Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/102/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107211333 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107211333.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci navrhovateľky: P. F., M. XX.XX.XXXX, Q. L.G. XX, Q., zastúpená: JUDr. Jana Kompišová, advokátka, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti odporcom: 1/ L. Š., M. XX.XX.XXXX, Q. B. XXXX/XX, Q., 2/ B. P., M. XX.XX.XXXX, Q. B. Č.. XXXX/XX, Q., 3/ I.. T. Y., M. XX.XX.XXXX, Q. L. XX, Q., A..Č.. C. X, K.-XXXX V., všetci zastúpení: JUDr. Milan Cíbik, advokát, Tomášikova 4, Bratislava, o zaplatenie istiny 2.671,36 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v 1/ až 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. februára 2014, č.k. 7C/76/2008-225, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že odporcovia v 1/ až 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu X.XXX,XX euro spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,XX euro za obdobie od 10.4.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ až 3/rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu X.XXX,XX euro spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,XX euro od 10.4.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku rozhodnutia súčasne s použitím § 151 ods.3 O.s.p. deklaroval, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil § 691, § 102, § 139 ods.1, § 145 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení ( ďalej „ Obč. zákonník“) konštatujúc, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 10.4.2007 sa navrhovateľ Y. F., M.. X.X.XXXX proti odporcovi T.. I.. F. Š., M.. X.X.XXXX domáhal zaplatenia istiny XXXX,XX V..XXX,-Sk titulom náhrady nákladov vynaložených za odstránenie závady brániacej riadnemu užívaniu bytu podľa § 691 Občianskeho zákonníka. Návrh odôvodnil tým, že výzvou zo dňa 1.9.2006 upozornil spoluvlastníkov bytu, ktorého bol nájomcom na základe Nájomnej zmluvy z XX.X.XXXX, na hrubé závady brániace riadnemu užívaniu bytu. Spoluvlastníci na predmetnú výzvu nereagovali a závady spočívajúce v absencii dodávok tepla do nájomného bytu neodstránili napriek tomu, že nastupovalo zimné obdobie 2006/2007. Preto si navrhovateľ závadu odstránil tým, že v nájomnom byte inštaloval vykurovaciu jednotku pre ústredné kúrenie bez vykonania stavebných úprav. Po odstránení závad listom zo dňa 19.12.2006 s prílohami oznámil odporcovi odstránenie závady, v prílohách priložil faktúry za prevedenie inštalácie tepelného média ústredného kúrenia. Na tento list odporca nereagoval, preto si pôvodný navrhovateľ uplatnil náhradu vynaložených nákladov. Uznesením Okresného súdu Bratislava I , č.k. 7C/76/2008 - 51 zo dňa 17.9.2009 bol a/ okruh účastníkov konania rozšírený o navrhovateľku v 2/ rade P. F., M.. XX.X.XXXX, o odporcu v 2/ rade B. Š., M.. X.X.XXXX a o odporcu v 3/ rade I.. T. Y., M.. X.XX.XXXX a b/ pripustená zmena návrhu tak, že odporcovia v 1/ až 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu X.XXX,XX euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo žalovanej istiny od 10.4.2007 do zaplatenia a o povinnosť všetkých odporcov zaplatiť žalovaný nárok formou solidárneho záväzku. Odporcovia v 1/,2/ a 3/ rade žiadali návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že výzva navrhovateľa v 1/ rade, ktorou žiadal o písomný súhlas na prevedenie nutnej úpravy dodávky tepla pre ÚK a TÚV v byte č. X, ktorého je nájomcom a ktorú si sám zafinancuje, bola doručená len T.. I.. F. Š. ( odporcovi v 1/rade ), ktorý listom zo dňa 5.9.2006 oznámil, že nesúhlasí s úpravami v dome a poukázal na list dovtedajšieho správcu W.