Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/296/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106221680 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106221680.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Eva Bieliková, Stromová 13, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu ZENTAX s.r.o., Cintorínska 26, Bratislava, IČO: 00 680 010, zast.: JUDr. Eva Marková, advokátka, Letná 5, Bratislava, proti odporcovi: Martin Murčo - JAMA, s miestom podnikania Cintorínska 26, bytom J. XX, B., IČO: 33 827 991, zast. JUDr. Adela Valocká, advokátka, Na vŕšku 2, P.O. BOX 255, Bratislava, o zaplatenie 111.800,40 EUR s príslušenstvom a odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/166/2007-193 zo dňa 4.12.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/166/2007-193 zo dňa 4.12.2013 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľa súčasne zaviazal na úhradu trov konania odporcovi. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 4.7.2006 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal odporcu k zaplateniu 111.800,40 EUR s príslušenstvom titulom dlžného nájomného spojeného s užívaním nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti na C. R. Č.. XX V. B., parcela číslo XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, za obdobie od 15.9.2003 do 31.7.2005 titulom Zmluvy o nájme č. 1/01 CI zo dňa 15.10.2001. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co482/02 z 19.3.2003 odovzdal predmet nájmu novému vlastníkovi a konkludentne ukončil aj právny vzťah s odporcom a to zaslaním fa. č. 24170223 - dobropis, ktorou z dôvodu ukončenia nájmu dobropisuje z faktúry č. 23170292 nájom v objekte na C. R. Č.. XX V. B. v sume 72.500,- Sk s DPH za obdobie od 15. do 30.9.2003. Zároveň uviedol, že od 16.9.2003 bola nájomcom sporného predmetu nájmu iná tretia osoba spoločnosť GASTRO PLUS, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy podpísanej s vlastníkom nehnuteľnosti Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť sv. Martina, Bratislava, t.j. nie s odporcom žalovaným v tomto konaní. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vyjadrením zástupkyne navrhovateľa a odporcu, vypočutím odporcu F. F., ktorý uviedol, že uzatvoril v roku 2001 nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti na C. R. Č.. XX V. B. s firmou TENZONA. Tento nájomný vzťah trval približne do júla - augusta 2003. Keď prišiel, buď konateľ tejto firmy pán O., alebo jeho zástupca, presne si už nepamätá, ukázal mu právoplatné súdne rozhodnutie, na základe ktorého táto nehnuteľnosť prešla do vlastníctva cirkvi. Zároveň zrušil zmluvu s elektrárňami, plynárňami a vodárňami. V nájomnej zmluve bolo uvedené, že tieto zdroje budú nahlásené na firmu TENZONA a jemu budú osobitne fakturované. Následne prišli za ním zástupcovia z rímsko-katolíckej cirkvi a to konkrétne P.. T. E. s pracovníkmi SBS. Bolo to tiež v roku 2003. Ukázali mu to isté rozhodnutie. Na základe toho odhlásil registračné pokladne, rozviazal pracovný pomer so zamestnancami a prestal fakticky podnikať na C.Z. R. XX. Bolo to približne v auguste 2003. Mal približne dva mesiace, ktoré mu poskytla firma TENZONA a cirkev na to, aby sa vysťahoval z C. XX. Uviedol, že ešte platil nájomné za september 2003. Fakticky však prestal pracovať ako živnostník, aj keď živnosť nezrušil a neodhlásil sa z adresy C. XX. Bol jediným spoločníkom GASTRO PLUS s.r.o., Bratislava. Súd prvého stupňa ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, Zmluvou o nájme č. 1/01 CI zo dňa 15.10.2001, listom vlastníctva č.XXXX, výpismi z obchodného registra sporových strán, súdnymi rozhodnutiami ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, faktúrami č. 25170015, 25170017, 25170020 a 2517022, poukázal na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/90 Zb., ďalej na ust. § 7 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľ si bol plne vedomý, že predmet nájmu neužíva odporca v tomto konaní, ale iný subjekt na základe inej právnej listiny. O tejto skutočnosti svedčí i to, že navrhovateľ počas údajného užívania nebytových priestorov na C. Č.. XX V. B. odporcom, t.j. v období od rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Co 482/02 z 19.3.2003 až po rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/158/03 z roku 2005 odporcovi nijakým spôsobom neúčtoval nájomné za predmet nájmu, nevystavil mu žiadnu faktúru, ale tieto účtovné doklady, o ktoré opiera svoj žalobný návrh vyhotovil a zaslal až po doručení citovaného rozsudku NS SR