn. 4Sž 143/01, 7 Obo 28/04, M Cdo 2/99 a KS v Bratislave sp. zn. 12Cob 180/04. Na tomto základe stav pred 9.12.1998 bol taký, že majiteľom akcií spoločnosti bol sťažovateľ a exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou. So zreteľom na označené rozsudky najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým i k porušeniu zásady právnej istoty. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Mal za to, že súd prvého stupňa konal správne a v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, § 119 O.s.p. keď konal aj bez účasti žalobcu na pojednávaní. Zdôraznil, že ust. § 119 O.s.p. bolo do právneho poriadku zaradené s účinnosťou od 1.1.2012. Toto ustanovenie výslovne vyžaduje, aby návrh na odročenie pojednávania v prípade práceneschopnosti účastníka obsahoval v prvom rade vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka lebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Správnosť postupu prvostupňového súdu potvrdzuje aj judikatúra NSSR, na ktorú vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal a to na rozhodnutie NSSR sp. zn. 7Cdo 130/2012. Ďalšie argumenty žalobcu, ktoré majú odôvodniť odňatie možnosti konať pred súdom sú podobne nelogické. Zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť súdu zohľadniť pri posudzovaní žiadosti o odročenie pojednávania to, že miesto trvalého bydliska štatutárneho zástupcu je od sídla súdu vzdialené takmer 500 km. Žalobca ani neuviedol ako dôvod na odročenie pojednávania fakt, že nie je schopný dopraviť sa do miesta konania pojednávania. Aj keby tak urobil, fakt, že účastník nemá vhodné dopravné spojenie v deň konania pojednávania nie je dôvodom na odročenie pojednávania, ako uvádza NSSR v rozhodnutí 5Cdo 18/2007. Mal za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil správne daný právny stav veci a z vykonaných dokazovaní vyvodil správny právny záver. Aj nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11.12.2007 sa prvostupňový súd podrobne zaoberal a priklonil sa k rovnakým záverom, aké vyplývajú z rozhodnutí NSSR č.k 6M Obdo 3/2009 z 20.5.2009 a č.k. 2M Obdo 1/2008 z 28.5.2008 t.j., že právny názor ústavného súdu vyjadrený v odôvodnení nálezu nie je pre všeobecné súdy záväzný a ústavný súd nemôže suplovať všeobecné súdy pri rozhodovaní o hmotnoprávnych nárokoch. Fakt, že sa účastník nezhoduje s právnym názorom súdu neznamená, že tento právny názor je nesprávny. Prvostupňový súd svoj právny názor riadne zdôvodnil, uviedol z akých právnych predpisov vychádzal, ako ich interpretoval, a ktorých ďalších obdobných rozhodnutí vyšších súdov v danej veci sa pridržiaval. Rozhodnutiu prvostupňového súdu nemožno v tomto ohľade nič vytýkať a žalobca ničím nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom nepodložil. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 175,- eur. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní, že súd rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, napriek tomu, že sa na pojednávanie riadne ospravedlnil, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa a poukazuje na ust. § 119 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca takýto listinný dôkaz súdu nepredložil, súd vyvodil správny právny záver, že nebol riadne ospravedlnený na pojednávanie vytýčené na deň 11.11.2014 a konal bez účasti žalobcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že takýto postup súdu bol správny potvrdzuje to aj judikatúra NSSR 7Cdo 130/2012 z odôvodnenia, ktorého vyplýva, že zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať aj z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na absenciu takéhoto vyjadrenia lekára, súd nekonal v rozpore so zákonom pokiaľ pojednávanie neodročil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie bolo odročené zo strany súdu prvého stupňa viackrát, keďže súd vytýčil prvý krát pojednávanie v predmetnej veci 27.3.2009. Pojednávania, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Ďalej súd nariadil pojednávanie na deň 27.4.2010. Tohto pojednávania, sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené za účelom vyhotovenia procesného rozhodnutia (rozhodnutie o návrhu žalobcu na prerušenie konania). Ďalej súd nariadil pojednávanie na deň 26.10.2010. Tohto pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené. Ďalej súd nariadil pojednávanie na deň 23.04.2013. Tohto pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Pojednávanie nebolo otvorené a bolo odročené. Potom súd nariadil pojednávanie na deň 11.11.2014, ktorého sa opätovne žalobca nezúčastnil, avšak z dôvodov, ktoré boli uvedené vyššie. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody odvolania na strane žalobcu, odvolací súd má za to, že tieto dôvody nie sú dôvodné a súd prvého stupňa vyhodnotil všetky rozhodnutia súdov, na ktoré sa odvolateľ v podanom odvolaní odvoláva v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že na základe rozhodnutia viacerých súdov bolo konštatované a rozhodnuté že akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré boli v roku 1998 prevedené zo Slovenskej republiky na žalobcu prostredníctvom ich predaja v exekúcii, neboli účinne prevedené, pretože tak bolo vykonané v rozpore s ust. § 114 Exekučného poriadku ako aj ust. § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a ust. § 2 ods. 3 Exekučného poriadku ako aj ust. § 2 ods. 3 ods. zákona č. 192/1995 Z.z., teda nemohli byť predmetom exekúcie, keďže na základe platnej právnej úpravy v roku 1998, akcie emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. vo vlastníctve štátu, nebolo možné prevádzať na inú osobu žiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva exekúciou predajom cenných papierov. Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby presne vymedzil podmienky a spôsob možného prevodu majetkovej účasti štátu, čím bol vylúčený prevod prostredníctvom exekučného prevodu cenných papierov. Uvedené vylúčil aj zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. teda nebolo možné ani privatizovať a ani žiadnym iným spôsobom previesť na inú osobu, a to bez ohľadu na titul ich nadobudnutia. Exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky rozhodnutia súdov vydané v predmetnej veci, na ktoré poukazuje odvolateľ v rámci podaného odvolania a že z týchto rozhodnutí vyvodil správny právny záver aj pre rozhodnutie v predmetnej veci. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa poukazuje na rozsudok NSSR č.k. 6 M Obdo/3/2009 zo dňa 20.05.2009 vo veci navrhovateľa TRADEUNION, spol. s r.o., c/a Slovenská republika - Ministerstvo Hospodárstva Slovenskej republiky o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 30.03.2009 č.k. 36Cbr/14/2008-224, Sa 507/B a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, sa v odôvodnení uvádza, že „právny názor vyjadrený v odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 159/07 - 37 zo dňa 11.12.2007, je záväzný pre štátny orgán v konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku nálezu, avšak pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 36Cbr/14/2008 - 224, tento nález záväzný nie je a môže tak urobiť iba podporne z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou. NS SR ďalej konštatoval, že právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom prípade považovať za judikatúru, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom, pretože v danej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok bol z exekúcie vylúčený a takýto predaj nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.“ Odvolací súd poukazuje taktiež na rozsudok NSSR č.k. 2 M Obdo/1/2008 zo dňa 28.05.2008, ktorý sa odvoláva v svojom odôvodnení na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 197/07 zo dňa 20.02.2008, v ktorom je uvedené, že „Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutie NSSR č.k 4Sž/143/01 zo dňa 09.12.1998, ktorým súd zrušil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky, č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 a vrátil mu ho na ďalšie konanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nemalo bez ďalšieho za následok obnovu pôvodného stavu v evidencii cenných papierov vedenej SCP, nakoľko rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 bol vykonaný štátny dozor voči SCP v súlade so zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, ktorý nemal vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré boli v právnom vzťahu so Strediskom cenných papierov SR, Bratislava, a.s. Tento názor potvrdil aj v rozhodnutí NS SR č.k. Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999, v zmysle ktorého sa stav evidencie zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu, t. j. SCP a ktorý konštatuje, že „zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa totiž nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom vzťahu. Opatrenia kontrolných orgánov nemajú povahu rozhodnutí o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov ani povahu rozhodnutia o spore z týchto vzťahov medzi účastníkmi vzniknutými. Takáto právomoc kontrolným ani dozorným orgánom nie je zverovaná a nebola na dotknutom úseku zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, zverená ani Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Opatrenie kontrolného orgánu je len priamym zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty.“ Je nesporné, že žalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov žalovaného a podľa § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka práva spojené z akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať iba osoba zapísaná v zozname akcionárov, a preto žalobca sa mal najskôr domáhať zápisu do zoznamu akcionárov. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca nebol v rozhodnej dobe zapísaný v zozname akcionárov, sa ani nemohol domáhať účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému a na základe rozsiahleho dokazovania predloženými listinnými dôkazmi na ktoré poukázal súd prvého stupňa a s ktorými sa oboznámil aj odvolací súd v rámci odvolacieho konania, odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu je nesporné, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v danom prípade, ide a preto nemá aktívnu legitimáciu na konanie v tejto veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si náhradu trov konania uplatnil a bol v spore úspešný a taktiež by bol náhradu trov konania priznal aj žalovanému ak by si bol náhradu trov konania uplatnil. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci a to rokovanie s klientom dňa 11.2.2015 v zmysle ust. § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Zb. v sume 72,92 eur za jeden úkon právnej pomoci a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu žalobcu v sume 72,92 eur za jeden úkon právnej pomoci v zmysle § § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Zb Spolu si uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaného náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci v sume 145,84 eur + DPH. Celková náhrada trov konania vedľajšieho účastníka predstavovala sumu 175,- eur. Vzhľadom k tej skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného bol v predmetnom konaní úspešný a trovy odvolacieho konania si uplatnil v zmysle citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Zb odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.