-U., ktorý odstúpil od vykonávania správy, nakoľko mu zo strany nájomcov neboli poskytnuté platby a dlh narástol do výšky XXX.XXX,-Sk. List, ktorým mal žiadať navrhovateľ v 1/ rade odporcu v 1/ rade o úhradu nákladov vo výške žalovanej sumy, nikdy nebol odporcovi v 1/ rade T.. I.. F. Š. doručený. O tom, že si navrhovatelia uplatňujú zaplatenie náhrady za inštaláciu tepelného média sa odporcovia dozvedeli až z dokumentov zaslaných im súdom. Pôvodne označený odporca v 1/ rade T.. I.. F. Š. M.. X.X.XXXX zomrel dňa 21.2.2010 a jeho právnym nástupcom sa stali dedičia zo zákona - manželka poručiteľa I.. B. P. (U. Š.) D.. Y. M.. X.X.XXXX (odporkyňa v 2/ rade ) a syn poručiteľa L. Š.D. M.. XX.X.XXXX (univerzálna sukcesia), čo mal súd prvého stupňa preukázané z Osvedčenia o dedičstve č.k. 38D 162/2010, Dnot 21/2010 - 57 zo dňa 19.10.2010. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovatelia sú nájomcami bytu v obytnom dome na L. E. Č.. XX v Bratislave (rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/78/2007, čl. 87). Spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli pôvodný odporca v 1/rade a odporcovia v 2/ a 3/rade (rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/78/2007, čl. 87). Listom zo dňa 7.8.2006 správcovská spoločnosť W.-U., P.. P. D..G.. oznámila navrhovateľom, že dňa 31.8.2006 ukončí dodávku tepla z dôvodu odstúpenia od zmluvy a ďalším listom zo dňa 9.8.2006 oznámila navrhovateľom, že odstupuje od Zmluvy o výkone správy ku dňu 31.8.2006 z dôvodu zlého technického stavu domu, do ktorého nemienia spoluvlastníci investovať, a preto ho ako správca nemôžu udržiavať v stave bezpečnom pre bývajúcich. Navrhovateľ v 1/rade listom zo dňa 1.9.2006 (čl. 10) vyzval odporcu v 3/rade ako spoluvlastníka bytového domu na L. E. Č.. XX na plnenie povinností, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, a to o urýchlený písomný súhlas na uskutočnenie nutnej úpravy dodávky tepla pre ÚK a TÚV. Listom zo dňa 5.9.2006 pôvodný odporca v 1/ rade oznámil navrhovateľovi v 1/ rade, že v súvislosti s protiprávnym zadržiavaním domu predchádzajúcim vedením Magistrátu dom schátral, preto musí byť úplne prestavaný. S vykonaním úprav v dome nesúhlasil, pretože v dôsledku prestavby objektu sa navrhovateľ v 1/rade bude musieť vysťahovať a náklady by boli zbytočné. Pôvodný odporca v 1/rade listom zo dňa 6.11.2006 oznámil navrhovateľovi v 1/rade, že obývanie domu na L.Ň. XX je pre obyvateľov nebezpečné, odkazujúc na vyjadrenie správcu domu, doklady kontrolných orgánov, listy obyvateľov a znalecký posudok. S poukazom na tieto skutočnosti ďalej oznámil, že nehnuteľnosť potrebuje úplnú rekonštrukciu a žiadal navrhovateľov o čo najskoršie vysťahovanie. Listom zo dňa 19.12.2006 navrhovateľ v 1/rade žiadal pôvodného odporcu v 1/ rade o náhradu nákladov za prevedenie inštalácie tepelného média, spolu vo výške XX.XXX,XX Sk, pričom k listu pripojil faktúru zo spoločnosti A. na sumu XX.XXX,- Sk za dodávku termostatu, vyúčtovanie nákladov od spoločnosti Kúrenie, voda, plyn, výmena kotlov vo výške XX.XXX,- Sk a doklady za nákup spotrebného materiálu celkom vo výške X.XXX,XX Sk, t.j. spolu vo výške XX.XXX,XX Sk. Opakovanou výzvou na plnenie práv a povinností zo dňa 19.12.2006, adresovanou pôvodnému odporcovi v 1/rade, navrhovateľ v1/rade žiadal o oznámenie, akým spôsobom mu má poukazovať úhrady nájomného resp. o kompenzáciu nájomného za náklady vynaložené na odstránenie vád, brániacich riadnemu užívaniu nájomného bytu. Listom zo dňa 28.12.2006 pôvodný odporca v 1/rade reagoval na list navrhovateľa v 1/rade zo dňa 19.12.2006 sumarizáciou porušenia jeho vlastníckych práv, oznámením, že vlastníci domu s ním neuzatvorili žiadne nájomné zmluvy, neplynú im z nájmu žiadne príjmy a z týchto dôvodov požiadavky navrhovateľa odmietol. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v 1/rade musí mať vedomosť o tom, že vlastníci majú celú budovu zrekonštruovať, k čomu však nemohli pristúpiť, pretože navrhovateľ v 1/rade im v uplatnení ich práv bráni a vyjadril očakávanie, že priestory v čo najkratšom čase opustí, aby sa mohlo s rekonštrukciou začať. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C 13/2007 - 127 zo dňa 1.2.2010 súd určil, že medzi Y. F. J. P. F. (navrhovateľmi v 1/. a 2/ rade) a T.. I.. F. P., B. P. J. I.. T. Y. (pôvodným odporcom v 1/ rade a odporcami v 2/ a 3/ rade) trvá nájomný vzťah k 2 - izbovému bytu č. X o rozlohe XX,XXmX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. L. Č.. XXXX/XX F. Q. v suteréne. V danom konaní sa navrhovatelia v 1/ a 2/rade proti odporcom v 1/ až 3/rade domáhajú zaplatenia náhrady nákladov, vynaložených na odstránenie závad, brániacich riadnemu užívaniu bytu, ktorý mali prenajatý a ktorého vlastníkmi boli odporcovia v 1/ až 3/rade (resp. ich právny predchodca). Medzi účastníkmi konania boli sporné najmä dve skutočnosti, a to: a/ či si navrhovatelia uplatnili u odporcov právo na náhradu nákladov v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote, b/ či náklady na odstránenie závad, brániacich riadnemu užívaniu prenajatého bytu boli vynaložené účelne. Na namietaní uvedených skutočností bola založená procesná obrana odporcov, ktorí vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 19.10.2009 výslovne popreli, že pôvodný odporca v 1/rade dostal list navrhovateľa v 1/ rade, označený ako príloha č. 6 ( list zo dňa 19.12.2006, ktorým si navrhovateľ v 1/rade uplatnil vyúčtovanie vynaložených nákladov - ďalej iba Uplatnenie nákladov). Poukazujúc na listinu zo dňa 25.10.2006, ktorou p. P. F. vyúčtoval navrhovateľovi v 1/rade náklady za prevedenie inštalácie plynového kotla, sa odporcovia domnievali, že odstránenie závad muselo byť uskutočnené najneskôr dňa 25.10.2006, kedy boli navrhovateľovi v 1/ rade tieto náklady vyúčtované, a teda lehota na uplatnenie práva na náhradu nákladov voči odporcovi v 1/ rade uplynula najneskôr dňa 25.4.2007. Navrhovatelia na preukázanie doručenia Uplatnenia nákladov označili ako dôkazy podací lístok k tejto listine, vzájomnú korešpondenciu, najmä list pôvodného odporcu v 1/rade zo dňa 28.12.2006 (čl. 83), jeho prvý odsek, v ktorom pôvodný odporca v 1/rade výslovne uviedol: „veľmi ma prekvapil Váš.......list z 19.12.2006“. Vyhodnotením všetkých dôkazov a ich vzájomných súvislostí súd prvého stupňa dospel k záveru, že v súvislosti s ukončením dodávky tepla a neskorším zabezpečením nainštalovania tepelného média navrhovateľom v 1/rade, vrátane Uplatnenia nákladov, navrhovateľ komunikoval písomnou formou písomnou formou s pôvodným odporcom v 1/rade, a to formou doporučených listov. Tomuto svedčia podacie lístky k pripojeným listinám (čl. 78-81) ako aj samotný obsah listov - v liste zo dňa 5.09.2006 (čl. 79) pôvodný odporca v 1/rade výslovne uviedol, že reaguje na list navrhovateľa v 1/rade zo dňa 1.9.2006, v liste zo dňa 28.12.2006 pôvodný odporca v 1/ rade zase uviedol, že reaguje na list navrhovateľa v 1/rade zo dňa 19.12.2006 čo znamená, že list navrhovateľa zo dňa 19.12.2006 sa musel dostať do sféry dispozície pôvodného odporcu v 1/rade najneskôr dňa 28.12.2006. V spise sa nachádzajú dva listy navrhovateľa zo dňa 19.12.2006 (čl. 81, 82) a je možné, že navrhovateľ v 1/ rade v tento deň napísal aj viac listov, ktoré doručil pôvodnému odporcovi v 1/ rade. Po dôslednom preštudovaní obsahu listu pôvodného odporcu v 1/ rade zo dňa 28.12.2006 súd prvého stupňa dospel k záveru, že tento list je reakciou na Uplatnenie nákladov. Uvedenému nasvedčuje strana dva predmetného listu, kde je uvedené, že požiadavky navrhovateľa v 1/rade pôvodný odporca v 1/rade neakceptuje a odmieta v spojení s neskorším vyjadrením v rovnakom liste:“ ... aby si z titulu nájmu vo svojej izbe zriadili el. kúrenie.......... a nech jemu zašlú účet na preplatenie a to z titulu nájomnej zmluvy“. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v 1/rade si uplatnil žalované náklady u pôvodného odporcu v 1/rade, pričom sa stotožnil s názorom odporcov, že lehota na uplatnenie práva plynula navrhovateľom od 25.10.2006 do 25.4.2007. Túto skutočnosť účastníci konania nenamietali. Právo na náhradu nákladov si navrhovatelia uplatnili u odporcov najneskôr dňa 28.12.2006, teda v prekluzívnej lehote ustanovenej v § 691 Obč. zákonníka. V súvislosti s námietku odporcov, že voči odporcom v 2/ a 3/ rade bol návrh na začatie konania rozšírený až dňa 29.7.2009, a teda voči ním je návrh prekludovaný, súd prvého stupňa poukázal na právny názor odvolacieho súdu, t.j. že nájomca je oprávnený požadovať náhradu nákladov vynaložených na odstránenie závad brániacich riadnemu užívaniu bytu od ktoréhokoľvek spoluvlastníka. Prihliadnuc na § 145 ods. 2 , § 139 ods. 1 Obč. zákonníka dospel k záveru, že ak si navrhovateľ v 1/ rade uplatnil u pôvodného odporcu v 1/ rade právo na náhradu nákladov, je z takéhoto úkonu oprávnená aj navrhovateľka v 2/ rade a zaviazaní aj odporcovia v 2/ a 3/ rade a súčasný odporca v 1/ rade ako právny nástupca pôvodného odporcu v 1/ rade. Preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa ďalej podľa § 691 Obč. zákonníka posudzoval otázku, 1) či závady boli odstránené v nevyhnutnej miere a či 2) náklady, ktoré si navrhovateľ v 1/ rade uplatnil u pôvodného odporcu boli vynaložené účelne. Napriek tomu, že pôvodný odporca v 1/rade a odporcovia v 2/a 3/ rade sa vo vzťahu k navrhovateľom dostali do pozície prenajímateľov v dôsledku skutočností nezávislých od ich vôle, boli povinní navrhovateľom zabezpečiť nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, vrátane povinnosti odstraňovať závady, ktoré užívaniu bytu bránili, s výnimkou drobných opráv a bežnej údržby. Navrhovatelia ako nájomcovia bytu sú však oprávnení závady v byte odstrániť si sami, za predpokladu, že závady bránia riadnemu užívaniu bytu, že nájomca vopred upozornil prenajímateľa na potrebu odstránenia vád, že vady sú odstránené iba v nevyhnutnej miere, pričom za nevyhnutnú mieru sa považuje taký rozsah odstránenia vád, ktorá v nevyhnutnom rozsahu umožní riadne užívanie bytu a že odstránením vád nesmie nájomca vykonať stavebné úpravy, ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady. Navrhovatelia ako nájomcovia odporcov ako prenajímateľov na potrebu odstránenia závád upozornili a dali im možnosť, aby závady sami odstránili, čo však odporcovia výslovne odmietli, odvolávajúc sa na nebezpečný stav domu (čl. 79, 80). Odporcovia síce vyzvali navrhovateľov na vysťahovanie, ale ďalšie zákonné prostriedky na ukončenie nájomného vzťahu pravdepodobne nevyužili, resp. tieto skutočnosti zo spisu nevyplývajú. Pretože v nájomný vzťah aj napriek nevyhovujúcemu stavu domu trval naďalej a byt navrhovateľov mal závady, boli odporcovia povinní závady odstrániť. Pretože odporcovia závady neodstránili napriek upozorneniu navrhovateľov, podľa názoru súdu prvého stupňa vzniklo navrhovateľom oprávnenie ich odstrániť v nevyhnutnej miere. Pretože závady spočívali v absencii dodávky tepla na ústredné kúrenie (ÚK) a dodávky teplej úžitkovej vode (TÚV), súd prvého stupňa považoval za odstránenie závad v nevyhnutnej miere také opatrenia navrhovateľov, ktoré by viedli obnoveniu dodávky TÚV a ÚK. Navrhovatelia závady odstránili namontovaním plynového kotla s príslušenstvom (rozvodmi a iným materiálom) bez vykonania stavebných úprav. Takéto opatrenia súd prvého stupňa považoval za opatrenia uskutočnené v nevyhnutnej miere, pretože ich výsledok viedol iba k odstráneniu závad a nie naplneniu iného účelu. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených nákladov konštatoval, že tieto je potrebné posudzovať v danom prípade vo vzťahu k tomu, či vykonané opatrenie bolo možné vykonať za nižšiu cenu, t.j. či sa závady nedali napríklad odstrániť nainštalovaním tepelného telesa s nižšou obstarávacou cenou, resp. nižšou cenou za inštaláciu. Účelnosť nákladov vo vzťahu k hodnote nainštalovaného kotla odporcovia nenamietali. Aj napriek skutočnosti, že dom, v ktorom sa nachádza byt prenajatý navrhovateľmi bol vybavený ústredným kúrením, súd prvého stupňa považoval náklady vynaložené na odstránenie závad za nevyhnutné a účelne vynaložené z dôvodov, že opatrenia uskutočnené navrhovateľmi smerovali výlučne k odstráneniu závad, že odporcovia navrhovateľom odmietli pri odstraňovaní závad poskytnúť súčinnosť a zo spisu nevyplýva stav zabezpečenia funkčnosti ústredného kúrenia odporcami, a to tak po stránke technickej a ani obnovením dodávok. Námietku odporcov, že úpravu ÚK si navrhovatelia vykonajú na vlastné náklady, súd prvého stupňa konštatoval, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú, pretože navrhovatelia si závady na vlastné náklady odstránili, avšak vzniklo im právo požadovať náhradu podľa § 691 Obč. zákonníka. Z uvedených dôvodov návrhu na začatie konania v časti celej uplatnenej istiny vyhovel. Návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania právne posúdil podľa § 517 ods.1,2, § 563 Obč. zákonníka, § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že navrhovatelia si uplatnili u odporcov nárok na náhradu nákladov vynaložených na odstránenie závad najneskôr dňa 28.12.2006. Keďže v danom prípade čas plnenia nebol medzi účastníkmi konania dohodnutý ani inak určený, boli odporcovia povinní plniť najneskôr dňa 29.12.2006 (§ 563 Obč. zákonníka). Pretože odporcovia v tento deň nárok navrhovateľov neuspokojili dostali sa nasledujúcim dňom, t.j. dňom 29.12.2006 do omeškania. Navrhovateľom vznikol preto nárok na úrok z omeškania vo výške vo výške určenej podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. z uplatnenej hodnoty istiny, t.j. vo výške 9,5 % ročne z dlžnej istiny. Navrhovatelia si uplatnili úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne (8,76 % ročne)z dlžnej istiny od 10.04.2007 (deň podania návrhu na začatie konania), t.j. v nižšej výške, ako im podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok. Súd prvého stupňa im preto podľa §153 ods. 2 O.s.p. priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odporcovia v 1/ až 3/ rade navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľov zamietol. Rozsudok považovali za nesprávny a nezákonný, keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.). Konštatácie súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia mali za vytrhnuté z kontextu a za nesprávne. Medzi účastníkmi nie je sporné, že medzi nimi v tom čase na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10C/13/2007 prebiehal spor o určenie, či trvá nájomný vzťah medzi nimi. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s výpoveďou pôvodného odporcu v 1/ rade T.. I.. F. Š., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že list, v ktorom ho navrhovateľ v 1/ rade žiadal o úhradu nákladov vo výške žalovanej sumy nikdy neprevzal, nebol mu doručený a že sa o tejto požiadavke dozvedel až z dokumentov, ktoré mu boli v tejto právnej veci zaslané zo súdu. Túto skutočnosť potvrdila aj odporkyňa v 2/ rade, ktorá žila s pôvodným odporcom 1/ v spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť je dôležitá s poukazom na existenciu minimálne dvoch listov zo dňa 19.12.2006, pričom navrhovateľ v jednom žiadal o oznámenie, akým spôsobom mu má ( odporcovi) poukazovať úhrady nájomného, resp. o kompenzáciu nájomného za náklady vynaložené na odstránenie vád ( teda úplne iný list, ako uvádza súd prvého stupňa). V danom konaní navrhovatelia nepreukázali, že by pôvodný odporca v 1/ rade prevzal list, v ktorom by ho navrhovateľ v 1/ rade žiadal o úhradu nákladov. V napadnutom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nerieši namietané premlčanie nároku voči odporcovi v 2/ a 3/ rade, voči ktorým bol návrh rozšírený po viac ako dvoch rokoch ( 29.7.2009) a došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko si v danom prípade navrhovateľ 1/ uplatnil svoje právo na súde dňa 10.4.2007, podaniu takéhoto návrhu muselo predchádzať uplatnenie náhrady nákladov u prenajímateľa v šesťmesačnej prekluzívnej lehote, čo nebolo v konaní preukázané. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcov v 1/ až 3/ rade navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a odporcov zaviazať k náhrade vzniknutých trov právneho zastúpenia . K námietkám odporcov v 2/ a 3/ rade týkajúcich sa zániku nároku uviedli, že s uvedenými argumentami sa dôkladne, úplne a správne vyporiadal prvostupňový súd, odkazujúc pritom na záväzný právny názor vyjadrený v skoršom odvolacom konaní Krajským súdom v Bratislave ( uznesenie 11Co/140/2011 z 9.1.2013). Na túto situáciu sa z hmotnoprávneho hľadiska vzťahuje § 139 ods.1, § 145 ods.1 Obč. zákonníka a z procesnoprávneho hľadiska skutočnosť, že je involvovaných viacero podielových spoluvlastníkov bytového domu nezakladá automaticky ich nerozlučné procesné spoločenstvo. Vzhľadom k solidárnosti postavenia podielových spoluvlastníkov stačí žalovať jedného z nich, možno ale žalovať viacero z nich a i všetkých. Ide len o špecifikovanie žalovaných a včasným uplatnením nároku voči jednému z nich je zachovaná včasnosť identického práva voči viacerým či všetkým spoluvlastníkom. Ide o jediné právo žalobcov, hoci voči viacerým solidárne povinným subjektom, preto treba aplikovať § 112 Obč. zákonníka. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie - čo je ich prípad. Včasnosť výzvy navrhovateľov bola v konaní dostatočne preukázaná a súd prvého stupňa sa aj s týmto aspektom v rozhodnutí riadne vysporiadal. Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1/ a 2/ rade dňa 27.8.2014 oznámila, že navrhovateľ v 1/ rade dňa 27.8.2014 zomrel. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I dňa 18.11.2014, sp.zn. 1D/209/2014, Dnot/29/2014 vyplynulo, že poručiteľ Y. F., M.. X.X.XXXX, S.. X.X.XXXX ( navrhovateľ v 1/ rade ) zomrel ako bezdetný, ženatý so zanechaním závetu, v ktorom odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok P. F., M.. XX.X.XXXX ( navrhovateľke v 2/ rade ). V rozhodnutí bolo osvedčené, že celé dedičstvo po poručiteľovi uvedené v čl. III. osvedčenia nadobúda v celosti ( podiele 1/1) P. F., M.. XX.X.XXXX. Na základe uvedenej právne skutočnosti odvolací súd v súlade s § 107 ods.1 O.s.p. pokračoval v konaní s právnou nástupkyňou navrhovateľa v 1/ rade ( ktorý v priebehu odvolacieho konania zomrel a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ), ktorou sa stala navrhovateľka v 2/ rade. Keďže navrhovateľka v 2/ rade sa ex lege stala nositeľom práva, ktoré v konaní tvrdil navrhovateľ v 1/ rade, nebolo potrebné vydať žiadne rozhodnutie o okruhu účastníkov konania na strane navrhovateľa a odvolací súd po právoplatnosti rozhodnutia dedičského súdu bez ďalšieho pokračoval v konaní s výlučnou dedičkou po navrhovateľovi v 1/ rade. Na základe uvedeného je v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu ako účastník konania na strane navrhovateľa uvedená už len navrhovateľka P. F., M.. XX.X.XXXX. V ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia však odvolací súd i naďalej používa pojmy navrhovatelia v 1/ a 2/ rade. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1/ až 3/ rade nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo vzťahu k predmetu konania riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, dostatočne a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). S poukazom na ust. § 219 ods.2 O.