apríl 2005. Navrhovateľ po celý čas, ako účastník súdneho sporu s Rímsko- katolíckou cirkvou vedel, resp. musel vedieť, že s predmetom nájmu ako vlastník disponuje cirkev na základe právoplatného rozsudku, ktorým jej tento majetok bol vydaný a tiež vedel, resp. musel vedieť, že nájomcom vo vzťahu s cirkvou nie je odporca, ale iná právnická osoba. Z vyššie uvedených dôvodov, t.j z dôvodu, že odporca s užívaním predmetu nájmu podľa Zmluvy o nájme č. 1/01 CI zo dňa 15.10.2001 prestal už v apríli 2003, po rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní predmetu nájmu cirkvi. V uvedenom období navrhovateľ nemal právnu legitimáciu k disponovaniu s predmetom nájmu a nájomca fakticky predmet nájmu neužíval. Z týchto dôvodov preto súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý v odvolaní uviedol, že nájomné bolo vyúčtované v súlade s platne uzatvorenou Zmluvou o nájme č. 1/01 zo dňa 15.10.2001, v ktorej sa navrhovateľ s odporcom dohodli na trvaní nájmu na dobu určitú v trvaní 10 rokov, od 1.12.2001 do 1.12.2011. So záverom súdu prvého stupňa, že odporca s užívaním predmetu nájmu prestal už v apríli 2003, keď navrhovateľ nemal právnu legitimáciu s disponovaním s predmetom nájmu a nájomca fakticky predmet nájmu neužíval nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že nájomný vzťah bol založený Zmluvou o nájme č. 1/01 zo dňa 15.10.2001 a skutočnosť, že navrhovateľ bol vlastníkom predmetu nájmu preukazovali originálom listu vlastníctva č. XXXX, kde ako vlastník je zapísaná spoločnosť TENZONA spol. s r.o. od roku 1993 do roku 2006. Ďalším dôkazom, že navrhovateľ bol pod dobu trvania nájmu vlastníkom predmetu nájmu je aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C 30/2009 zo dňa 18.8.2010, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Poukazuje na faktúru č. 2517001 za obdobie nájmu apríl 2005 v sume 5.200,02 eur, ktorú odporca uhradil bankovým prevodom na účet navrhovateľa. Uvedeným dôkazom navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca v mesiaci apríl 2005 užíval predmet nájmu a nájomné uhradil aj v mesiaci máj, jún a júl 2005. Tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že odporca uhradil navrhovateľovi nájom za mesiac apríl 2005 nedopatrením považuje za nedôveryhodné. Navrhovateľ má za to, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi minimálne nájom za mesiac máj, jún a júl 2005. Nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme č. 1/01 zo dňa 15.10.2001 sa skončil až na základe odstúpenia navrhovateľa ako prenajímateľa z dôvodu omeškania nájomcu s úhradou nájomného, doručované ako nájomcovi doporučenou zásielku dňa 19.7.2005. Odstúpenie od nájomnej zmluvy založil do spisu podaním zo dňa 13.11.2013. Skutočnosť, že bola uzatvorená nájomná zmluva na predmet nájmu medzi Rímsko- katolíckou cirkvou, farnosť sv. Martina, Bratislava a spoločnosťou GASTRO PLUS s.r.o., je vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa názoru navrhovateľa irelevantná. Nájomná zmluva, ktorá je vo vyjadrení odporcu zo dňa 10.9.2013 označená ako nájomná zmluva uzatvorená medzi Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť sv. Martina, Bratislava a spoločnosťou GASTRO PLUS s.r.o. dňa 16.9.2003 sa v prílohe vyjadrenia nenachádzala a nebola odporcom ani doložená do spisu. Pokiaľ ide o výšku priznaných trov konania za 5 úkonov právnej pomoci, navrhovateľ je toho názoru, že nárok priznaný odporcom za jeden právny úkon právneho zástupcu, t.j. písomné podanie zo dňa 3.12.2013 mu neprináleží, nakoľko sa právny zástupca zúčastnil toho istého dňa, t.j. 3.12.2013 pojednávania, na ktorom predložil svoje podanie a všetky skutočnosti uvedené v písomnom podaní predniesol aj na pojednávaní. Tým mu boli priznané dva úkony v ten istý deň a to jeden krát písomné podanie a jeden krát účasť na pojednávaní. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť. Dňa 10.12.2014 bolo doručené súdu stanovisko k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporcu, v ktorom bolo uvedené, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti oproti tvrdeniam, ktorými zdôvodňoval svoj údajný nárok na zaplatenie žalovanej sumy, opakovane poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenie, predložené dôkazy a k odvolaniu zaujíma nasledovné stanovisko. Navrhovateľ preukazuje ako dôkaz užívania predmetu nájmu Zmluvu o nájme č. 1/01 zo dňa 15.10.2001 uzatvorenú na dobu 10 rokov. Odporca existenciu predmetnej nájomnej zmluvy nijak nespochybňuje, namieta však skutočnosť, že predmet nájmu na základe právoplatné