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3 O.s.p.), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ až 3/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade sumu X.XXX,XX euro spolu s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,XX euro od 10.4.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v ktorom sa podrobne a presvedčivo zaoberal skutočnosťami majúcimi podstatný význam pri posúdení uplatneného nároku; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Predmetom konania v prejednávanej veci je po procesných úkonoch navrhovateľov a súdu návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na uloženie spoločnej a nerozdielnej povinnosti odporcom v 1/ až 3/ rade zaplatiť im sumu X.XXX,XX euro ( XX.XXX,- Sk ) spolu s 0,024 % denným úrokom z omeškania z tejto sumy za obdobie od 10.4.2007 do zaplatenia. Návrh bol právne a skutkovo odôvodnený ako právo na náhradu nákladov vynaložených na odstránenie závady brániacej v období od septembra 2006 riadnemu užívaniu 2 - izbového bytu č. X o rozlohe XX,XXmX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. L. Č.. XXXX/XX F. Q., ktorého nájomníkmi sa navrhovatelia stali na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru Q. P. L. zo dňa 15.3.1960, zn. Q.-XXX/XXXX ( § 691 Občianskeho zákonníka ). Pasívna vecná legitimácia okruhu účastníkov bola správne právne odvodzovaná od skutočnosti, že v čase odstránenia závady brániacej v období od septembra 2006 riadnemu užívaniu označeného bytu nájomníkmi boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti T.. F. Š. J. I.. B. P. ( v podiele 1) a I.. T. Y. ( v podiele 1); po smrti T.. F. Š. ( S.. XX.XX.XXXX) sa jeho právnymi nástupcami stali na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava II zo dňa 19.10.2010, č.k. 38 D 162/2010, Dnot 21/2010-57 dedičia zo zákona I.. B. P. ( manželka ) a L. Š. ( syn ). Vo vzťahu k odvolateľmi namietanej nepresvedčivosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil, a to i vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania navrhnutého navrhovateľom. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, a ani navrhovateľom tvrdená nepresvedčivosť. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok účastníkov majúcich pre vec podstatný význam a okolnosti medzi účastníkmi sporné a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne zaoberal a vyporiadal. Pokiaľ ide o bližšie nekonkretizované námietky týkajúce sa nevykonania navrhnutého dokazovania potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) odvolací súd poznamenáva, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu ( § 120 ods. 1,2 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Z obsahu spisu v danej veci však vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, akceptujúc i návrhy na doplnenie dokazovania zo strany účastníkov a pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd prvého stupňa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.2.2014 vyhlásil dokazovanie za skončené, nemali účastníci iné návrhy na doplnenie dokazovania. Na základe uvedeného nie je možné ani tejto odvolacej námietke odporcov v 1/ až 3/ rade priznať úspech. K odporcami uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ( t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prijatými súdom prvého stupňa o tom, že právo na náhradu nákladov si navrhovatelia v 1/ a 2/ rade uplatnili u odporcov v 1/ až 3/ rade najneskôr dňa 28.12.2006, teda v prekluzívnej lehote ustanovenej v § 691 Obč. zákonníka a opatrenia vykonané navrhovateľmi za účelom odstránenia závad spočívajúcich v absencii dodávky tepla na ústredné kúrenie a dodávky teplej úžitkovej vody boli uskutočnené v nevyhnutnej miere, keď ich výsledok viedol iba k odstráneniu existujúcich závad. Za podložený vykonaným dokazovaním