a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.3.2003 bol odňatý z vlastníctva a z dispozičného práva navrhovateľa nakladať s ním a bola mu uložená povinnosť nehnuteľnosť, v ktorej sa predmet nájmu nachádza, odovzdať Rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť sv. Martina, Bratislava, t.j. jeho právo prenajímateľa de iure i de facto zaniklo. Navrhovateľ na základe uvedeného rozsudku predmet nájmu novému vlastníkovi odovzdal a ku dňu 15.9.2003 konkludentne ukončil aj právny vzťah s odporcom a to zaslaním faktúry č. 24170223 - dobropis, v ktorom uviedol „z dôvodu ukončenia nájmu Vám dobropisujeme z faktúry č. 23170692 za nájom v objekte na C. R.. Č.. XX V. B. v období od 15. do 30.9.2003 v čiastke 72.500,- Sk + DPH 10.150,- Sk, spolu 82.650,- Sk“. Navrhovateľ svoje postavenie vlastníka tak i prenajímateľa predmetu nájmu opiera o originál listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého bol od roku 1993 do roku 2006 nepretržite zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Odporca poukazuje na skutočnosť, že zápisy v katastri nehnuteľností zakladajú vyvrátiteľnú domnienku preukazujúcu vlastnícke práva osoby v ňom zapísanej, pričom v danom prípade si nový vlastník inkriminovanej nehnuteľnosti svoje právo založené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave do katastra zapísať nedal to však neznamená, že vlastníkom nebol. Dôvod jeho správania však odporcovi známy nie je a nie je ani predmetom tohto konania. Pre účely tohto súdneho konania je právne irelevantné aké dohody a z akých pohnútok medzi sebou urobili navrhovateľ s Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť sv. Martina, Bratislava v roku 2010, nakoľko predmetom tohto konania je požiadavka navrhovateľa na úhradu nájomného za obdobie, kedy navrhovateľ nemal aktívnu legitimáciu prenajímateľa. Navrhovateľovi bolo dobre známe a vyplýva to aj z dokumentácie nachádzajúcej sa v súdnom spise, že počínajúc dňom 16.9.2003 bola nájomcom sporného predmetu nájmu iná tretia osoba spoločnosť GASTRO PLUS, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy podpísanej s vlastníkom nehnuteľnosti Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť sv. Martina, Bratislava, t.j. nie odporca, žalovaný v tomto konaní. Úhradu faktúry nájomného za mesiac apríl 2005 odporca vykonal nedopatrením a takúto úhradu nie je možné kvalifikovať ako konkludentné uznanie záväzku. Požiadavka k úhrade nájmu za obdobie od 15.9.2003 do júna 2005 nemá právnu oporu, nakoľko odporca v uvedenom období predmet nájmu s plným vedomím navrhovateľa neužíval a ani navrhovateľ v rozhodnom období nemohol mať ako nevlastník právnu legitimáciu k prenájmu týchto nehnuteľností. Z týchto dôvodov žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a navrhovateľa zaviazať k úhrade trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania však právny zástupca odporcu nevyčíslil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Na úvod je potrebné uviesť, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa. Z obsahu spisu, najmä Zmluvy o nájme č. 1/01 CI zo dňa 15.10.2001 vyplýva, že predmetom nájmu boli priestory nachádzajúce sa na C. R. Č.. XX V. B., vedené na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. F. B. D., ktoré sú vo vlastníctve firmy TENZONA spol. s r.o. Bratislava. Prenajímateľom bola spoločnosť TENZONA spol. s r.o., Bratislava a nájomcom JAMA - Martin Murčo, Bratislava. Predmetná zmluva podľa čl. III bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní 10 rokov, počnúc dňom podpisu tejto zmluvy od 1.12.2001 do 1.12.2011 s možnosťou predĺženia nájmu o ďalších 5 rokov. Podľa čl. V bod 1 sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi predmet nájmu na dobu dohodnutú v nájomnej zmluve. Okrem prenechania priestorov nájomcovi sa prenajímateľ zaviazal k poskytovaniu služieb za v zmluve dohodnutých podmienok. Dňa 31.12.2004 prenajímateľ, spoločnosť TENZONA s.r.o., Cintorínska 26, Bratislava zaslal pre odberateľa JAMA - Martin Murčo, Cintorínska 26, Bratislava faktúru č. 24170223 - dobropis, kde oznámila nájomcovi spoločnosť TENZONA s.r.o., Bratislava, že z dôvodu ukončenia nájmu je dobropisované z faktúry č. 23170692 suma vo výške 82.650,- Sk za nájom v objekte na C. R. Č.. XX V. B. v období od 15. do 30.9.2003. Z nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 16.9.2003 medzi účastníkmi - prenajímateľ Rímsko-katolícka cirkev, farský úrad sv. Alžbety, Bratislava a nájomcom, spoločnosťou GASTRO PLUS s.r.o., Bratislava vyplýva, že prenajímateľ v postavení (vtedy) vlastníka nehnuteľností katastrálne územie B. Q. F., C. R. Č.. XX prenechal nájomcovi tento objekt do nájmu a nájomca tento objekt do nájmu prebral. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Co 482/02-161 zo dňa 19.3.2003 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C 254/95-138 zo dňa 29.5.2002 tak, že uložil odporcovi v 1. rade, t.j. spoločnosti TENZONA spol. s r.o., Bratislava, Cintorínska 26 vydať navrhovateľovi (v tom konaní), t.j. Rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť sv. Martina, Bratislava nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Bratislava Q. F., parcela č. XXXX, zapísanú na LV č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 925m2 a dom s dvorom súpisné číslo XXX v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2003. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 5Cdo 158/03 až dňa 21.12.2004. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.3.2003 bol predmet nájmu z dispozičného práva navrhovateľa nakladať s ním odňatý a predmet nájmu bol navrhovateľ povinný odovzdať Rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť sv. Martina, Bratislava. Na základe uvedeného bol predmet nájmu novému vlastníkovi odovzdaný ku dňu 15.9.2003. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Tak ako už bolo i vyššie uvedené predmetom Zmluvy o nájme č. 1/01 CI zo dňa 15.10.2001 bolo nielen poskytnúť priestory nachádzajúce sa na C. R. Č.. XX, parcela č. XXXX, zastavaná plocha vedená na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. F., kedy predmetom nájmu podľa čl. I bod 1.2. Zmluvy je tiež poskytovanie služieb zo strany prenajímateľa za v zmluve dohodnutých podmienok. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol pokiaľ návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, keď navrhovateľ nevedel preukázať splnenie písomne dohodnutých podmienok v Zmluve o nájme č. 1/01 CI a to jednak prenechať predmet nájmu do riadneho užívania nájomcovi a jednak poskytovanie služieb, na ktorých poskytovanie sa predmetnou zmluvou zaviazal. Naopak v konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase predmetom nájmu ako vlastník disponovala Rímsko-katolícka cirkev na základe právoplatného rozsudku, ktorým jej bol majetok vydaný a tiež bolo v konaní preukázané, že nájomcom vo vzťahu s cirkvou v rozhodnom období nebol odporca, ale iná právnická osoba, keď v priebehu konania bola pripojená nájomná zmluva uzatvorená medzi Rímsko-katolíckou cirkvou a treťou osobou. Skutočnosť, že odporca uhradil nájomné za mesiac apríl 2005 nepreukazuje skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré sú naopak dostatočným spôsobom vyvrátené hore uvedenými skutočnosťami a táto úhrada nenasvedčuje skutočnosti, že odporca mal za to, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania riadne a nepretržite trvá na základe uzatvorenej Zmluvy o nájme č. 1/01 CI. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ tak ako už bolo vyššie uvedené, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa rozhodol správne aj v časti priznaných trov prvostupňového konania, keď priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci. Odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľa v podanom odvolaní za irelevantnú, keď tento namietal, že odporcovi bol priznaný právny úkon - písomného vyjadrenia, ktoré následne predniesol aj na pojednávaní a bol mu teda tento úkon priznaný duplicitne. Odporca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2013 uviedol svoje písomné stanovisko k predmetu sporu, pripojil listinné dôkazy, na ktoré poukazoval v rámci svojej obrany. Pokiaľ pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 4.12.2013 uviedol zhodné tvrdenia ako v písomnom vyjadrení, táto skutočnosť nasvedčuje len tomu, že jeho obrana pred súdom prvého stupňa (na ktoré bol odporca riadne predvolaný a ktorého sa jeho právny zástupca zúčastnil) je zhodná s jeho písomným stanoviskom. Právny zástupca odporcu svoje stanovisko k predmetu sporu zaslal súdu, aby sa s ním mohol tento pred pojednávaním oboznámiť, čo je bežná prax v súdnom konaní, čo nemôže byť na ťarchu účastníka konania, ktorý si plní svoje procesné povinnosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd aj v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojením s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, kedy odporca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania síce uplatnil, ale tieto trovy nevyčíslil. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.