je možný prijať i záver súdu prvého stupňa o tom, že náklady vynaložené navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade za účelom odstránenia hore uvedených závad boli účelné. Pokiaľ ide o námietku odvolateľov o tom, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neriešil nimi namietané premlčanie nároku voči odporcom v 2/ a 3/ rade, ktorú vzniesli už na pojednávaní súdu prvého stupňa, nakoľko rozšírenie návrhu o odporcov v 2/ a 3/ rade bolo podané po viac ako dvoch rokoch ( 29.7.2009), táto rovnako nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že v podaní zo dňa 19.10.2009 právny zástupca odporcov v 1/ až 3/ rade poukazujúc na § 691 Obč. zákonníka uviedol, že prekluzívna lehota na uplatnenie práva uplynula navrhovateľom dňa 25.4.2007 pri zohľadnení dokladu vystaveného dňa 25.10.2006 Stanislavom Vávrom za vykonanie inštalácie plynového kotla. Odporcovia v označenom podaní namietli uplynutie prekluzívnej lehoty vo vzťahu k odporcom v 2/ a 3/ rade, nakoľko u nich nebol žiadaný nárok v rámci 6 mesačnej prekluzívnej lehoty uplatnený. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 23.5.2011 právny zástupca odporcov v 1/ až 3/ rade zopakoval už uvedené námietky vo vzťahu k posúdeniu 6 mesačnej prekluzívnej lehoty a konštatoval, že „ ak si nájomca uplatnil u prenajímateľa toto právo v prekluzívnej lehote a prenajímateľ mu nebol ochotný plniť, nájomca musí svoje právo uplatniť v 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá sa počíta odo dňa, kedy sa toto právo uplatnilo u prenajímateľa .“ Z obsahu uvedeného prednesu konštatujúceho tvrdený právny a skutkový stav však nevyplýva, že by sa odporcovia v 2/ a 3/ rade v konaní pred súdom prvého stupňa riadne dovolávali námietky premlčania. Je treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe je vznesenie námietky premlčania adresný právny úkon, ktorého obsahom musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom sa z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej doby vyhnúť plneniu premlčaného práva. Za vznesenie námietky premlčania nie je preto možné považovať iba všeobecné tvrdenie konajúceho, že právo je premlčané , ale ani vtedy, ak takto úkon nie je adresný. Adresná námietka premlčania nebola vznesená odporcami ani v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 6.2.2014, v priebehu ktorého právny zástupca odporcov v 1/ až 3/ rade „ zotrval na všetkých svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach a poukázal na § 691 Obč. zákonníka s tým, že právo na náhradu nákladov sa musí uplatniť v prekluzívnej 6 mesačnej lehote u prenajímateľa „ . Na základe uvedeného je potom možné konštatovať, že súd prvého stupňa sa pri absencii riadnej vznesenej námietky premlčania následkami kvalifikovaného uplynutia času v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Pokiaľ ide o námietky odporcov v 1/ až 3/ rade týkajúcich sa medzi účastníkmi spornej okolnosti o tom, či si navrhovatelia v 1/ a 2/ rade uplatnili u odporcov právo na náhradu nákladov v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote ( § 691 Obč. zákonníka), s týmito sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco vyporiadal a odvolací súd na jeho závery v plnej miere odkazuje ( str. 5,6 napadnutého rozhodnutia ). K námietke odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd, pri stotožnení sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, prisudzujúci výrok napadnutého rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, aby tento zodpovedal okruhu účastníkov konania a aby v ňom bolo zohľadnené, že pôvodná navrhovateľka v 2/ rade sa po úmrtí navrhovateľa v 1/ rade stala výlučnou nositeľkou práv, o ktoré v prejednávanej veci ide. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods.4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.